Dostala som nový mail od Rishana B., kde píše o tom, ako …

Rishan píše, že posledné 3 mesiace bol v Thajsku naučiť sa Muay Thai. ( 🙂 Závidím.) Ak neviete, čo je Muay Thai, tak tu je malá (a nie celkom úspešná 😛 ) ukážka:

a tu je stručný popis toho, aký beštiálny typ boja to je 😉 :

No a späť k Rishanovi. Kým sa učil kopať a udierať a ničiť nepriateľa na tisíc rôznych spôsobov (a jeden z nich nepríjemnejší ako ten druhý), zobudila sa v ňom jeho súcitnosť a rozhodol sa pomôcť ľuďom, ktorých trápia problémy s odosobnením sa. (V jeho verzii: V medzičase robil prieskum mienky medzi svojimi odberateľmi a vyšlo mu, že veľmi veľa ľudí by si prialo dozvedieť sa viac o oslobodení sa od starých emócií, hlavne tých negatívnejších. 😉 )

Rishan sa delí o to, čo zistil pri vlastnej práci s emóciami:

1. Myšlienky a emócie sú “vytvárané” podvedome a “vyskakujú” do vedomia

Tým sa myslí, že sme si vedome nevybrali, že budeme danú emóciu cítiť, ale že sa to deje automaticky. Rishan ako dôkaz odporúča Libetove experimenty v oblasti slobodnej vôle.

Ak teda vezmeme tvrdenie č. 1 ako platné, potrebujeme sa podľa toho aj zachovať:

1. Prestaňme sa kritizovať za to, že máme danú myšlienku alebo emóciu. Nevybrali sme si ju vedome. Proste sa udiala mimo sféry našej kontroly.
2. Priznajme, že keď už sa raz objavila vo vedomí, tak tam je a nemôžeme ju vygumovať a tváriť sa, že neexistuje. Proste už nastala a musíme s ňou narábať ako s faktom.

2. Máme absolútnu vedomú kontrolu nad naším konaním

Hoci sme si nezvolili to, čo si pomyslíme alebo čo pocítime, máme kontrolu nad tým, čo urobíme. A výskumy ukazujú, že ak sa zachováme istým spôsobom, vieme natrénovať naše myšlienky a emócie, aby boli nabudúce v súlade s tým spôsobom, akým sme sa zachovali.

🙂 Ťažké kafe? OK, ide sa na príklad:

Predstavte si, že máte nesmiernu chuť na kus čokolády. (Tento článok som mala spracovávať pred polhodinou 😕 ; teraz je už čokoláda zjedená a trávenie vzbúrené. 😦 ) Ale držíte diétu a nechcete podľahnúť.

Fajn, tak si priznáte, že by ste čokoládovali – nie je to vaša chyba, je to len ľudské. Proste ľudia slintajú pri pohľade na čokoládu. (Alebo rezeň; v tom ešte nemám celkom jasno.) Takže: sme ľudskí, pociťujeme pažravosť a nemienime jej podľahnúť. Čo urobíme? Použijeme EFT na to, aby sme si odklepkali preč našu pažravosť, a rozhodneme sa, čo urobíme, aby sme sa do tej čokolády predsa len nepustili. Možno ju zahodíme, darujeme susedovi alebo urobíme niečo podobne veľkorysé… (Ja si pôjdem asi dať ten rezeň. 😛 A potom si cez EFT odpustím aj ten.)

Rishan má EFT tutoriál aj na vlastnej stránke (v angličtine).

3. Preprogramujeme tieto podvedomé myšlienky a emócie konzistentnými voľbami a konaním

Teraz, keď sme sa dočasne “zaťali” a nepodľahli sme, chceme si vytvoriť rutinu, ktorá nás v budúcnosti pred touto pažravosťou ochráni. (No, to som zvedavá, ako. 😕 ) Rishan neodkazuje na žiadne ospevované techniky, ale ponúka svoj vlastný postup:

1. Najprv si uvedomíme, že zmena automatického vzorca správania bude trvať istý čas a bude nás stáť isté úsilie.
2. Potom, kedykoľvek máme neželanú myšlienku alebo emóciu, vyklopkáme si ju s EFT a vyberieme si, ako sa chceme zachovať v súlade s naším najlepším záujmom z dlhodobého hľadiska. EFT poklepkávanie zbaví situáciu jej emocionality a vedomý výber vytvára miesto starej rutiny novú.

Rishan B.:

“Ak budete dôsledne aplikovať tieto tri kroky, poprepájate svoju nervovú sieť tak, aby podvedome vytvárala nové myšlienky a emócie, ktoré budú odrážať to, čo ste si práve nadefinovali ako nový vzorec správania.”

Ja k tomu pridám ešte svoju STOP-metódu, ktorou som sa naučila nemať istý typ emócií. Vždy, keď sa emócia začala vynárať alebo keď sa mi myšlienky rozbehli nevhodným smerom, povedala som si “STOP!” a uťala som to. Navyše som si urobila vizualizáciu, ako cesta k danému mysleniu/cíteniu (u mňa to bolo prepojené) vyzerá ako kanalizačný tunel s ťažkými oceľovobetónovými dverami na konci. Išla som cezeň až po tie dvere a zakaždým, keď som povedala “STOP!”, dvere sa jednoducho zavreli. Pomaly, nenásilne, ale neodvolateľne. (Normálne bolo cítiť syčanie vzduchu, ako sa zatvárali hermeticky.)

Keď som zvládala už zatvoriť dvere včas, začala som skúmať, aké myšlienkové sledy ma do toho tunela dostali – a začala som ich meniť. Použila som na to NLP a hľadala som typické “automatizmové” slová: nikto, nikdy, všetci, každý, vždy… Veta obsahujúca toto slovo je vysoko pravdepodobne presvedčenie, ktoré nie je pravdivé v každom prípade. A tak som začala tieto slová spochybňovať: Skutočne nikdy nikto? Nebol aspoň jeden prípad, kedy… a hľadala som vyvracajúce argumenty. Tým som si preprogramovala myslenie nie na inú reakciu, ale aspoň na skúmanie vecí v ich skutočnom kontexte. A odrazu som sa prestávala do toho kanála dostávať a vidina zapleskovaných dverí sa stratila – nebolo ju treba.

Iná technika, ktorá dobre funguje, je kotvenie z NLP (a príklad od Terrafiny).