Slobodná vôľa. Možnosť voľby … exist niečo také vôbec? … :-)

Slobodná vôľa. V poslednej dobe sa viac zamýšľam nad niečím takým ako je slobodná vôľa. Prečo? Môj celý život mi občas pripomína hru od Wiliama Shakespeara. Sen noci Svätojánskej. Dej tohto diela, pre priblíženie toho ako to myslím, nájdete aj tuto. 🙂 Tiež z tohoto na prvý pohľad netušíte čo, kto, kedy, ako a s kým? 😆 No a môj život je presne takýto. Keď sa tak pozriem na svoj život v čase späť, tiež si hovorím Čožeeeee??? 😯 🙂 Je to presne to isté. A aj toto malé poohliadnutie späť ma privádza k malej úvahe o Slobodnej vôli. Verte či neverte. Navyvádzala som sa toho veľa. V domnení, že ja na 100% čo 100% 1000% 🙂 Viem, o čom predsa Život je? No nie? 🙂

Ešte donedávna som žila v domení, že ja predsa Viem najlepšie, kto je pre mňa v mojom živote prínosom. A teda? Keď som toto vedela 😛 podľa toho som sa aj správala. Kto mi jednoducho nezapadol do môjho osobného šuflíčka, šup s ním vonkaj. No veď upratovať je predsa dôležité. 😆 Nemôžete žiť v bordeli, predsa! 😛 🙂

Lenže? Lenže ono sa to občas stáva, že jednoducho v tom dumaní dôjdete do bodu, keď sa hlúpo začnete viniť za chyby, previnenia, možné ublíženia, ktoré ste svojím aj takýmto konaním spôsobili. A tu som jednoducho začala uvažovať. Výsledkom uvažovania je aj jedna z mojích úvah o ktorej píšem aj tuto. Možno to nie je presné, ale pointa článku bola v niečom inom. V čom? Pochopenie, precítenie, že vždy konáme tak ako máme. Je prosto absolútne zbytočné dodatočne spustiť analýzu v hlavinke, analýzu spôsobom. “Ja sprostaňa, keby som vedela, že to takto dopadne zachovám sa inak.” 🙂 A tu práve o to ide. Jednoducho sme to nevedeli, a ak sme nevedeli, nejako sme sa zachovať museli. A ak sme sa už nejako zachovali? Načo sa trápiť nad tým, že sme sa zachovali tak ako zachovali? Veď je to vlastne popretie Božích úmyslov a Božích plánov a to práve tým vykríkaním a bitím sa do pŕs s tým typicky kresťanským Moja Vina, Moja Vina, Moja preveľlá Vina. Veď je to hlúposť ako hrom. Ak sme sa vtedy rozhodnúť inak nemohli, ( či už preto že sme to nevedeli, nemohli, nechceli, chceli, ) vlastne sme sa nejako rozhodli, tak prečo to ľutovať? Ľutovať nie súcitiť. V tom je diametrálny rozdiel. Aj keď sa to zdanlivo zdá rovnaké, opak je pravdou. Ľutosť ťaží, púta. Súcit oslobodzuje.

Takže? Existuje slobodná vôľa alebo nie? Ja osobne som naozaj precítila, že Nie, nie je. Jednoducho v situáciach, v akýchkoľvek situáciach, sa rozhodujeme vždy tak ako máme. Šlus.

Ale? Predsa slobodná vôľa existuje. A kde teda je? No nastupuje práve v momente, keď sa sami, tu a teraz rozhodujeme, ako sa k danej situácii postavíme Srdcom. Nie ako budeme konať, ale ako sa k čomukoľvek postavíme Srdcom. Priblížim viac na situácii zo svojho minulotýždňového rozhovoru, ktorý som mala s jednou z priateliek.

Pre priblíženie situácie musím dať kúsok z jej príbehu. V skratke. Po intenzívnom, krásnom vzťahu, partnerskom vzťahu sa jej z čista jasna prestal partner ozývať. Ozval sa o tri dni a cez SMS jednoducho napísal, že sa s ňou rozchádza, lebo spoznal ešte niekoho a teraz nevie, čo ku ktorej vlastne cíti. Ozve sa jej, pokiaľ sám v sebe nevyčistí a neprecíti, ku ktorej z nich cíti povedzme “väčšiu” mieru lásky. Keďže sa mi ozvala okamžite, zrútená a totálne nasrrr… dená, že On, ON sa so mnou rozišiel cez SMS-ku. No to je ale kus píííp … 🙂 Na moju pokojnú, no začudovanú otázku, a prečo ti prosím vadí, že sa s tebou rozišiel cez SMS-ku? Nie je jedno ako Ti to povedal? Ide predsa o to, že to vieš. Veď sa vlastne voči Tebe správa fér. Nechce, aby si trpela a trápila sa.

To snáď nemyslíš váááážne lily.

Ale áno. Myslím. Povedz mi, prosím, prečo? Prečo keď Ti napísal cez SMS-ku  Ľúbim Ťa si tak vysoko neskákala, ako skáčeš teraz, keď sa s Tebou rozišiel? 🙂 To už mohol? Ale rozísť sa už ee? No keďže sa ma pýtala na názor a radu v ňom, poradila som jej jediné, čo vôbec poradiť ide. Nechaj to tak! Nič mu prosím Ťa nepíš. Nič mu nevyčítaj. Pretože po prvé, on sa nemohol zachovať inak. Či tomu veríš alebo nie, jednoducho nemohol. A na druhej strane, píše Ti predsa, že potrebuje v sebe niečo precítiť, tak čo hysáčiš? Jediné čo potrebuješ Ty i On je Čas. Daj ho jemu a dáš ho sama sebe. Aj keď sa jej moja odpoveď nepáčila, predsa ma poslúchla. ( ach joooo, čo už …  už aj ja mám nálepku a v jej osobnom šuflíku som strčená do archetypu Múdry starec 😛 🙂 ) No. Lenže sa časom stalo to čo sa stať malo. 🙂  a oni sa jednoducho stretávajú aj napriek ROZCHODU 🙂 stále. Ju to mätie, pretože nevie, čo cíti k tej druhej a tak ma pred včerom znova oslovila z otázkou.

Myslíš? Myslíš si, že by som sa ho mala opýtať, ako pokračuje s tou druhou?

Tak drahá, v prvom rade si ja nič nemyslím. A ako hovorím už snáď po 156 x urob ako cítiš. 🙂  Ale? Ale skôr ako to urobíš, sama seba sa spýtaj, kto to potrebuje v Tebe toto v skutočnosti vedieť? A hlavne načo?

Nerozumiem.

No dobre. Si naozaj pripravená počuť obe možné správy? Si naozaj pripravená počuť že ostáva s ňou? A čo je ešte lepšie? Si naozaj pripravená počuť, že ostáva s tebou?

Lily, ale mne to nejde. Ja to musím vedieť! Ja to nevydržím!

No dobre, teda. Keď musíš tak musíš! 🙂 Keď nevydržíš, tak pusti! Čo iné ti môžem povedať? 🙂 Ale? Skôr ako sa do toho pustíš s tou baraňou vervou, tak mi prosím tu a teraz, hneď iba odpovedz, čo cítiš, čo iba cítiš? keď si spomenieš na neho?

LÁSKU!

Hm. Tak lásku a čo to znamená? Vidíš Motýliky? Kvietočky? Anjeliky? Čo vidíš? Čo cítiš? Keď cítiš lásku? 🙂 Popíš mi ten pocit. Ten stav. Vyšlo z nej cca niečo také, že keď si pomyslí na neho, okolo srdca sa jej rozleje príjemné teplo. Že sa jej mimovoľne na tvári zjaví úsmev a ona má pocit, akokeby jej sedel priamo v jej srdci. 🙂 No prosto áno, cíti Lásku. 🙂

Dobre, a teraz mi prosím povedz, čo, kto, ako a hlavne či vôbec niekedy ti môže niekto zobrať tento pocit? Tento stav, ktorý máš keď myslíš na neho? Môže to spraviť tá druhá? Môže to spraviť on? Tým že sa rozhodne pre druhú, alebo pre Teba?

Nie! Nemôže!

Takže? Ešte stále potrebuješ vedieť, ako s ňou pokračuje? Veď vidíš sama drahá, že toto ti nik zobrať nemôže. Nikdy. Takto to prosto jednoducho je. Nieto tej sily, nieto v celom univerze, ktorá by ti dokázala odobrať tieto pocity. Nieto tej sily, ktorá by Ti mohla odobrať Tvoje vnútorné rozpoloženie. Či už je to Láska, alebo len trápiace sa úvahy o čomkoľvek. A ak to teda nejde nikomu z vonka? Kto jediný to môže urobiť? Len ty a ty sama.

😯 Máš pravdu lily. Ďakujem Ti. Už som mala telefon v ruke, že sa ho to opýtam. A skončilo by to zasa len tým, že by mi neodpovedal vôbec, pretože by cítil formu nátlaku. Bingo.

Takže? Čo je teda slobodná vôľa. Ako som už vo svojej úvahe predostrela. Nie je to vôbec o možnosti konať. Ale je to práve o možnosti Rozhodnúť sa, ako budeme len cítiť. Len my sami si vyberieme, ako, čo, kedy budeme preciťovať. Toto. Toto je podľa mňa jediná slobodná voľba ktorú máme. A z tých pocitov potom konáme a tak si vlastne tu a teraz tvoríme, úplne slobodne, bez nátlaku svoju budúcnosť. 🙂

Takže? Máme možnosť voľby, alebo nemáme? 🙂

“Ja som sa už pred 35 – timi rokmi rozhodol, že už nebudem nikdy nešťastný. Ešte sa mi to nepodarilo porušiť. A to za žiadnej životnej situácie, ktorá ma postretla” osho, toto povedal z väzenia. Zavreli ho tam, tuším kvôli tomu, že bol braný ako nepriateľ štátu či čo to. 🙂 A on? Chválil si to. Konečne si oddýchol od médií a bulváru. 😛 🙂

73 thoughts on “Slobodná vôľa. Možnosť voľby … exist niečo také vôbec? … :-)

  1. 🙂 Celá “slobodná vôľa” troskotá na tom, ako si zadefinujeme “slobodu”. Pamätám sa na nejakú definíciu (snáď nebude marxistická 😳 ): sloboda je poznanie nevyhnutnosti. 🙂

    A napriek tomu máme slobodnú vôľu – vždy, keď máme okamih na to, aby sme sa v slepom konaní zarazili a spýtali sa sami seba “skutočne to chceme takto?” 🙂

    Inak, keby sa so mnou niekto chcel rozísť cez SMS, tak má jednoducho smolu… Už som sa naučila SMSky posielať, ale ešte stále ich neviem čítať. 😆 A v podstate si ešte stále pletiem SMS a PMS. 😛

    Páči sa mi

    • 🙂 … si dokonalá …

      no … čo sa tých nových prístrojov týka … ja som “zdedila” po synovi dotykový mobil … ty, vogoooo … to je des toto … to nič iné nerobí len furtom pípa, … to je samé cililing tu, cililing tam … takže? som na tom asi tak ako ty … cca … aj by sa so mnou možno niekto rozišiel, a ja by som to tri dni ani len nevedela … 😛 …
      tak uplne nostalgicky sa pýtam, kde sú tie časy, ked telefon vážil pol kila a jediné na čo sa to dalo používať bolo na to, na čo má telefon slúžiť? …a čo to je? žeby na volanie? …

      ja ti nevím karle, já ti už nic nevím … a čím dalej tým viac viem, menej a menej … 🙂 .. možno len starnem či čo to … 🙂

      Páči sa mi

      • pred nejakou dobou sme temu slobodnej vole rozvijali na blogu anitram. tak sa mi dnes dobre citali tvoje slova:) citim to rovnako-sme vo vleku udalosti, ten, kto nas pouziva, ten aj riadi lod a my si mozme vybrat akurat tak postoj obete alebo vitaza 🙂

        Páči sa mi

      • áno roland .. či erha? 🙂 ja už som blázon s tých tvojích nickov … 🙂 ( prepáč mi prosím, vieš, drzá maškara sa prosto nezaprie … 🙂 a čo je hlavné, nezmení … nikdy nič sa nemení … nejde zmeniť to kým som a čím som nie vo svojej podstate … no povedz, ako veľmi by tratil svet, ak by som sa ja zmenila? 😉 … 🙂 … som aká som a to je na tom to najlepšie … )

        áno, čítala som tvoj komentár u anitram … niekto ti tuším oponoval, .. necítila som potrebu tam písať, že to cítime rovnako …. vlastne u teba, s tebou ma to nejako neprekvapuje vôbec … 🙂 … ale?
        napriek tomu, Ti úprimne ďakujem, že si tu nechal svoje písmenká …
        rolando – erha 🙂

        dobrú nôcku a sladké sníčky prajem 🙂 … všetkým … 🙂

        Páči sa mi

    • sloboda je poznanie nevyhnutnosti…to je super. v podstate ak je nekonecne mnozstvo moznosti, mozu byt nevyhnutnostou vsetky naraz?vtedy by bol asi koniec slobody. Rozmyslam co by bolo to, co by nastalo, keby skoncila sloboda. Je Boh slobodny?

      Páči sa mi

      • krásne ránko kukulienka krásna, múdra … 🙂 ( prepáč, snáď ti to nevadí, ak áno, povedz )

        takže … presne, presne o to ide … o čo?

        “podstate ak je nekonecne mnozstvo moznosti, mozu byt nevyhnutnostou vsetky naraz?” …
        🙂 veď práve že to tak je! … máš, zdanlivo máš, na výber nekonečné množstvo možností … a práve preto, že sa nemôžu využiť všetky naraz, stále iba jedna jediná … práve tento fakt poukazuje na to, že celá slobodná vôla ako taká nie je …

        takže, rozviniem ..z tých nekonečných možností sa rozhodneš, že si vyberieš, podla seba
        teda, svojho vedomia, úrovne pochopenia, precítenia atd tú možnosť, ktorá splna cca pravidlo aj vlk sýty a aj ovca celá … lenže? kebyže napr. postojíme, počkáme minútku, ukáže sa iná možnosť, ktorá je ešte lepšia … ostatnú dve ovce celé napr … lenže? predpokladajme že nemáme na rozhodovanie ani len minútku .. a predsa sa musíme rozhodnúť … rozhodneme sa a šlus …
        a tu potom nastupuje, možno časom otázka .. prečo som sa rozhodol tak, či onak .. prečo som toto spravil, ved som to vtedy videl, cca videl, prečo som aj napriek tomu chybil ( toto neznášam, ked mi niekto povie, že chybil … chyby nie sú! ) no prečo?

        no lebo medved, je asi najlepšia odpoved … nevieme to … nevieme prečo sa naša duša rozhodla konať tak alebo onak … nevieme … povedzme že ju zhora niekto viedol .. je to slobodná vola však ešte? …

        prosto a jasne, je to tak .. pokiaľ existuje individuálne ja, predstava slobodnej vôle je tu tiež … ako náhle sa však individualita stratí, predstava slobodnej vôle sa rozplynie … a? nie je nutné ju mať … prečo? lebo všetko je vždy dokonalé tak ako práve je! …

        Krásny dníčok prajem … všetkým … 🙂

        krásny dníčok prajem …

        Páči sa mi

      • ne-e 🙂 praveze naopak. nevyhnutnost je to co si vybrat nemozes. A ak nikdy nemoze byt nevyhnutnostou VSETKO, tak stale mas na vyber, t.j.stale mas tu slobodu. Podla toho mi najneslobodnejsi ale pripada Boh, kedze on je vseto co je, t.j. vsetko je nevyhnutnostou.Cize je mozne, ze tam kde konci sloboda zacina Boh, alebo osvietenie alebo tak nejak mi to teraz pripada.

        Páči sa mi

      • 🙂 si! … dokonalá …

        ale je to to isté čo píšem ja, len z druhého konca …

        takže, ak čiste matematicky zredukujeme z tisíc možností na povedzme 5 z ktorých si vybrať môžeš, aj tak je nutné si vybrať len jedno riešenie …
        a teda? prečo si vyberieš to čo vyberieš? .. keď máš ešte zvyšné 4 možnosti? … zdanlivo rovnocenné možnosti? … prečo sa rozhodneš práve pre túto? …
        áno, môžeme povedať že sme to tak cítili, videli, atd … lenže časom sa to môže uukázať že tá povedzme tretia možnosť z tých piatich bola možno bola výhodnejšou … ale? kto to hovorí? ved práve táto trebárs piata možnosť nás priviedla tam kam mala … a teda? v skutočnosti sme nemali na výber, …

        čo sa týka tvojej definície boha … môže byť … ak ti to vyhovuje, pohoda .. on nemá žiadne námietky, … žiadne …
        on, čoby bez menný a bez tvarov … prijíma akékolvek vnímania samého seba …
        to je ten zázrak prijatia samého seba a to je ten zázrak tvorby …

        ak niekto chce mať boha .. páči sa .. ak mu potom ešte prisúdi je hnevlivý, či mstivý či len slobodný … pohoda … o boha tu nejde … ide tu o tú časť, kúsok boha v nás … vždy máme to čo práve potrebujeme, aj ked sme si toho nie vedomými … takže? vivat slobodná vôľa 😉 … slobodná vôľa človeka 🙂

        inak, matrioska, Ďakujem za písmenká … veľmi mi to pre túto chvílu z dneška pomohlo a potešilo … kto že už len vie prečo? 😛 … 🙂

        Páči sa mi

      • Je Boh “osoba”? Ak áno, je “neslobodný”. Ak nie, je na leveli, kde sloboda/nesloboda už dávno stratila svoj význam. 🙂 Dva póly jednej osi – a tou osou je Boh. 🙂

        Páči sa mi

      • Boh v tom ako som uvazovala nebol osoba, ale vsetko co je. Teda mi to akosik nevyachadza na celu os slobody – neslobody, ale ako priamy protiklad slobody. Ak teda pod slobodou rozumieme volbu. Nemusi to mat ani nazov Boh, moze to mat nazov aj osvietenie, jednoducho strata hranic. Ked nie su hranice, nie je ani volba, tym padom nie je sloboda. Vsetko je nevyhnutnostou. A ak sa nam zda ze tu volbu nemame, je mozne, ze len nevieme rozpoznat nevyhnutnost. A suhlasim s tym, ze v istom zmysle moze byt VSETKO NEVYHNUTNOSTOU. A zaroven, ked sme ludia v ludskom tele, alebo nejakym sposobom ohranicene bytosti, tak uz existuje volba, uz musi existovat nieco, co nevyhnutnostou nie je, preto je to mimo nas, preto to prebehlo procesom volby, preto sme si to napriklad slobodne nevybrali 🙂

        Páči sa mi

      • Skôr to vnímam tak, že ak je Boh všetko čo je, a je bez hraníc, tak aj sloboda je bez hraníc. Všetko je možné, a našou voľbou môže byť hocičo. Zároveň sme ale obmedzení našimi predpokladmi, vedomím, úrovňou cítenia a množstvom našej energie. Tieto mám obmedzujú výber v procese voľby tak, že niektorú možnosť môžeme pociťovať, ako nevyhnutnú. Myslím že ako ľudia sme slobodní do tej miery, do akej si to sami dovolíme, pri jedinej podmienke: dodržať zákon lásky.

        Páči sa mi

  2. sloboda je a jej precítenie je úžasné
    ako napísala Sun, ide definíciu.
    Každé rozhodnutie obsahuje určité následnosti, ktoré musíme akceptovať a vtedy môžeme mať pocit neslobody.

    Páči sa mi

  3. Z praktického hľadiska je to, čo opisuješ, vrátane spôsobu vnímania kauzality klasickou cestou bhakti jogy 🙂 . Tým nechcem povedať nič iné. Z filozofického by som povedal, že v jednom odlesku reality sme si všetci podobní, sme všetci takí maličkí Lilah, a potom sa odlesk zmení a sme všetci zasa niečo úplne iné a aj učíme sa niečo iné … 😉

    Páči sa mi

    • Krásny večer prajem .. nik … Tebe a nielen Tebe … 🙂

      smiem mať na Teba prosbu? … nik, som jednoduchá Žena, tak jednoduchá ako jednoduchou byť vôbec ide … čo tým chcem povedať? Nerozumiem “cudzím” výrazom …
      sú to cudzie slová, slová vzdelaných … a boh mi je svedkom, že ešte stále, ma vzdelaný ľudia, vzdelaný ľudia tohto sveta k smrti desia … ( áno, viem, …. netreba viac hovoriť … )
      preto prosím, aj keď chápem, cítim, že Tvoj názor je len tým, čím je a síce názorom …. predsa, predsa cítim, že mi asi ním chceš niečo povedať … ak to tak je?!? … skús prosím rozprávať v reči, jednoduchej reči, ktorej ja rozumiem …

      o čom hovorím … termíny ako kauzalita, bhakti joga ( musela som sa dívať na tie slová ako sú písané ) … tieto termíny, ma odvádzajú od pochopenia, precítenia … keďže si ich musím vyhľadávať v slovníčku … vlastne, tým namiesto srdca zapájam rozum, aby sa snažil niečo pochopiť … a ver, že jedno sa už jednoduchá lilah naučila … rozumom nejde pochopiť, porozumieť ničomu …

      preto Ťa úprimne prosím .. čo mi tým chceš povedať? … skúsiš to? …

      Iba … vopred Ďakujem …

      Krásnu, ničím nerušenú, pokojnú nôcku, plnú krásnych snov želám … 🙂 všetkým … 🙂

      Páči sa mi

  4. Podla knihy Kurz zazrakov, je slobodna vola,nie to ze si vytvoris vlastny zivotopis,ale to ako sa zachovas v situaciach co ti prinesie zivot…tak nejako si to pamatam 🙂

    Páči sa mi

    • Gretta, niečo podobné som chcela napísať, aj keď som tú knihu nečítala. Keď sa budeme slobodnú vôľu snažiť pochopiť rozumom, pošle nám ten obmedzený orgán odpoveď, že slobodná vôľa je nezmysel.
      Lenže ja niekde v slepom čreve cítim, že všetky podmienky, okolnosti máme na svedomí my sami, sú výsledkom našich rozhodnutí. A v kontexte nášho prvotného rozhodnutia si následne volíme. Každá voľba je dynamický proces. Vznikne príčina, ktorá nás privedie k voľbe z rôznych možností a my zvážime dopad, dôsledok svojej voľby a rozhodneme sa. Musíme si byť vedomí toho, že dopad nášho rozhodnutia (uplatnenia slobodnej vôle) vyvolá vznik ďalšej príčiny a teda podnetom k ďalšiemu rozhodovaniu. Slobodná vôľa znamená zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Je jednoduché nechať sa niesť okolnosťami a nadávať na osud.

      Páči sa mi

  5. Krásne ránko prajem … 🙂

    v prvom rade ďakujem za názory, všetkým ….

    ale teraz sa spýtam … slobodná vôľa, v spojení s inkarnáciou … prečo sme sa nenarodili inde ale práve tu a teraz? …
    … tu a v tejto krajine, v tom ktorom meste, … tým rodičom ktorých práve máme … prečo? prečo nie napr. v prahe, tam sa mi páči 😉 … ak mi prosím odpoviete, že lebo som si to vybrala … zmietnem to zo stola ako špekuláciu … nemáte to nikto, nikto reálne vedomo potvrdené a teda je to špekulovanie mozgu …

    ale? predsa som sa narodila namiesto v prahe v humennom? .. prečo? … áno, v tomto meste, pri tejto mamičke sa musím niečo naučiť a tak postúpiť …
    tak, mám na výber, alebo nie? lebo ja kebyže mám, tak si počkám, pokial sa moja maminka inkarnuje na tahiti a je …

    krásny dníčok prajem … všetkým 🙂

    Páči sa mi

      • to je špekulácia … 🙂

        ale? pohoda, ak to tak vnímaš v poriadku, pre tvoj vývoj a pochopenie samej seba to stačí …

        aj ja prajem krásny týždeň … 🙂 pokojný a plný úsmevov … 🙂

        Páči sa mi

      • Pre mňa to nie je špekulácia, ja mám na to potvrdenie od môjho Vyššieho Ja a Anjelov. Alebo toto sa nepočíta, lebo sa to nedá vedecky dokázať? 😀

        Páči sa mi

      • kto tu hovorí o vede? ja nie … 🙂

        ja hovorím o živote … nie som vedec, nie som ani len predavačka v potravinách, aj ked sa tým teraz živým …
        povedzme iba, že som tak jednoduchá ako jednoduchá len môžem byť … 🙂

        “Pre mňa to nie je špekulácia, ja mám na to potvrdenie od môjho Vyššieho Ja a Anjelov” ….
        v poriadku, píšem to tu už druhý krát, že to je absolútne v poriadku, ja nesúdim a ani neškatulkujem a ani ťa nikam nestrkám, nehovorím že sa mýliš … iba hovorím svoj názor a precítenia … tak ako ty ….

        ale? ak sa smiem spýtať? … a pozor, ja nespochybňujem existencie iných svetov, do ktorých patria aj také bytosti ako anjeli atd … ale? chcem sa spýtať …

        takže, ak si dostala potvrdenie od anjelov, dostala si potvrdenie …
        1, ako? ( videla si to? videla vnútorným zrakom napr. počula? ako ? )
        2, takže to potvrdenie, aj o tejto téme si dostala z vonka, áno? …

        Páči sa mi

      • lilah, 😛 prečo by si ma mala súdiť, že mám (teraz, v tomto okamihu) takéto presvedčenie? V mojej koži som ja 😆
        Ako som dostala potvrdenie?
        Ako dostáva človek potvrdenie, že voda je mokrá, že práve spí, že ho bolí hlava, že čaká dieťa, že zákusok je sladký, že ľúbi svojho partnera, že mu chýba mŕtvy otec? Proste to vie.

        Páči sa mi

      • ouu, tak toho rehotajúceho smajla za touto tvojou vetou

        “V mojej koži som ja”
        som nepochopila …

        čo už, nerozumiem, aspoň nezabudnem 🙂

        a k tomu ostatnému … dobre! … Vieš, to stačí … tebe stačí a to je na tom to skvelé … píšem to tretí krát … 🙂

        a ako kto čo cíti? … 😯 a to mám odkiaľ vedieť? .. stačí, že cítim ja … alebo ty …
        sladké, slané
        mokré, suché

        ale je to tak v skutočnosti? 😉

        Páči sa mi

      • jarah

        ja som nikde neuviedla, že ma tento smajlík irituje … kde si si to prečítala? ja som písala, že som ho nepochopila …

        nie, to ja sa ospravedlňujem tebe, a teda Vám všetkým .. ale ja mám akési zvláštne čítanie …

        aké? pre mňa je toto ? prosto otáznik … toto ?!? je akási pochybnosť s prízvukom … čiarky sú čiarky,
        pomlčka je akési predlženie slova, potvrdenie významu … ako matrioshkine ne-e … a toto 🙂 je prosto úsmev … toto 😆 je rehot … a tuším aj z ingliš preklad znie nejako podobne, .. a ja som iba napísala, že som ten rehot nepochopila … to je celé … prečo si nabrala dojem, že ma to irituje ?
        som kludná a pokojná ako anglický lord, … ak tam cítiš niečo z toho čo tam ja nedávam, potom … ale to už vieš 🙂 …
        a vôbec, či irituje teba či mna či kohokolvek? čo je na tom? .. šak nie sme sväté .. chvalabohu 🙂

        hehe .. a tých tristopädesiat rolandových smajlov za vetou v komente beriem tak, že ten muž je prosto neskutočne hepi .. tak ako práve je a kde je a zabáva sa, usmieva sa a je vnútorne spokojný … 😉 …

        Páči sa mi

    • Neviem… ja nie som priateľ bežného ponímania inkarnácie, takže tuto sa veľmi vyjadrovať nebudem.

      Ale použijem logiku (ak-tak potom – inak) a poviem: AK slobodná vôľa je atribút človeka, TAK potom slobodná vôľa začína v okamihu, kedy sa stáva človekom schopným uplatňovať ju v situáciách A AK situácie sú viazané na hmotný svet TAK potom slobodná vôľa človeka je viazaná na jeho hmotnú existenciu v hmotnom svete (oboje sú nevyhnutné podmienky) INAK je slobodná vôľa zbytočný koncept.

      😀 Dúfam, že to bolo zrozumiteľné aj pre dušičku “cítiacu” 🙂 . [V tej “logickej” úvahe je zabudovaných niekoľko hodne nelogických skratiek, ale ako hlavná výpoveď je použiteľná.] Čiže: kým si človek v hmotnom svete, s ktorým máš šancu činiť, dovtedy máš slobodnú vôľu. To ostatné je mimo pochopenie mozgu, ktorý sídli v hmotnom človeku a je preto takisto hmotný. (Hehe, začína sa na mne prejavovať čítanie Kryona. Už nikto nepodľahne ilúzii, že by som nebodaj mohla byť normálna… 😆 )

      Páči sa mi

      • 🙂

        potvorka … 🙂 takže? …

        áno, cítime, promiňte … 😛 vidíme to rovnako … toto som písala vyššie …

        “prosto a jasne, je to tak .. pokiaľ existuje individuálne ja, predstava slobodnej vôle je tu tiež … ako náhle sa však individualita stratí, predstava slobodnej vôle sa rozplynie ”

        pekný zvyšok dníčka prajem … 🙂 všetkým … 🙂 spoločné bytové priestory čakajú, … rajony sú potvora …

        Páči sa mi

      • Tak to vyzerá, keď viacerí hovoria to isté inými slovami.
        lilah, prečo ťa ten smajlík iritoval? Znamenalo to len, že každý na svet pozeráme z iného uhla (v inej koži), takže sa nám zdá, akoby sme videli niečo iné, než ten druhý. Nič iné za tým nebolo. Ospravedlňujem sa, ak to v tebe vyvolalo ten pocit. Takže teraz bez smajlíkov.

        Páči sa mi

  6. deti moje, mne ten vnutorny hlas hovori, ze v kazdom okamihu sa rozhodnes presne tak, ako On aktualne prave v tom okamihu potrebuje 🙂 (aby som predisiel polemike, uvedomujem si, ze moj nazor prameni z miesta, kde sa kauzalita miesa s determinizmom, tautologiou a nevyhnutnostou:))))))))))))))))

    Páči sa mi

    • pozri ten kto rozhodne nemusi byt ON. Mozes to byt TY, ale ta cast teba, ktorej si nie si vedomy. Zaroven mas volbu tu cast, ktorej si si vedomy rozsirovat, tak, aby sa mohla viac uplatnovat pri rozhodovani.

      Páči sa mi

      • ak som ja sucastou On, tak nie je relevantne, kto a ci vobec rozhoduje. ak navyse vychadzam z postulatu, ze On vie presne, co robi, tak sa vzdy rozhodnem tak, aby to bolo v sulade s Jeho volou. tu sa dostavame k terminu, ktory nazyvam reverzna kauzalita-rozhodnutie “casti” systemu je determinovane aktualnym stavom systemu a pripadnou mierou entropie a to, co my tak vznesene nazyvame slobodna vola, je len iluzia sposobena vnimanim linearneho casu. konecny vysledok nasich “rozhodnuti” alebo ich absencie je vzdy a vzdy stabilny system. v suvislosti s tym mi prichadza na um este jedna myslienka-ak by bolo mozne rozhodnut sa nezavisle-nesposobilo by to okamzite zrutenie systemu, pretoze by to bolo popretie zakladneho principu, takpovediac conditio sine qua non?:)))

        Páči sa mi

      • mhm, hej, takto by to mohlo ist donekonecna, lebo je to vzdy o miere akym su casti systemu na seba zavisle. A miera zavislosti, ak je aj nahodou exaktna a striktne dana, co si nemyslim, pochybujem ze o nej vieme viac ako prd. takze ak nas prave to bavi, mozme sa kralovsky bavit, ak nas to nebavi, mozme sa bavit na niecom inom. Nasa slobodna volba 😀

        Páči sa mi

  7. @ Lilah – bhakti joga je cesta srdca, oddanosti, chápanie že On je vo všetkých veciach a vo všetkom, jedinec si rozvíja svoju lásku aby akceptoval všetko ako to je … Je ďalších 5 hlavných iných vetví (cesta mysle, osobnosti,…) Chcel som tým povedať, že ak je tvojou cestou akceptovať veci srdcom aké sú, atď., tak koncept slobodnej vôle pre teba nemá význam, dokonca ťa obmedzuje v tvojej ceste. Musela by si si vyberať a v tomto ide o to akceptovať to, čo prichádza tak ako to je.

    Len tak na okraj, keď si niečo vyberieš, neznamená to, že si nemôžeš vybrať znova, alebo že si nemôžeš vybrať dve veci naraz, to napríklad mohol urobiť ten jej partner ktorý jej poslal esemesku a môže teraz chodiť zároveň s obidvomi dievčinami.

    Páči sa mi

    • nik

      Ďakujem Ti …

      takže? praktizujem niečo, o čom som ani len nemala potuchy ( koniec koncov, ako vo väčšine prípadov ) … áno, je to tak … celý môj život, skúsenosti, prežité a precítené situácie ma doviedli k tomu poznaniu, že jednoducho …
      Všetko je vo všetkom … a tým iba je … a mojou jedinou cestou, je cesta lásky …
      🙂 bola som pre iných a čo je na tom najhoršie, aj sama pre seba, ( prijala som túto pravdu iných za svoju ) … šialená, chorá, nebezbečná, bláznivá, hádavá …. 🙂
      a ja? ja som aj napriek tomu nikoho nevedela vnímať inak, ako len očami lásky … všetci, všetko ma posunulo len k tomu, aby som to tak vnímala … a časom aj seba …
      a nikdy som kohokolvek, čokolvek nedokázala vnímať ako náhodu …
      tu a teraz? …
      som, a to stačí … a tým, že som sa prijala, sa vydávam na cestu do neznáma, za hranice poznaného …

      a čo sa týka toho dodatku … vieš, ja ale aj tak spochybňujem, že aj keby som sa rozhodla znova, a znova a znova … stále sa rozhodnem len raz …
      ako to myslím? ..
      prosto takto .. tu a teraz, v tomto momente prosto sedím za laptopom, ( fyzicky sedím ) na stoličke …
      keď dopíšem tento komentár, pohladím spiacu dcérku po hlávke ( zasa som ju unavila 🙂 )
      a sadnem si na stoličku na balkon, zapálim si cigaretu … chápeš? v tom ktorom danom momente mám len jednu, jedinú možnosť … nikdy nie viac …
      fyzicky, v tejto sekunde sa nachádzam tu .. priestor je zaplnený … až ked sa uvolní, môže prísť niečo iné …
      takže? áno, aj keď plne chápem ako to myslíš, čo mi tým chceš povedať, predsa, predsa hovorím, máme stále iba jedinú možnosť …
      prečo však ( napr. aj ja teraz, týmto predostreným plánom,) nezmením poradie? …
      lebo som dobrá matka? ee .. to mi prosto nesedí … jednoducho, nemám na výber …

      nik, ešte raz, Ďakujem ti …

      🙂 ..

      Páči sa mi

      • OK, veď to len tak rozoberáme. Hej, v každom okamihu je priestor vyplnený jednou jedinou vecou, ktorá sa momentálne deje, len to už nie je voľba, ale dôsledok voľby. Keď sa postavíš pred stánok s malinovkami, tak tam máš 6 fliaš a ty sa pozeráš a rozmýšľaš ktorú si vyberieš – to je priebeh realizácie voľby (to je práve ono, ešte sa v priestore nič nedeje, len niekde po tvojom tele behá elektrika a magnetizmus a snaží sa to celé pospájať 😉 ). No a dôsledkom voľby je napríklad Coca cola light v tvojej ruke o pár sekúnd neskôr a to je okamih, kedy sa priestor zaplnil a v tvojej ruke už nie je miesto na nič iné. (Ibaže zoberieš na milosť aj svoju druhú ruku … 🙂 )

        Dík za tu pieseň, svojím spôsobom romantika … 😉

        Páči sa mi

    • a nik

      pre Teba ako poďakovanie Ti tu zanechávam toto …

      moja obľúbená skladba, text, hovorí o návrate domov, spomínaní, na bolesti, na lásky, s jednou z lások, ktorá už nebolí, … vôbec nebolí, … môžeš dokonca len tak sedieť na lavičke, jesť hlúpe karamelové cukríky a pritom vieš, že už žiaden Mistrál nehrozí

      ( mistrál, je prudký vietor na juhu francúzka, tornádo? hurikán? … prosto emooocie, silné a ničivé 🙂 )

      Páči sa mi

  8. “Len my sami si vyberieme, ako, čo, kedy budeme preciťovať. Toto. Toto je podľa mňa jediná slobodná voľba ktorú máme. A z tých pocitov potom konáme a tak si vlastne tu a teraz tvoríme, úplne slobodne, bez nátlaku svoju budúcnosť.”

    No, Lilah, toto je pre mna velmi zaujimave ponatie… slobodne si vybrat, co budem citit. 🙂 Netusim, ci sa mi to v tomto zivote niekedy podarilo. Ako clovek tu na Zemi, si slobodne vyberam, ako sa rozhodnem, ci uz na to pouzijem hlavu alebo, v tych dolezitejsich veciach, brucho. 🙂 Cize slobodne sa rozhodujem, ale slobodne si vybrat pocit? Alebo som to mozno pochopila inak, ako to myslis. 🙂
    Co mozno nebude ani az tak od veci, lebo ked si citam tvoje “rozpustile” (v dobrom slovazmysle) komentare, tak by som ta pasovala za zenu – Pozemstanku ako vysitu, kym ja si pripadam ako bytost len momentalne prebyvajuca na tejto krasnej planete. 🙂
    Niekedy skutocne neviem, kde je sever. 🙂

    Páči sa mi

    • Krásne ránko prajem … 🙂

      “tak by som ta pasovala za zenu – Pozemstanku ako vysitu, kym ja si pripadam ako bytost len momentalne prebyvajuca na tejto krasnej planete 🙂 ”

      hehe, tak to si trafila, … to sme však všetci, ja tiež, akurát, akurát si tú zem pekne užívam, uvedomujem, uvedomujem si sama seba, že práve teraz som tu …
      kde budem keď umrem? teda zajtra? a to mám odkiaľ vedieť? …
      kde som bola včera? .. to už nie je … načo to riešiť?

      pôjdem do pekla? pôjdem do neba? … a čo už ked to peklo a nebo je už práve tu? …
      a keďže si tuto, práve tuto vraj smiem vybrrať, kde budem? prečo to nespraviť? …
      budem sa trápiť, alebo budem hepi že iba som? …

      čo na tom nechápeš? … je to predsa prosté … jednoduchšie to už byť nemôže …

      veci sa prosto dejú, situácie sa stávajú, ( a to aj napriek naším slobodným voľbám z minulosti 😉 ) … neovplyvníme to, ani ked sa na hlavu postavíme, poskladáme do kocky a ešte budeme aj ušami k tomu kývať, ..
      nezmeníme to! … tak? načo sa trápiť? … načo samých seba trápiť? …
      každý tuto na zemi máme obmedzený “časový úsek” … a namiesto toho aby sme si užívali každú chvíľku si ju užívame spôsobom sebatrýznenia atd …

      načo?
      ale? zasa na druhej strane, opierajúc sa o vlastné prežité skúsenosti, ani toto nie je zbytočné, pretože práve toto ma dostalo do tohto bodu, kde iba som, plávam z prúdom, všímam si všetko kol seba, s očami akko taniere, a nič, žiadna zo situácií nedokáže narušiť môj vnútorný pokoj a radosť, radosť len z toho že prosto iba som … taká ako som … tu a teraz vo večnosti, … lebo tá exist .. nie v nebi, nie mimo mna …
      exist …
      v nikdy nekončiacom prítomnom okamihu, nech je už akýkolvek … ( situácie, ktoré sa dejú, sú len filmom, .. raz romantika, raz horor … chápem ešte, ked niekto skočí do romantického filmu, ale ktorý blázon by skákal do deja filmu kde nejaký texaský blázon krája ludí pílou? 🙂 … )

      včera, .. stratilo sa v časopriestore,
      zajtra? … je to vlastne niečo, čo nikdy nenastane … nie reálne, v prítomnom okamihu, …

      tu a teraz vždy bolo nejaké včera,
      tu a teraz bude vždy nejaké zajtra … zajtra vlastne nikdy nenastáva … a? predsa ho furtom chceme 🙂 namiesto toho, aby sme prijímali tu a teraz, nikdy nekončiaci prítomný okamih … sa teperíme proti vetru a ešte tomu hovoríme slobodná voľba … hehe .. no dobre …

      nik

      ehm, … mno, dobre … 🙂

      pekný dníčok prajem … 🙂 všetkým … 🙂

      Páči sa mi

  9. Neviem to ani dokázať, ani pochopiť, tobôž o tom nejak hlbšie polemizovať,takže špekulácia ako hrom! Mám len taký záblesk: všetky naše možnosti sa dejú práve teraz spolu s nekonečne veľkým počtom následkov, na základe ktorých máme nekonečne veľa možností,… a slobodnú vôľu máme v tom, ktorú z dejúcich sa možností sa rozhodujeme vnímať.
    No a všetky tie možnosti , ktoré sa dejú stále len tu a teraz, by som nazvala Bohom. Keby som ho vnímala, ako niečo statické, tak by som povedala, keďze on je všetkým, že toto je preňho nevyhnutnosťou, takže Boh ako celok by bol potom neslobodný, ale “len” cez naše individuálne rozhodnutia, čo chceme vnímať, sa stáva zároveň aj slobodným.
    Lenže ja ho vnímam ako stálu zmenu /nechápem to síce, keďže čas neexistuje/. No a zmenu by som tiež spojila s možnosťou voľby, keďže s touto zmenou sa mi spája opať nekonečne veľa možností,ktoré tu už existujú a z ktorých sa ako celok rozhoduje, čo bude vnímať…
    Uff, horko/ťažko som to zo seba nejako vydolovala 😆

    Páči sa mi

    • Keď máš záblesk, nie je to špekulácia, načo sa spochybňovať … 🙂 . A v tom bode ako si to videla si to obsiahla dosť intenzívne. Čítam si to párkrát, aby som si ten obraz podržal … 😉 🙂

      @ Lilah – páči sa mi však tvoja neoblomnosť s ktorou si kráčaš po svojej ceste … 🙂 (Don Juan ju v ich stredoamerickom kontexte bojovníkov nazýval neľútostnosťou … 🙂 )

      Páči sa mi

    • duhovymotyl, už keď odkedy som si prečítala tvoj príspevok, neprestávam naňho myslieť. Priblížila si sa niečomu vo mne a silno si sa toho dotkla. Podaril sa ti husársky kúsok, premietla si mi predstavu, ktorá je pre mňa prijateľná a vyvoláva vo mne dobrý pocit. Ďakujem ti 🙂

      Páči sa mi

    • Aj ja ďakujem vám, že ste boli naladení tak, aby sa to stalo zrozumiteľné 😀 .

      😀 Nik, ďakujem. Tú špekuláciu som tam napísala vlastne pre Lilah, keďže som prepokladala 👿 , že môj koment tak bude vnímať. Vychádzala som z jej vyššej odpovede pre Jarah. Svoje a ani ničie vnímanie nespochybňujem, keďže sa to ani nedá. Jediná pochybnosť bola z interpretácie môjho vnímania.

      Páči sa mi

  10. vychadzajuc z uvodu biblie (stareho zakona) dal adamovi a eve boh slobodnu volu okamzite. mohli a aj sa slobodne rozhodli aj pod hrozbou smrti ci budu jest jablko zo stromu poznania, alebo nie.

    “17 Hos­podin Boh pri­kázal človekovi: Môžeš jesť zo všet­kých stromov záh­rady, 18 ale nejedz zo stromu po­znania dob­ra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zo­mrieš.”

    z tejto casti biblie vyplyva, boh ludom rozum a poznanie nechcel dat, ale slobodnu volu mali uz pred zahryznutim do jablka.

    ako sa adam s evou rozhodli? preco zahryzli do jablka?

    “1 Had bol najľs­tivejší zo všet­kých poľných zvierat, ktoré utvoril Hos­podin Boh. Po­vedal žene: Na­ozaj vám Boh za­kázal jesť zo všet­kých stromov záh­rady? 2 Žena mu od­povedala: Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je upro­stred záh­rady, Boh po­vedal: Nejedz­te z neho, nedot­knite sa ho, aby ste nezom­reli. 4 No had žene po­vedal: Nie, určite nezom­riete! 5 Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, ot­voria sa vám oči a budete ako Boh, budete po­znať dob­ro i zlo.”

    vsemohuci boh ich oklamal, vraj zomru v den ked budu jest zo stromu poznania. had im neklamal, had im povedal pravdu za co ho trest neminul.

    “14 Hos­podin Boh po­vedal hadovi: Pre­tože si to urobil, budeš pre­kliaty, vy­vr­hnutý spomedzi všet­kého dobyt­ka a všet­kých divých zvierat. Budeš sa plaziť po bruchu a hl­tať prach po všet­ky dni svoj­ho života.”

    AJ vdaka slobodnej voli teda vieme rozlisovat co je dobre a co zle, co je pravda a co je loz, kto klame a kto hovori pravdu a tuzime poznat vzdy pravdu aj ked niekedy boli…

    Páči sa mi

    • krija

      nejako mi hneď ráno, po prečítaní tvojho komentára ostalo akosi mierne smutno na dušičke …

      hm, vieš? .. Vieš čo by si mal spraviť? ..
      zmeniť si boha, .. ( možno len stačí preinterpretovať, … ale ja by som ich natvrdo vymenila … )
      z hnevlivého na radostného
      z mstivého na prajného
      z nemilosrdného na plného milosti
      z nepriateľa na PRIATEĽA …

      neboj sa, smieš to spraviť … som presvedčená, že boh sa poteší, keď ho konečne budeš vidieť ako priatela a nie ako mstivého, hnevlivého, ješitného …

      krásny dníčok prajem … 🙂 všetkým … 🙂

      Páči sa mi

    • Krija,

      Bibliu som nečítala, nie som odborník na kresťanstvo, ale jedno viem: interpretácia človeka nájde vo veciach to, čo tam hľadá. Ak hľadá klamstvo, nájde klamstvo.

      Ponúkam ti svoj pohľad na jednu tvoju vetu (no dobre, jeden a pol 😉 ): “vsemohuci boh ich oklamal, vraj zomru v den ked budu jest zo stromu poznania. had im neklamal”

      Ako si vysvetľuješ “zomrieť”? Lebo jedno z možných vysvetlení by bolo “zomrieť pre vnímanie Raja“… a presne to nastalo. 🙂 Začali sme deliť a tým sme stratili schopnosť vnímať nedelený celok. V Kryonovi som čítala pekné prirovnanie: Vezmi si rajčinovú polievku, ktorú si dáš v reštike. Polievka ti chutí. Privoláš si šéfkuchára a chceš, aby ti dal jej chuť. Ale on ti nemôže dať jej chuť, pretože tá chuť polievky vznikla súčasným pôsobením všetkých prísad, ktoré do nej vošli… Na začiatku to bolo rajčiny a voda a múka a olej a ešteniečoiné… ale keď sa zmiešali, prestali byť rajčinami a múkou a vodou atď. a stali sa polievkou. Kombinácia prvkov vytvorila systém a ten má iné vlastnosti ako hociktorý z jeho prvkov alebo ako všetky jeho prvky dohromady, pokiaľ nie sú vzájomne prepojené (vyhnanie z Raja = odpojenie). To neznamená, že v tej polievke nie sú rajčiny… To znamená, že máš dve možnosti nahliadania na vec – buď vidíš rajčiny alebo vidíš polievku. Buď vidíš chlieviky a veci, alebo vidíš celok, ktorý vznikol ich poprepájaním. 🙂

      Páči sa mi

      • pekne napisane 🙂 kedze ich boh zaodel, usil im z koze saty a vyhnal ich z raja tak zrejme k nim pocitil sucit. preto ich nenechal hned v ten den zomriet. na samom pociatku stvoril ludi na svoj obraz…

        Páči sa mi

      • Ľudská interpretácia niečoho, čo bolo už toľkokrát skreslené prerozprávaním… 🙂 Prepáč, možno sa mýlim, ale cítim z teba dosť veľkú trpkosť. Nechcela som sa ťa dotknúť. Rozprávam ti len, že veci sa dajú vnímať aj inak – záleží jedine na tom, čo sa rozhodneš do situácie vinterpretovať. OK, vznikli prví ľudia. Akosi, nejako, čo ja viem. Mali nejaký zmysel, pretože systém, ktorý okolo nás panuje, zatiaľ zakaždým postupoval efektívne. Aký zmysel mali, to ja neviem… V mojej interpretácii “činiť s hmotou”. Had nebol nijaký “nepriateľ Boha” – v starých kultúrach sa had často spája s múdrosťou. V každom prípade to bol “externý” podnet systému, ktorý zapríčinil, že ľudkovia pohli zadkom a šli činiť s hmotou. A pretože si so sebou niesli spomienku, aké to bolo, kým ešte činiť s hmotou nemuseli, zazlievali tomuto externému podnetu, že ich “zviedol”, i systému, že to “dopustil”. A práve vznikla nádherná ľudská vlastnosť zvaľovať vinu za svoje zlyhania vždy na niekoho iného. 😛

        Ak sa ťa to dotýka, že takto hovorím, nezabúdaj – je to len jeden názor z oceánu názorov. Nič než predstavy jedného jedinca, ktorý na tom nie je o nič lepšie než hociktorý iný jedinec z tých, čo dnes “činia s hmotou”. 🙂 Mne to vysvetľuje jedno – že či sa nám to páči alebo nie, napĺňame stále svoje poslanie. A… nie, nepáči. Tomuto jedincovi sa to vôbec nepáči. Tento jedinec chce ísť domoooooov!!!! 👿

        Páči sa mi

      • sun, z coho by som mal mat nejaku trpkost? ja som v pohode. ja viem, ze slobodna vola existuje a ja nou dokonca som. kto si mysli, ze nema slobodnu volu, ten nie je dusou. ja nemam dusu, ja som dusa a moja dusa ma telo, ktore je jej fyzickym vykonavatelom.

        hada vnimam rovnako ako ty a v tomto pripade ho chvalim, ze ludom povedal pravdu, a ze sa k nim choval ako priatel. konal tak a to aj napriek tomu, ze to malo pre neho nasledky.

        ludi nerozdelilo poznanie, ludi rozdelil boh, tak ako oddelil nebo a zem, zvietata od ludi, svetlo od tmy, vody od suse, ryby od vtakov… nezvalujem vinu na nikoho, pisem o tom co vidim a co citim. to je zo mna a o mne.

        Páči sa mi

    • krija 🙂

      ani si nemusel … poznáš rčení …

      povedz mi čo čítaš, a ja ti poviem aký si? .. 🙂

      pokojnú dobrú nôcku prajem … 🙂 všetkým 🙂

      Páči sa mi

      • to plati na ludi, ktori nie su ochotni, alebo schopni citat nazory svojich kritikov, ktori hladaju pravdu iba na jednej strane barikady. ja citam vsetko co suvisi s temou, ktora ma zaujima, iba tak sa da ziskat uplny obraz. inej cesty k hladaniu pravdy niet. je to presne ako pribeh adama a evy. vypoculi si boha, ale aj hada. rozhodli sa slobodne. co by sa stalo, keby pocuvali iba boha, to sa uz zial dnes nedozvieme.

        dobru noc.

        Páči sa mi

      • krija

        🙂 … veď si to, to čo píšem, práve krásne potvrdil sám …

        čítaš všetko, čo ťa zaujíma … o to ide, práve o toto predsa ide …

        takto to prosto je … čítame, všímame si to, čo nás zaujíma, čo v nás rezonuje, možno ani nevieme prečo, ale rezonuje …

        tu vôbec nejde o zaslepenosť, v zmysle nepoznať všetko … tu ide o prostý ľudský mechanizmus …
        nedonútiš nikoho, napr. mňa čítať o hokeji, alebo o športe ( som totálne drevo, nezaujíma ma to, vôbec … a vôbec ma neštve, ak sa nad tým niekto pozastaví, že ako to tá lilah takto môže? … ja cvičím len vtedy, keď som už stuhnutá ako štolvert, a moje telo cez bolesť svalov ukazuje na to, že upss, drahá, niečo rob, rob skôr než stuhneš nadobro 😛 🙂 )

        ved, práve, že čítame len to, čo nás zaujíma, vnútorne nami rezonuje …

        a?!? …

        nič, dobrúúúú … 🙂

        Páči sa mi

      • mal som to inak naformulovat. chcel som povedat, ze na zaklade toho co citam, nie je mozne zistit, ze kto a aky som. ja osobne ani sam neviem literaturu akych vsetkych zanrov a zamerani som uz cital.

        PS jedna z ruizovych styroch dohod znie – nevytvaraj si domnienky 😀

        este raz prajem dobru noc, vsetkym 🙂

        Páči sa mi

      • fuuu ja keby som sa nehybala myslim ze by sa so mnou vobec nedalo existovat. Tak ved ty aspon chodis na prechadzky, aj to je pohyb. Podla mna ak sa niekto VOBEC nehybe, tak to je vazna porucha, podla mna este horsia jak fajcenie 😉

        Páči sa mi

      • jo, aj prechádzka je pohyb, to je fakt …
        a tie ja môžem, a ešte ako môžem … túlam sa ako také stratené šteňa stále nocou … 🙂

        ale aby som sa pretrhla teda pri cvičení, …

        a čo sa toho týka … som tak otrasne lenivá, že neviem ani len sedieť v pohode pri meditácii, alebo stáť žam-žung či ako sa to volá … neexist … prosto a jasne, nenútim sa do ničoho …

        hehe, a rýchla jazda autom, ( jazdím ako blázon 😛 ) to je tiež pohyb? 😉

        Páči sa mi

      • 😆 ….. 😆

        andrea, musím uznať, smekám klobúk, máááááš dokonalé pozorovacie schopnosti … 😀

        Páči sa mi

      • krija, krija …. 🙂
        “chcel som povedat, ze na zaklade toho co citam, nie je mozne zistit, ze kto a aky som.” …

        áno, súhlasím, za predpokladu, že TY sám skutočne vieš aký si, a kto si! .. 🙂 lenže? tým že sa aj čítaním, štúdiom, čímkoľvek čo tvojou dušou rezonuje zaoberáš, .. ukazuješ že sa vlastne hľadáš …
        nemýľ sa prosím, ja to považujem za niečo, čo je absolútne v poriadku … neustále niečo hľadáme, … najprv vonku a potom nastúpi hľadanie vo vnútri seba samých …
        to čo však vidíme vonku, mimo seba, je však v skutočnosti v nás …

        nehovorím len o klasickom ezo termíne a mimoriadne obľúbenom, .. však? 😉 ( áno, narážam na tvoju narážku na ruuizove dohody … prečo si však mal ty a len ty potrebu ich tu a teraz vytiahnuť, skúmaj len ty sám … sorry, mne sa nechce … 😛 ) nehovorím len o ňom, a zároveň áno … 🙂
        je to predsa tak prosté …

        len to čo už tvoja duša, podvedomie, dokázalo u seba nejako dešifrovať, rozpoznať, … len to dokáže vonku zbadať …
        iné nie, lebo ešte nemalo žiadnu skúsenosť … ani len skrytú v hmle, …
        nie to ešte jasne ukázanú …

        a ešte …

        “ja osobne ani sam neviem literaturu akych vsetkych zanrov a zamerani som uz cital.”

        a to je práve tá chyba .. iba si sa sklzol po povrchu, nezanechalo to v tebe žiadnu stopu, … prosto a jasne, zabíjal si čas, drahocennú, vtedajšiu prítomnú chvíľu, ktorá sa tu a teraz stratila v časopriestore zvaná minulosť … a ty, krija, o tom ani len nevieš a ako sa zdá, ešte si na to aj patrične hrdý …

        nooo, tvoja cesta, … uži si ju …
        🙂

        Páči sa mi

      • tak to mi je novinka. ak clovek cita, tak sa hlada. rozhodne to takto nefunguje. poznanie prichadza zo vsadial, cely zivot sa ucime, zaplname cierne miesta na nasej mape. ja sa nehladam, ja som vo faze zdokonalovania toho co som uz davno nasiel :). viem co viem, viem co neviem, viem co chcem, viem co nechcem. viem kam chcem ist a kam nie. viem s kym chcem byt a s kym nie a ja viem, ze mam slobodnu volu, takze asi sa tu hlada niekto iny.

        to, ze mam toho mnoho pocitaneho neznamena klzanie sa po povrchu, hovori sa tomu rozhladenost.

        tu jednu z ruizovych dohod som vytiahol preto, ze si robila ohladne mojej osoby domnienky. to co tu piseme to nema hovorit o druhych, ale o nas samotnych a ver mi, aj hovori 🙂

        Páči sa mi

    • Neviem, do tejto diskusie asi nijako objavne neprispejem, ale to ma neodradí od toho, aby som si povedala svoj názor… Aj ja som už čítala všeličo (v tom aj učebnicu astrofyziky). Všetko, čo vieš “navyše”, ti vytvára mozaiku, do ktorej potom tie ďalšie a ďalšie informácie môžu zapadať. Tu je práve dôležité, aby človek mal čo najviac rôznych zdrojov – potom je tvoja mozaika veľmi podrobná a vieš presne rozlišovať.

      Ale potom v mojom prípade prišiel okamih, kedy sa telo začalo hlásiť k slovu. Niečo som čítala (napr. detektívku) a odrazu som dostala fyzický pocit (“motýle v bruchu” alebo “otvárajú sa dvere do niečoho neznámeho”; lekár by to možno nazval “ľahká stresová reakcia” alebo “ľahká nervozita”). Kým som tento pocit ignorovala, nič sa nedialo a pokračovala som spôsobom, ako dovtedy. Potom, jedného dňa, mi preskočilo a ja som ten pocit prestala ignorovať. Viem celkom presne, kedy to bolo – u Miyamoto Musashiho, Kniha piatich kruhov: “Nemôžeš bojovať len na povrchu, tak ako nemôžeš udrieť len vnútrom.” Vtedy bimbala celá zvonica a ja som skutočne týždeň behala po svete a premýšľala som nad významom tejto vety, diskutovala som ju s inými a napasovávala na rôzne životné situácie tak dlho, až som ju pochopila… A odvtedy začalo moje telo vyberať, čo sa bude čítať. (No a niekedy anjeli, ako u Kryona. To mi urobili naschvál! 👿 )

      Až v tejto fáze, keď rezonuje vlastný systém, sa informácie premieňajú na poznanie. Vtedy si z nich totiž začneme robiť vlastné prežitky. Dovtedy to boli len informácie – interpretované údaje – s platnosťou, ktorej sme mohli a nemuseli veriť. Vždy sa nájde nejaké “za” a “proti”, ale keď ťa radi tvoje telo, existuje už len poznanie. 🙂

      Tej prvej fáze – čítaniu čohokoľvek – vďačím za to, že hoci tá druhá fáza bola pomerne krátka, zanechala ma s dobrou snímkou stavu, na ktorej sa dá modelovať už postupne aj multidimenzionalita. (Teda, nie že by som to zatiaľ zvládala. Ale Kryon ma láme. 😕 )

      Páči sa mi

  11. Ja rozumiem, čo chcel krija tým citátom z Biblie povedať. Je to vlastne parafráza na slová, ktoré napísal duhovymotyl aj sun. Oddelením sa od Všetkého a existenciou vo fyzickom tele sme začali vnímať čas lineárne a tým aj možnosti a rozhodovanie. “Vyhnanie z raja” je metafora, alegória.
    Nový Zákon vznikal v aramejštine, kde neboli samohlásky a písali ho ľudia, ktorí mali na isté javy len obmedzenú slovnú zásobu. Takže museli písať v jednoduchých príbehoch. Ešte ťažšiu pozíciu mali tí, ktorí zaznamenávali príbeh Starého zákona. Zaznamenali len rozprávku, ktorú si po celé storočia Židia odovzdávali ústne. Prekladom do latinčiny a potom do ostatných jazykov došlo k posunu a interpretácii. Prestavujem si, ako by vyzeral tento blog, zaznamenaný jazykovými prostriedkami spred vyše dvoch tisícok rokov 😆 )
    Tiež som už v živote prečítala všetko možné a stále čítam, a pritom si nemyslím, že kĺzam po povrchu. Ako sa môžem stotožniť s niečim a považovať to za dobré pre mňa, ak nepoznám to, čo pre mňa dobré nie je? Veľa autorov kníh má svoje vlastné skúsenosti a uložia ich do kníh, aby čitateľom “skrátili cestu”, nevidím na tom nič povrchné.
    A… áno, v tej reakcii na kriju som sa našla, preto reagujem 🙂 podľa mňa je plná predpokladov. Tým netvrdím, že ja ich nerobím 😀

    Páči sa mi

    • jarah

      krásne ránko prajem v prvom rade …

      v druhom, iba …
      Úsmev, jarah, úsmev Ti nesmierne svedčí 🙂 … celý tvoj komentár je podfarbený iba úprimným, čistým úsmevom a lilah toto veľmi rada vidí …
      ďakujem Ti

      necítim potrebu vyjadrovať sa k tvojím precíteniam a už vôbec nie tvojím pochopenia, precíteniam komentov aj od kriju … načo? sú tvojee a to je na tom to dobré predsa …

      ale?
      zároveň, sama uznávaš, vidíš, a tým pádom aj krásne spochybňuješ ( je to dobré, neveriť nikomu a dokonca ani tomu čo akože vidia tvoje oči )
      ako by vyzeral tento blog ak …. atd

      ved práve o toto ide … načo hľadať pravdu v textoch iných, v precíteniach iných? …
      sami v sebe máme truhlicu s nesmiernym pokladom, načo hľadať vonku? a zvlášť, zvlášť, ked aj náš rozum vie, že toto je spochybniteľné? .. nepríde ti to ako strata času? ako práve len použité klzanie sa po povrchu? mne áno …

      krija

      ruiza, jeho štyri dohody si čítam denne, 🙂 raz je to jedna veta, raz dve, raz tri, ..
      nečítam ho však tak ako ty, aby som sa niečo naučila …
      ale čítam si ho len a len preto, aby som trebárs porovnala, či jeho precítenia, sú totožné s mojími … a musím uznať, vo väčšine prípadov sú …

      krásny dníčok prajem … 🙂 všetkým 🙂

      Páči sa mi

      • Lilah,

        dovolím si upraviť jednu tvoju vetu, aby som s ňou mohla nadšene súhlasiť 😛 : “nečítam ho však, aby som sa niečo naučila”.

        Ono síce veľa závisí od toho, ako definujeme “naučila”, ale skutočnosť je taká, že Ruiza čítame, aby sme pochopili o sebe a svojej realite. Teda 1. potrebujeme externé zdroje, ktoré 2. rozvibrujú naše vlastné “interné” zdroje a sprístupnia nám ich. To je aj tá téza, že všetky odpovede máme už v sebe – len o tom nevieme, pretože ich nič doteraz nesprístupnilo, “nerozvibrovalo”.

        Čokoľvek sa dozvedáme, nedozvedáme sa preto, aby sme mohli na konci povedať “aj toto som prečítal(a)”, ale na to, aby sme zvýšili náš stupeň poznania – porozumenia… Ty si to pekne zhrnula do tej (opravenej) vetičky. Ak sa nenahneváš, vezmem si ju so sebou ako zásadu. 🙂 Učiť sa bez praktickej aplikácie človeku môjho typu príde ako neadekvátne vynaloženie energie – a teda “nebojovnícke/nevojacké” správanie. 🙂

        Páči sa mi

Povedz svoj názor