Malý exkurz do “pamäti tela” :-)

Pred pár dňami sme šli do Carrefouru do lekárne po lieky. Ako som vystúpila na parkovisku, zachytila som slabú vôňu konského hnoja (môj kolega ju necítil, keď som sa ho spýtala). V tom okamihu ma to prenieslo späť do detstva, do andrássyovského ovocného sadu, kde sme sedeli na obecných slivkách a ako kobylky požierali všetko, na čo sme dosiahli, a dole na lúke sa pásli kone. 🙂 Krásny pocit – kľud, nadčasovosť, mier v duši, pohoda. 🙂

Ledva som prišla k počítaču, našla som upozornenie na nový článok od Petra Sasína z oblasti NLP. Na druhý deň som si ho išla pozrieť a čo som tam našla? Toto 😛 :

Menia sa vám občas nečakane pocity? Čo spôsobuje, že v niektorých situáciách máme radosť, niekedy nás prekvapí “nečakaný” smútok? Prečo niekedy akoby z ničoho nič pociťujeme napätie a iná situácia má na nás upokojujúci vplyv? Môžu za to emočné kotvy.

Čo sú to kotvy a ako sa vďaka nim orientujeme

Náš mozog funguje tak, že prideľuje všetkým vnemom význam. A práve kotvy pomáhajú mozgu vytvárať rýchle asociácie, inak povedané – spojenia, aby už raz zažitým vnemom mohol potom rýchlo prideliť naučený význam.

Kotvou môže byť všetko, čo vnímame našimi piatimi zmyslami: Semafor na križovatke, tabuľa popísaná kriedou, chuť jahodového koláča, vôňa asfaltovacieho vozu, buchnutie dverí. Naozaj akýkoľvek vnem.

Ako na vás pôsobí spomienka na cukrovú vatu alebo školu?

Keď si predstavíte chuť, vôňu, vzhľad a lepkavosť cukrovej vaty, vybavia sa vám emócie z detstva, keď ste túto vatu jedli. Väčšinou na jarmokoch a kúpaliskách 🙂 Takže, ak ochutnáte aj po rokoch cukrovú vatu, vnemy a emócie z detstva sa dostavia okamžite. Dokonca stačí, ak si cukrovú vatu detailne predstavíte.

Veľa rodičov, ktorí chodia na rodičovské združenia alebo na pohovory do školy svojich detí, v podstate “vstupujú do svojej kotvy”. To znamená, že pri vstupe do školy majú tie isté emócie ako mávali, keď sami do školy chodili. Niekto má pocit nostalgie, ak do školy chodil rád, a niekto napr. pocit skľúčenosti, ak do školy chodil nerád.

Kotvy nám pomáhajú orientovať sa v živote

To nám ukazuje, že kotvy nám pomáhajú na základe minulých naučených reakcií orientovať sa v prítomnosti. Kotvy fungujú vo všetkých vnemových kanáloch. Ukážme si príklady pre všetkých päť zmyslov.

Obrazová (Vizuálna) kotva

Tou môže byť fotografia z letného tábora, dovolenky, obrázok milovanej osoby a podobne. Asi aj vy máte doma rôzne suveníry z dovoleniek, napr. mušle z mora, rôzne kamienky a predmety. Keď si ich aj po rokoch prezeráte, vybavia sa vám emócie, ktoré ste mali na dovolenke. Firmy sa snažia prostredníctvom svojho loga a reklám vyvolať želané emócie u svojich zákazníkov.

Zvuková (Auditívna) kotva

Máte obľúbenú pieseň? Máte s vašim partnerom “vašu” pieseň? Piesne sú krásny príklad pre auditívne kotvy. Pamätáte sa, keď ste boli v puberte a vaši rodičia počúvali pesničky z “mládí”? Pre vás to boli väčšinou nudné vykopávkové braky, no pre nich to bola pozitívna kotva z mladosti.

Výbornou auditívnou kotvou je zvonček v škole. (Obrovský rozdiel pre žiakov je samozrejme v tom, či zvoní na začiatok hodiny, alebo na konci vyučovania.) Ďalšou typickou auditívnou kotvou pre deti je znelka Večerníčka. Rodičom práve táto kotva veľmi pomáha v zvládaní všedného dňa. Deti už sami vedia: “Končí sa Večerníček – tak vycikať, umyť zúbky a spať :)”

Hmatová (Kinestetická) kotva

Tu ide o hmatové vnemy. Pamätáte si na prvú dávku snehu do vašej tváre, alebo za krk pri guľovačke? A aké emócie vo vás vyvolá spomienka na úplne skvelú masáž? Objatie milovanej osoby, alebo príjemné dotyky pri sexe?

Čuchová (Olfaktorická) kotva

Čuchové vnemy. Stačí, keď zacítite vôňu opaľovacieho krému na pokožke, a už ste v predstavách a emočne niekde pri mori, že? A čo vôňa vianočného stromčeka (teda aspoň u tých z vás, ktorí mali doma živý stromček 🙂 a všetkých tých vianočných dobrôt. No a taká vôňa čerstvého chleba v pekárni vo vás určite vzbudí iné emócie ako dezinfekčný zápach nemocnice.

Gustatorická kotva

Chute všetkého možného. Chuť zmrzliny vo vás vyvolá iné emócie, ako chuť octu. A chuť kávy ráno je kotvou – signálom – pre ten zvyšok vášho organizmu, ktorému ešte nedošlo, že je čas zobudiť sa.

Všimli ste si, ako sa menili vaše pocity pri čítaní príkladov vyššie?

Znamená to, že náš organizmus si kotvami pomáha vyvolávať rôzne emočné stavy. Toto sú všetko natrénované procesy. Na to, aby mohol náš organizmus kotvu spustiť, musel ju najprv uložiť. Väčšinou (99 – 100 %) si kotvy ukladáme podvedome a netušíme, že nejaká kotva vôbec existuje. (Ak ste svoje pocity nesledovali, prečítajte si pokojne príklady znova.)

Zdroj

A ako si tie kotvy vytvoriť, o tom sme písali v tomto článku.

12 thoughts on “Malý exkurz do “pamäti tela” :-)

  1. mne sa spustil Pavlovov reflex , plno slin v ustach a prijemne zimomriavky, ale ta skola je spojena stale s pocitom, co som zase zle vyparatila …………………..
    o

    Páči sa mi

  2. Ja zvoncek v skole mam asi ako negativnu kotvu. Vzdy ma to mierne znervozni a znechuti ked zvoni, takze asi sa o to postaral ten, co oznamoval zaciatok hodiny a nie koniec. Ale celkovo je to podla mna dost neprijemny zvuk. Tiez by ho mohli vymenit povedzme za daku pesnicku a ne henten poplasny signal….

    Páči sa mi

  3. Čo je to za kotva, čo sa mi deje poslednú dobu… pri sledovaní nejakého dokumentu či už z iného kontinentu alebo aj z ďalekej histórie sa odrazu (skutočne) na okamih ocitnem na tom mieste a cítim, vnímam, vidím a rozumiem tomu, ako a čo prežíva človek na tom mieste a v tej dobe. Nedá sa to navodiť samé, proste to odrazu príde.

    Páči sa mi

  4. Už som o tom čítala ale volalo sa to “engramová banka ” . Myslím že to bolo v časopise a dala sa o tom aj kúpiť kniha .. ale teraz to už asi nenájdem , iba ak na nete 🙂

    Páči sa mi

  5. väčšina príkladov ma neoslovila, iba prvá guľovačka a príjemné pocity pri sexe:). No ale neviem či to patrí zrovna do tejto témy, ale zaujímal by ma váš názor na moju dnešnú skúsenosť z noci. Bola som na návšteve v rodičovskom dome, spala som v obývačke a zrazu som sa s ľakom zobudila, že je niekto v izbe, Vážne som prítomnosť niekoho cítila, v obavách som sa pýtala kto je v izbe. Bola veľká tma a kým som šmátrala po mobile, že si zasvietim, som mala celý čas pocit, že na mňa niekto pozerá. Ked som zasvietila nikto tam nebol. Snívať sa mi nič nesnívalo..

    Páči sa mi

Povedz svoj názor