Všetci máme zažívame dni, ktoré vnímame ako úžasné a potom také, ktoré až tak úžasné pre nás v danú chvíľu nie sú. Dni, keď máme pocit, že sa nám nič nedarilo, nedarí ani dariť nebude, dni, ktoré popierajú existenciu inšpirácie, dni, keď sme unavení, podráždení, frfleme, prípadne kričíme či trucujeme, sme slabí a všetko čo chceme robiť je zaliezť niekam do postele a zobudiť sa, až svet bude zase normálny. Avšak aj v dňoch, kedy sa cítime nemožne, spravidla potrebujeme fungovať v práci, komunikovať s rodinou, kolegami, priateľmi.

Dá sa naša nálada zmeniť okamžite tak, aby sme netrpeli my aj naše okolie? NLP ponúka techniku tzv. kotvenia. Je nesmierne jednoduchá, a ako to už s jednoduchými vecami býva, tak aj účinná, samozrejme za predpokladu, že dodržíme základné pravidlá, a to najmä: Želanú emóciu ukotvíme na zvolenej časti tela v období, ktoré nie je pre nás emotívne náročné vzhľadom ku danej emócii, to znamená že nekotvíme odvahu, keď sme vystrašení alebo radosť, keď sa utápame v žiali. Tiež to znamená, že časť tela, ktorú si zvolíme ako miesto kotvenia by mala byť ľahko dostupná a nie príliš nápadná, keďže je možné, že sa jej budeme potrebovať dotknúť na verejnosti.

Ako na to

Zvolíme si emóciu, ktorú túžime mať „poruke“. Je to individuálne rozhodnutie, či chcete mať kotvu na radosť, odvahu, sústredenosť, čulosť, pokoj, sebadôveru, motiváciu k úspechu alebo čokoľvek iné vám pomáha prekonať vaše typické ťažkosti.  Ja som kotvila odvahu, takže si túto emóciu vezmem za príklad aj teraz a zároveň popíšem, ako kotvenie prebiehalo u mňa.

1.       V pokoji a tichu si sadneme a spomíname. Kedy som odvahu, ktorú chcem, cítila veľmi silne a jasne?

Pár minút mi trvalo, kým som si na danú situáciu spomenula. Vybavila sa mi prechádzka s kamarátkou po jednom z londýnskych mostov, keď som si naraz počas rozhovoru s ňou uvedomila tak zvláštne jasne, že „Ja predsa môžem čokoľvek!“

2.       Spomíname si na podrobnosti. Ako ste vtedy stáli? Ako ste dýchali? Čo ste videli? Čo ste počuli? Čo ste cítili?

Postupne som si vybavovala farbu dreva na lešení mostu, hnedasto hrdzavú farbu kovovej placky, ktorá zakrývala rekonštruovaný most. V spomienke sa vynárala vôňa slniečka, dokonca som mala pocit, že vonia aj čokoládová torta, ktorú sme niesli s kamarátkou v igelitke. A pamätala som si jej priateľský smiech, ktorým odpovedala na moju „Ja predsa môžem čokoľvek“ vetu.

3. V momente, keď cítime, že spomienka na emóciu vyvolala túto emóciu tak intenzívne, ako to len bolo možné, dotkneme sa zvolenej časti tela. Dotyk môže byť celou dlaňou alebo len prstom na danom mieste, ale mal by byť dostatočne odlišný, zapamätateľný. Držíme si zvolenú časť tela a intenzívne spomíname a znovuprežívame daný okamih želanej emócie. Spomienka by mala byť tak živá, ako je to len možné, mali by ste ju fyzicky cítiť – usmievať sa, dýchať zhlboka, vystrieť ramená, chrbát atď., podľa toho, čo ste si zvolili.

Ja som si ako miesto ukotvenia odvahy zvolila malíček jednej ruky. Väčšinou, keď som na rozpakoch alebo mám obavy, tak si rôzne spínam dlane, a dotyk malíčka týmto spôsobom je potom vlastne celkom prirodzený.

4.       Keď fyzická spomienka pozvoľna odoznieva, uvoľníme dotyk a ostaneme ešte chvíľu sedieť. Postupne sa vraciame do súčastnosti, uvoľníme sa.

Bola som prekvapená, ako jasne som si dávnu spomienku vybavila. Zapojením všetkých zmyslov do spomínania, teda postupné spomínanie si, kde som bola, s kým, čo sme robili, čo sa dialo okolo mňa, ako som sa cítila, aké zvuky som počula …  to všetko ma na niekoľko momentov vrátilo v čase späť. A okrem detailov na prostredie a vnemy sa mi vrátil ten úžasný pocit „Ja predsa môžem čokoľvek“, zabudnutá ľahkosť v tele  a oči rozšírené údivom, že som na to neprišla skôr.  

Čo ešte potrebujete vedieť

Takúto kotvu je potrebné aplikovať niekoľkokrát, aby sa posilnila pamäť tela i emocionálna pamäť. Posilňujeme spočiatku tým istým spôsobom ako je opísané v bodoch 1 – 3, ale sami si všimnete, že s každým ďalším opakovaním potrebujete stále kratší čas na privodenie želaného pocitu až sa dostanete do štádia, že želaný pocit zažijete okamžite v tom istom okamihu, ako sa dotknete daného miesta, či dokonca keď si len predstavíte, že sa ho dotýkate. A emóciu máte ukotvenú.

Okrem toho, že kotvenie je veľmi jednoduché a účinné, ďalšou dobrou správou je, že môžeme mať na tele tých kotiev viac, podľa potreby a priania. A naviac, novými kotvami môžeme nahradiť aj kotvy staré – napríklad nevedomé gestá, ktoré robíme, keď sme v stresovej situácii, rozčúlení či smutní.

Na záver môj názor ku kotveniu. Ako som už spomenula, je to veľmi účinná metóda. Avšak ako každá technika, ani kotvenie želaných emócii nie je všeliek. Mne osobne slúži ako instantná pomôcka v kritických situáciach, avšak neznamená to, že sa uspokojím s odstránením toho ktorého symptómu. Trvalým alebo dočasným odstránením symptómu sa mi však uvoľní energia, vďaka ktorej môžem ďalej pracovať na celkovej zmene a hlbšom uzdravení.

Poďakovanie za inšpiráciu tentokrát patrí Andymu  Hoštákovi z NLP Institut, ktorý ma vedie programom NLP Practitioner.