Naše telo sa v skutočnosti skladá z viacerých rozdielnych typov alebo vrstiev energie.  Tieto energie majú rôznu vlnovú dĺžku. Na ilustráciu používa Miguel Ruiz obraz žiarovky. Predstavte si, že máte šesťvoltovú žiarovku a zapojíte ju na okruh 220V. Žiarovka okamžite zhavaruje. Ale ak použijeme sériu transformátorov a znížime napätie v sieti na menšiu hodnotu, môžeme našu žiarovku bez problémov skombinovať s 220V rozvodom energie.

Spirituálna energia v svojej čistej podobe nedokáže existovať na fyzickej rovine. Aby sme znížili intenzitu spirituálnej energie, potrebujeme éterické telo. To funguje ako „vyrovnávací nárazník“.

Fyzická energia môže vstupovať do interakcie len s fyzickou energiou a takisto vníma len fyzickú energiu. Éterická energia vníma a činí s éterickou energiu a spirituálna energia činí so spirituálnou energiou. (Ja viem, to slovo „činí“ je také divné, ale používajú ho anjeli a ja sa po nich bezostyšne opičím. 🙂 ) Svoju realitu zhmotňujeme zo spirituálnej roviny, ale táto energia je prefiltrovávaná cez všetok emocionálny balast, ktorý je uložený v našom éterickom a fyzickom tele. Tieto filtre spôsobujú, že naše vnímanie reality odráža naše základné presvedčenia. Ak zmeníme svoje presvedčenia, zmení sa aj spôsob, akým budeme zažívať život.

Nasledovný obrázok predstavuje našu ľudskú formu:

Na energetickej rovine ľudská bytosť vyzerá ako nesmierne krásne svetielkujúce vajíčko. Začiatkom tohto energetického poľa je aura. Energetické vlákna tečú okolo tohto vajíčka a prechádzajú cezeň. Tieto vlákna odrážajú náš systém presvedčení.  Niekedy sú na nich hrčky alebo uzlíky, ktoré predstavujú oblasti, kde energia nepreteká voľne. Niekedy sa v istých bodoch zbiehajú a tvoria akoby hlavicu kolesa. Tieto „hlavice“ sú naše silové body.

Susan Greggová si spomína na prípady, kedy don Miguel pracoval na jej silových bodoch a ona dostávala náhle, celkom neopodstatnené záchvaty emócie. Táto emócia bola čistá emócia, čiže nebola spojená s nijakou situáciou.  Jej interpretácia: naše silové body majú schopnosť do istej miery preskupiť vlákna, ktoré združujú. Tieto vlákna sú napojené na naše presvedčenia. Keď sa manipuluje s týmito vláknami, začínajú byť naše presvedčenia spochybňované. Každé správanie, ktoré je prepojené s týmto presvedčením, sa začína vynárať na povrch, aby sme si ho uvedomili.

Don Miguel tým, že pracoval s mojimi silovými bodmi, oddelil konanie od emócie. Zostala som sedieť len s emóciou a nemala som nijaké konanie alebo udalosť, ktorú by som za to mohla viniť. To mi dalo voľnosť skúmať tú emóciu do väčšej hĺbky.

Pri tých „silových bodoch“ som bola trochu na vážkach, či hovorí o čakrách alebo kotviacom bode, ale nakoniec som sa rozhodla, že to budem vnímať ako kotviaci bod, i keď Greggová používa množné číslo. Ale neviem si predstaviť, že by sa v čakrách dali rozpliesť emocionálna a vôľová energia, kým viem si predstaviť veľmi presne, že sa toto dá urobiť v kotviacom bode. Tam sa to vlastne po celý čas aj deje… Takže kým nenarazím na iné vysvetlenie, budem Greggovej silové body spájať s kotviacim bodom Castanedu.

Keď sme rozhnevaní alebo v zlom rozpoložení, naše vláčne silové vlákna sú pokrčené, cikcakovité alebo potrhané.

Čiaročky na obrázku predstavujú rôzne informácie, ktoré sú uložené v našom mozgu. Ak sa na ne pozrieme zblízka, každá informácie v sebe obsahuje emóciu a s ňou spojené konanie (E a K v hornom obrázku). U bežného človeka je oboje spojené do jedného celku a tak sa aj správa navonok.

U človeka, ktorý „prelomil túto realitu“ (po našom asi „vzostúpená bytosť“, Greggová ako príklady uvádza naguala, Budhu, Lao-Ce alebo Ježiša) sa tieto dve zložky informácie oddelili. Energeticky ich vajíčko vyzerá takto nejako:

Z obrázku vidno, že konanie a emócia sa navzájom oddelili. Zmenilo sa však aj éterické telo. Títo ľudia vedia, že nie sú svoje fyzické telo, takže ich éterické telo sa teraz podobá na spirituálne telo.

Keď sa pozerám na ten nákres, pripomínam si Castanedove slová „dvojitá bytosť“… Čo ak tá „dvojitosť“ je presne toto – oddelenie emócie od konania? Dve extra ochranné obálky? Neviem; na druhej strane si pamätám, že Castaneda s dvojitými bytosťami narábal ako s „narodený dvojitý“, hoci na jednom mieste som zachytila, že sa človek dvojitým aj môže stať… a túto tézu potom ďalej rozvíjal, myslím, Mares, ale to je už len môj matný dojem. Zatiaľ nemám urobený názor. Beriem na vedomie ako jednu z možností a vnímam vnútornú nekongruentnosť.

A táto myšlienka mi vyhodila z pamäte ďalšiu spomienku, keď ktosi (asi La Gorda) povedal Castanedovi, že ho don Juan a ešte niekto „roztrhli za uši“ a znova zložili. To by mohol byť tiež odkaz na tento proces oddelenia emócií od konania, ale potom môj pôvodný nápad, že dvojitá obálka predstavuje dvojitú energetickú bytosť, nie je správna, pretože Castanedu identifikovali ako dvojitú bytosť oveľa skôr, než ho „roztrhli“. 🙂

A poznámka o dva týždne neskôr: Keď som sa znova pozerala na ten druhý obrázok, dokliklo mi niečo, čo mi kedysi hovoril Gabriel. Spomínal, že by sme mali svoju “obálku” vedome sťahovať, nie rozširovať… A pri pohľade na obrázok som si na to spomenula. Haluz, že tá vnútorná “obálka” sú emócie… to je asi to, čo by sme podľa Gabriela mali kondenzovať a postupne uzatvárať tak, aby bolo kompletne pod našou kontrolou. Nie rozširovať na všetko a na každého, ale držať blízko pri sebe. A keď toto dokážeme, potom vonkajšia “obálka”, konanie, môže začať expandovať do obrovskej šírky… možno až do šírky iných dimenzií.

Je to síce len môj neoverený pocit, ale nejako mám pocit, že som trafila klinec po hlavičke. 🙂

A doplnok z 13.5.2011: Keď som uverejnila článok Zas raz emócie a rozpútala sa pri ňom diskusia, tak som svoj predpoklad otestovala. Zakázala som si pripustiť emóciu. Poštvala som cez vizualizáciu svoju vôľu na to, aby sa “emocionálna obálka” zatvrdila a zúžila až tesne nad fyzickú obálku. Energia, ktorá sa tým uvoľnila, mi pomohla dosť podstatne preskupiť svoju vnútornú “realitu” a dodala mi energiu, s ktorou sa, dúfam, dostanem zasa o kúsok ďalej.

🙂 A potom prišlo ešte jedno videjko… Myslím, že zas niekto z anjelských povedal “na zdravie!” 🙂

Ešte jeden doplnok z 19.5.2011: Začala som to sťahovanie emocionálnej obálky cielene používať. Napríklad keď mi bolo dnes do plaču, povedala som svojej vôli, nech stiahne emocionálnu obálku na veľkosť fyzického tela – a odrazu by si na mne bola aj cirkulárka zuby vylámala! Takže nejako takto to funguje. All brains, no heart. 😛 (Ešte dobre, že mám vôľu… aj keď “slobodná” už asi moc nebude. 😉 )

Článok je súčasťou projektu toltéckeho sebarozvoja