“So judge if you can…”: kam sa upiera náš záujem?

Pred pár dňami mi prišiel od Miguela Ruiza nový citát, ktorý som okamžite hodila do Toltéckych múdrostí, pretože aj keby to nebolo “toltécke”, ale je to neskonalá múdrosť – jedna, ktorá nám dokáže doslova zmeniť svet…

Stále sa tu točíme okolo ľudského vnímania, zákona rezonancie a zhmotňovania. Vždy z iného zorného uhla – podľa toho, čo ma práve nakrklo. 😛 A potom príde jeden Ruiz, povie dve vety a ja môžem zbaliť celý blog:

“Nebo je všade okolo mňa. Nebo je spôsob nazerania na veci; stav mysle. Nebo je tam, kde cítim, ako sa láska spája so všetkým, čo existuje.” — don Miguel Ruiz

(Heaven is all around me. Heaven is a point of view, a state of mind. Heaven is where I feel a communion of love with everything in existence.)

V poslednom čase som bola tejto myšlienke v praxi vystavená veľmi často, až sa nejako postupne stala mojím základným spôsobom existencie, z ktorého kedy-tedy ešte skĺznem do duality, ale už nie tak často… Predtým to bolo naopak – pohybovala som sa v svete, kde bolo veľa vecí, ktoré mi nepasovali a štvali ma. A pretože som pozerala na to, čo ma štvalo, nemala som oči pre všetok ten krásny zvyšok. Energia nasleduje pozornosť – a moja pozornosť vyberala zo všetkého to, čo nevyhovovalo.

Potom do toho prišli anjeli. V kontakte s nimi mi bolo nekonečne dobre. Bavila som sa s čímsi, čo malo úplne iný, nenásilnícky, nekontrolovačný názor na veci. Chvíľu mi trvalo, než som tomu názoru začala dôverovať, že to myslí tak, ako to hovorí. Potom sa mi to, čo hovoril, zapáčilo. Stala som sa závislá na kontakte s nimi; naprávali môj “nevyhovujúci” svet tým, že ho posúvali do inej perspektívy.

Niekedy na jar tohto roka som spozorovala, že napriek tomu, že ma ešte veci vytáčajú, začínam byť nejaká odporne pozitívna. Láska, tolerancia, porozumenie, ústretovosť zo mňa odkvapkávali na každom kroku. Okamžite som začala hľadať dieru, ktorou to unikalo, aby som ju zaplátala 😛 , ale nič som nenašla… A tak som chodila po svete a ľudia sa za mnou začali otáčať, čo sa tak nasprostasto usmievam sama pre seba. Keď som si to všimla, môj úsmev sa ešte rozšíril (a inteligencie mu asi veľmi nepribudlo) – a môj svet bol znova o chlp krajší…

Po pár týždňoch som zbadala, že moja závislosť na pravidelnej komunikácii s anjelmi sa zmenšila. Nemusím v ruke držať kyvadlo, aby som cítila ich prítomnosť – sú tu stále, so mnou, vedľa mňa, vo všetkom a každej veci, na ktorú sa pozriem očami lásky. A vtedy mi prišlo smiešne to naše ľudské posudzovačné hodnotenie sveta: akoby sme boli tí, pre ktorých tu tento svet je a ktorí preto vedia povedať, či je presne taký, aký by mal byť, alebo ako by sa mal zmeniť! Akoby sme boli tí, okolo ktorých sa všetko točí. Pochybujem, že si vrabce myslia, že celý svet sa točí okolo nich a okolo toho, čo drozdy, straky a holuby o nich povedia alebo si budú myslieť. Pochybujem, že ten pes, ktorý beží za mačkou, špekuluje, či strúha pri tom behu dobrú figúru. A pochybujem, že tá mačka, čo pred ním uteká, premýšľa, či má kožúšok najkrajší na celom svete… A keď vrabce, psi a mačky môžu chápať to, čo je na svete podstatné – vedieť situáciu využiť a prežiť – myslím, že aj my, ľudia, sa to dokážeme naučiť.

Tu a teraz. Jediný život je tu a teraz. Nebo je tu a teraz. Peklo je tu a teraz. Všetko je tu a teraz. Keď sa dnes budem mosúriť, márne sa utešujem, že zajtra zakúsim Nebo. Moje mosúrenie ma donúti pozerať na svet a vyberať z neho len veci, ktoré sú v súlade s mojím mosúrením. Ak chcem zajtra (alebo radšej hneď teraz) zažiť Nebo, potrebujem sa v tu a teraz začať orientovať na to, čo je úžasné, krásne a nebeské, pretože mojej namosúrenej hlavičke chvíľku potrvá, než sa preorientuje. A hlavne musím prestať pozerať na seba vo vzťahu k iným. Nebo nie je “u iných”, Nebo je vo mne. A to je aj miesto, kam potrebujem uprieť svoj pohľad.

Včera večer ma nejako napadlo hrabať sa na YouTube a našla som tam pesničku, ktorú som mala nesmierne rada. Je z muzikálu Heathcliff:

The story is a famous one
Now worshipped, now dismissed
Rehearsed and trawled for meanings
That may well not exist
The demon at the story’s heart
The cuckoo in the nest
Gives little of himself away
Which is of course why you will stay
In case he falters, should betray
By whom or what possessed

These are the facts of the matter
These are the names in the case
This is the story, the passion
The time and the place
They’re laid here before you
So judge if you can – ……. (Tak posúď, ak môžeš – )
The devil incarnate or ……. (Je to stelesnený diabol alebo)
A misunderstood man? ……. (Nepochopený muž?)

His origins, his way of life
His motives – they’re all news
No shortage of detractors
To air their noisy views
The man inspires a thousand lies
The lover takes his choise
Remaining coldly in control
Aware that sadly, on the whole
It is the fool who bares his soul
I’ll give the man a voice!

These are the facts of the matter
These are the names in the case
This is the story, the passion
The time and the place
They’re laid here before you
So judge if you can –
The devil incarnate or
A misunderstood man?

So judge if you can…

Ako na to reagujete? Bolo by dobré, keby vás napadlo: “A prečo? Prečo posudzovať? Čo na tom záleží, čo ten človek je alebo nie je? Ako môžem povedať, čo je, ak som neprešiel ani míľu v jeho topánkach?”

So judge if you can… Nebo neposudzuje. Nebo je. A nestretneme ho, pokiaľ neprestaneme posudzovať my.

20 thoughts on ““So judge if you can…”: kam sa upiera náš záujem?

  1. Práve včera som čítala o súdení v knihe Chatrč (W. Paul Young). Zaujímavé, koľko vecí v tej knihe sa zhoduje s tým, čo nachádzam na tejto stránke (tiež tam boli otázky na to, koľko času trávi hlavná postava v minulosti, prítomnosti a budúcnosti). Alebo aj v iných knihách. Asi na tom fakt čosi bude – možno mi to potvrdzuje vetu: “Energia nasleduje pozornosť” (že ku mne tieto všetky knihy a informácie prichádzajú). A aby som sa vyjadrila aj k veci. Podľa môjho názoru by bolo najlepšie, keby nikto nikoho neposudzoval ani neodsudzoval, no tak isto by bol krásny svetový mier. Začať musím od seba a to mi dá ešte pekne zabrať. Aby som si napríklad v duchu nepovedala, že tak ten sused, čo išiel predo mnou výťahom sa mohol aspoň v takýto horúci letný deň osprchovať. Uvidíme (aj keď to sa len zase pozerám do budúcnosti :D).

    Páči sa mi

    • 😛 vyjadrujem sa k tím dvom slovíčkam v článku 😀 😛 a zároveň k tomu, ako si autor tohto pekného článku, zas nechce priznať, že život môže byť tak pekný, ako len chceme. Že môže byť úžasný a zmysluplný ..a že môôôôžme hrať hru, v ktorej sa hraje v ružových okuliaroch o najkrajšiu blahozvesť a o blahobyt …lebo vesmír je blahobyt 😀 Tak že hrať hru, hľadať to pozitívne na všetkom, čo prinesie život, je to surfovanie na vlne života …ale mám tu na návšteve anjelov…tak že, celé bývanie je vysvietené bielymi sviečkami a bielymi kvetmi … 😀 a keď že mi hovorili, že si ich časťou, tak sa im idem teraz venovať … o pol desiatej ich prepustím 😀 😛

      Páči sa mi

      • 🙂 “a zároveň k tomu, ako si autor tohto pekného článku, zas nechce priznať, že život môže byť tak pekný, ako len chceme” Takže sa vyjadruješ predsa len k autorovi.

        Čo ty vieš, čo ja chcem alebo nechcem… a navyše “zas” 🙂 …

        Páči sa mi

      • čô navyše zas? rýpem 😀 😛 podpichujem? som aj pánom múch 😛 áno som obdivovateľom všetkých foriem a tvarov…vidím krásu a čistotu vo všetkom ..milujem dotyky a objatia …smiech aj plač … áááno milujem všetok život v jeho podstate aj všetkých vašich bohov 😀

        Páči sa mi

    • ja napriklad vidim pozitivum aj prave v slovnom spojeni “odporne pozitivna”.takze ak by ho nenapratala,bola by som o jedno pozitivum chudobnejsia,takze mysli aj na druhych Čikitet,ked budes chciet nieco inak 😉

      Páči sa mi

  2. Energia nasleduje pozornost.. V poslednych dvoch tyzdnoch som videla 4 x bociana. Na roznych miestach – raz preletel ponad nas domcek, dnes som ho videla prechadzat sa po poli na strednom Slovensku, dalsi bol na luke pri Nitre a dalsi sedel na starom komine.. Ak to nie je ten isty, po Slovensku migrujuci bocian, tak ma samansky symbol zrodu a zmeny, rodinneho zivota a ochrany / stastua prenasleduje ze az 🙂
    Som rada Heli, ze si odporne pozitivna 😀

    Páči sa mi

    • 😀 Som. A budem ešte odpornejšie ešte pozitívnejšia, ak bude treba! 😆 Kuknem na toho bociana, toho som ešte nerobila nikdy. Nejako sa okolo mňa neobšmietajú. Momentálne sa okolo mňa obšmieta mucha (už asi iná ako minule), lozí mi po obrazovke, po klávesnici i po ruke a ja sa s ňou rozprávam a je to tá najkrajšia a najzábavnejšia mucha na svete… šteklí! 😆

      Páči sa mi

      • A čo hovorí? Dúfam, že sa nepredstavila ako Belzebub 🙂 podľa mňa si jediná, čo nemá chuť plesnúť ju placačkou 😉

        Páči sa mi

      • Belze… čo? 😆 Nehovorí nič, dokonca ani moc nebzučí, len si otiera nožičky o seba a niekedy o čumáčik či čo to má… Lepšie ako program v telke! 😆 Pokiaľ mi nelezú zrovna do taniera, tak mám muchy celkom rada. Sú také… veselé… a náramne účelné stvorenia.

        Páči sa mi

      • Baalzebub = Belzebub bol boh filištínskeho mesta Ekrón. Jedným z predpokladaných významov jeho mena je „pán múch“ (pravdepodobne v tom význame, že ich odháňa). V Novej zmluve vystupuje ako knieža démonov.

        Páči sa mi

      • Vidíš… Gurdjieff má nejakého Beelzebuba, ktorý vypráva príbehy svojmu vnukovi, a pokiaľ si to dobre pamätám, tak je to niečo ako Diabol-Sám 😛 . A ako si to napísala, spomenula som si, že v Star Gate One bol nejaký týpek, čo si hovoril Baal, a tiež nepatril k tým dobrým… 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 zaujímavé, lebo keď som sa pozrela na význam toho mena,v starej hebrejčine je Baal pán, majiteľ, manžel 😉 Zebub sú muchy. Chudence muchy,ako ten had, zmienka v biblii o spojitosti s démonom s zlé píár je na svete 🙂 a to mal akože diabol vnuka?

        Páči sa mi

      • No, ja neviem… Už som tú knihu vyhrabala, že si v nej počítam, ale odrádzajú ma dve veci – má tak asi 5 kíl a je to preklad Rusa do angličtiny. Už som mala problém lúskať The Herald of Coming Good, ktorá má len asi 40 strán, a toto, rátam, má o nulu na konci viac… 😕 Raz sa zbláznim a zistím, ako to s tým diablom a jeho vnukom vlastne bolo…

        Páči sa mi

  3. “Nebo je všade okolo mňa. Nebo je spôsob nazerania na veci; stav mysle. Nebo je tam, kde cítim, ako sa láska spája so všetkým, čo existuje.” — don Miguel Ruiz”

    Myšlienka je to hlboká, a ide tam kde zostáva iba to prosté. No následný článok k výroku je vnútorný monológ ktorý sa potrebuje o veciach ubezpočovať a lpí na stabilite. Prosté poznanie chápe aj súdenie a nevytvára konflikty v podobe kontrastov či potreby pozitíva. Je to tak jednoduché a zároven tažké že to stále uniká. V prostom vedomí nie je slov. Tým že kontrasty utíchnu sa správna cesta zjaví sama od seba a tá cesta sa bude utvárať podľa okolia. Prázdne naplní a krivé narovná. Lebo tam kde je dokonalosť už nič viac netreba. Dáva ale nemá čo stratiť. Plnosti samej už nič viac ponúknuť nemôžeš.

    Lao’c to vyjadril takto:

    Pravdivá slova nebývají líbivá,
    líbivá slova nebývají pravdivá.

    Co je dobré, nepotřebuje obhajoby,
    co potřebuje obhajoby, není dobré.

    Kdo ví, nepotřebuje vědomosti,
    kdo potřebuje vědomosti, neví.

    Moudrý nehromadí.
    Tím, že vše činí pro druhé,
    sám stále více získává;
    tím, že vše dává druhým,
    sám stále více dostává.

    Není na světě, kdo by nevěděl,
    že slabé překonává silné,
    že poddajné překonává pevné,
    a přece nikdo neumí podle toho jednat.

    Proto praví moudrý:
    Kdo na sebe bere poklesky země,
    může být vladařem, hodným jména
    nejvyššího obětníka boha půdy.
    Kdo na sebe bere neštěstí země,
    může být panovníkem, hodným jména
    krále světa.

    Páči sa mi

  4. Heaven is all around me. Heaven is a point of view, a state of mind. Heaven is where I feel a communion of love with everything in existence. don Miguel pre teba

    Páči sa mi

  5. posudzovanie (keď vieme, že by sme nemali), nám môže pomôcť opraviť svoje pokazené miesta.. “No one is a prophet in his own land. We always tend to value what comes from afar, never recognising the beauty around us. … Although sometimes we need to be strangers to ourselves. Then the hidden light in our soul will illuminate what we need to see.” (Paulo Coelho, Aleph)

    Páči sa mi

Povedz svoj názor