Zhmotnite si svoje priania cez vďačnosť

Na blogu Misy Hopkinsovej sa objavil článok k vďačnosti a v newsletteri k nemu pripojila aj malú meditáciu 🙂 . Takže najprv výťah z článku a potom tá meditácia:

Pamätáte sa, kedy ste boli naposledy hlboko vďační za niečo? Aký to bol pocit? Pamätáte, ako ste sa cítili náramne nažive a možno aj trochu pokorne?

Tento úžasný pocit necítime iba vtedy, keď dostávame, ale ako pocit dokáže vytvoriť v nás blaženosť. Keď prestaneme hľadať a umožníme si vďačne precítiť, ako naše túžby už boli naplnené, zažívame tvorivú silu vďačnosti. Ako?

Preneste sa späť do detských čias, kedy ste po niečom túžili – napríklad po vlastnom psíkovi alebo mačičke. Ale nemohli ste ich mať, pretože napríklad vaša matka bola alergická na psie a mačacie chlpy, takže váš sen sa nenaplnil. Až v dospelosti ste si zadovážili zvieratko a dnes ich už možno máte niekoľko.

Pravdepodobne ste napomohli vzniku reality, v ktorej máte svoje zvieratko, tým, že ste si vychutnávali v detstve tie okamihy, ktoré ste mohli stráviť so susedovie mačkou. To, ako ste si ich vychutnávali, ako ste sa cítili nažive, vzrušení a trošičku pokorní, vám pomohlo zostať ponorení do vášho priania. Tento pocit vám dodával motiváciu a pomohol vám naplniť si vašu túžbu.

Nie všetky túžby sa napĺňajú tým istým spôsobom. Niekedy sa osud pustí divnými chodníčkami, než sa naplnia. Ak ich však chcete naplniť, musíte sa ich držať – a na to potrebujete motiváciu. Pocit vďačnosti vám ju poskytuje. Navyše zakotvuje do vašich buniek presne ten potrebný pocit naplnenia, takže nakoniec vibrujete na vlnovej dĺžke, akoby vaša túžba bola už naplnená. Táto vibračná energia k vám priťahuje to, čo chcete, ako keby to už bolo súčasťou vášho života. Inými slovami: keď sa presuniete od túžby k vďačnosti za jej naplnenie, už vytvárate to, čo chcete. Ak sa zastavíte na dostatočne dlho, aby ste precítili vďačnosť, pravdepodobne zbadáte náznaky, že to, čo chcete, sa už začína zhmotňovať.

Meditácia Stávame sa vďačnosťou

Nájdite si nerušené miestočko. Pohodlne sa posaďte a zavrite oči. Nenásilne dýchajte, až kým sa telo a myseľ neskľudnia. Obráťte pozornosť na svoje srdce a dych. Proste len dýchajte, kým sa myseľ a telo nezastavia a vaše srdce sa neotvorí.

Pripomeňte si niekoho alebo niečo, čo milujete. Precíťte, ako sa vo vás zdvíha vlna vďačnosti. Precíťte všetko, čo robí túto osobu, vec, skúsenosť či udalosť pre vás takou dôležitou. Milujte jednotlivé odtiene. Jednoducho ich sledujte s vďakou v srdci. A teraz si dovoľte, aby sa táto vďačná láska prehĺbila. A ešte prehĺbila. Uvedomujte si, že vaša láska a vďačnosť stačia na to, aby priniesli šťastie tomu druhému a naplnili šťastím váš vlastný život.

Keď ste tým pocitom naplnení, zhlboka sa nadýchnite, vydýchnite ústami a vráťte sa vedomím do prítomného okamihu. Pohýbte prstami na rukách i nohách. Pomaly otvorte oči. Žite s vďačnosťou.

72 thoughts on “Zhmotnite si svoje priania cez vďačnosť

  1. Zdravím helar, nie je to asi príliš objektívne, riešiť túto tému práve pod týmto článkom, ale mail na teba som nikde nevedel nájsť a obávam sa, že na starších článkoch by som ostal nepovšimnutý. 😉 Teda, viac ako “riešenie témy”, mám na teba prosbu o radu, alebo aspoň nejaký názor vzhľadom k môjmu problému. 🙂

    Mágii, respektíve mystike a podobným alternatívne založeným veciam sa venujem už niečo cez 5 rokov, prevažne však len po teoretickej stránke, knihy a podobne. Tu sa mi však črtá problém. Už som to párkrát skúšal a rád by som sa aj aktívne zapojil do praxe toho, čo som sa naučil, no ako mi bolo povedané aj od psychologičky, mám vysoké IQ, ktoré mi akosi nedovolí odpútať sa od hmotného a prestať aspoň na chvíľočku myslieť, vďaka čomu nie som schopný dostať sa do stavu potrebného pre mágiu, meditáciu alebo šamanské cestovanie, teda do stavu “hladiny alfa”. Aj napriek tomu, že som básnik/maliar a fantáziu mám rozvinutú, nedokážem nechať postavy v mojej hlave (ako napr. pri šamanskej púti za silovým zvieraťom) konať za seba alebo nechať diať sa veci samé, bez toho, aby som to vedome ovládal a nemanipuloval s tým. Skúšal som už všeličo, cez Osha po klasický budhizmus, relaxačnú hudbu či šamanské bubny, aby som sa zbavil toho upnutia na realitu a vedomie, no jednoducho to nejde. Neviem ako ďalej, aj napriek spontánnym skúsenostiam s duchovným svetom, nie som schopný praktizovať to po čom túžim a čomu sa plne venujem aspoň ako teórii. Rád by som spoznal svoje silové zviera, využíval kyvadlo na komunikáciu s anjelmi a podobne, ale príde mi to po týchto skúsenostiach nemožné.

    Nevieš mi prosím ťa nejako poradiť? Už ma to priam deptá, neviem si rady a rád by som sa niekam posunul…

    Za hocijakú odpoveď, vopred vďaka. 😉

    Páči sa mi

    • síce nie som helar .. ale?

      čo tak iba obyčajná viera? .. toto všetko čo tu píšeš, mi totiž príde, že si si vytvoril sám pre seba program … jednoducho mám vysoké IQ a preto to nejde … 🙂 .. vieš čo v skutočnosti vidím ja, podľa toho čo si písal? … IQ je len výhovorka … skutočná podstata prečo to nejde je niekde inde … IQ je len malá škrupinka ktorá ťa chráni … no prečo potrebuješ ochranu IQ to musíš zistiť ty …

      IQ je len hranica .. akási hranica … ako prosím chceš s touto hranicou skúmať svety ktoré sú bez hraníc? 🙂

      PS: prebudil si moju zvedavosť, aká je tvoja hodnota? číselná hodnota .. 🙂

      pekný dníčok prajem

      Páči sa mi

      • Neargumentujem, je to možné, ale potom v čom je problém? Myslím si, teda asi aj viem, že viera mi nechýba, tej mám priam habadej. Takisto reagujem na komentár nižšie, keďže som už skúšal aj Oshove praktiky a podobne schopné metódy, v tomto zásek tiež nebude….Naozaj neviem si rady, aj napriek všetkej teórii a poznaniu každého kroku pri týchto všetkých “pokusoch”, nedokážem to preniesť v prax…

        Páči sa mi

      • PS: Ešte pre dodatok, k celej tejto diskusii, vďaka tomu prehnanému uzemneniu sa a “intelektu”, nie som schopný ani len posúdiť napr. či sa mi páči táto farba alebo táto, to zviera alebo hento atď. Uvoľniť sa viem, ale nedokážem rozmýšľať aj srdcom namiesto hlavy, čiže tu bude “error”, len ako sa ho zbaviť…

        Páči sa mi

      • hehe ja to vidím takto … viera ti nechýba .. máš jej habadej .. asi tak ako ja … verím, že všetko je možné .. pokiaľ? pokiaľ nejde o mňa 🙂 …

        a máš to .. “Ešte pre dodatok, k celej tejto diskusii, vďaka tomu prehnanému uzemneniu sa a “intelektu”, ” … prečo si na seba tak prísny? … lebo to nejde? tým pádom nie si v skutočnosti uvoľneným .. a možno ani pripraveným

        a toto vnímam ako dobré … “nie som schopný ani len posúdiť napr. či sa mi páči táto farba alebo táto, to zviera alebo hento atď.nie som schopný ani len posúdiť napr. či sa mi páči táto farba alebo táto, to zviera a lebo hento atď.” .. načo posudzovať niečo čo iba je? .. stačí že ked sa pozrieš na farbu a vidíš ju .. čo na nej chceš posúdiť? je pekná, škaredá, a kto to hovorí? … prosto iba je a šlus ..

        hm, .. “čiže tu bude “error”, len ako sa ho zbaviť” … a čo tak nechať to na chvíľu tak? nechať to plynúť a do ničoho sa nenútiť? .. to akokeby si ťahal za uši psa von, ktorý von ísť nechce … ak však počkáš, ukážeš nejaku mlstnotu, príde sám …

        toto .. “rozmýšľať aj srdcom namiesto hlavy” .. hm, nie som si ešte v tomto istá, ale podľa mňa nejde rozmýšľať srdcom .. 🙂

        a ešte … fakt ma zaujíma tvoja hodnota, číselná hodnota IQ … po prvé,, z vlastnej ješitnosti 😉 ( o panebože som hrozná 🙂 ) .. po druhé, .. neskutočne ma fascinujú takto múdry ľudia .. a po tretie … aké číslo v skutočnosti zodpovedá tvojej hodnote? .. lebo toto je len číslo … neurčuje nič ( a teda zároveň všetko ) … ide len o to ako sa na to pozrieš …

        pekný večer prajem 🙂

        Páči sa mi

      • Warrdhas,

        moja rada: predstav si, tak casto ako je mozne ze si spajas tvoje srdce a tvoj mozog svetelnymi vlaknami, trubicou, drotikmi. Ak ti to pomoze, mozes si ich predstavit aj medene (dobre vodive ;)). So zamerom spojenia a spoluprace srdca s myslou.

        Pises, ze mas rozvinutu fantaziu a postavy v tvojej hlave manipulujes. Ako casto si to skusal? Skutocne sa ti VZDY podari tie postavy manipulovat? Alebo sa niekedy aj “priecia” – t.j. prichadzaju ti ine manipulativne myslienky ako si povodne chcel?

        Páči sa mi

      • Vďaka, fakt si veľmi vážim, nečakal som toľko ľudskej empatie 😉 . Posnažím sa vziať si z týchto rád čo najviac, a uvidíme neskôr, ako sa to prejaví. Lilah, nie som múdry, skôr len inteligentný, to prvé prichádza až vysokým vekom, teda aspoň z môjho pohľadu. IQ mám také akurát, ak sa nemýlim, tak 147….No a nakoniec k tomu číslu, neviem, či myslíme na to isté, alebo malo by to byť 7. 😉 Ak nie, oprav ma. 🙂

        Páči sa mi

      • warrdhas

        tak to si ma upokojil 😛 .. 🙂 … čo sa čísel týka sme na tom teda rozhodne rovnako 😉 .. aj keď občas mám pocit, že sa niekto musel sakra zmýliť, lebo sa cítim na 80 ( nie, nehovorím o veku 🙂 ) …

        spoznala som sa v tebe .. preto som reagovala .. presne tento problém mám dlhodobo aj ja … alebo? mala som .. potom som to prestala riešiť, ako sa to povie odovzdala sa bohu, a už to prosto šlo .. ( dokonca sa dozvedám že absolvujem astrálne cestovania .. ale tak, tomu ešte ja osobne neverím 🙂 .. JA predsa nikam vedomo nechodím a šlus 🙂 )

        .. nechaj to tak, aj keď viem, že to neurobíš a budeš to analyzovať a meniť na drobné dovtedy, pokiaľ ty sám nepochopíš, a do kelu, kašlem na to .. v momente ked to urobíš, príde to samo … a keď príde, budeš analyzovať čo to prišlo atd … je to prosto len o viere … moja achilová päta .. 🙂 a mám silné podozrenie, že aj tvoja …

        napr. môj obľúbený výrok? .. náhody neexist ! .. ale? mne sa stávajú len náhhody … prečo by to malo mať nejaký hlbší význam? .. 🙂 .. ale, čas ukazuje, že ozaj nič nie je náhoda .. ale? u mňa prosto je a šlus … 🙂

        pekný dníčok prajem … 🙂 snád som ti aj ja nejako pomohla ..

        Páči sa mi

      • Tina, ďakujem za radu a čo sa týka pokusov, skúšal som to mnohokrát, presné číslo nepoznám. A stále som dej a postavy vytváral ja, takisto ako som ich aj ovládal. Možno párkrát mi ušli myšlienky a niečo sa dialo spontánne, ale stále mi to prišlo, že to robím ja, lebo to boli podivuhodné veci, ktoré sa mi len akoby mihali myšlienkami. Napr. pri treťom pokuse cesty za silovým zvieraťom, mi po čase ušli myšlienky, troška som sa uvoľnil a orol ma vzal do pazúrov a vyletel so mnou do vesmíru, obleteli sme Zem atď. No nepríde mi to spontánne, nechápem tomu a aj tak si myslím, že som to robil a vnucoval si nejakú ideu.

        Lilah, samozrejme, že si mi pomohla, ak mám byť úprimný, čo aj budem, asi najviac. 😉 Ďakujem veľmi pekne a som rád, že máme niečo spoločné. 😀 A určite to skúsim prestať analyzovať a nechať plynúť..aj keď pre moju hlavu je to komplikované, neriešiť veci a nechať ich byť, len tak. Plus, ja to nemám akému b/Bohu nechať, keďže aj napriek tomu, že som vyrastal ako kresťan, neskôr som sa začal hľadať a teraz aj vďaka prehľadu neviem v akej kultúre a pri akom náboženstve zakotviť. Alebo preferovať len mystické myšlienky a uznávať všetko..neviem. 😀

        Páči sa mi

      • warrdhas

        🙂 … “Ďakujem veľmi pekne a som rád, že máme niečo spoločné.… 😀 ” .. ten smajlík na konci je veľmi výrečný 😉 … mno, dobre, .. ale tak .. 🙂

        “ja to nemám akému b/Bohu nechať, keďže aj napriek tomu, že som vyrastal ako kresťan, ..” atď … 🙂 si myslíš, že toto som spracovávala ľahko? .. boh na obláčiku z kostolných malieb, energia, univerzum, sila, či kieho 🙂 … atd .. ja vlastne slovo boh používam len preto, že je všeobecne známe .. no nechať plynúť nechať to tak … je aj pre mňa nesmierne ťažké ..
        ostatní to vnímajú ako netrpezlivosť .. ee .. to nie je netrpezlivosť .. to je len schopnosť dostať sa ku podstate veci .. ako ked luštim krížovku, pokiaľ ju nezvládnem ( a to ešte do istej časovej hranice, ktorú som si stanovila 🙂 ) nejdem od toho .. 🙂 …

        takže? .. ja som to už ako tak zvládla .. stále mám pochybnosti, že cesty, napr. šamanské ktoré absolvujem nie sú výmyslo mojej fantázie .. vydám sa na cestu, vidím iné svety .. a keď sa vrátim, pýtam si od “boha” potvrdenie, ale JASNÉ , že to bol on a nie ja sama 🙂 .. takže? .. skús len veriť, uveriť .. jednoducho bol si si zalietať, .. no a? bolo to fajn .. a čert ho ber, je to jedno či si to bol ty sám ( vo fantázii ) alebo si naozaj lietal … lebo lietal .. ked toto uvoľníš, ked to pustíš .. uvidíš pár zázrakov denno denne .. potom uveríš … aj keď, a to hovorím za seba .. je to ozaj ťažké …

        robím chanel, vykladám karty, cestujem .. niekto je uchvátený .. a ja poviem, že to je len náhoda 😉 … ale tak? už nie .. alebo? lepšie povedané, nie je to tak časté …

        vieš čo mňa osobne udivuje najviac? .. že ozaj dokážem tieto veci a neverím .. a niekomu spadne pred nos pierko holuba a povie, že to je znamenie .. 🙂 .. tíško toto závidím, nedokážem takto bezvýhradne veriť .. ( a ono to ozaj nemá nič spoločné so sebadôverou .. teda, možno .. 😛 🙂

        krásny dníčok prajem 🙂

        Páči sa mi

      • “nie som múdry, skôr len inteligentný, to prvé prichádza až vysokým vekom” ….a ja poznam jedneho co bez naznaku pochybnosti tvrdi, ze najmudrejsi na svete je on. a ma len 4 roky. tak ja uz sa v tom zasa vobec nevyznam 😦

        Páči sa mi

      • Tine: Toto ma zabíja… Vieš, že včera mi Ihderael hovoril, že k “jeho” predmetom v okne mám pridať meď? Ja sa z toho raz fakt zmyším… prídem sem a tu hneď medený drôt – to, čo som s Ihderaelom vyjednala včera ja… 🙂

        Páči sa mi

      • warrdhas,
        presne poznam ten pocit co popisujes – ja som vzdy hovorila,ze ved ja si to vsetko vymyslam. idem po niti fantazie, nechavam ju rozvijat a to vsetko vedome, manipulativne – ako pises – to podivuhodne mihanie myslienok – pripusti si ich – ty mas aj v tvojich cestach fantazie slobodnu volu, preto tam mozes vela veci manipulovat – ale nie vsetko.
        Drzim ti palce na ceste nachadzania dovery vo vlastnu silu 🙂

        Páči sa mi

    • no dobre, tak chces povedzme kyvadlovat a zda sa ti to nemozne…. tak to, ze sa ti zda ze je to nemozne sposobi v realite co?to kyvadlo ti vyskoci z ruky?alebo co konkretne sa stane? zisti to co v praxi dokaze urobit tvoje presvedcenie TOTO JE NEMOZNE. ak zistis ze ti to funguje a naozaj si schopny nadobudnut 100 percentnu istotu tohto presvedcenia, potom najdi,ako sa to da vyuzit. Ja by som ti mozno v istom kontexte aj tisko zavidela, neni jednoduche byt v niecom tak silny ze silou svojej myslienky ovplyvnis realitu tak, aby sa ti prisposobila…

      Páči sa mi

  2. Ak môžem k tomu dodať, tiež si myslím, že je kopec ľudí s vysokým IQ, kt. meditujú a “cestujú kade tade”…výška intelektu nemôže byť tou hranicou, kt. určuje tvoju pripútanosť k hmotnému a telesnému. Problém bude asi inde…ale netuším kde. Veľa šťastia a trpezlivosti. Možno sa vedieť uvoľniť len…

    Páči sa mi

  3. warrdhas, problémom nie je IQ, ale sebakontrola a ovládnutie predmetov – energie. Všetko chceš silou ovládať a nedovolíš prúdiť energiu, nezabúdaj, že všetko má slobodnú vôľu. Podľa mňa niekde vo vnútri sa ukrýva strach a pochybnosť “čo ak”. Skús popracovať na myšlienkach a pozitívnych tvrdeniach, to je len začiatok…

    Páči sa mi

  4. tiez mam vysoke IQ

    a tiez som mala problem s tym, ze som kontrolovala postavy, ktore som videla. moja najlepsia rada je nechaj to tak. myslim tym – kontroluj to! ak to robis, tak to tak mas robit. vychutnavaj si kontrolu. doveruj tej kontrole

    co sa tyka kadejakych navodov a rad, podla mna to plati u vacsiny ludi; ale potom je tam vzdy skupinka, pre ktoru jednoducho tie postupy platit nebudu. ja sa mozem x-krat snazit uvolnit, precitit telo a oslobodit sa od tela, ale jednoducho to nespravim. lebo mam iny sposob. keby som sa neustale snazila ist po “vysliapanych chodnickoch”, len by ma to frustrovalo. medzi tymi chodnickami je predsa tolko priestoru, ktorym sa da este ist… 🙂 a v konecnom dosledku je kazdeho sposob spravny

    k tej prihode s orlom, co ta chytil do pazurov – nuz, mne by to prislo dostatocne spontanne (v sucasnom stave), pretoze ja som si ista, ze toto by som si nevymyslela… 😛

    Páči sa mi

    • warrdhas

      áno, dae má pravdu .. ak máš potrebu kontrolovať .. rob to .. pretože ja som sa snažila tiež nasilu robiť to čo mi kto radil a bolo z toho zle len mne .. ono to prosto príde .. jednoducho sám pochopíš .. ale? lietaš .. isto ..

      pekný dníčok prajem ešte raz 🙂

      Páči sa mi

  5. Skor sa da povedat, ze ludia co viac premyslaju hlavou, sa maju problem ovladat. Myslienky tvoria emocie a cim viac myslienok mas, tym je pre teba tazsie ovladat sa. Ale to neznamena ze sa to neda. A uz vobec podla mna neplati rovnica, cim viac niekto premysla tym ma vacsie IQ.

    Dae ma pravdu v tom, ze mas robit, co citis ako spravne. warrdhas, podla mna sa moc snazis. uvolni sa. neries to tak zarputilo. Ak sa nieco mas naucit, pride to k tebe. Ja by som na tvojom mieste skusala kontrolovat pozornost na jednu vec. Ci je to nejaka postava v tvojej hlave, ci co. Forma je na tebe.

    warrdhas prosim neries. Moc sa snazis. To je cely tvoj problem.

    Páči sa mi

  6. Este jedna vec s tym ovladanim. Na sucasnom tanci sa uci nadherna praca s energiou. My sme minule do hudby nahodilo behali ako atomiky, bolo to super. Cielom bolo uvedomit si ze sme sucast celku. Kazdy svojim sposobom ovladal celok. Utekali sme nahodilo sem a tam, s tym, ze ak hrozila zrazka nemali sme zastat. Ak som zastala nemala som energiu a ani som od nikoho nedokazala energiu prijat. Zrazka sa dala zakamuflovat dotykom a otockou, prijatim narazu. Mohla som sa snazit ovladat druhych tym ze som zastala ale nic sa nevyriesilo. Tym ze som bola v postoji a pohybe takom, ze som vedela prijat hociaky naraz, vytvoril sa prekrasny celok. A tym ako som prijala energiu a reagovala som v podstate ovladala. A ta energia je v tanci tak pekne vidiet. 🙂

    moja prirodzenost je skor buricska, nemam rada ked sa ma niekto snazi ovladat.

    Páči sa mi

  7. Ďakujem všetkým ešte raz, nesmierne si to vážim, aj keď či sa mám tešiť alebo smútiť, že sa mi snažili pomôcť, respektíve mi pomohli všetci, až na helar. 🙂

    Mimo, k niektorým spoločným vyjadreniam, ja netvrdím, že som si “rovnicu” vyššie IQ rovná sa viac premýšľania vytvoril sám, na to som ako Kozorožec a charakter príliš hmotný a založený na faktoch. Takže všetko čo som tu vzhľadom k tomuto písal, mám od psychológov. 😉 Len toľko, k tomuto. 🙂

    A veľmi ste mi pomohli, nečakal som, že to tu až takto ožije po prosbe o radu a zároveň ma teší, že ešte stále vieme nájsť v sebe tú empatiu. 🙂 Dík.

    Páči sa mi

    • “Mimo, k niektorým spoločným vyjadreniam, ja netvrdím, že som si “rovnicu” vyššie IQ rovná sa viac premýšľania vytvoril sám,” ..

      🙂 a čo ak to nebolo adresované tebe? … 😉 … alebo? ešte lepšie? nebolo to vôbec nijako myslené a bola to len prezentácia názoru … 🙂 .. skús to tak chápať, .. tiež ma rozčuľovali spočiatku reakciee ľudí, keď som po absolvovaní testov hovorila o výsledku .. každý akosi prirodzene očakával, že budem vedieť sypať z rukáva matematické úlohy a to všetko len preto že test ukázal vyššie hodnoty … ale? naučila som sa na to kývnuť rukou, lebo na toto sa ma v skutočnosti naozaj nik nepýtal .. ty si predsa ten, kto u seba určuje, čo príjme a rovnako čo zo seba vydá, a samozrejme nehovoriac o tom kedy, ako atd 🙂 …

      klídek, .. asimiel to hovorila v spojení s prevýchovou samého seba .. vlastne poukázala na fakt, že večne dumajúci ludia si zbytočne tvoria emocie … čo je pravdou .. ( tvoriť emocie a ukazovať ich navonok sú však dve rozdielne veci ) .. ale? sama to tak vidí, a kedže to tak vidí, prečo asi? .. lebo je takou, koniec koncov to aj priznáva, že je buričská povaha .. 🙂

      tak prajem krásne dníčky warrdhas .. 🙂

      Páči sa mi

      • a ešte .. iba ver … to je všetko … nič viac nepotrebuješ … bez ohladu na to, že to hovorím prave ja ( práve teraz prechádzam takou lekciou viery, že väčšiu si predstaviť u seba neviem 🙂 .. a zvládam to tak 70% pre vieru a 30% pre ostatné … úspech mimochodom ) .. predsa len ver … stratiť naozaj nemôžeš nič …

        Páči sa mi

      • Ja viem (alebo “ja verím”?). Vďaka Lilah, ani mi nenapadlo, že sa mi do života pripletie takýto človiečik ako ty, hoc len cez túto internetovú komunikáciu. Pekné dni aj tebe, ba čo dni, roky rokúce. 😀

        PS: Vieš priblížiť nejako tú lekciu viery? 🙂 Ale nemusíš, ak je to len tvoje. 😉

        Páči sa mi

      • warrdhas 🙂

        ” Vďaka Lilah, ani mi nenapadlo, že sa mi do života pripletie takýto človiečik ako ty, hoc len cez túto internetovú komunikáciu.”
        … žeby náhoda? 😉 .. 🙂 .. bolo to v celku fajn aj pre mňa, vidím, cítim, že sa rozprávame rovnakým jazykom … teda doteraz 😛 🙂

        a toto? .. ” Vieš priblížiť nejako tú lekciu viery?” .. viem, ale nechcem 🙂 .. ale? je to úplne obyčajný osobný život, viera v to, že nič nie je náhoda, a že to čo moje srdiečko cíti, cíti správne .. 🙂 .. sklamaný? … ale uisťujem ťa, že práve tam to začína .. ak neveríš tomuto, neuveríš ani že si letel zavesený na orlovi .. lebo si letel ..

        vieš čo mi to pripomína toto? .. dievčatá, ( mladé pubertiačky, v mojich časoch … ) stále snívali o tom, že príde za nimi chalan ich snov a povie, ” budeme spolu chodiť?” 🙂 .. nikdy sa to však takto neudialo, .. kto by aj takto reagoval, žee áno? 🙂 to isté, čakáš ty, a áno, priznávam bez mučenia aj ja 🙂
        … že budem mať jasný dôkaz o tom, že absolvujem cesty mimo tela … iba viera, že to tak naozaj je, posunie vpred .. tak ako tá pubertiačka, ktorá jednoducho verí, srdcom verí, že spolu už s tým vysneným princom chodí, ( aj keĎ jej to hnusák jeden nepovedal tak ako čakala … 🙂 ) .. predsa jej srdiečko to vie .. to isté ty a áno to isté aj ja ešte v istom zmysle 🙂

        a prianie ti opätujem, a nesmierne rada .. nech ťa svetlo “boha” sprevádza aj naďalej .. 🙂 ( nech je ten boh pre teba čokolvek ) … 🙂

        Páči sa mi

      • Hehe, no snáď si nájdem nejakú “bohyňu” alebo “bôžika” (no najprv musím zistiť ako Helar dokáže viesť všetky tie rozhovory s anjelmi atď, keď ja mám problém už len s tými cestovaniami), ktorý bude pre mňa životnou modlou. Alebo nejak tak.
        Na náhody bohužiaľ/našťastie neverím! 😀 Takže skôr to tak malo byť, pritiahol som si akosi pomoc vo forme človeka, ktorým si ty. 😉
        A zabudol som spomenúť, teda…aby som priblížil to “vydarené” cestovanie za silovým zvieraťom, najprv sa mi mihol obraz akejsi “savany”, potom nasledoval slon, niečo ako jeleň (ale ja som to v hlave odmietal a prosil som o iného spoločníka) a nakoniec doletel ten orol, ktorý ma zdrapil pazúrmi a obletel so mnou Zem (čomu nerozumiem). Vyplýva z toho teda, že mojím silovým zvieraťom je orol, že? 🙂 A neviem, obrazy sa mi ako tak mihajú, ale aby som s ním v budúcnosti viedol rozhovor, ako to robí s anjelmi atď. už vyššie spomínaná Helar. No neviem.

        Napodobne s tým “božským svetlom”, nech zvládneš skúšku viery. Ale ty ju zvládneš, veď všetko čo sa stane, je len krok vpred a ďalšia skúsenosť. Držím prsty! 😉

        Páči sa mi

  8. Warrdhas, skús najprv 50%-ný rozhovor 🙂 Teda osloviť anjelov, Boha, Gaiu, resp. v čo veríš, a nečakať hneď odpovede. Ony raz prídu, len trpezlivosť. A s IQ to môže mať spojitosť, takú, ako je rozdiel medzi dospelým a dieťaťom. Vtedy si možno uveril ľahšie, v mysli si mohol cestovať kamkoľvek a rozprával si sa s neviditeľnými… Uvoľni sa, nemaj očakávania a ver 🙂

    Páči sa mi

      • warrdhas

        nemusí to tak nutne byť, že tvojim silovým zvieraťom bude už orol .. môže byť prevažujúcim, no nie nutne len týmto jediným … koniec koncov, túto otázku by si mal adresovať práve jemu .. odpovie ti … 🙂

        mal by si skúmať, teda podľa mňa, prečo si obletel zem, prečo si mal tie a tie zvieratá, … čo a na čom by si mal u seba pracovať atd … lebo cesty ktoré absolvuješ, budú možno udičkou pre iného, ( tak ako helarine, či kohokolvek chanelingy ) no v prvom rade sú to odpovede len a len pre teba …

        pekný deň prajem 🙂

        Páči sa mi

    • Hai, watashi wa nihongo o hanasu. 😉 Ale len trošku, pár základných fráz a nejaké to slovíčko. 🙂 Ale raz by som sa chcel do toho pustiť naplno, keď bude viac času. Zatiaľ sa venujem aspoň ich kultúre po všetkých stránkach (vďaka Japoncom som sa rozhodol študovať kreslenú/počítačovú animáciu a úspešne ju aj študujem 😀 ).

      Páči sa mi

  9. 🙂 Warrdhas, Orol môže byť autorita, ktorú by si už tak ľahko nemohol ignorovať a odmietať a ani sa ti to vlastne nepodarilo, lebo ťa jednoducho schmatol 😀 Príliš to riešiš hlavou a málo dávaš priestor vnútornému hlasu. Opýtaj sa sám do seba, ako to bolo, resp. ako to je a počkaj si na odpoveď…počkaj, znamená čakať, až sa niečo udeje 🙂 To len na info 🙂
    Japonci majú svoju trpezlivosť priam vyrytú do duše, takže tam sa asi budú aj celkom dobre hľadať “lieky”, že ako na to.
    Ešte by som ťa poprosil nahradiť slovíčko “musím”. Nahraď ho radšej niečím ako “chcem”. Je to krajšie a spraví ti to lepšiu službu 😉
    Sprievodcovia sa podľa mňa môžu meniť podľa účelu a tak na silu sa ich snažiť škatuľkovať ti asi veľmi nepomôže. Vychutnaj si ich a ukáž im dôveru. Ak im budeš permanentne ukazovať pochyby, asi ich s tým veľmi nepotešíš 😀 Aj keď ich trpezlivosť…waaau, tak tá je parádna, ale niekedy sa môžu aj pekne hnevať. Mňa chcela minule jedna kobra zožrať, skoro som sa pototo od strachu…vo sne samoška 😆 Tiež ale neriešim, že prečo a potom sa mi snívala taká maličká a tá sa zase bála mňa, chúda malé…už som mohol mať “svoju” kobru sákriš…ako Šiva, jé to by bola pajáda 😀

    Páči sa mi

    • Iskierka, dakujem ja za to ‘nie musim’, ale ‘chcem’. Na ostatnej hodine koucingu sme kreslili 3 kruhy – veci, ktore robime zo strachu, z povinnosti a z lasky. Nie, nebol ten z lasky najvacsi 🙂
      Warrdhas, s Japoncami som par rokov pracovala, je sa vela co ucit. Nielen seppuku (a.k.a. Harakiri :))

      Páči sa mi

      • Tenshi, rado sa stalo 🙂 Tieto slovká, zdanlivo neškodné a bežné, majú naozaj silný dopad, pretože fungujú na 100% svojho zmyslu, len v rámci bežného slovníka, si to už akosi menej uvedomujeme, resp. vytratila sa citlivosť. To isté sa týka slovka “strašne”, alebo “brutálne”. Dokonca sme tieto slová dokázali spojiť so zdanlivo významovo úplne opačnými formami, ako napr. strašne pekné, alebo brutálne namakané… 😛

        Páči sa mi

    • Tenshi, to ti úprimne závidím, tú prácu s Japoncami. 😉 Ja rozmýšľam o ročnom výmennom štúdiu v Tokiu. 🙂 A načo tak barbarsky, europánsky a neslušne hovoriť “harakiri”? 😀 😀

      Iskra, vďaka, skúsim zmeniť “musím” na “chcem”. Chcem to zmeniť! 🙂

      Páči sa mi

      • nie!

        nie je! .. chcieť je málo … naozaj áno 🙂 … spomeň si koľko krát si niečo chcel .. iba chcel … chod do podstaty .. kedy si za tým chcením aj šiel? čo? aký pocit, aká emocia, čo ťa hnalo vpred? .. chcieť, je základ, nepopieram .. základ na stavbe domu .. no bez túžby po tom, aby si v tom dome raz aj býval je chcenie len sen, predstava, fantázia … no v realitu sa mení až vtedy keď do toho vložíš viac,

        napr. chcem mať deti .. a???? .. 😉 .. stačí? 🙂

        🙂 .. a už ozaj dobrúúúú 🙂

        Páči sa mi

      • Ja viem, že chcieť nestačí, čo ma už život naučil. Ale chcením a snom/cieľmi to všetko začína, ostatné je už na tom, či sa moje prosby a túžby z hlavy odzrkadlia aj ako skutky. Chcem a budem makať na sebe, ostatné treba prijať. 🙂

        Brú aj vám…

        Páči sa mi

      • Lilah, chcieť je základný kameň. Chcieť je začiatok, aspoň tak to momentálne vnímam. Čo z tohoto semienka nakoniec vyklíči, je na každom z nás. Ja mám v súvislosti s tým musím, ale momentálne 1 problém. Ak si niekto myslí, že na to, aby sa niečo podarilo, treba ďaleko viac ako len chcieť, je to jeho voľba. Ja si myslím, že stačí jednoducho chcieť. JEDNODUCHO :). Nie je potrebné aby to bol komplikovaný a náročný plán. Ja ako plánovač 10ročníc a 100ročníc viem o čom hovorím 😀 Nieje treba plánovať. Je treba si vychutnávať prítomný okamih a stačí mi, že viem, že toto chcem. Semienko túžby už bolo zasadené a teraz sa s ním budem tešiť a dám mu všetku pozitivitu – lásku, aby som posilnil tvorbu výsledku 🙂 Ja viem, že výsledok bude krásny, dokonalý a presne taký aký má byť 🙂 Chcieť nakuknúť za roh a vedieť stoj čo stoj čo tam je, mi vždy iba zbytočne uberal vzácnu energiu, ktorú potrebujem na vychutnávanie si TU a TERAZ 🙂
        Môj názor a recept, na moje pokusné laboratórium, v ktorom behám ako myška hľadajúca svoj syr. Ozaj, čitali ste knihu kde sa podel môj syr?
        http://www.uloz.to/3720403/kam-se-podel-muj-syr-pdf

        Páči sa mi

      • Myslim ze ide o to, aby to chcenie nezostalo vecne len chcenim, ale aby sa dostalo aj do roviny “konam”, pohybujem sa. Ak niekto 20 rokov jednu vec chce a ani sa nepohne tym smerom od kial si ju moze zobrat, alebo ani nezbada mozno ze ju uz ma, tak potom asi zostane este dlho v stave “chcem”. Asi ze maaalo chce. …. Slovo musim ma pre mna v sebe nieco ako kŕč, nieco ako silou-mocou idem a nepozeram nikam, len musim musim a musim…. slovicko chcem moze byt niekedy moc slabe. Co je medzi tym? Snazim sa? Chcem…snazim sa.. konam… nechavam plynut… ..?

        Páči sa mi

      • slovicka chcem, musim, snazim sa, nechavam plynut oznacuju rozne kvality. Z akych dovodov treba istu kvalitu vymazat?Preco sa “nesmie” pouzivat kvalita “musim” rovnako ako aj ostatne tieto kvality?

        Páči sa mi

      • tinuška

        áno, vieme o čom hovoríme, že áno … 🙂

        iskra … áno uznávam tvoj argument, že ak sa chcenie zmení na túžbu, túžbu s očakávaniami, je to chybný krok .. lebo uberá o možnosť žiť tu a teraz .. to beriem plne na vedomie …

        ale? napr. ja chcem prestať fajčiť .. roky, rokúce … ja to naozaj chcem, … no? .. fajčím ako chemlonský komín naďalej … 🙂

        preto hovorím, chcenie, nestačí .. ak v tom nie je túžba, túžba konať tu a teraz tak, aby sa ti tvoje chcenie zmenilo na splnený sen, ktorý máš … práve toto je mrhaním energie v prítomnom okamžiku a ten, či chceš alebo nie, tvorí tvoju budúcnosť … tvoj postoj tu a teraz je dôležitý pre budúcnosť … no zároveň je nutné prosto pamätať na to, že tu a teraz žiješ … s tým, že skutočne nevieš, či sa dožiješ rána .. možno nie, a ak áno? … nejako bude? áno to iste, ale ako bude ( a to aj v kontexte nielen tohto života, ale aj budúcich inkarnácií ) .. určuješ tu a teraz …

        nechať plynúť situácie, čas, je dôležité … to áno no nik ti nebráni z každej situácie si vziaťť pre seba ten kúsok tehličky na ktorej si vystaviaš svoj dom …
        tu je predsa dôležitý ten dom … tá vízia o tom, že v ňom si … no zároveň .. vedieť prijať zmeny ak sa konečný vzhľad tvojho domu prosto zmení … lebo toto nie je podstatné .. podstatný je ten dom … 🙂

        schopnosť vedomo sa rozhodnúť .. ako sa k čomu postavíš je najväčším zázrakom … vedomo .. nie pod tlakom predstavy o čomkolvek, … ale aj také žitie tu a teraz je o tom, že si to prosto uvedomuješ … plne … tak ako ja teraz .. keď ti píšem túto odpoveď .. čo myslíš? sústredím sa len na to? .. prd .. ako podmaz mi hučí tv, .. moja dcérka sa otočila na posteli a zavolala maminka zo spánku … ja som v sekunde, tejto jedinej sekunde rozdelila svoje vnímanie na niekolko zážitkov .. a? . vo výsledku z nich nemám niič … tv hučí aj bezo mna, opička krásna spinká nadalej a ja si po sebe čítam pre istotu aby som nepísala chobotiny … 🙂 …

        táto sekunda je prosto tou pravou jedinou .. príde druhá ale tá istá už nebude … nikdy .. stratila sa v hlbinách času .. tak? ako naložíš s tou dalšou sekundou? .. budeš iba chcieť? alebo pri tom chcení budeš aj túžiť po tom, aby tá dalšia sekunda bola krajšou? …

        dobrúúú nôcku prajem 🙂

        Páči sa mi

      • Táto debatka mi pripomína moje obvyklé myšlienkové pochody 😳 😛 – vezmem výsek reality, pomenujem si ho a potom veľmi precízne definujem, čo je čo a v akom vzťahu to je k iným čo-je-čám. Ale pritom je to len výsek reality.

        Debata “chcem/musím” má v mojich očiach ešte jeden aspekt. Chápem, že pre niekoho “chcem” je slobodná vôľa a “musím” je nútenie sa… a ja pridávam ešte jedno “musím” – nutkanie. Niekedy niečo nechcem urobiť, je mi to fuk, som na to lenivá a radšej by som robila niečo celkom iné, ale niekde vnútri mám pocit, že tak, ako to je, to jednoducho nie je správne a treba to napraviť. Proste nechcem, ale mám vnútorné nutkanie a tak idem a urobím. Do ničoho sa nesilím a nenútim – proste v hre je iný motivátor ako pôžitok. 🙂

        Čím viac týchto debát čítam, tým lepšie chápem Gabriela a jeho “keď ľubovoľným preskupením prvkov dostaneš vždy ten istý význam”. 🙂 Proste každá vec je akoby v strede gule a my sa pohybujeme po jej povrchu a vidíme ju – len z rôznych strán. 🙂 (Myslím, že mäkučká vypolstrovaná cela v Pezinku už volá. 😛 )

        Páči sa mi

      • heli áááno … 🙂

        gabi je múdry ujo 😉 …

        ale tak, len tak .. keď príde život s touto otázkou .. Nie, alebo áno .. odpovieme .. chcem! .. asi nie, že áno? 🙂

        dobrúúúú .. už naozaj .. nech tu nehviezdim zasa 😛 🙂 … 🙂

        Páči sa mi

      • Warrdhas, nie je co zavidiet. Po vyse 4 pracovnych rokoch s Japoncami su zazitky rozne, ale ak sa maju zavidiet skusenosti vsetkych podob, tak ano 😉 Mala som sefa, ktory si nevazil zeny a trvalo mi asi 2 roky ziskat respekt. Ale o to bolo to vitazstvo sladsie 😉 Ak sa Ti podari rocny pobyt v Japonsku, super. Mam tu krajinu velmi rada, je tam krasne 😀 A kedze si chlap, bude Ti aj lepsie, ako bolo mne 😆

        Páči sa mi

      • Čo presne je “svedomie”? Pre mňa je to “prázdny” pojem, do ktorého si každý vkladá to svoje, takže potrebujem vedieť, čo si do toho pojmu vkladáš ty. 🙂

        Páči sa mi

      • hehe

        to by aj mňa zaujímalo .. a to nie je náhoda, ked sa mi dnes v noci snívalo, že som mlátila kutáčom velké chrobáky ako dlan .. medo to vykladá ako výčitky svedomia, či pocity viny .. no áno, cítim ich ( k istej osobe ) ale, zaroven neviem konať inak, .. prosto to nejde .. a teraz čo? hm, .. mám svedomie, či nemám či ako to vlastne je .. a čo to je atd … ked vlastne tu a teraz sa rozhodujem , vedomo a jasne .. a prečo mám vôbec cítiť potom výčitky atd .. hm, hm, hm … 😕

        jo táto téma sa mi páči … 🙂

        Páči sa mi

      • Ja ti neviem… Ja vnímam výčitky svedomia (to je to, o čom presne nevieme, čo to je, ale slovenčina proste pozná len “výčitky svedomia”) ako rozdiel medzi očakávaniami Sna planéty (teda príbehu “aký by som mal byť”) a nutkaním vnútorného dieťaťa (“ja chcem!”). A tak síce urobíš, ako “chceš”, ale súčasne vieš, že podbiehaš niečiu latku a trápi ťa to.

        Ja na to mám zásadu: Chceš? Tak urob! A potom nepindaj. Ak mieniš pindať, tak radšej nerob. 😛 Keď niečo chceš urobiť, tak to má nejaký dôvod. Urob to a nes následky a dúfaj, že ten dôvod stál za tie následky. 🙂 Ak nestál, nabudúce už urobíš inak. 🙂

        Páči sa mi

      • heli

        ďakujem … ako to tak čítam .. tak zisťujem, že mne teda dneskaj rozhodne “ide karta” … 😕 .. dneskaj teda hvieeeeezdim, na všetkých frontoch .. teraz aby som zasa od začiatku začínala … nooo, dobrá som … asi sa idem strčiť niekam do piesku, či kam to …

        Páči sa mi

      • Svedomie je pre mna ten korektor, jediny co mam, ktory mozem pouzit, ked neviem, co by bolo lepsie. Chapem, je to perfektne vyjadrenie na spochybnenie, ale je to tak uzasne jednoduchy mechanizmus, co mame, tak jednoduchy, ze ho teraz vnimam priam ako dar. 🙂
        Je mozne namietnut, ze kazdy si urobi veci podla seba, tak ako jemu vyhovuju najviac, lebo si mysli, ze tak je to spravne. Myslim si, ze vtedy ale clovek to svedomie nepouzil. Svedomie – nie je riadenie a ani “radenie” z mozgu, vysiela z inej casti, nie?

        Páči sa mi

    • OK, ale ešte stále nevieme, čo to je, to “svedomie” – tak aký má zmysel baviť sa o tom, na čo ho máme či nemáme, kým nevieme, čo to je? Kým nevieme, čo presne si pod svedomím predstavuješ, nevieme reagovať na nič z tvojej strany, čo sa “svedomia” týka. To nie je o súhlase či nesúhlase s tvojím názorom, ale o tom, že nevieme, čoho sa ten tvoj názor týka. 🙂 (Ale hoci hovorím “my”, hovorím len za seba a ostatní možno nemajú s tým až taký problém ako ja.)

      Páči sa mi

    • Vidím, že sme sa križovali 😛 … Hovoríš, že svedomie je “korektor”. Na základe čoho koriguje? Vravíš, že nie myšlienok, ale… citov? Emócií? Alebo fyzických pocitov?

      Ak citov/emócií, tak to je veľmi nestabilný korektor. To už skôr tie pocity… Ja ešte stále nemám jasno v tom, ako to “nutkanie” vnútorne funguje. Hovorím mu síce “hlas mojej duše”, ale ja ešte nemám ani veľmi jasno v tom, čo to je, tá “duša”… 🙂 (A už vonkoncom nie “moja”, ateistická. 😆 )

      Páči sa mi

      • Myslienky by som vyskrtla, takisto i city a emocie i fyzicke pocity. Zostanu nam napriklad etika a moralne zasady (haha, i ked su to myslienky). Su to sice produkty nasho svetskeho hrubohmotneho sveta, ale verim, ze su prepojene a vychadzaju z tej Pravdy a Poznania, ku ktorym sa snazime vratit, alebo obsiahnut, zazit, pochopit,…. Ze za nimi sa skryva to jemnohmotne, ziarive.
        A prave ten neegoizmus, ktore svedomie prinasa, na ktory nas upozornuje, je nadmieru zaujimava kvalita v nasom duchovnom postupe.
        Ale urcite je to zas len jedna z ciest.

        Páči sa mi

    • Už keď ste pri tom svedomí, tak sa pridám. 🙂 Svedomie pre mňa znamená neohrabaný sudca, stvoriteľ pocitu viny, pochybnosti a zároveň strachu. Svedomie je vlastný sudca, ktorý súdi z nevedomosti. Ako môže vopred vedieť človek, čo má vykonať, a ako by to skončilo, ak by konal inak.
      Ak vám niekto vyčíta: “Ty nemáš svedomie!” Stačí iba jedna odpoveď: “Ak ja nemám svedomie, tak potom ani ty!” 🙂 Dôvodom je, že vám to už vyčíta, nevedome koná… Možno sa ten dotyčný už na základe svojej skúsenosti popálil, ale neznamená to, že aj ten ďalší… a to sa mi stálo pri Helar s anjelským tvorstvom. 😀

      Páči sa mi

      • Vidíš, to je to svedomie, ktoré Sonca nazvala “z rozumu” a ja k tomu pridávam svedomie “z emócií”. Svedomie, ktoré je produktom nášho príbehu o nás a svete naokolo. Toto svedomie je nespoľahlivé, pretože je dané našimi hodnotami, ktoré akurát teraz vyznávame, a nemusí byť platné pre nikoho iného.

        A čo sa týka mňa… neviem, či som ti niekedy niečo vyčítala… 🙂 Len som niekedy proste neakceptovala to, čo mi hovoríš, pretože v “mojom príbehu” to je inak. Ovšem, aj v tomto prípade by sme sa mohli baviť o tom, čo si kto pod slovom “vyčítať” predstavuje. Ak máš pocit, že som ťa odsudzovala, tak ma to na jednej strane mrzí, ale súčasne si uvedomujem aj to, že na tvoj pocit z môjho konania (=tvoju interpretáciu) nemám až taký dokonalý vplyv. (Inými slovami: Proste nemôžeš mi prinášať správy od anjelov, ktoré v reáli už sú neaktuálne, pretože som to už dávno urobila/ošetrila/vyriešila – a to s pomocou presne tých anjelov, od ktorých tvoja správa prichádza. Potom je to len test – a neviem, pre ktorú z nás. Ale testy ja už mám v päte, odkedy ma nerozčuľujú 😛 . )

        Páči sa mi

      • Helar, ty si mi nevyčítala, ale vyčítalo to iba moje svedomie. Nastal pocit strachu, aby ti neurobili anjelskí to, čo mne, aj keď je to podobná situácia. A potom prišla emócia hnev a konanie z nevedomosti, a tým aj zbytočné nedorozumenie medzi nami. Ďakujem Ti, pretože cez teba som si uvedomila jednu vetu, a to: “Nesúď, lebo budeš súdená.” Bola som odsúdená napospas vlastného svedomia. 😆
        Prajem Ti krásny deň. 😉

        Páči sa mi

  10. ja som pochopila z toho co Sonca pisala, ze svedomie je pre nu vlastne pocit istoty. ked nevie co a ako, tak ked zrazu nadobudne pocit istoty, a uz vie, tak to je pre nu to svedomie. (moja interpretacia jej slov)

    Páči sa mi

    • No, urcite aj to. Ale:idem zozrat cokoladu, celu. Rozum mi bude hovorit, nezjedz ju celu, nechaj si na zajtra, budes tucna, blablabla. Svedomie? To mi povie nezjedz ju celu, rozdel sa s ostatnymi, nechaj aj manzelovi, daj aj detom. A tym dam na frak mojmu egoizmu. Zaroven obetujem nieco, vedome, v prospech mojho duchovneho postupu; nepodriadim sa mojim zmyslom, naopak , podriadim ich vyssiemu cielu.
      Ked cokoladu nenecham aj ostatnym, pridu tie vycitky svedomia. Az po “akcii”. Pred akciou sa najprv ozve to ciste svedomie.
      A mam pocit, ze je aj nejako prepojene so smrtou. Ked budem umierat, nebudem lutovat, ze som zozrala celu cokoladu a som tlustoch, ale ze som sa nerozdelila. A
      som bola a aj som hnusny sebec.

      Páči sa mi

      • Sonca,

        ale s týmto mám zasa ja problém. (No ako aj inak. 😕 ) Mne to prichodí, ako keby pôžitok nebol dosť dobrý bez obetovania. To, čo ti v tvojom príklade “svedomie” hovorí, sú totiž spoločenské predstavy/predsudky: že vzostup dosiahneme len vedomým obetovaním. To znamená, že nie sme dosť dokonalí sami o sebe, pretože sa musíme obetovať, aby sme boli dokonalí. A tie výčitky svedomia sú tiež len prejav rozdielu medzi spoločenskými predpokladmi a tým, čo si si urobila po svojom.

        Ak máš vnútorný pocit, že sa chceš podeliť, tak sa podelíš. Je to tvoje rozhodnutie. Ale potom nesmieš chodiť po svete a hovoriť si, aká nesebecká si bola, keď si sa podelila… Neviem, či to hovorím dosť jasne, ale to je len podporovanie výkladnej skrine, ktorú si buduješ pre seba a pre okolitý svet. Ak duša vraví “zožer”, tak zožer. Ak duša vraví, že väčšie potešenie bude mať, ak najprv zožerie manžel alebo dieťa alebo obaja, tak im to aspoň ponúkni – ale nenúť ich do toho len preto, že tvojej dušičke by sa to tak páčilo, pretože vtedy hovoril egúšik, nie dušička. 🙂

        Ale ďakujem ti za tému “svedomie”. Práve mi došlo, že by som ho nahradila redšej slovom “integrita”. Keď to, čo skutočne som, je to, čo skutočne žijem. Keď sa nemusím “obetovať” a nemusím bojovať sama so sebou, pretože robím presne tak, ako cítim/som. Vtedy nemusím dbať na “svedomie”, pretože som svoje svedomie. Takto je to aj dosť bezpečné pre iných, pretože ak mám len jednu tvár, stačí im jediný pohľad na ňu a vedia, či zostanú alebo zdrhajú. 🙂

        Páči sa mi

      • heli

        dnes mi priateľka dobre, ale dobre, ale doooobre znadala, 🙂 keď som sa pokúsila mať sebaľutovacie nálady pred ňou … ( má nevyliečiteľnú chorobu, ktorá jej jednoducho z ničoho nič vyradí nejaký orgán z prevádzky, pretože sa vlastnému telu zdá, že tak teraze nepotrebujem napr. pravú obličku … a jej reakcia? .. aspoň som štíhlejšia a furtom žijem, čo mi viac chýba? … 🙂 )
        ten jej spôsob, tichého indiána, ktorý v rukách drží vedro z dobre ľadovou vodu ja teda rozhodne môžem … 🙂 .. v celku sa mi tá podobnosť s tebou heli páči … jo, rob tak aby bolo dobre, … všetkým však bude dobre vtedy, keď bude dobre mne .. takže? kde je tá čokoláda? …

        a vôbec, to iba mi matky máme také divné onné, .. predstavy, že sa musím podeliť s dieťaťom o čokoládu, .. ja keď si niečo také dávam, .. dotmolia sa za mnou, ešte skôr než si stihnem prvý krát kusnúť, .. nahodia psie oči .. mne svedomie nedovolí, ved oni sú vo vyvine, atd .. zoberú to, a pôjde si to schrupnúť do vedľajšej izby a to čo najtichšie, aby to nepočula jeho sestra … 🙂 . ..

        hehe a pokiaľ sa nemýlim, aj kristus hovoril “budte ako deti a budete spasení” .. 😆

        ale tak, kurňa čo sú to potom výčitky? …

        Páči sa mi

      • 🙂 … To, čo nemám? 😆 Mám všeličo, ale od istého času výčitky svedomia do toho nepatria. 🙂 Viem, čo robím a že niekedy z toho vyjde dosť divý “rezuľtát”, ale aspoň idem na 100% v každom okamihu a keď to nestačí… nuž halt to nestačilo. Kismet. A keď zožeriem čokoládu a potom mi príde ľúto, že som nedala aj niekomu inému odhryznúť, idem a kúpim novú, dám mu odhryznúť a zvyšok zožeriem. 😛

        Páči sa mi

      • 😀

        inak dobrú tému sme hodili pod názov článku .. Zhmotnite si svoje priania .. 😛 … a veru máš pravdu, načo mať výčitky .. dosť to obmedzuje, … mater, otca som si nezabila, tak? ..

        ďakujem, pomohlo, … 🙂

        Páči sa mi

      • pardon, pardon, ja matka nie! ja naopak! mne by moje svedomie zasa hovorilo, ze ked som uz ja zavisla na cokolade, nemusim svoju zavislost sirit aj na svoje deti a svoje najblizsie okolie. Co sa tyka sladkosti, som rada, ked zozerem a dieta nevidi, aspon ho usetrim zbytocneho cukru a inych skodlivin. Ak by som mala byt z tej cokolady tlsta, lebo sama nemam dost sil povedat si kedy staci, tak si nebudem pomahat ubohym dietatom, nech je teda tlste aj ono spolu so mnou inak povedane…..

        Páči sa mi

Povedz svoj názor