Tim Tarango mi poslal newsletter, ktorý ma nasmeroval na novú tému – čo robiť, keď máme pocit “zavrznutia” a nehýbeme sa ďalej:

Dôvod, pre ktorý som toľko svojej novej ceste dôveroval, spočíval v tom, že som si prešiel jednu NLP-techniku na vyriešenie vnútorných konfliktov, ktorá sa volá “integrácia častí”.

Keď hovorím s ľuďmi, ktorí sa snažia urobiť podstatnú zmenu, často mi povedia:

“Nuž, časť zo mňa chce X a časť zo mňa chce Y.”

Toto je signál vnútorného konfliktu. Je to, akoby vás ťahalo dvoma odlišnými smermi. A dokáže to v človeku navodiť pocit zavrznutia.

Ak ste sa kedy v takejto situácii ocitli, použite techniku integrácie častí.

Vnútorný konflikt

V oboch prípadoch nás nejaký vnútorný konflikt zabrzdil a nedokážeme adekvátne konať. V živote nastávajú situácie, kedy časť z nás chce jedno, kým iná časť z nás chce niečo celkom opačné. Tu je pár príkladov:

• čokoláda alebo žiadna čokoláda: časť z nás chce byť fit a zhodiť pár kíl, kým iná časť z nás si chce vychutnávať mňamkovú chuť čokoládky
• cvičiť alebo necvičiť: časť z nás chce byť zdravá a hýbať sa, kým iná časť sa chce vyvaľovať pred telkou (tu pozor aj na stavy, kedy lámeme nejakú bolestivú situáciu a časť z nás sa chce zdvihnúť a pohnúť ďalej, kým iná časť sa chce vyvaľovať v sebaľútosti)
• byť alebo nebyť: časť z nás chce odísť z práce a vyštartovať niečo vlastné, kým iná časť chce bezpečnosť a istotu, ktorú jej zamestnanie poskytuje.

Keď nejaká časť v nás nechce zmeniť zabehaný návyk/predstavu, čím viac ju budeme znásilňovať, tým viac sa bude priečiť a vráti nás vždy späť do starej rutiny, pričom nám nebude celkom jasné, prečo sme to zas raz nedokázali…

Ako ho vyriešiť s pomocou NLP

Aj keď sa nám podarí vzpierajúcu sa časť v nás potlačiť a presadíme si svoje, zostane v nás vnútorný konflikt a pribudne jeden ukrivdený, nespokojný a naštvatý vnútorný nepriateľ, ktorý nám to bude vracať zakaždým, keď sa naskytne nejaká príležitosť.

Aby sme dostali obe vzájomne konfliktné časti na spoločného menovateľa, potrebujeme konflikt ošetriť nie na vedomej úrovni, ale na úrovni podvedomia. Preto budeme potrebovať trochu predstavivosti a nasledovné kroky:

1. Identifikujeme obe časti. Vystrime pred seba obe ruky dlaňami nahor. Pozrime na prvú ruku a predstavme si, že na nej držíme prvú konfliktnú časť a skúsme jej v predstavivosti dať tvar/podobu. Niekto ju bude vidieť ako guľu energie, niektorí uvidia jedného z rodičov alebo inú osobu, iní zas vidia tie najpodivnejšie veci – takže popustite uzdu svojej fantázii. Skúste preskúmať, akú váhu táto časť má a či vydáva nejaký zvuk. To isté urobte s druhou rukou a druhou konfliktnou časťou. Používame symboly, pretože naše podvedomie funguje v symboloch.
2. Spýtame sa prvej časti na jej úmysel. Pýtame sa: “Prečo chceš jesť tú čokoládu?” Odpoveď bude niečo ako “Pretože chcem, aby si si vychutnal chuť čokolády.” Znova sa pýtame: “Prečo chceš, aby som si vychutnal chuť čokolády?” Naspäť príde niečo ako “Pretože chcem, aby si bol šťastný.” Vidíme, že potrebujeme viac otázok, než zistíme skutočný pozitívny dôvod.
3. Spýtame sa druhej časti na jej úmysel. Postupujeme rovnako. Naším cieľom je dopracovať sa u oboch častí na jednom zhodnom cieli – v našom prípade to môže byť napríklad šťastie. Čím hlbšie hrabeme, tým viac spoločného budeme nachádzať.
4. Zjednotíme obe časti. Hovoríme s oboma časťami a ukážeme im, že majú spoločný úmysel a tak je konflikt vlastne zbytočný. Ak sme postupovali po celý čas správne, už sa nám ruky začali vzájomne približovať. Pokračujeme v tom, až sa bez odporu obe ruky dotknú. Vtedy ich pevne zovrieme a tým posielame podvedomiu jasnú správu, že konflikt je vyriešený. A nabudúce, až si budeme chcieť odoprieť čokoládu, už nebudeme cítiť veľký odpor. 🙂