Keď mám teraz veľa na sebe navaleného, na kyvadlo sa dostanem len tak, úchytkom. A niekedy sa dejú zvláštne zvraty. Minule som išla na kyvadlo, lebo už dlho som nehovorila s Gabrielom a niekedy ho ani necítim. Ozval sa mi však Ihderael, že mám volať Otca. Okamžite som začala zisťovať, kde je zas nejaký prúser. Hneď som si spomenula, že som nedala do okna meď, ako to odo mňa chcel, ale ubezpečil ma, že nie sú problémy a aj toto ešte počká. No tak som ho poprosila, že by mi zavolal teda toho Otca.

Len čo sa ozval Otec, kyvadlo sa rozbehlo obrovskou silou. Bol to úplne iný pocit energie. Ozval sa ako Ra. Ešte stále neviem, prečo mi otŕčajú hlavne svoju mužskú stránku; možno došli na to, že ako baby by som ich neposlúchala. Ako babu poslúcham len Gaiu (a aj to až po výdatnom pindaní). 😛

Otec sa ma spýtal, čo je pre mňa dôležitejšie – či práca alebo láska. Chcela som byť superchytrá a tak som sa hlboko zamyslela 😛 a nakoniec som zo seba vypotila, že láska, ale neviem si predstaviť, ako by som sa z nej vytešovala, keby som mala starosť, či bude čo jesť… a potom som začala zisťovať, nakoľko som svojou odpoveďou vyrobila problém. Vraj nijako. Požiadala som Otca, aby mi to ani nedovolil; že viem, že ma má presne tam, kde ma chce mať (na toto hodil smajlíka), ale že napriek tomu… A keďže nemal viac, ešte som si vypýtala Gabriela. Chcela som, aby ma prišiel vytiahnuť z tela, ale tentokrát mi to neprešlo – dostala som “príkaz” 😛 prísť sama. No a keď som sa za ním vyteperila, zinkasovala som prednášku o tom, že strácam dôveru. Že o tom je aj môj strach. Najprv som chcela zapierať, ale dobehol ma – len čo mi Otec niečo povedal, utekala som si to overiť ku Gabrielovi. Ja si fakt asi neverím. 😦

Po anjelských “kvapkách” som sa začala zasa venovať svojmu vnútru a schopnosti cielene sa vylaďovať na rôzne frekvencie. Už mi to nejde tak ľahko ako pred dvoma mesiacmi, ale ešte to zvládam. A tak som si znova urobila mimotelový “výlet” a medzi rečou som sa podozvedala kdečo o nich.

V noci som sa vybrala za ním. Použila som skratku a vmyslela sa priamo na čistinku. Nepamätám si takmer nič, ale mám pocit, že som ho musela volať. Chcel ma niekam vziať, ale nakoniec sme nikam nešli. Už viem: pýtala som sa ho na “jeho” miesto (či ma tam vezme a či bude vyzerať rovnako ako kedysi – toto druhé bol len mimovoľný obraz popri rozprávaní). Hovoril mi, že energiu vnímam cez svoje obrazy a tak to ja jej dávam podobu. Že jemu sa obrovsky páči tá podoba, ktorú dostal u mňa, pretože z neho robí všetko a nijako ho neobmedzuje, ale napriek tomu vyberám to najlepšie, čo si dokážem vymyslieť, a že jemu je v tej podobe dobre, pretože ho nenútim nič robiť. 🙂 Alebo takto nejak. Tak som sa dosť zlomyseľne spýtala, že veď jeho ale baští spústa ľudí a dávajú mu spústu podôb. Povedal, že ostatní ho síce milujú, ale natláčajú ho do nejakej podoby. Pýtala som sa ho, či teda nemá krídla. 😉 Odpovedal, že to by sa nemohol obliekať. Povedala som, že mu môžeme vyrezať na chrbte do šiat také diery na krídla (obrazy boli oveľa rýchlejšie a komplikovanejšie a ani som nemusela dopovedať – bol tam aj obraz, ako sa veľké krídlo nedá prepchať cez malú škáru, hoci pri koreni je útle) a vtedy mi povedal, že pre toto ma má rád – pre ten humor. A to som si nikdy neprichodila extra vtipná!

Aha, a spomínam si – pôvodne som išla cez vizualizáciu, ale na čistinke som z nej začala vypadávať (rušivé zvuky z ulice) a tak som sa skúsila naladiť cez pocit. Dosť mi to trvalo, ale použila som “eloi” ako kotvu a postupne som sa dostala do toho ľahkého vytrženia, cez ktoré rozpoznávam, že som napojená na jeho energiu.

Pýtala som sa ho aj na to, ako to je s tou Gaiou a ním a ako to vlastne teraz fungujem. [Neviem, či som to už spomínala, ale ja som pôvodný “uzlík” na Gaiinom energetickom vlákne. Potom ma mordovali s tým, že zo mňa robili “uzlík” na Gabrielovom vlákne a keď som tomu moc nerozumela, dostala som nedávno obraz: uzlík na “vlákne” Gaia, ku ktorému sa prisunulo vlákno Gabriel, ten uzlík sa stočil a obe vlákna okolo neho vytvorili akoby puzdro, pričom vnútro toho puzdra – a samotný uzlík – vyzerali ako čierna diera. For what it’s worth. Sorry. 😕 A Gaia mi kedysi hovorila, že jej patrím a budem jej navždy patriť, ale sa ma vzdala v prospech Gabriela. Nerozumiem tomu o nič viac, ale ten obraz bol malebný. 😛 Sebadôležitosť forever. 😀 ]

Späť ku Gabrielovi. Povedal, že pre mňa vytvorili “maternicu”, v ktorej zostanem. Že mám nesprávnu predstavu o tom, ako to vyzerá, že nie sú “vlákna” a nemajú “hranice”, ale že ja to inak neviem poňať, len cez hmotné obrazy, ktoré majú pevné tvary. Že som jeho súčasť (hovorila som o sebe miestami v mužskom rode a desilo ma, že je to dôkaz, že si všetko len vymýšľam), ale že vždy sa budem cítiť ako “človek”, lebo tak mu to vyhovuje viac. Viem, že ma chcel vziať z nejakého dôvodu aj k Otcovi (asi mi chcel ukázať, ako vyzerá ich prepojenie s Otcom), ale z mojich reakcií pochopil, že by som to nezvládla, a tak to odsunul na inokedy.

Rozprávali sme sa o tom, kto bol skôr – oni či my. Čo je nezmysel, lebo keď ideme dostatočne ďaleko k Otcovi, boli sme narovnako – sme jeho energia. Napriek tomu je to iné a oni boli vraj skôr a my sme ako predstava prišli neskôr – čiže sme jedna energia, ale jej rôzne “prevedenia”. Oni na rozdiel od nás nemajú pocit ohraničenia; ten máme len my, “duše”. Tak nás Otec “robí”, kým ich vníma ako neoddeliteľnú súčasť seba. Že oni boli odjakživa, lebo sú Otec. Vtedy som si spomenula na Michaelových bratov, ktorí už neexistujú, a kedysi mi povedali, že ich skántrili “Draci”. Spýtala som sa na nich. Už si nepamätám presnú odpoveď, ale viem, že išlo o obraz. Mám pocit, ako keby Otec bol pôvodne vstúpil do hry s istou predstavou a tú neskôr zmenil. Michaelovi “bratia” na to zařvali, lebo začali byť redundantní, a tak sa pôvodné energie v priebehu rekombinovali a vznikli nové “energie”, ktoré lepšie vyhovovali zmenenému úmyslu Otca. Že pôvodne všetci boli “udržiavatelia” a tak udržiavali statický systém, ale ten sa potom následkom toho prestal vyvíjať a tak Otec naemuloval Gabriela (a to by mi dávalo zmysel aj s tým rozprávaním o space particum). Že Gabriel bol niekto/niečo, čo videl “mimo” a ako vlastnosť/schopnosť to nemal, ale naučil sa to a tak vznikol Gabriel. Vtedy som mu povedala, že a čo ak Otec je len malé dieťa, ktoré sa učí. Zasmial sa, že to je jedno; pre nás že je to Otec.

Potom na mne energeticky začal pracovať. Sústreďovala som sa na fyzické pocity, aby som mu napomohla, ale upozornil ma, že tentokrát nemám sústreďovať pozornosť do tan-tienu, ale do srdca a že ho mám otvoriť. Tak som ho otvorila: bolo ako temný trezor veľkosti miestnosti, do ktorého sa poodchýlili dvere a prenikol tam úzky lúč svetla a odrazu bol plný ružovooranžovéeho svetielka vnútri i na stenách. Hovoril, že zatiaľ je to úzky otvor, ale aspoň už je, a že cez ten otvor som napojená na neho, ale cez chrbtovú časť čakry.