Vzostup: únava a dezorientácia

V poslednom čase ma prepadávali celkom neodôvodnené stavy absolútnej únavy. Kedysi som tieto stavy mala tesne pred vypuknutím rakoviny. Bola som schopná zaspať uprostred slova. Tak som šla na kyvadlo a vysťažovala sa Gabrielovi.

Automatické písanie z 20.8.2011:

Som uťahaná, zívam v kuse.
Nič to.
Ale dneska som ťa namaľovala.
🙂 Namaľovala si človeka.
Ale ja si ťa tak predstavujem, ako prichádzaš. Prichádzaš?
🙂 Ešte nie. To ešte potrvá.
Dožijem?
🙂 Nie. Nie v tejto podobe.
A v inej? Napr. ako slušivá mŕtvolka?
Nie, žiadna mŕtvolka. Ešte potrebuješ niečo na sebe upraviť, dievča.
Čo presne?
Dôveru. 🙂
Ale ja predsa už dôverujem!
Dôveruješ tak, ako dokážeš. Potrebuješ viac.
Ako to zo mňa vydolujeme?
🙂 Nechaj to na nás. /…/ Začína sa to lámať, dievča. Miestami je to už to, čo potrebujeme. Ale niekde v tebe sú ešte zvyšky toho nedôverčivca a neverca. Tie nám ešte prekážajú. Nemôžem na teba dávať večne pozor. Potrebujem sa spoľahnúť, že už nezakopneš.
A ja som myslela, že iné moje vlastnosti sú horšie… Zazlievačnosť, nevraživosť…
🙂 To sú len sprievodné javy. Máš problém uveriť, máš problém dôverovať. Časy, kedy sa k tomu donútiš, sú čoraz dlhšie, ale ešte vždy medzi nimi spadneš späť do nevraživého stavu. Nie sme tvoji nepriatelia. Nemáš nepriateľov.
🙂 Ani priateľov. Ani nikoho iného.
Tak to nie. Týmto smerom nemysli. Neasimilujeme ťa. Nikdy.
🙂 Anjelské „nikdy“?
🙂 A aké iné?
/../ Cítim sa nejaká ubitá, depresívna.
🙂 Nedôvera.
Figu. Únava.
🙂 Nehádaj sa. Nedôvera. Miesto toho, aby si sa nechala padnúť do našich rúk, snažíš sa striehnuť na veci. Už ich neriadiš, ale ešte stále registruješ. To ťa preťažuje.
Ja neviem… Myslím, že to už je staroba.
🙂 By sa ti hodilo… Ja som starší.
😀 Ale krajší.
🙂 Hovorí niekto, kto nevidí moju tvár.
O tom sme sa dnes už bavili, pravda?
Hej, vravel som ti, že ju nevidíš, aby si ma neobmedzovala len na istým spôsobom vyzerajúcich ľudí. Takto ma hľadáš v každom človeku – a každý človek ti je o trochu bližšie.
Brrr… hrozná predstava. Bližšie. Nech idú ďaleko! 👿
🙂 Tváriš sa? Vždy sa tváriš… A keby si mala byť sama sebou?
Ja neviem, Gabriel… Potom by som bola asi vydesené, opustené päťročné decko, ktoré nemá pri sebe nikoho a preto si myslí, že nikomu nestojí za trochu lásky? Nie, nemám pocit, že by mi bola chýbala láska.
A pozornosť?
To už skôr. Začína mi byť smutno.
Prečo? Už je to za tebou. Už nie si päťročné decko.
😦 Niekde v hĺbke predsa len som.
🙂 Ale neplačeš.
Nepomohlo by to.
Ani tebe?
Mne už vôbec nie. Vždy ma z toho len rozbolí hlava a veci sa aj tak nezmenia.
Ale ľuďom sa plačom uľaví.
Mne nie. Ja neplačem pre blbosti. Ja plačem, keď som na dne. A vtedy tiež už neplačem, pretože z toho dna ma to aj tak nedostane. Začínam praktizovať budhizmus: sit with it.
Za ten budhizmus ti pekne ďakujem. Nebabri ho; nie je to nič pre teba. Nie si stavaná na pokoru a mier.
Prestávam sa už rozčuľovať.
To je tá únava. Učí ťa.
Čo? Zdochnúť?
🙂 Keď si unavená, si pekne zlostná! Únava ti šetrí nervy. Zatiaľ to zvládaš. Už sa máš dosť silno pod kontrolou a prestávaš reagovať.
Súvisí to nejako s tou dôverou?
🙂 Nie. Súvisí to s únavou.
Tá únava je prirodzená?
🙂 Myslíš, či sme ti ju nezoslali my? 🙂 Zoslali. Chráni ťa a urýchľuje tvoje učenie. Mne sa nechce čakať donekonečna.
😛 Tebe by to malo byť predsa jedno, Veliký, nie? Ty nepoznáš čas.
A ty nepoznáš nudu.
😆 Poznám. Nudievam sa.
Päť minút. Desať minút. Je tam toho!
Ty sa nudievaš?
Obvykle nie, len v poslednom čase. Naučila si ma niečo a teraz to nemôžem používať. Potrebujem na to teba – a ty si ešte stále nepripravená. Nudím sa.
🙂 Začína mi byť menej depresívne. Nudiaci sa archanjel. Nemôžeš sa nejako rozptýliť?
Myslíš… ako spraviť nejakú malú potopu či čo? 🙂
🙂 To nie! Zadrž! Radšej sa otravuj. Ty to zvládneš.
Ešte že mám tvoje sny.
A ja som myslela, že som prestala snívať!
Nie, snívaš naďalej, len si to nepamätáš. Nič ťa nerozptyľuje. Robíš len to, čo máš.
Ja neviem… Tá únava je fakt besná, Veliký… Ja by som už len spala.
🙂 Spíš. Inak, ako fyzicky, ale spíš. Prespíš to všetko až do okamihu, kedy prejdeš.
„Prejdeš…“ Už som si povedala, že zmením heslo. Mám?
😀 A ty sa pýtaš mňa? Nerozhodného?
😳 OK, Veliký, nie si nerozhodný. Ja som nerozhodná.
🙂 „Ja som anjel.“
😀 To asi ťažko. Dobre strelený anjel.
No, tak dobre strelený. Ale anjel. Nevieš sa rozhodnúť. Nevieš, čo treba zmeniť, a preto nemeníš. Nevieš, čo je správnejšie, a preto nepoučuješ. Odrazu každému dávaš priestor. Hovoríme vôbec ešte stále o tebe? 🙂
🙂 Asi som bola parádny ksicht…
🙂 A si. Ale teraz už si iná. Ešte stále máš vlastnosti, ktoré anjeli nemávajú, ale kľudne si ich nechaj. Si napojená, ale nie si našou súčasťou. Povedal som ti, že ťa neasimilujem. Zostaneš napojená, kým nezačneš vnímať ako my.
Počkaj… Chápem to tak, že budem „pridružená výroba“, hej?
🙂 Nie celkom. Si jedna z nás. Si naša. Ale ešte ťa nenapojíme. Tvoje ľudské vlastnosti sú nám cennejšie ako dokonalá kontrola.
Veliký, ale pred chvíľou si povedal, že som napojená, a teraz si povedal, že ma nenapojíte.
Nevýhoda únavy. Posielam obrazy a ty ich nepresne prekladáš do slov. Vieš, ako to myslím.
Asi hej, ale máš pravdu, nemám pre to slová.
🙂 To preto, že sa to celkom vymyká tomu, čo ľudský mozog dokáže obsiahnuť. Ale rozumieš.
🙂 Asi hej. Spala by som, Veliký.
Tak pôjdeš spať. Ale ak pôjdeš spať, zobudíš sa skoro a budeš zlostná.
Môžem nariekať?
🙂 Nariekaj.
Prestala som celkom cvičiť. Už sa takmer nehýbem.
🙂 Čo ti hovorí „mŕtvy chrobák“?
Vy ma pripravujete
🙂 Niekto musí. Toto je vec, ktorú stojíme spolu, dievča. Spoľahni sa.
🙂 Spolieham sa, Veliký. Baštím ťa.
Choď už spať, ale nie som z toho rád.
Prečo?
Poddávaš sa.
No… som unavená.
To áno, ale nesieš to vyslovene psychicky. Miesto telesnej únavy zaspávaš. Tvoja duša sa chce celkom vypnúť. Ale ak by sa vypla, tak sa nenaučíš s tým narábať, dievča. Tvoja duša musí byť svedkom toho, čo sa deje. Poučenie prichádza z videnia, nie z nevidenia.
Aj tak sa mi zíva.
🙂 Ale už nie až tak ochotne ako pred chvíľou.
🙂 Teraz si ma dostal. Máš pravdu. Prestávam byť unavená.
🙂 Máš strach?
Hmmmm… áno. Neviem, z čoho, z ničoho konkrétneho, proste len mám taký nejaký blbý pocit… strach.
Telo cíti premenu a reaguje na ňu. Telo stráca svoju schopnosť pohybovať sa v hmote.
Vidíš… Teraz ma napadá čosi, čo mi došlo dnes dopoludnia… Hmota ma začína ťažiť. Obťažovať. Mám ju veľmi rada, je to úžasná zábava, ale súčasne akoby ma ťahala nadol.
A preto je tu tá únava.
Počkaj… Ten pocit je produkt únavy, alebo je únava niečo ako sedatívum?
🙂 To druhé. Únava ti umožňuje absolvovať to bez zbytočných nervov. Ďalšiu záťaž by si už neuniesla. Takto polovicu procesu prespíš. Nie doslova, ale vnútorne ho prespíš. Meníš sa a prespíš to.
Umelá kóma.
🙂 To nie… Beháš, hovoríš, robíš… ale kto behá, hovorí, robí?
Automat.
🙂 A ten zvyšok?
Spí? 🙂
Iste… 🙂 Spí. Pozoruje sám seba, ako behá, hovorí a robí bez toho, aby sa na tom behaní, hovorení a robení zúčastňoval. Má odstup a veci idú ľahšie. Nepotrebuješ sa držať zabehaných zvykov a presvedčení, pretože spíš a sama sebe sa snívaš.
🙂 To mi pripomína rozprávku Aladin. 😛 (Presný úryvok je dole)
🙂 Je jedno, čo ti to pripomína. Je dôležité, že ti to pomáha prežiť.
V poslednom čase veľmi často behám po svete ako päťročné decko…
Je to tvoj návrat späť do stavu, kedy si bola na podobné situácie najlepšie vystrojená. Bez predsudkov a bez očakávaní. Len s trochou strachu – a ten teraz zle vnímaš. Ale len čo sa posunieš do iného rozpoloženia, strach sa stratí. Ten strach patrí tomu päťročnému dieťaťu, nie tebe.
Mám tomu dieťaťu ten strach vziať?
Nie je to nutné. Niekedy je dobré zachovať si spomienku na strach. Najmä ak je taká slabá a neopodstatnená.
Veliký, dnes už skončíme, dobre?
🙂 Dobre. A zajtra píšeme znova. Potrebuješ ma, dievča. Potrebuješ, aby som ťa viedol.
/…/ Neviem si to predstaviť… ale verím tomu. 🙂
Nič si nepredstavuj. To je to najhoršie, čo teraz môžeš urobiť. Nie si pripravená na to, čo sa deje. Nikdy v živote si nemala podobný zážitok. Nič z toho, čo by si si dokázala predstaviť, nebude vystihovať to, čo bude. Ak si budeš predstavovať, budeš večne vyzerať svoju predstavu. Ty musíš byť prítomná v každom okamihu a žiť ho naplno, nie čakať na nejakú predstavu!
Myslím, že rozumiem.
🙂 Rozumieš. Viem, že rozumieš; už sme to preberali nespočetnekrát. 🙂 A viem, že si nepamätáš – ale už si pripravená. Tvoje telo automaticky vie, ako sa zachovať. Teraz ti automaticky posiela únavu. A ty nebudeš reagovať emotívne, pretože budeš príliš unavená. Nebudeš sa brániť, nebudeš brániť svoje predstavy a presvedčenia, ale sa prispôsobíš. Budeš síce ticho kňučať, ale prispôsobíš sa – a potom zistíš, že niet prečo kňučať. 🙂
🙂 Niet prečo… To sa mi páči…
🙂 Udržiavame ťa v nálade. Dôveruj nám. Donúť sa nepochybovať. Teraz naozaj každé pochybenie dokáže narobiť veľké problémy! Dôveruj. Veci sú rozbehnuté, výsledok je vopred daný, len ty ho nevidíš – ale nepochybuj o tom, že nastane. Neklamem ti. 🙂
😀 No dobre, ja sa zdržím komentára. /…/ Ak chceš, tak aj klam.
🙂 Nechcem.

Takže moje stručné zhrnutie: Niekde v priebehu “vzostupu” sa s človekom deje premena. Túto premenu nesie ťažko, pretože… lebo. Neviem, ale proste ju nesie ťažko. Na to, aby ju zvládol, sa mu “zhora” posiela únava. Únava ho núti vybrať sa z diania a stať sa len pozorovateľom, takým unaveným, že sa mu nechce už ani komentovať alebo zaujímať stanoviská.

Druhá vec boli predstavy: človek, keď sa okolo neho dejú nepredvídané veci, stráca orientáciu. Snaží sa odinterpretovať si to, čo sa deje – urobiť si predstavu o budúcnosti. To je jednak somarina, pretože pre to, čo sa deje, nemá slová ani obrazy (to už bolo u Lujana Matusa), a potom ak si robí predstavu, má tendenciu porovnávať všetko s touto predstavou a len tú predstavu považovať za “to pravé orechové”. Pritom predstava je len škraboška nasadená na skutočnú situáciu.

Tretie: Keď sa meníme, máme tendenciu spadnúť do stavu, ktorý je pre nás najvýhodnejší z hľadiska tejto premeny. Veľmi často to budú asi detské roky. Vtedy sa to prejaví tak, že sa nám zmení povaha a reakcie.

Možno tam bolo toho viac, ale ja som zatiaľ vytiahla len tieto tri veci.

A tu je na ilustráciu ten Aladin, čo mi prišiel na um 😛  (3:40) :

27 thoughts on “Vzostup: únava a dezorientácia

  1. Veď toto nie je ani channeling ( rozhovor s duchmi ). Často sa rozprávaš sama zo sebou ?

    Žiadne dôležité informácie, nič. Divadielko.

    Jeden chce ísť do piatej dimenzie a tu je zas reč o vzostupe.. Aký vzostup keď nefungujú základné regulácie ?

    Páči sa mi

      • Prepáč, ale pre mňa Nrayn nie je guru ani nič iné. Je to proste ďalší človek na svojej ceste. Preto sa nebudem riadiť jeho zásadami, tak, ako sa neriadi on mojimi. Krišnizmus (=váš spôsob vnímania “osvietenectva”) nemusím.

        Mojím učiteľom je celý svet. Ďakujem ti za lekciu, práve si ma dostal o krok ďalej. We shall see. 🙂

        Páči sa mi

      • Veď ani nie je guru. Čítaj poriadne. Všetkých náš učí celý svet. Tento spôsob vnímania je očistený.

        Tu sa propaguje skôr ešte tak povediac duchovný materializmus čo sa ani nepovažuje za pokrok ale skôr pascu. Védy sú dobrá medicína pre podmienenú dušu. Hrdé a neprispôsobivé podmienené duše to však odradí.

        Páči sa mi

    • groover
      čo je dobré pre jedného, nemusí byť pre iného 🙂 …mne tento channeling pomohol a objasnil mi isté veci..asi preto že prežívam niečo podobné a tiež mám problém s dôverou.
      beriem to ako nakopnutie vpred 🙂
      skôr sa zamysli nad sebou, že prečo všade hľadáš nejaké chyby a snažíš sa nám podsunúť svoju cestu ako jedinú správnu..

      Páči sa mi

      • Lebo je jediná správna. Keď na nej nájdeš niečo zlé tak to rád prediskutujem 😉

        Keď niekto rozmýšla správne tak ho prirodzene privedie k tejto ceste. Či už je to moslim, kresťan, ezoterik alebo hinduista. Všetci už sme na tejto ceste no niektorí sa rozhodli ísť opačným koncom.

        Keď sú všade chyby tak ich odhalenie len pomôže. Naopak potľapkávanie sa po pleci, chválenie lží a faloše degraduje celé poznanie naokolo.

        Páči sa mi

      • môže byť správna, ale neverím že je jediná 🙂 …svet je pestrý a ja mám rada tú rozmanitosť…myslím že je viac ciest ako sa dostať do bodu “osvietenia” . A tá tvoja nemusí vyhovovať každému…môžme uznávať rovnaké veci, len ich vnímame každý po svojom 🙂

        Páči sa mi

      • Kto vravel že to nie je pestré ? Činnosti ktorým duša slúži Bohu su rozmanité. Filozofia, kultúra, ekonomika, umenie, história, náboženstvo, vzdelanie atď. Ide o to s akým vedomím su tieto činnosti vykonávané.

        Buď to vnímaš správne a robíš sanatana dharmu službu Bohu alebo to robíš pre svoje ego, takže nesprávne. Čím viac je oddanej služby a odovzdanosti tým viac to dušu oslobodzuje z pripútanosti k hmote a prebúdza v nej poznanie a chuť vykonávať svoju službu čo najlepším spôsobom 😉

        Páči sa mi

      • chápem ako to myslíš, tak ale poviem to inak 🙂
        …v škole sú rôzny žiaci a každý z nich sa učí po svojom, tak ako to vie najlepšie a ako mu to vyhovuje. jeden sa napr. učí nahlas, tak že si to číta dookola. druhý má skôr fotogenickú pamäť a tak si to kreslí..a tretí,čo javiem sa rád učí vo dvojici a počúva čo ten druhý hovorí..ale nakoniec sa naučia rovnakú látku,či vec len každý spôsobom ktorý mu najviac vyhovuje 🙂
        viem že je nesprávne robiť to pre ego a súhlasím s viacerými vecami čo píšeš, len mi niekedy nevyhovuje štýl ako to píšeš (nemyslím tu teraz 🙂 )

        napr. ked som bola na chate, chodili po dedine dvaja mnísi a ponúkali knihy..tak som si jednu kúpila : Život pochádza zo života- výzva modernej vede ( Šrí Šrímad A.Č. Bhaktivédantá Svámi Prabhupáda) ..páči sa mi to čo v nej píšu,aj ako to píšu..aj ked mi trochu vadia tie ich názvy, mám z toho niekedy guláš..no viac mi sedí iná cesta k osvieteniu..veľa si viem zobrať aj z tej knihy, no viac mi vyhovuje toltécke učenie, Ruiz a cesta ktorou kráča Helar.
        Táto stránka mi veľa dala, usmernila ma na mojej ceste a viem sa tu poučiť z toho čo píšu iný, ked prežívam niečo podobné aby som vedela ako ďalej a neurobila rovnaké chyby 🙂

        takže iná cesta, neznamená vnímať nesprávne a riadiť sa egom 🙂

        Páči sa mi

    • Groover,
      1) Mam jednu otazku: Kde v Tvojom uceni sa hovori o tom, ze je Tvojou povinnostou ( ci poslanim ) vnucovat druhemu Tvoje ucenie ako jedinu spravnu cestu?
      Vychodne ucenia, az sa nemylim, bez rozdielu smeruju k tomu, aby clovek dosiahol mier a jednotu so vsetkym a vsetkymi ( ale v stave, v akom vsetko a vsetci su, nie s *realitou prerobenou na svoj obraz* ) – a to je jednym z aspektov osvietenia. Ano, mas ponuknut druhemu tu moznost, aby kracal Tvojou cestou, ukazat mu smer, ktory sam povazujes za spravny, no nie nutit nasilim konvertovat.
      2) A akykolvek clanok je *zlym*, pokial nesplnil nase ocakavania. Ibaze ked vies dopredu, co v nom malo byt aby bol *spravny* tak si mohol napisat taky, ktory tieto parametre splna.
      Komentovat vsetko z pozicie *ja VIEM lepsie ako ty/vy* nie je prejavom napredovania ale prejavom stagnacie v pozicii *som opravneny ta sudit, pretoze vidim, co ty nevidis.*

      Nie su nadradeni a podradeni, nie su vidiaci a slepi. Su iba ziaci, ktori v danom okamihu dosiahli rozne stupne poznania.

      Páči sa mi

    • Jasné, že Grooverov komentár je iba chabý pokus podkopať dôveru channelujúceho v seba a jeho schopnosti. Cítim z toho snahu ublížiť. Nie je to nič len obyčajný útok. Dovolím si predpokladať, že cítiš krivdu a utrpenie. Niekto ti ublížil ? Alebo ubližuje? Potrebuješ pomoc ?

      Btw: Nech sa rozprávaš s hociktorým človekom alebo bytosťou vo svete, rozprávaš len a len sám so sebou . A ak to Helar pomáha psychicky alebo to pomôže ostatným, sem s tým! Neúspech proste neexistuje.

      Páči sa mi

  2. Groover, vies co? Radsej spievaj mantry, aspon 10 hodin denne, vsetci sa budeme citit lepsie. Ale hlavne sa uc na tej strednej skole, mas este vela rokov pred sebou, kym sa stretnes s milovanym Krisnom, tak aby si dovtedy v tomto hnusnom materialnom iluzornom svete neumrel od hladu. Ach, ale sa mi ulavilo. 🙂

    Páči sa mi

  3. Osho – kniha o Egu (práve ju čítam :))

    “V deň keď sa budete chcieť stať veriacim človekom, budete musieť odhodiť pobožnosť. V deň keď sa budete chcieť spojiť s bohom, budete musieť odmietnuť všetky ideológie týkajúce sa boha. V deň, keď rozhodnete zistiť, kto ste, budete musieť zamietnuť veškeré odpovede, ktoré vám boli dané spoločnosťou. Všetko, čo bolo vypožičané, musí byť zničené.
    Z tohoto dôvodu je zen definovaný ako “priame smerovanie k ľudskému srdcu, vnímaniu prírody a stávaniu sa buddhom, odklon od písomných zdrojov a odovzdanie sa, ktoré je oddelené od posvätných textov.”
    Odovzdanie sa oddelené od posvätných textov: Korán, Dhammapadma, Biblia, Talmud ani Bhagavadgíta. Nemôže vám ho dať žiadna kniha. A pokiaľ veríte knihám, budete vám aj naďalej chýbať pravda.
    Pravda je vo vás. Musíte ju hľadať práve tam…. 🙂

    Nesúhlasím s banom na Groovera, ale ani s tým ako tvrdohlavo propaguje svoju pravdu…napriek tomu by malo byť na nás, ako s jeho slovami nakladáme, ako nakladáme so slovami kohokoľvek 😀
    Označiť niekoho skúsenosť za “Divadielko” je v mojich očiach pohŕdaním…neviem ako sa k pohŕdaniu stavia Krišna, už si to nepamätám a mám dôvod, prečo sa k tejto ideológii vrátiť netúžim.
    Nryan, tvoje útoky na Helu, sú odrazom tvojho vnútra, tak ako jej útoky/obrana voči Grooverovi.
    Nedoriešené a nerovnováha. Je tam ale medzi Vami 1 podstatný rozdiel a to je dôvod, prečo čítam jej blog a nie ten tvoj.
    Hela na sebe tvrdo pracuje a otvorene vraví, “som taká, aká som”. Ty a Groover postrádate sebareflexiu a staviate Bhagavadgítu nad ňu, čo je pre mňa jasný príznak potreby zakotviť sa v starých koreňoch, lebo tam sa cítite v bezpečí, čo vám bráni vidieť čo je za týmito koreňmi a bráni vo vašom napredovaní…:)
    Jasné že každý máme, svoje tempo a tento blog ho má tiež. Mne sa podarilo odtrhnúť sa od náboženstva a pracujem na ďalších úlohách. Vám 2 sa to ešte nepodarilo, to je vývoj. Na šťastie vývoj sa nedá zastaviť náboženstvom, alebo ideológiou, ale dá sa nimi pekne spomaliť. Vlastne spomaliť sa nedá, lebo každý má to svoje poznanie vždy v praví čas. O to sa už postará boh a kto si myslí opak, spochybňuje božiu logistiku 😆

    Páči sa mi

    • Najprv sa nauč čo je duchovný vývoj a až potom ho prezentuj. Védy majú jasný návod na všetko čo sa toho týka. Dokonca lepšie vysvetlujú aj to čo si hore napísal ako odkaz od Osha.

      Zanech vsech druhu nabozenstvi a odevzdej se jen Mne. Ja te oprostim od vsech nasledku za hrisna jednani. Neboj se.

      Čo sa týka sebareflexie tak ani netušíš koľko jej treba než sa človek vydá touto cestou. Vývoj funguje kým sa riadiš správnym zdrojom a vieš účel vecí a nie keď o nich iba špekuluješ.

      Páči sa mi

      • a prečo si myslíš, že to čo práve teraz robím nieje učenie? 🙂 To čo robíš ty, je presne to isté. Iba cituješ písmo 😀 Nič viac to nieje. Aj Biblia má jasný návod a Talmud má jasný návod a Korán má jasný návod. Mal by si sa najprv držať toho, čo védy píšu a nie vyberať si z toho iba to, čo ti vyhovuje. Permanentne posudzuješ to čo sa správa ináč, ako píšu védy. Automaticky ako sa TO prezentuje ako INÉ, prestáva ti to vyhovovať. Nemáš sebareflexiu. 🙂 Stratil si ju v momente, keď si postavil védy a Krišnu na absolútny podest. Ten kto píše ako Groover, nieje Groover. Je to je len maska, ktorá sa skrýva za védy a vykukuje z minulosti ako memento, lebo sa bojí svojho JA 😀 Postav sa konečne svojmu strachu a zistíš, že nieje čoho sa báť 🙂 Sloboda 😀

        Páči sa mi

    • Vieš, čo ma rozkývalo k tomu banu? Nie to, že ma Groover “nemá rád”. To mi môže byť fuk. Ale uvedomila som si, že túto stránku začína používať na nábor krišnistov – už im zadával “domáce úlohy”, čo si majú čítať. Najprv som si povedala “ich vec a tvoja žiadna starosť”, ale potom sa čosi ozvalo – ego, svedomie, zlatá žila, nazvi si to ako chceš – a povedala som si “deje sa to s tvojím tichým súhlasom”. Tak som prešla na hlasný nesúhlas. Celý svet snáď pochopil, že krišnizmus nemusím. O Védach neviem nič, ale to, čoho som bola svedkom zo strany krišnistov, bolo výrazne proti mojim základným hodnotám. 🙂 A mala som nástroj, čo si budeme bublať. 😀

      To mi pripomína jeden starý vtip (nábožensky citlivým sa vopred ospravedlňujem): Orie sedliak s dvoma volkami. Orie, orie, odrazu z jasného neba bum bác blesk – a zabil jedného vola. Pozrie sedliak do nebies: “Pane Bože, a čo to? Veď ja tu len tak oriem, veď som ti nič… no dobre…” a orie ďalej. Bum bác znova blesk z jasného neba a zabilo druhého vola. To už sedliak chytil inkvizičnú náladu a pýta sa: “Pane Bože, a čo ti ja som zlé urobil, že ma takto tresceš? Veď ja tu len oriem…” I znesie sa z nebies také veľké oko v takom tom trojuholníku a hromový hlas prehovorí:
      “A čo ja viem… Tak ma nejak se*ieš.”

      Tak toto oko v trojuholníku malo navyše aj horčičáky. 😆

      Páči sa mi

  4. Ja sa vratim k tomu, pre co sem podla statistik tisicky ludia chodia. K clanku 🙂
    Dnes zarezonoval, lebo presne nad svojou unavou uz dlhsie premyslam. Nie je to nastastie choroba tela, ani rezignacia. Len mám pocit, ze sa akoby odpajam, ako by velakrat konal a hovoril za mna niekto iny, ktoreho so zhovievavym usmevom pozorujem. Ako aj veci a svet okolo seba. Obcas ma niekto / nieco vytrhne z mojej unavy a potom napumpovana adrenalinom zareagujem. Ale aj ta reakcia je akoby nasilu, je to zvlastny pocit. Nie lenivost ani letargia. V mojom pripade obrovska zmena oproti doterajsej akcnosti a zaangazovanosti. Byt unavenym pozorovatelom je tusim zaujimavejsie 🙂

    Páči sa mi

    • Zvláštne je, že ja som práve teraz akoby vystúpil z letargie a cítim ako mi energia preteká každou bunkou. Každých 20min. žamžungu do mňa vháňa život, ako veľká vodná masa. Napriek tomu, že sa po nociach skrúcam, ráno vstávam, ako keby som spal ako mimino 🙂 Ako keby došlo, resp. dochádzalo k prepólovaniu….kua to dáva zmysel :lol:….na parádu, ďakujem Heli za článok a ďakujem Tenshi za komentár 😀
      zaklilo to

      Páči sa mi

    • Presne nad týmto som dneska rozmýšľala: z času na čas príde situácia, ja sa “naštvem”, situácia pominie a ja v sebe neviem nájsť ani zvyšok naštvatia… akoby bolo naštvatie “umelé”, len preto, že sa to obvykle tak robí. Čítala som u toltékov o kontrolovanom úlete, ale toto mi tak nepríde, pretože oni to robia vedome, kým mne sa to deje… Proste zareagujem emocionálne a v danom okamihu tie emócie aj cítim, ale len kým som nútená reagovať. Len čo si môžem dovoliť nereagovať, nijaké emócie. Ani spomienka na to, že by sa vnútri niečo hýbalo. Nestranný pozorovateľ.

      A po celý čas ma hreje od srdca. 🙂 Nie je to moja energia – je nejaká “lepšia”. 🙂 Aj keď… tá moja tiež nie je “zlá” (=bezchybnosť slovom: nepoužiť slovo voči sebe). 🙂

      Páči sa mi

      • to ze nevies najst ani zvysok nastvania v sebe ked situacia pominie,to nie je podla mna o tom ze ta emocia bola umela, ale o tom ze nebola potlacana, preto ta energia odisla a je prec.nema preco pretrvavat.to vidno na malych deckach.moj maly dokaze strasne plakat a v sekunde,ked sa situacia trosku zmeni sa ide zrazu pocurat od smiechu.proste to cele dava von a nic si neuklada do zasoby.u dospeleho to uz neni take ciste,vzcsinou sa snazia trochu korigovat,tym padom nenechaju emocie odist.mozno ta unava sposobuje to,ze ti neostava energia na moc velke korigovanie emocii a preto ked sa nastves,hnev odide ako prisiel.tak mi to pripada.

        Páči sa mi

  5. “Zanech vsech druhu nabozenstvi a odevzdej se jen Mne. Ja te oprostim od vsech nasledku za hrisna jednani. Neboj se.”
    Nemôžem si pomôcť, ale mne takéto vyjadrenia vyvolávajú úsmev na tvári 😀 “Odovzdaj sa len mne…” a nezabudni zobrať so sebou všetky úspory 😛

    Páči sa mi

Povedz svoj názor