Život bez ľútosti

Tieto úvahy mi prišli cez newsletter Jima McElweeho z Unexplainable Store. Je to sprievodný text k jeho terapii na odstránenie ľútosti.

Čo je to ľútosť a prečo ju cítime?

Ľútosť je sama o sebe zmes dvoch pocitov – strachu a smútku. Je to strach z niečoho, čo sa nám udialo a nad čím nemáme kontrolu a strach z toho, že by sa daná vec mohla prihodiť znova. Ak si o nejakej minulej udalosti myslíte, že by ste boli radi, keby sa nebola vôbec stala, a myslievate na ňu častejšie, ako vám je milé, tak patríte k ľuďom, čo žijú s chronickou ľútosťou.

Predstavte si, ako by to vyzeralo vo vašom živote, keby váš rozum dokázal vysporiadať všetky tie pocity, čo vás trápia. Keby ste šli spať a ničoho by ste sa nebáli, keby ste sa ráno zobúdzali s tým, že nič nehrozí.

A teraz si pripomeňte, čo dnes cítite ohľadne tej udalosti, čo vás trápi. Nemusíte sa teraz po hlave vrhať do všetkých emocionálnych poryvov, ktoré sa s ňou spájajú, len si ju pár sekúnd mapujte, aby ste o nej dostali pomerne presný obraz. Nie je to príjemné preciťovanie, ale niekedy sa nám môže stať, že naša myseľ je v oddychu alebo zahĺbená do niečoho iného a vtedy sa nám minulosť pripomenie v celej svojej nádhere. Vtedy sme nepripravení a môže sa stať, že zareagujeme emocionálne nepatrične prudko, pretože to len naša obava (čo je účelový produkt našej mysle) reaguje na našu predstavu (čo je tiež len účelový produkt našej mysle). Nereagujeme na situáciu, ale na našu interpretáciu danej situácie.

Ak nás takýto okamih zastihne nepripravených, môže sa nám stať, že náš pocit sebahodnoty dosť utrpí – že dovolíme, aby tie najhoršie momenty nášho života definovali to, kto sme alebo nie sme! Nemalo by to byť tak: minulosť je minulosť a nemôžeme urobiť nič, aby sme ju zmenili. Potrebujeme sa s ňou vysporiadať raz prevždy.

Prečo? Pretože z ľútosti nad rozliatym mliekom sa môže stať návyk. Ak náš mozog začne považovať ľútosť a výčitky (svedomia) za normálny spôsob reagovania na udalosti, tak si práve do života pozývame ľútosť a výčitky svedomia, pretože na čokoľvek budeme reagovať “normálne”, budeme reagovať ľutovaním. Všimnite si, koľko ľudí behá po svete a ešte než otvoria ústa, už sa vám za niečo ospravedlňujú… To je ten stav, kedy sa z ľútosti stal autopilot. A len čo začneme bežať na autopilotovi, začína sa náš mozog vzpierať hocijakým iným pohľadom na vec. Nakoniec naše konanie podmieňuje už len jedna-dve udalosti z našej minulosti. To je nelogické a nefér súčasne! Nelogické preto, že minulosti dávame oveľa vyššiu silu, akú by normálne mala mať, a nefér preto, že z celého nášho života vyberáme len istú časť spomienok a tie ostatné jednoducho odsúvame bokom. A tým, že my sme poranení a zatrpknutí, šírime poranenie a zatrpknutosť cez naše reakcie aj do sveta okolo nás – na iných ľudí, ktorí dnes ešte možno zatrpknutí nie sú, ale keď na nich dostatočne dlho zavplývame, tak sa takými chytro stanú!

Takže ľútosť nad rozliatym mliekom nie je vlastne nič iné, než jedno ďalšie samonastolené obmedzenie, ktoré nás oberá o tie príjemné a hodnotné zážitky života – oberá nás o radosť.

A Jim McElwee potom pokračuje sondou do psychológie človeka: Keď sa niekde cítime vinní, môže byť tá vina reakcia na vonkajšie udalosti, ale môže sa rovnako dobre stať stálou súčasťou našej identity a môže nás donekonečna zásobovať pocitmi previnenia za to, že sami seba spochybňujeme, a tieto pocity previnenia a sebaspochybňovania potom so sebou prinášajú úzkosť a strach, ktoré nás zbavujú možnosti niečo robiť, takže nakoniec spadneme do nečinnosti.

Nemusí to tak byť. Potrebujeme však prelomiť jeden zlozvyk: obvykle, keď sa dostaví pocit ľútosti, vnárame sa doňho a necháme sa niesť na jeho vlne hocikam, kam nás vezme. Preto keď nabudúce pocítime ľútosť, pozrime sa na prostredie okolo nás a spýtajme sa: “Prečo cítim ľútosť?” a “Čo presne mi je ľúto?” Pomocou týchto otázok dokážeme rozpoznať zdroj týchto emócií a emóciám ako takým uberáme trochu na sile.

Keď zistíme zdroj našich emócií, je dobré pozrieť sa na to, nakoľko je súčasťou našej identity – teda nakoľko definujeme to, kto sme, cez situáciu, čo sa v minulosti nevydarila. Kto sme? Čo od života chceme? Aké hodnoty vyznávame? Čo dobré sme urobili pre iných – nezávisle od toho, aké (ne)dôležité? Ak sme urobili čo len trošičku dobrého pre niekoho iného, nemáme sa prečo cítiť slabší a menejcenní. Niekde zjavne je parketka, na ktorej sme užitoční a plnohodnotní! To, čo robíme, má pre iných a tým aj pre svet nejakú hodnotu. Tento pozitívny pocit si potrebujeme pestovať a používať ho na vyvažovanie ľútosti, ak sa znova dostaví.

Takže dobre: ľútosť je pomerne prirodzený pocit, reakcia na situácie z minulosti, s ktorými sa ešte stále nejako nedokážeme vysporiadať. Ak s tým chceme prestať, potrebujeme pochopiť, ako celý proces funguje. McElwee ho, samozrejme, viaže na svoj zvukový produkt (brain entrainment technológiu), ale ja sa pokúsim “obísť” toto cudzonastolené 😛 obmedzenie a použijem radšej techniky, ktoré nepotrebujete kupovať a okolo ktorých sa tu točíme ako pes za vlastným chvostom (a na ktoré si akurát spomínam):

  1. Prvé je budhistické “sit with it”. Z môjho pohľadu nesmierne nechutná technika, ale vysoko účinná. Náš mozog je stavaný do istej miery podobne ako mozog divého zvieraťa, napr. mačky – má tendenciu nevšímať si veci, ktoré sa nemenia, a reaguje prevažne na zmeny a nové podnety. A keď nás jeduje, že niečo v našej minulosti nedopadlo dobre, tak si sadneme, vyvoláme si tú situáciu a sedíme v nej tak dlho, až to náš mozog prestane baviť. A potom v nej sedíme tak dlho, až nás bolí zadok. A potom v nej sedíme ešte chvíľku, až už necítime nič – ani z tela, ani z ega. Proste sme sedeli v emócii tak dlho, až sa zvnútra rozpustila, pretože sme mozog i egúšika ňou presýtili v takej miere, že už viac nepotrebuje.
  2. Akčnejší hrdinovia môžu siahnuť po rekapitulácii. Vyvoláte si situáciu v mysli a vyťahujete z nej tak dlho emóciu, až v nej už žiadna emócia nezostane – a tým ste situáciu zneutralizovali. Postup pre pravoverných je tu, postup pre netrpezlivcov je tu. 🙂
  3. Pre chronických trpiteľov a kontrolných maniakov mám ešte jeden postup, ktorý pochádza pravdepodobne z NLP, ale už ho považujem za “svoj”: Pripomeniete si situáciu a ukotvíte ju na niektorom mieste svojho tela. Ukotvujete viacnásobne, aby sa kotva posilnila. Len čo sa vám dotykom na danej časti tela darí situáciu si so všetkou jej emocionalitou okamžite vyvolať, kotva je pevná a kvalitná. A teraz ju začneme prepisovať – nájdeme si situáciu totálne bez ľútosti, len s dobrými emóciami, a presne tým istým spôsobom si ju ukotvíme na tom istom mieste ako náš zlý zážitok. A kotvíme tak dlho, kým naša kotva nevyvolá pri dotyku tú príjemnú situáciu. Je to zdĺhavý spôsob, ale pomerne spoľahlivo presmerováva silu negatívnych emócií pôvodnej situácie do pozitívnych emócií novej “kotvy”.

Ak niekto máte svoju vlastnú techniku, sem s ňou! 🙂

61 thoughts on “Život bez ľútosti

  1. V poslednej dobe som mala pocit, ze sa na mna vsetko ruca. Dnes nam od rana netiekla voda, rano som sa zobudila, ani umyt, ani napit, ani varit, tak som zacala somrat na cely svet a sama seba vytacat, ze co to mam za obdobie a este aj ta voda je proti mne a co ja teraz bez vody. Zapla som comp, otvorila – ako inak – eprakone a angelarium, pozrela si schranku, ci nemam nejake mailiky a potom som zacala prezerat fotky z maja tohto roku, kde som bola s priatelom na dovolenke. A cela ta zla nalada z minulych dni, z netecucej vody v spojeni s bolestivou spomienkou na byvaly vztah ma zlozila na gauc a spustila som narek, slzy ako hrachy, ze aka som ja nestastna a vsetko je proti mne. Zrazu som pocitila nejake silne nutkanie, zdvihla som hlavu a cez slzy pozeram na monitor a tam clanocek Zivot bez lutosti 🙂 Momente ma vyhodilo z polohy lezmo, utrela som si slzy a zacala citat. Az som sa hanbila sama pred sebou, ako som sa nechala uniest vlastnej sebalutosti. Takze som si zrekapitulovala nejake zalezitosi, ukotvila prijemnu situaciu do lakta lavej ruky a uz aj vodu pustili 🙂 V poslednej dobe sa mi stava, ze veci, ktore potrebujem, pridu presne v pravej chvilke. Ako tento clanocek. Dakujem zan aj za vsetky podnetne zalezitosti na tychto strankach. Inak sa snazim privolat Michaela, ale nejak sa mi nedari. P.S. Prvy raz, ked som sa snazila ho privolat, som pocula taku zvlastnu frekvenciu, ako keby mi to vchadzalo do praveho ucha, bolo to take jemne bzucanie, ako od komara, ale komar to nebol 🙂 Prelakla som sa a skoncilo to a od vtedy sa mi nedari spojenie. Ale budem skusat dalej. 🙂

    Páči sa mi

  2. Fakt prepáč helar,že to píšem do nevhodnej témy,ale mám otázku,ktorú fakt potrebujem vedieť.Je to veľmi dôležité vedieť,dôležitejšie než môj život v hmote.

    Čo je potrebné,aby som prešiel do piatej dimenzie? Naposledy som skončil pri interview s Urielom,kde písal že má podmienky, a zoberie si časť ľudí.

    Je aktivácia DNA dostatok?

    Páči sa mi

    • Je treba byť prebudený, nájsť sám seba, náčúvať svojmu vnútru a ním sa riadiť. Pravým zmyslom všetkého je uvedomiť si v sebe svoju božskú podstatu, teda dušu a naučiť sa ju vnímať, precítiť a riadiť sa ňou. Všetko naokolo sú len vodítka, ale ty sám musíš nájsť svoj smer, tým že sa obrátiš do svojho vnútra budeš hľadať. 😉

      Páči sa mi

      • AnitraM, nedá sa, aby som ti neodpovedala, ked som si to prečítala tým si poslala AJ môjmu srdcu krásnu čistú radosť /vieme, že sme nejak pospájaní, že?/ a ticho sa teším nielen zo slov ale hlavne z toho čo je za tým.
        Ešte malé prirovnanie z rozpávok a iných príbehov: aj piráti, ktorí hľadali poklady mali najprv silnú túžbu nájsť ich, ale k tomu potrebovali mapu takže najprv museli získať túto mapu. A tak je to aj u nás túžba po slobode nájdení seba samého nás privedie k prebudeniu a k tomu, že tu správnu mapu pre nás máme len a len v sebe a tak sa vydáme na túto cestu po vlastnej mape, ktorá nás privedie k tomu najväčšiemu pokladu a to už viete čo je najväčší poklad pre každého z nás. Na ceste stretneme mnohých s ich vlastnou mapou alebo požičanou od druhých, ktorí túžia nám pomôcť v presvedčení, že ich mapa je tá správna. My sa ticho usmejeme, vypočujeme, možno nejaká rada sa zíde ale vieme, že jediná cesta k nášmu pokladu je vlastná mapa.
        ešte pre seVen – never tomu, že niekto ťa prenesie na svojich ramenách k tebe samému to sa nedá, je to nemožné a už duplom never tomu čo si kladie podmienky – takto to nefunguje.

        Páči sa mi

      • Zhruba som to pochopil , ďakujem 🙂 .

        Upieram sa o komunikáciu s anjelmi,zatiaľ som to neksúšal absolútne len telepaticky 3 krát max.
        Akú písmenkovú tabuľku používate vy? Poprípade dá sa niekde kúpiť? (alebo si vytvoriť?to bude asi obtiažné)

        Páči sa mi

      • Určite áno, ja som našiel 1 na Zozname, ale možno ich bude viac.
        Energia nasleduje pozornosť, takže tu by som začal. Vesmír ťa dovedie presne tam, kam sa máš dostať, takže siliť nemá zmysel nič. Ja to vždy robím tak, že proste začnem myslieť na to, čo potrebujem a o tom čo potrebujem, nechám rozhodnúť môj “žalúdok”.
        anitraM to napísala tak ako to vidím aj ja…začni hľadať a tento svet ti s láskou otvorí svoje brány a náruč a ukáže ti čo je pre teba podstatné…začni hľadať vo svojom srdci…začni hľadať vo svojom vnútri…tam nájdeš VŠETKO čo potrebuješ

        Páči sa mi

  3. Tabuľky pre kyvadlo si môžeš stiahnúť tu… https://duchovno.wordpress.com/2010/02/06/tabulky-pre-kyvadlo/#more-439
    Na to aby si našiel sám seba začni meditovať, stíš svoju myseľ, (ego) a hľadaj to, čo je v tebe čisté a dobré. Na to nepotrebuješ žiadne tabuľky ani kyvadlo. Ak nevieš s nimi správne zaobchádzať, môžu sa na teba napojiť rôzne bytosti. Buď pri kyvadlovaní opatrný.

    Navštív svoj vnútorný svet, hľadaj sprievodcov, ktorý ti ukážu čo je pre teba správne. Ak stretneš v tomto svete anjelské bytosti uvidíš ich, nepotrebuješ kyvadlovať a volať niekoho, kto sa ti predstaví ako anjel. Pomôžu ti naviesť, dajú rady, ale vždy je na tebe ako to budeš cítiť, spoliehaj sa len na vnútornú intuíciu.

    V sebe máš ukrytú všetku múdrosť, všetky schopnosti a dary svojej duše, len ich objaviť treba. Skús precítiť sám seba vo svojom vnútre, prihovor sa svojej duši, zameraj pozornosť na srdce a precíť jej telo. Je to krásne. Takto postupne objavuj v sebe čo je dobré a čo zlé a prídeš na to, čomu sa máš venovať vo svojom živote a čo si si zvolil ako duša na tomto svete.
    Vzostup pocítiš, len prácou na sebe, meditácie , aktivácie DNA to sú len pomôcky, ide o uvedomenie si seba ako svetelnej bytosti, precítenie, otvorenie sa svojej duši… Cesta duchovným rozvojom nie je ľahká a ten kto sa ňou vyberie je skúšaný. Drž sa vždy vyšších vibrácii vo svojom tele, lebo nižššie sú len depresia, úzkosť a bolesť.

    V Košiciach som našla http://clanky.regeneracnecentrum.sk/fotogaleria/regeneracne-centrum/
    Regeneračné centrum, majú tam aj obchodík , viem že takéto bývajú aj v auparkoch, tak ak tam máte pozri sa, alebo si vygoogli. Prajem pekný dník 😛

    Páči sa mi

    • Veľké vďaka za ochotu 🙂 .Pred týždňom zhruba som sa rozhodol,že začnem šamanské putovanie.Zatiaľ som to ešte nerealizoval,nemám prečítanu ani tretinu tejto stránky,ale čoskoro to všetko začne,ďakujem 🙂

      Páči sa mi

      • na to tvoje čoskoro ma napadol vtip čikiho, ktorý tu nechal raz,, ja si ho dovolím zopakovať …

        pýta sa muž boha
        -pane? čo je to pre Teba 1000 rokov?
        – chvíľočka
        – a čo je pre Teba milion eurášov?
        -peniažtek
        – a mohol by si mi ten peniažtek dať?
        – o chvíľočku 😀

        Ty si namiesto chvíľočky použil slovo čoskoro .. a mňa by zaujímalo, prečo preboha začneš “čoskoro” a nie hneď? .. áno, rozumiem, myslíš si že ak budeš mať viac inf, a prečítaných 155 kníh a 300 článkov , budeš prosto Vedieť? .. seven, čím viac budeš vedieť, tým viac budeš zmätenejší. … ale? ak už niečo skúsiš, a budeš aspoň vedieť, v čom si cca urobil chybu budeš hľadať v knihách, kde si asi mohol urobiť chybu. … a navyše, samanské putovanie, je tak emocionálny zážitok, že isto sa o knihy ooprieť nemôžeš, je to zasa len o tom istom .. je to otázka viery v samého seba a svoje pocity, vieš? …

        prosto a jasne … žiadne čoskoro, .. ak sa o to už zaujímaš, teraz je čas, ..

        a popravde, neber to osobne, áno, … ale považujem tvoju odpoveď za neuctu voči anitram, pretože si našla čas a energiu, ukrátila to od niekaľ aby mohla tebe z láskou poradiť a potom vlastne zistí, že to ale vôbec nebolo nutné, lebo ty ešte nechceš či čo to …. hm,

        ( hm, a ešte tak prísť nato, prečo reagujem takto práve na teba? 😕 )

        Páči sa mi

      • 🙂 Aby som to nemusela napísať ja. 🙂

        Ďakujem, Lilah, keby som bola rozmýšľala týždeň, nebola by som to dokázala pomenovať tak presne ako ty. 🙂 Do ezoteriky sa dá vojsť aj cez dvere “ja chcem, ja chcem” (viem to z vlastnej skúsenosti), ale potom trvá hoooodne dlho, než človek natrafí na cestičku, ktorá ho dovedie k niečomu rozumnému – a frust je o to vyšší, že potom po tej cestičke ide popri veciach, ktoré on už “dávno vie, pozná, bol tam a má od toho kľúče” a on vidí, kde všade urobil chybu… Ja tomu pre seba hovorím cesta vnútorných “prepáč, je mi ľúto”.

        Ezoterika je len opisný názov pre mimofyzickú časť sveta. Tá eixstuje nezávisle od toho, čo ja chcem alebo nechcem, čo sa mi páči viac a preto to budem… Veci sú navzájom poprepájané a keď potrebujem niečo, čo sa mi nepáči, tak to budem, aj keď to nechcem… Všetko to totiž závisí od vyššej vôle ako tá naša.

        Páči sa mi

      • jo, súhlas 🙂

        a heli, v konceptoch máš môj príspevok, .. ako vždy, ak sa ti páči, vyhod ho von, ak nie vyhod ho z konceptov, … díkes

        Páči sa mi

      • Ja si myslím, že je to vždy otázkou terminológie, pretože už to, že čítam znamená, že sa zaoberám a pracujem. To, že si JA ešte nie som vedomí, že už vlastne pracujem, môže len znamenať, že ešte presne neviem ako sa to vlastne robí 😀
        Od teórie k praxi je to iba na skok a každý má svoje tempo (rešpektujem Tvoje TEMPO), hlavne keď sa rozprávame o niečom, čo je celé postavené na emócii a myšlienke. Každý nejako začína a anitraM a ani mňa nikto nenútil odpovedať 🙂
        Ja osobne som dostal späť viac ako som si možno zaslúžil (“Ďakujem”)

        Seven uži si naše rady ku svojej spokojnosti a vyber si z nich to, čo práve potrebuješ a ďakujem za Tvoje Ďakujem 😀

        Páči sa mi

      • iskra

        ale veď to čo píšeš ty a to čo píšem ja, je predsa to isté ( čo sa vnímania ezoteriky atd ) .. len ja som to povedala, že aj keď zdanlivo nerobí tak vlastne robí …( tak aké tam vlastne začínei neskôr, keď už začal ) zdanlivo robí … a ty, že nech sa NEBOJÍ, pretože aj keď zdanlivo nerobí tak vlastne robí … 😀

        a čo sa týka toho, že teba a anitram nik nenútil odpovedať, .. pohoda, ale ja v tom vidím iba zbytočné mrhanie energie .. pretože infá ktoré dostal on, neboli tu a teraz ( aj ked tu a t eraz je už vlastne minulosť, že?) prijatá …
        ale keďže nič nie je náhodné, šiel okolo nejaký iný seven , prečítal si to a začal podla toho robiť, takže z pohľadu harmónie sa nič nedeje … lebo súlad zachovaný ostal, … ale aj tak mi toto príde zbytočné,

        Páči sa mi

      • Lilah, jasné, to beriem 🙂 Ja som len mal “pocit” takého trošku prísneho karhania, tak som mal “pocit”, že to trošku mojim mudrovaním “uvoľním” 😛 Možno to ale iba prehovorilo moje Ego, takže aj so mnou poprosím trpezlivosť, keďže ten rozdiel, ešte veľmi nie som schopný vnímať 🙂
        Ja sa totiž čítaním kníh v poslednej dobe dosť veľa zaoberám (33 rokov som sa ním nezaoberal vôbec) a mám “pocit”, že sa vzdelávam, tak mi možno trochu do zlého gágora vliezla Tvoja poznámka, o tom čítaní…ups bolo to Ego 😀 Pardon 🙂

        Páči sa mi

  4. Jak hovoril Kristus, stačí len odpustiť .. 😀 .aj sebe ..Je to cesta, ktorá otvorí veľké dvere k tomu, aby ste pochopili, že ste niekto iný 😀 a láska odpúšťa ..to je oheň v srdci, ktorý zmení všetko okolo vás 😀 Ak sa mám spoznať … poznávam obe tváre samého seba ..ale len jedna je tá pravá 😀

    Páči sa mi

    • Omyl, Čiki… obe tváre som ja. Každá jedna z nich nesie časť mojej energie. Nemám “falošnú” tvár… to by bolo príliš jednoduché, pozrieť do zrkadla, zbadať ksichta a vyhlásiť, že to “nie je tá pravá tvár”. Keby nebola tiež “ja”, tak ju neuvidím. 🙂

      Mimochodom: jediný, komu môžeš odpustiť, si ty sám. Všetko ostatné sú len príbehy, ktoré si si vytvoril o iných ľuďoch. 🙂 Nie sú to oni, ale tvoj príbeh o nich. 🙂 A keďže oni s tým príbehom majú len veľmi vzdialene niečo spoločné, čo im chceš odpúšťať? Že sú, kto sú? Ak ti urobia zle, musíš odpustiť sebe, že si to nevidel prichádzať, nie im, že sú sami sebou… 🙂

      Páči sa mi

    • Zase je to podľa mňa o uhloch pohľadu.
      Ak som ešte duálny, ale už si to uvedomujem, je zjavné, že obe tváre som ja, ale čo ak som už ďalej a viem, že tá 2. temná stránka, je iba nerozpoznaná svetlá stránka, plná obáv, strachu, závisti a pod. balastov?
      Potom by som si mohol začať byť vedomí toho, že vlastne vo finále vždy existovala iba jedna tvár, nie? alebo som úplne vedľa? hm? 🙂
      no a na to aby som bol toho schopný, potrebujem najprv zistiť, že som obe tváre, čiže
      systém pokus-omyl. Bez toho som sa vpred aspoň ja dostať neviem a tu potrebujem tú
      toleranciu, so strany tých, ktorý už majú moju časť cesty za sebou, aby sa nesmiali, resp. ma nekarhali vždy, keď keď nepôjdem úplne podľa OČAKÁVANIA. O tých predpokladoch sme toho už popísali dosť veľa 😀

      Páči sa mi

      • 🙂 Neviem, či odpovedám na to, čo si sa pýtal (dnes mám menej chápavý deň, ale zato už vlastním enkaustikovú žehličku a parádne okydnutý stôl 😉 ), ale kým je len jedno “ja”, je vždy len jedna tvár. A tá tvár je všetko – to milé i to menej milé, pretože uplatnené v nesprávnych situáciách. Neexistujú milé a nemilé stránky osobnosti, existujú len funkčné a nefunkčné stránky osobnosti – a funkčnosť je vždy viazaná na typ situácie. Napríklad pomáhanie iným je “milá” stránka, ale len dovtedy, pokiaľ sa ten “iný” tvojmu pomáhaniu nebráni – a potom je to poroba a znásilňovanie slobodnej vôle človeka.

        Preto je také ťažké “byť dobrým človekom”. Neexistuje zoznam dobrých alebo zlých vlastností, ktoré o tom rozhodujú. Vždy je to individuálny špagát medzi ochotou babrať život iného a ochotou nenarúšať život iného v danej konkrétnej situácii. Len čo sa situácia zmení, mení sa aj popis “dobrého človeka”.

        A nikto, kto aspoň chvíľku nekráčal v tvojich topánkach, nevie, čo je pre teba lepšie/horšie. Svoj život si musíme žiť každý sám. Niekedy si myslím, že “dobré rady” by mali byť prístupné (ak ich hľadáš), ale nie ponúkané (pre nehľadajúceho) a už vonkoncom nie vnucované. A posmech a posudzovanie by nemali byť prístupné nikdy. Pretože “v topánkach toho druhého”.

        Ale možno kecám totálne od veci. Idem radšej žehliť vosk. 😛

        Páči sa mi

      • 😯 Neviem, asi dosť dobre nerozumiem… Čo si mal na mysli? Že sa chceš stretnúť? 🙂 Nemám s tým problém. Som v Bratislave a tam ma väčšinu času nájdeš. Navyše som nemobilná, takže ti ani nezdrhnem, ale po to objatie si budeš musieť prísť po vlastných. 😉

        Ak si myslel mojich skutočných susedov, možno budeš prekvapený – necítim k nim zášť. Necítim k nim vôbec nič. Pochopila som, akí sú, vzala som na vedomie a emócie sa vynulovali. Ovšem na základe skúseností z minulosti, keby som ich išla objať, tak ma asi prizabijú, len čo vstúpim na ich pozemok. Nezmením ich. Proste tak reagujú. Beriem na vedomie a ako realista nezatváram pred tým oči. 🙂 V mojom živote nemajú význam. 🙂 Čo ma mohli naučiť, to už ma naučili a potom síce zostali, ale stali sa priesvitnými a zmizli z môjho sveta. Dokonca ma už ani nerozčuľuje, že vyničili polovicu stromov a kvetov v mojej záhrade – pretože tá záhrada nie je “moja”, ja som tým stromom len vytvorila priestor, ale nepatria mi a nevzali ich mne.

        Ja už sa len prizerám. 🙂 Toto si chcel počuť, alebo si narážal na niečo celkom iné?

        Páči sa mi

      • Vidíš, ..vraví sa, že tvoje deti, boli v minulom živote, tvoji najväčší nepriatelia 😀 a tvoji susedia boli ľudia, ktorých si v minulom živote obdivovala a boli tvojim vzorom, alebo ti zachránili život 😀 Čím kladnejší vzťah bol v minulom, tým zápornejší v budúcom živote …preto aj anjeli sú neutrálni, “studený” lebo zákon vibrácie neobabreš 😀 Viem že usmievať sa na psa, nie je dobrý nápad. lebo si myslí, že ho chceš zožrať ..Ale ja by som sa usmieval aj na toho suseda…Nikdy by nevedel na čom je ..či ho chceš zožrať, alebo ho chceš obabrať a to mučí viac, ako nevšímavosť. 😀 Som sadista čo?

        Páči sa mi

  5. tak toto bude asi od veci, ale silne mi to pripomina navod na energetickeho upira xixixi
    alebo konanie ergetrickeho upira, ktory cez lutost, zsbalutost, celolutost , vseholutost cicia energiu z nas 🙂

    Páči sa mi

  6. mno, 😀 prečítala som si aj článok konečne 😛 a páči sa mi tá jednotka … jednoducho koho by bavilo sa tým furtom zaoberať? .. prosto po čase to bude nuda .. a tak a to celé rozpustí … no neni to super? sedieť, .. ticho, teplo, kľud a ešte aj kopec roboty zo sebou porobiť? .. keď budem mať nejakú ľútosť, či niečo také tak to takto urobím … ( už chňapem prečo buddha sedel furtom pod stromom 😆 .. je tam dobre )

    Páči sa mi

  7. Trocha viac o rekapitulácii, vnútornej mechanike a jej ďalších technikách napísal Lujan Matus na str. 91, 116. Je to rozsiahlejšie na to, aby som nabral chuť a energiu to preložiť, ale dávam to ako také ad info pre niektorého z čitateľov.

    Páči sa mi

  8. ďakujem za odpovede.

    je to moja chyba,že sa vyjadrujem ešte na fyzickej úrovni.V podstate ako ste písali,ja už nevedome konám. vedome som ešte v tom,že to idem robiť 😀 .Dnes som začal triviálnou vecou,bral som energiu zo stromov.

    Páči sa mi

    • to nie je triviálna vec, to je základ …. vieš?
      a spýtal si sa stromu, či to môžeš? či ti môže dať energiu ktorú ty potrebuješ? 🙂 Ja to tak robím, vieš? lebo sa riadim podľa porekladla, čo nehcem aby robili mne, nerobím inému … ( neviem si predstaviť, že by za mnou došiel niekto len tak, objal ma, a to všetko bez opýtania, či vôbec môže 😕 … asi by to nedopadlo dobre, viem byť prudká 😆 …. inak ospravedlňujem sa ti, naozaj, viem že takto si to nemyslel, ako si to písal, ale je NAOZAJ veľmi dôležité, aby si prevzal za svoje slová a činy zodpovednosť, lebo inak sa to nezadarí tak ako chceš a ako potrebuješ! 🙂 .. slovo ktoré povieš nie je náhoda vieš? .. tvoja duša prostredníctvom slova hovorí o tom ako jej je, žiadne slovo, ktoré povieš nie je povedané “len tak” … zvlášť nie tie, ktoré povieš narýchlo, či pod tlakom … to platí na každého samozrejme … hm, hm, a ja čím ďaleej tým viac necháépem, čože mi to len zrkadlíš späť, že na teba reagujem? hm, 😕 … no nič čas ukáže, 🙂 )

      Páči sa mi

    • 🙂 Ja sa zadrapím presne do toho, čo Lilah, lenže z inej stránky… Seven, “triviálny” je posudzovacie slovo. Asi si mladý chalan a momentálne si bahníš v svojej sakrálnej čakre (predpoklad ako hrom, ujko Ruiz by už na mňa poráááádne zagánili 😉 ) a to je v poriadku, pretože tým potrebujú prejsť všetci. Neslobodno tam však zastať. Ak máš fázu, že TY rozhoduješ o dobrom/zlom, triviálnom/netriviálnom, posilňuješ tým pocit vlastnej dôležitosti a svojich hraníc voči zvyšku sveta (a to je etapa v živote), ale súčasne staviaš svoju vôľu nad všetko ostatné (a to je to moje “ja chcem, ja chcem” z predošlého komentára). Skús nejako dospieť a uvedomiť si sám seba bez toho, aby si sa stal pupkom sveta, okolo ktorého sa bude všetko točiť. (Ľahšie povedané ako urobené… 😕 ) Skús to tým, že budeš upriamovať pozornosť von zo seba a preč od svojich reakcií na veci smerom na veci samotné – na svoje fyzické pocity v situáciách. Ak si mal potrebu brať energiu zo stromov, nebolo to “triviálne”, ale to bola “udička” – tvoj vnútorný pocit ti napovedal, čo máš v danej chvíli urobiť. Ty si ho poslúchol (bez toho, aby tvoj mozog spustil prednášku o “triviálnosti”) a zachoval si sa ako správny bosorák… 🙂 Niekedy práve tie veci, ktorými najviac pohŕdame, z nás robia skutočných bosorákov a deti Energie. 🙂

      Sorry, že nie som príjemná. Snažila som sa byť čo najšetrnejšia, ale nereagoval si na udičky, tak ti to hovorím priamo. Hoď spätný chod na sebadôležitosti, inak budeš mať o pár rokov problém zostať na svojej ceste a začneš kázať “jedinú platnú pravdu” iným a deliť svet na “priateľov” a “nepriateľov”. Cesta k vzostupu sa nevolá “delenie”, ale “spájanie”. 🙂

      Páči sa mi

      • heli,

        naozaj si bola veľmi šetrná, .. myslím to úprimne, .. vieš dvor pozametať podstatne ráznejšie, toto … bolo naozaj šetrné .. ja to vidím inak vieš? skôr si sa snažila sevenovi prihovoriť jeho jazykom, a to je na tom to krásne …

        seven, iba prosím Ťa Čítaj a Cíť !! Srdcom! … a čo je srdce? pocity, emócie, láska, … nič čo sa odohráva v Srdci nie je ani triviálne, ani nezmyselné, nech už Cítiš čokoľvek … a ak naozaj chceš, ísť cestou Madam Ezoterika, priprav sa, že jediné na čo sa môžeš spoľahnúť si len a len TY sám … a ako sa z toho nezblázniť? Dať na svoje pocity a počúvať svoju dušičku .. to je celé, vieš? … ( si predstav, že pomocou meditácií, šamanských bubnov, budeš cestovať ako ja…. uvidíš veci nevídané ale aj obyčajné…. a ako ich chceš prijať, ak sa nespoľahneš len na seba a svoje pocity? … a kde vznikajú, áno, aj v takých uplne obyčajných životných situáciach … úsmev na dieťa na chodníku, … alebo poďakovanie cudziemu psovi, že ťa prišiel pozdraviť, že pri tebe krúti chvostom .. či len obyčajný bozk kvetine, ktorá kvitne pri chodníku … toto nie je triviálne, to je základ cítenia, a poznania, že naozaj sme jedno, .. )

        krásny dníčok prajem všetkým

        Páči sa mi

  9. Tak dúfam že si citil príjemnú energiu, aj stromy treba poznať akú majú energiu. Ja som skúšala dub, buk, javor a borobicu a každý mal inú. 😉 Je to príjemné takto čerpať, ale vždy sa mu poďakuj. Vyskúšaj aj bosými nohami stáť na tráve a čerpať zo zeme a slnka. Z mesiaca je nie veľmi príjemná a pichala ma v dlaniach. 😕
    Nepotrebuješ skúsenosti iných, zažívaj a potom zisťuj, prečo to bolo u teba tak, či onak… 😉

    Páči sa mi

  10. Neviem prečo,ale toto mi niekto už hovoril, a mám pocit že to bol môj vnútorný hlas.Nie nie heli,nie si nepríjemná 😛 takéto veci už nerozlišujem,beriem to ako tvoja rada/názor, zaktorý ti ďakujem 🙂 tak isto anitraM a lilah 🙂

    ,,a ja čím ďaleej tým viac necháépem, čože mi to len zrkadlíš späť, že na teba reagujem? hm, … no nič čas ukáže,,

    tým si chcela povedať,že nechápeš ako je možné,že reaguješ práve na mňa ? 😛 veľmi som to nepochopil 😛 .

    ale uvedomil som si jedno z vašich komentárov,fakt som asi nejaký ,,nováčik,, medzi vami. Ešte neviem,ako to chodí 🙂

    Stromy – neďakujem im slovami,ale vnútrom.divné však? :/

    Páči sa mi

    • hehe, prečo si myslíš, že sa nám bude zdať divné, keď ďakuješ stromom “v duchu”? 🙂
      Je to tá najprirodzenejšia vec na svete. Ja im dokonca aj kývnem hlavou na pozdrav a nech si ostatní myslia, čo chcú. Na hlas sa s nimi nerozprávam, to by bolo asi fakt na verejnosti trochu divné :P, ale vnútorne ma to proste k stromom priťahuje ako magnet, aj keď ich energiu ešte veľmi precítiť neviem, ale viem počúvať svoj vnútorný hlas a to bol môj začiatok, začal som počúvať aj ináč ako len ušami 😀

      Páči sa mi

      • A ja sa veru s nimi aj rozprávam nahlas. Ale fakt je, že tesne pred tým, než som s tým začala, som sa odfarbila na blond. 😛 A keď sa niekto predsa len podivuje, ešte stále mu môžem ukázať niektorý zo svojich pestovaných prstíkov. 😉

        Páči sa mi

    • Hehe…nahlas, či v duchu, oni nás počujú tak, či tak, podľa mňa 😀
      Mám taký rituál, či ako to nazvať. “Mazninkám” sa so sebou, aj so svojím okolím slovíčkom “avoj” 😛 Kráčam, s úsmevom na tvári a v srdci, a hovorím : Avoj slnko, avoj obloha, avoj tráva, avoj drozd, avoj kvietky, avoj holub, avoj susedka, upsss ty si írka, tak hello neighbor 😀 , avoj dom, avoj Marianka (moja dcérka 🙂 ), avoj Bono (to je náš hafan 🙂 ), avoj káva, avoj cereálie s mliekom, avoj ľudkovia na nete….a ešte všeličo iné 🙂 Ako sa všetci máte? Mám vás rada, ďakujem, že ste 🙂
      Čo si myslia ľudia? Hm, to neviem, a, nie je to jedno? Nech človek robí čokoľvek, vždy si budú niečo myslieť…
      Mne tvoje ďakovanie veru nepríde divné, 7_seVen_7 🙂

      Páči sa mi

    • no vies co,seven, sice hovoris ze si novacik a nevies co a jak,ale ja praveze zacinam mat pocit ze prave od teba sa mam toho hodne co ucit,jak tak kukam na tie tvoje komenty a tie naokolo 😀

      Páči sa mi

    • seven, … ja tiež nerozprávam nahlas … ale so všetkým čo je “živé” v zmysle chodí to, s tým sa vykecám riadne, a všade .. či doma, alebo na ulici, pár divných pohľadov som už na svoju adresu zaznamenala 🙂 ,… iba sa usmejem, žmurknem a idem ďalej, 🙂 … a mám názor ako matrioska, .. necítim z teba nováčika, rozhodne nie, .. možno preto ti odpovedáám, neviem …

      ale na objasnenie, … väčšinou reagujem k článkom, … nie ku komentárom, diskutujúcich, .. a ak tak to je väčšinou k veci, ktorá je v článku, alebo ak reagujem, tak vtipkujem, 😀 … no a do teba som sa pustila z vervou ktorej nerozumiem, vieeš?
      Niečo ma k tvojim komentom tahá a neviem čo … pokoj, mladý muž, neľakaj sa 😛 😀 .. ale jednoducho tvoj spôsob reči, štýl písania a pochopenie vecí, či situácii mi niečo hovorí a neviem čo, akokeby som zabudla na niečo, čo som mala poriešiť, a ty mi to nejakým spôsobom ukazuješ, .. možno mmi tu časom hodíš v písmenkách udičku, ktorá mi to upresní, ale zatial to neviem dekodovať … ( to je ten jemnocit už, ktorý si vypestuješ časom aj ty,) … že toto nie je náhoda, je to ako akési dejavu ktoré ale zatial nevidím, vieš? … no a ako vidíš, som uprimná, nemám problém napísať to tak ako to teraz vnímam, .. ( to len aby sme neprišli do hriechu a rečííííííí náhodou 😛 😆 😆 hi hi hi hi hi … mňa picne 😀 😀 😀 )

      Páči sa mi

  11. Otvorili ste mi oči, ďakujem 🙂
    Doteraz som mala v podstate rovnaké zmýšľanie ako Seven. Ešte nie je správny čas na to, aby som začala s tým a tým, neviem o tom dosť. Spravím to neskôr, keď si dostatok naštudujem.

    Ale máte pravdu, asi bude skutočne najlepšie všetkým prejsť SÁM a ako tu ktosi povedal “formou pokus-omyl” (hoci je tu možnosť popálenia sa). Lebo inak sa ďalej pravdepodobne nikdy nepohnem.
    Dayen

    Páči sa mi

  12. Fuuu,tak vaše posledné komentáre ma skutočne dojali 😛 neviem lilah,možno je to tým že som mladý,mám 15 rokov,neviem ako to vysvetliť,možno to má súvis s niečím,fakt to neviem definovať.ale ty a matrioshka fakt nechápem ,,práve vy sa máte odo mňa čo učiť,, . To je taká vec,ktorú som fakt nečakal.veď som asi najmladší z čitateľov.

    Mohol by som poprosiť niekoho aby mi/nám vyjasnil toto? :

    S kamarátom sme si vyjasnili (pretože si myslel ,že je schyzofrenik) , že komunikuje s anjelom.Ale toto dosti komplikovaný príbeh, a nemá ani 2 dni. Začalo to tak,že sme sa bavili o meditačnej realite, čo to je a tak.Povedal som mu,že mu môžem povedať niečo o piatej dimenzii a tak,poslal som mu túto stránku Eprakone.Prvý článok,čo som mu poslal je ,,Merkaba a svet plný dimenzíí,, ,asi to bol vhodný článok ako ,,prvý,,.Potom sa ma spýtal,či môže mať jedna jeho záležitosť niečo spoločné s duchovnou cestou.Spýtal som ho aká.Začal vysvetľovať,že už rok keď si niečo povie vnútri,tak mu niekto odpovie (jeho hlasom). Vylúčili sme možnosť schyzofrénie a tak už len zostávalo ,,zlá bytosť,, a ,,dobrá bytosť,, . potom sme vylúčili ,,zlá bytosť,, a už zostávalo len pár možností. Potom sa kamarátovi ozval vnútri iný hlas a povedal len jedno slovo : ,,Tyrael,, . Okamžite som vedel,že to je anjel,končí sa na -el.
    Avšak,jedná vec je veľmi divná na tomto všetkom.Existuje počítačová hra zvaná DIABLO . V tej hre je anjel menom Tyrael a ten kamarát tú hru hral a hovoril,že ho zbožňoval z hry a dúfal,že sa s ním stretne. toto mi jediné nejde dokopy.Nevieme o Tyraelovi skoro nič,ale z hry je jeho charakteristika,že Tyrael není ordinárny anjel,a že sa odlišuje od ostatných. ďalšia vec,je tichý.keď ešte nevedel,že sa volá Tyrael,tak sa ho spýtal ako sa volá a bolo ticho. v tomto type otázok neodpovedal nikdy.Toto fakt nechápem.

    Povie mi niekto,akú má charakteristiku Tyrael,či vlastne je Otcov anjel alebo čo vlastne sa to tu deje? 😛 . Myslím ,že to potrebujem vedieť aj ja. Chcel som po ňom aby na mňa napojil anjela ,najlepšie strážneho, a povedal mi cez kamaráta toto : “ozve sa sam” . Zobral som to ako veľmi šťastný.ale dnes sme zase hovorili cez neho,spýtal som sa ho :”je pravda,že anjelov mám kontaktovať ja,a nie oni mňa?”
    a on na to :
    “ked nebudu mat zaujem konverzovat tak nemas sancu na rozohovor” .

    Toto ma dorazilo,myslel som si,že anjel so mnou bude komunikovať,keď ho o to požiadám.

    Dal som kamarátovi vedieť,že napíšem tu na stránku a dúfam že mi niekto odpovie a pomôže.On na to reagoval :
    “a ci vobec existuje… mozno su to naozaj len moje vymysly…”
    “vazne sa zacinam obavat ze tyrael nieje”

    Takže by som fakt poprosil,kto sa vyzná v tom,o čo ide.Najlepšie by som poprosil pani helar,ktorá je v tom MASTER.Toto je fakt zápletka,keďže nám Tyrael nechce povedať dôležité veci,a či vlastne je Tyrael.Dúfam že heli pomôže 😦 aj ostatní.

    Páči sa mi

    • seven,

      áno, je veľmi pravdepodobné, že na teba reagujem kvôli tomu tvojmu dôvodu … že máš 15 rokov. Takže najprv pekne po poriadku áno? prečo to možné je? Vo veku mojich 15 rokov, mi zomrel otecko, a mne sa vtedy začali diať “divné” veci. 🙂 Bol to taký prvý kontakt z madam Ezoterika ako u teba. Takže ak reagujem na teba a jediné čo vidím je NEDOSTATOK DOVERY vo svoje schopnosti u teba, vyzerá to tak, že sa mám v rekapitulácii vrátiť na začiatok, a dobre to poprevracať. To preto ten pocit, že som na niečo zabudla, lebo je to ozaj dobre dlhá doba. Takže seven, ďakujem, to je tá sila zhmotňovania ako vidíš, jeden den o nej píšem a prakticky na druhý deň ma tu čaká odpoved, 🙂

      seven, na tvoju otázku ohladom toho anjela ti odpoviem, keď mi ty teraz, najlepšie obratom, akonáhle si prečítaš tento komment, povieš meho jedného muža, ktorého?
      no dám ti popis, býva v hong-kongu,50 poschodovej budove, dostaneš sa k nemu, tak žee od výťahu do ľava, po 5-tich krokoch doprava, tam postojíš zahneš znova doľava, a potom ešte tri krát doprava ale medzitým, pôjdeš chvílu rovno a ježis, prepáč, ….zabudla som, 🙄 … potom ešte zahneš raz do lava a už je to ten muž, ktorého meno chcem vedieť. Ak mi povieš jeho popis, jeho meno, odpoviem ti aj ja …dobre? 🙂

      a ešte, zaoberaj sa podstatnými vecami, a nie chobotinami, pretože nevidím ako podstané pre kohokoľvek a už vôbec nie pre mňa, fakt, že som ti ja či matrioska napísali, že máme pocit, že nie si nováčik …. to či ti odpíšem ja alebo matrioskha či ktokolvek iný, je nepodstatná vec … a ja si NEŽELÁM, aby si ma ktokoľvek povyšoval nad seba, … pretože to tak nie je, som ako ty, či niekto iný a je mi vrcholne nepríjemné, ak ma niekto takto glorifikuje! … môžeš si ma ctiť, vážiť, mať rád, .. ale nestrkaj ma do žiadnej krabičky kde máš nejaké božstvá, lebo budem hrýzť a kopať, viem byť prudká, naozaj.

      takže krásny dník prajem a iba Čítaj. Nie, čítaj.

      Páči sa mi

      • lilah,veľmi neanalyzujem svoje príspevky,ale teraz som si ich spätne prečítal.

        Kde ťa glorifikujem?

        “ale nestrkaj ma do žiadnej krabičky kde máš nejaké božstvá,”

        presne takýmto vetám nechápem,takéto vety používate skoro všetci a ja ich asi jediný nechápem 😦 .

        nechápem tu vetu,môžem si kľudne povedať,že či ma chceš uraziť alebo podobné :/
        do akej krabičky?nemám božstvá,aké božstvá? :/

        Nechcem vzbudiť záujem,a ani nechcem dráždiť iných ,skôr naopak,chcem aby sme si všetko napísali s kľudom 😦 . Ale fakt nechápem , aj helar som podráždil , a aj teba, a ja neviem čím. Vždy keď sem prídem napísať,tak píšem takým štýlom,aby som nevyprovokoval ľudí/nedráždil. Nemá to žiaden význam a nedostali by sme sa k ničomu.Ale aj tak sa mi asi nejak nechcene podarilo,že som vás obidvoch podráždil ,za čo sa fakt ospravedlňujem . 😦

        Páči sa mi

      • seven,mna si nepodrazdil,mne sa tiez nezdalo ze by si chcel glorifikovat,ja som ta pochopila tak ako si aj napisal,ze sa len snazis byt slusny.podla mna si.mozno ze by si sa nemusel uz tolko snazit aby si bol slusny,aby boli vsetci diskutujuci v klude,vsak oni v klude su a skus im verit ze by v klude ostali,aj keby si nahodou az tak strasne slusny nebol.teraz predpoklad jak delo: niekedy ta prilisna snaha udrzat ostatnych v klude a v mieri moze vyvolat az poburenie,alebo akusik vyvrtku,ponevac to moze vyzerat,ze ten klud spoludiskutujucich je zavisly na tom ako velmi sa ty o to budes sanzit.no a to tak nie je.kazdy si svoj klud reziruje predovsetkym sam,tak jak sa mu lubi.takze pohoda 😀

        Páči sa mi

      • seven,
        chápem, že to nevidíš, a plne to akceptujem … myslím, že aj ja a aj helar, sme ti jasne dali najavo jednu vec … dávaj si pozor na to, aby si nikoho nikdy nepovyšoval, pretože protipol povyšovania je ponižovanie … a ty si to robil, mladý muž … kde? tuto … “ale ty a matrioshka fakt nechápem ,,práve vy sa máte odo mňa čo učiť,, . To je taká vec,ktorú som fakt nečakal.veď som asi najmladší z čitateľov. ” … mám to rozobrať kúsok po kúsku aby si to videl? áno?

        prečo nechápeš? lebo si najmladší z čitateľov? a to prosím ťa ako vieš? lebo si to myslíš? a nechápeš, že na teba niekto reaguje? či už ja, matrioshka, helar či iný poloboh? diskutuj tu s nami ako mne rovnocenná dušička, absolútne krásna, a jedinečná, ja a myslímm že aj helar nestojíme o to, aby sme boli povýšené nad tebou, či kýmkoľvek iným….. ak chceš viesť zmysluplný rozhovor, je nutné sa prijať .. si mladý, no a? naproti tomu si čo tým chcel povedať, že ty si mladý? akože my ( prinajmenšom ja a hela ) sme staré? 😛 … kurňa, mám sa uraziť? 😆 … chápeš či nem? .. prosto iba som, tak ako ty, tak ako hela, .. a ak Som, ja sama sa rozhodujem, komu, čo, kedy, ako, a okoľkej odpoviem, to je celé.

        A ospravedlnujem sa ti, ak si nadobudol dojem, že si mi stúpil na otlak, .. nie, nestúpil, iba som ti povedala čo nemám rada a to u každého … ja rozumiem, že sa obávaš napísať sem čokoľvek z tvojich mimozmyslových zážitkov, .. no nechápem to … prečo? si myslíš, že ja alebo helar, alebo matrioskha či ktokolvek iný tu nikdy nejakú “sprostosť” nenapísali? … no a? aj “zdanlivé” hluposti vedú k tvojmu rastu … a o to predsa ide, mladý muž, každá cesta totiž vedie do ríma … tak diskutuj, pýtaj sa, podakuj, žartuj, prosto bud sám sebou, … ale neposudzuj, … leob si to robil, vieš? …

        Páči sa mi

    • 😀 Pani helar, ktorá je v tom MASTER, hovorí, že nič nevie o nejakom anjelovi Tyraelovi, takže nakoniec asi až taký “master” 😛 nebude… 😆 Ale v “Cisárov pekár” je jedna morská či aká panna Sirael… 😉

      Páči sa mi

  13. lilah – chcel som prv niečo napísať,ale potom som to nechal tak. Ale teraz ma napadla jedna myšlienka – fakt na tom nič nezáleží,ak nebudem len čítať,ale sem tam prispejem komentárom 🙂

    helar – :S Tyrael nie je ? .Potvrdil mi,že je to časť pravdy,kto je,keď som mu napísal odstavec z tvojho channelingu :

    Čo vieš ešte o Michaelovi?
    Bol z prvých synov Otca. Viem, počul som tvoju otázku – bolo och okolo 20. Ale už zostal len on.
    Yovmiel vravel, že ich pozabíjali Draci.
    Nielen Draci.
    Čo sa stalo s ich energiou? Tiež putuje svetom ako Efnielova?
    Niektorí zmizli naveky – to sú tí, ktorých zožrali Draci. Iní sú v priestore a putujú medzi telami – ale nie ako súvislé vedomie, len jeho čiastočky.

    vyslovene – putujú medzi telami. čo ty na to? :S

    Páči sa mi

    • Seven,

      napísala som snáď, že Tyrael nie je? Ukáž mi, prosím, kde presne to stojí… Buď presný pri tom, čo čítaš i píšeš. Toto je oblasť, kde mám nulovú toleranciu.

      Na ten zvyšok neviem zareagovať, pretože nechápem, o čo ti ide. Pýtaš sa ma, čo ja na to… Tak ti poviem: nič. (Tolerancia v pivnici. Dnes si ma podráždil už druhýkrát. Prvýkrát tým “majstrom” – mazať med okolo huby je totiž dosť priehľadná manipulatívna technika a ak by som brala veci osobne, tak si poviem, že ma máš asi za poriadneho blbca, ak si myslíš, že ti to prejde. Druhýkrát s tým, že TY chceš niečo vedieť, ale nútiš MŇA, aby som si začala domýšľať, o čo ti tak môže ísť – to je tvoj čas o toľko vzácnejší ako môj? A nasledovných päť viet som radšej pred zverejnením vymazala.)

      Páči sa mi

      • Niektoré moje ,,frázy,, alebo vety/slová berieš tak akoby som ťa chcel uraziť/podráždiť.áno možno je to pre tvoju stranu podráždenie,ale z mojej strany k tebe vyjadrujem úctu.Možno to tak nevyzerá,ale je to tak.

        Páči sa mi

      • Seven, nemýľ sa – nejde mi o úctu (na tú ti ja kašlem), ide o partnerskosť. Napísala ti to už Lilah (v tvojom prípade sa nejako naše myšlienky prekrývajú): nikto nie je viac ani menej. To však značí, že k nemu i k sebe budem podľa toho pristupovať. Budem reagovať na to, čo on napíše, nie čo si ja myslím, že on chcel napísať, keď písal to či ono. A keď nerozumiem, tak sa spýtam. A keď čakám odpoveď, tak položím presnú otázku a nenútim toho druhého, aby robil presne to, čo nemám robiť ani ja – aby sa domnieval, čo si asi mal na mysli, keď si písal to či ono. Bola by to blbá bosorácka stránka, keby ľudí učila nebosoráckym návykom. Nerob rozdiely. Robením rozdielov začína delenie na “my” a “oni”. Je jedno, koľko kto z nás má rokov či skúseností – len nezačni používať manipulácie a (seba)štylizovanie, lebo tam rýchlo z mojej strany nastane ticho. Maj úctu k námahe, ktorú som vkladala do ovládnutia poryvov sebadôležitosti, a nevytváraj zbytočný priestor pre to, aby sa mohla znova prejaviť. Zostaň na vecnej rovine a nemôžeš urobiť nič zle. 🙂

        Páči sa mi

    • a seven 🙂

      helar ti jasne napísala, .. že Ona, a len Ona o žiadnom tyraelovi nevie, … no to ešte neznamená že neexist … toto som sa ti snažila napísať tým komentárom o tom mužovi v hong-kongu … pozná nejaký človek na zemi meno každého človeka na Zemi? … tak prosím ťa, prečo sa pýtaš, či niečo také ako tyrael, existuje v celom stvorení boha … čomu nerozumieš? … furtom točíme o tom istom… o dôvere v svoje pocity … nič viac … to je celéééééé mladý muž … a ozaj čítaj kurňa, … 🙂

      Páči sa mi

      • som rýchla ako speedy gonzales do kelu, 🙄 😆 … eštee k tomu tvojmu .. budem sa snažiť viac … NIE BUDEM, snažím sa UŽ …a prosím ( to je protipol slušnosti k tomu dakujem 😛 😉 )

        Páči sa mi

  14. no a teraz budem trochu hnusna,ale chcela si mu lilah poradit aby doveroval vlastnym pocitom,alebo aby vykonal do bodky presne tvoje prikazy tak aby sa tebe pacilo?lebo toto mi uz pride ako ziacik a pani ucitelka co mu kontroluje domacu ulohu a to bolo presne to co ti vadilo.tak teraz uz ja nechapem zas 😀

    Páči sa mi

Povedz svoj názor