Naše prvé stretnutie “anonymných stalkovačov” prebiehalo hodne živelne – hlavne preto, že som nemala čas pripraviť ho. Síce ešte stále nemám čas, ale ako som spracovávala Greggovú, dostala som nápad, ako štruktúrovať druhé stretko. Tu je:

Zasa sa budeme točiť okolo bezchybnosti slovom. Už sme si povedali, že bezchybnosť slovom je o tom, či tú energiu, ktorú máme, využívame produktívne – teda aby sme si vytvorili život, v akom chceme žiť (pretože slovo tvorí). Alebo ju využívame neproduktívne, vytvárame si život, o ktorý moc nestojíme, ale ženú nás naše nutkania, autopiloty, komplexy, strachy, predsudky a podobný balast – a nútia nás používať energiu (a tým aj slovo) ne-bezchybne.

Základná poučka: Bezchybný = optimálne využitá energia. Máme, čo chceme mať. Ne-bezchybný = neoptimálne využitá energia. Máme, o čo nestojíme. 🙂

Takto sa už ľahšie určuje, kto je/nie je “bezchybný bojovník”, čo? 😛 Napríklad ja by som teraz mohla závidieť tým, čo sa už do bezchybnosti dopracovali. To by ale bolo ne-bezchybné použitie energie, pretože by som si robila okolo seba život, v ktorom by som sa necítila dobre, lebo by som nebola taká schopná ako iní, čo už bezchybní sú. Keďže o taký život nestojím, čo môžem urobiť? Stať sa bezchybnou. Ako? Tým, že sa budem rovnať iným? Nie. Tým, že to vyhlásim za “nezaujímavú kategóriu”? Asi sotva. Tým, že sa prestanem porovnávať s inými?

🙂 BINGO. Sama sebou. 🙂

Takže dobre. Tvoríme si okolo seba svet – a tvoríme si ho bezchybne alebo s chybami. Tvoríme si ho prostredníctvom slov, ktoré používame. Spomeňme si – slová sú základ nášho poznania. Sú náš poznávací aparát. Ale rovnako, keď začnete na všetko pozerať cez lupu, dokonale vidíte drobnosti, ale nič mimo rámca lupy si nevšímate – vaša pozornosť je inde. A aj naša pozornosť sa zameriava tým smerom, ktorým nás vedú naše slová.

A je rozdiel, či sa na svet pozeráme cez ďalekohľad, mikroskop alebo voľným okom. 🙂 (Všimnite si slovo “voľným”. Sme voľní vidieť všetko, čo sa rozhodneme vidieť. 🙂 Naše oko má schopnosť vnímať všetko pre ľudské oko prístupné. Čo z toho všetkého uvidíme, o tom hovorí náš úmysel – ten totiž riadi, na čo sa oko uprie. Fotografi to poznajú: keď hľadia na krajinku, vidia jej krásu. Len čo urobia fotku, foťak je hovado a zachytí aj tú kopu odpadkov pod kríkom. 😦 A potom potrebujeme Photoshop, aby sme ju z obrázka dostali. A celé zhmotňovanie je vlastne jedno obrovské photoshopovanie reality.)

Dnešná úloha je: v najbližších dňoch sa ideme venovať tomu, nakoľko bezchybní sme so svojím slovom – teda aký život si okolo seba zhmotňujeme tým, čo o ňom hovoríme.

Na začiatok malý exkurz.

Na čo používame slovo?

Slovo používame na to, aby sme si popisovali tri oblasti nášho života:

• svet/univerzum
• iných ľudí
• a nás samých.

Neprišla som na nijakú inú oblasť, ktorú by sme komentovali. 🙂

Proces vyzerá nejako takto:

1. Cez vnímanie poznávame veci. Energie v hre: vôľová/llankay a emocionálna/munay. Vôľová preto, že je to aj energia pocitov na fyzickej úrovni, bez slov – a emocionálna preto, že si všímame hlavne veci, s ktorými spájame nejakú emóciu. Cítime veci.
2. To, čo sme zaregistrovali, si začíname v hlavičke chlievikovať. Kategorizujeme, abstrahujeme a vytvárame si isté mentálne modely o tom, ako svet funguje. Začíname písať “náš príbeh”. Vznikajú prvé predpoklady.
   Energie, ktoré do toho vstupujú, sú emocionálna/munay a mentálna/yachay. Mentálna nám umožňuje vytvoriť si model. Emocionálna rozhoduje o tom, čo pre tvorbu modelu použijeme.
3. Len čo máme mentálny model, začíname ho používať na zdôvodňovanie vecí minulých, prítomných i budúcich. Každú novú situáciu, ktorú postretneme, kategorizujeme podľa toho, nakoľko zapadá do nášho mentálneho modelu, “nášho príbehu”. Ak zapadá, je “kladná” (aj keby bola v svojej podstate záporná, ale potvrdzuje, že náš príbeh je pravdivý a tým betónuje našu vnútornú istotu), ak nezapadá, je “záporná” (a budí v nás obavu, napätie, strach a nevraživosť, lebo práve indikuje, že vlastne nevieme odhadovať svet okolo nás – ergo: sme babráci).
   Tu fungujeme čisto s mentálnou energiou/yachay a prostriedok, ktorý toto všetko robí, sa nazýva vnútorný monológ. 🙂
4. Vnútorný monológ všetko komentuje z hľadiska nášho pôvodného poznania a tým stabilizuje naše vnímanie sveta, “náš príbeh”. Toto sa deje cez všetky energetické kanály a spôsob, akým reagujeme, výborne popisuje enneagram.
5. Náš príbeh sa premieňa na naše presvedčenie o svete, náš svetonázor. Čokoľvek urobíme, začíname robiť z pozície nášho príbehu – konáme podľa “nášho príbehu” a presvedčení, z ktorých sa skladá. Munay a Yachay sa premieňajú na llankay.

Ak sa na to pozrieme takto, ruizovská téza, že treba “oddeliť emócie od konania“, dostáva celkom nový zmysel. Už chápeme, prečo – oslobodzuje naše vnímanie od vyberania len istých prvkov reality, prerušuje konanie zo starých presvedčení a umožňuje nám tým vytvoriť si nové spôsoby správania. Mimochodom, toto oddelenie môžeme urobiť buď v bode 1 alebo v bode 5. Všade inde to žerie priveľa energie.

No a teraz to, čo by sme mohli urobiť: Ešte nám zostáva pár dní do stretka. Vezmite si zošit a sledujte týchto pár dní to, čo hovoríte – navonok alebo vovnútri. Dajte si nejaké dva dni na každú oblasť. Zapisujte si slová a slovné spojenia, ktoré používate, keď hovoríte o svete, o iných ľuďoch a o sebe samých.

No a potom si prejdite (alebo si to prejdeme spoločne) tieto otázky:

Svet/vesmír

• čo si hovoríme o svete?
  ..
  ………………………………………………………….
• aký náboj (+ alebo -) to má?
  ..
  ………………………………………………………….
• vnímame svet ako bezpečné alebo nebezpečné miesto?
  ..
  ………………………………………………………….
• treba na prežitie bojovať, pachtiť a snažiť sa?
  ..
  ………………………………………………………….
• akú úlohu v svete hráme? (Sudca – Obeť – Dravec – Učiteľ – Organizátor – Kazateľ – Ochranca – Bojovník – Spravovateľ – …)
  ..
  ………………………………………………………….
• čo si hovoríme, keď sa vyskytnú prekážky alebo problémy?
  ..
  ………………………………………………………….

Iní ľudia

• ktoré vlastnosti majú ľudia, ktorí sú nám príjemní?
  ..
  ………………………………………………………….
• ktoré vlastnosti majú ľudia, ktorí sú nám nepríjemní?
  ..
  ………………………………………………………….
• aké najčastejšie slová používame na označenie ľudí, ktorí sú nám príjemní?
  ..
  ………………………………………………………….
• aké najčastejšie slová používame na označenie ľudí, ktorí sú nám nepríjemní?
  ..
  ………………………………………………………….
• čo tieto slová hovoria o našom sebaobraze (dohodách)?
  ..
  ………………………………………………………….
• akú silu/moc tým odovzdávame tým “iným ľuďom”?
  ..
  ………………………………………………………….

My sami

• čo si hovoríme pri úspechu?
  ..
  ………………………………………………………….
• čo si hovoríme pri neúspechu?
  ..
  ………………………………………………………….
• kde nás naša vlastná “interpretácia cez slová” môže obmedzovať?
  ..
  ………………………………………………………….

… a náš život (=my v svete)

1. Ako vyzerá náš sebaobraz na základe slov, ktoré hovoríme o svete, o iných i o sebe?
   ..
   ………………………………………………………….
   
2. Kde nás ten sebaobraz môže obmedzovať? Kde v ňom strácame energiu/silu? Cez ktoré slová?
   ..
   ………………………………………………………….
   
3. Akými slovami môžeme naše pôvodné slová nahradiť, aby sme energiu získavali?
   ..
   ………………………………………………………….
   

…a naše dohody

• Aké dohody sa môžu za naším sebaobrazom skrývať?
  ..
  ………………………………………………………….

Heh, zabudla som… ďalšie stretko je plánované na 11.3.!