Ako toto píšem, vrátila som sa čerstvo zo služobky. Počas služobiek sa stretávam so spústou ľudí; niektorých už poznám, iní sú pre mňa celkom noví.
Aj tentokrát som sedela so zmiešanou skupinou. Väčšinu z nich som poznala, ale bol medzi nimi jeden nový. Nebol nijako nápadný, tak som ho vzala na vedomie a sadli sme si.
Sedel naproti mne. V jednom okamihu sa na mňa pozrel – a vo mne hrkla duša… Mal anjelské oči. (Nejako vždy podľa očí rozpoznám anjela. Nie podľa tvaru či farby, ale podľa výrazu.)
Dokonale ma to vyviedlo z rovnováhy. Pozorovala som ho, ale boli tam len tie oči – dobrotivé, s vnútorným úsmevom, také nejaké… pobavene milosrdné a napriek tomu prenikavé… Bola som v šoku. Nečakala som, že sa niečo podobné môže prihodiť! A tak som s rukami pod stolom skúšala kineziologicky zistiť, či si to len navrávam, alebo mám pravdu. Kineziológia mi ukázala, že sa takmer nemýlim. Že mám do činenia s anjelom.
Samozrejme, okamžite som začala skúmať, s ktorým. Gabriel to nebol, Ihderael či Michael tiež nie (s tým som raz už mala takúto “česť” 😀 ), ani Messiel, ani Uriel… Cez prestávku som to skúšala znova a už ma nijaký iný nenapadal… a odrazu som si spomenula na Rafaela.
Bingo! Kineziológia ukázala, že ide o Rafaela.
Snažila som sa zistiť, o čo ide. Ovšem skúste niečo zistiť, keď jediná odpoveď je áno/nie! Niekedy to vychádzalo; prsty držali alebo sa hladko prekĺzli. Ale inokedy to bolo také “napoly” – aj by držali, aj by prekĺzli… Navyše chlapík sa začal správať ako každý normálny chlapík a tie oči už boli len ľudské. Nemala som kyvadlo a nedokázala som Gabriela počuť v hlave, takže už som to zahodila do koša ako “neplatné skúšanie kineziológie”. A potom sme sa lúčili – a chlapík sa v dverách náhle ototčil, vrátil sa ku mne, podal mi ruku, naklonil sa ku mne a pozrel mi do očí… očami anjela.
Keď som sa vrátila domov, okamžite som sa hrnula ku kyvadlu a začala sa vypytovať. Gabriel potvrdil, že som mala do činenia s anjelom – “tak napoly”. Ďalšie kyvadlovanie vyjavilo, že nejde o ľudský život anjela, ale o “anjelskú posadnutosť” 😛 (ja viem, znie to hrozne) – o dočasné prebratie tela človeka bez toho, aby si to dotyčný človek uvedomoval. Proste v niektorých okamihoch jedná z neho anjel. A tento jeden je Rafael, hoci daný človek sa na Rafaela nijako nepodobá a bola by som tipovala skôr na Messiela alebo som rozmýšľala už aj o Efnielovi, ale kineziológia a Gabriel tvrdia, že Rafael. Vraj má nejakú úlohu, na ktorú to telo potrebuje. No, neviem…ale zážitok to bol hooodne podivuhodný! 😕
Takže tak… Nielenže som mala (aspoň na okamih) pred sebou anjela, ale dokonca som si vyskúšala, že kineziológia funguje. 🙂
Sorry. Musela som to niekomu vykvákať… Ak mi teraz závidíte – dobre. Ak si myslíte, že mi šibe – aj tak dobre. Ale jedno vám poviem – ten pohľad mi už teraz nekonečne chýba… Na okamih som videla bezvýhradnú toleranciu Univerza, ktorá odo mňa nič neočakávala a kládla mi k nohám celý svet.
Škoda, že to trvalo len okamih. 🙂
The Bee Gees – Don’t forget to remember me
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Pre takto momenty milujem svoju pracu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Keď som dočítala posledný odstavec, pocítila som dojatie. nádherný zážitok 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Určite si nemyslím, že ti šibe:) Tento príbeh mi pripomenul aj môj zážitok pred viacerými rokmi. Možno to bude od veci a nemala som “anjelské stretnutie”. Raz vo vlaku som sa stretla pohľadom s jedným mladíkom a hneď ma to chytilo za srdce. Ani v tom momente by som nevedela povedať ako vyzeral, pretože všetko čo som vnímala boli neskutočne krásne modré oči a taký hlboký pohľad, že som sa cítila ako nahá, neschopná uhnúť pohľadom. Dokonca sa mi prihovoril, ale nemecky a ja nie som tak jazykovo zdatná, tak sme si vymenili len pár zdvorilých fráz. Vždy som trochu ľutovala, že som sa nedozvedela viac. Teraz ma celkom teší predstava, že som sa možno stretla s anjelom.
Páči sa miPáči sa mi
Haluz s tymto preberanim kontroly 😀 … Anielsky vyslanci dobrej vole :p … uz si nemozem byt nicim isty … No ja by som to tiez ihned vykecal … Hm spoluziak ma take modre a okolo zrenicky hnede krystaliky :]
Páči sa miPáči sa mi
Pekný príbeh 🙂
Páči sa miPáči sa mi
krásne a povedomé 🙂 v práci som mal kedysi jedného kolegu,ktorému v niektorých momentoch svietili oči čo by fosforovo…ale inak to nepostrehol nikto iný keď som sondoval 😦 a navyše som vtedy ani netušil že o čo tam bežalo…
Páči sa miPáči sa mi
hmm, a ked existuje anjelska posadnutost, asi je aj posadnutost opacnou energiou, ze? ten fosfor by som asi priradila na opacne spektrum.. ake mate skusenosti s “inymi” ocami ako anjelskymi?
Páči sa miPáči sa mi
nie…ja som nemal z toho iný ako anjelský pocit…ale bolo to tak nádherné a žiarivé že mi to pripomenulo na chvíľu fosfor 🙂
a keď sa mi to stalo okamžite ma napadli anjeli 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Rátam, že musíš hojne vibrovať na jeho frekvencii, aby ťa mohol prebrať… https://eprakone.wordpress.com/2011/01/03/trochu-o-channelingu/ Aj keď… ten chlapík sa mi až taký úžasne “rozvibrovaný” nezdal… ale ja tiež vidím len to, čo chcem vidieť! 😛
Iné oči ako anjelské som ešte (asi) nezažila. Možno Dračie. Tie hej… a nie je to veľmi príjemný pohľad! Null súcit. Ale anjeli tiež niekedy pozerajú tak… Počkaj, nie “null súcit”, ale skôr “žrádlo – alebo mi za to nestojí?” 😛 Hrozne intenzívne oči, pozerajúce na teba z opačnej strany Univerza. (Alebo zo zrkadla. 😳 )
Páči sa miLiked by 1 person
tak skúsim inak…(ja mám niekedy problém dať to čo vidím alebi cítim do ľudskej reči 🙂 )
stáli sme asi tak 200 metrov od seba a vtedykeď sa nám stretli oči tak jemu sa tie jeho nie že premenili ale okolo očí a v ich jamkách som zbadal niečo ako energiu a takej farbe čo sa mi ťažko popisuje.belaso tyrkysovo akvamarínovo strieborno neviem aké…
mne samému sa mení farba očí od modrej cez tyrkysovú až po smaragdovo zelenú(možno hormonálna porucha 🙂 )
on mal oči krásne modré jasné…
Páči sa miPáči sa mi
Sorry, Aniel, môj pôvodný koment bol pre Tenshi, nie pre teba… Ale to, čo píšeš, mi značí jedno – videl si anjela “superimposed” (asi: “nakopírovaného”) cez tvár človeka. Tento belasý žiar (nie je tyrkysový, ako u teba, ale kedysi v McDonalde dávali také belasé cocacolové poháre a cez moje oči je to presne ten odtieň; podobný odtieň má ilustračka k Michaelovi https://eprakone.wordpress.com/2009/07/09/interview-s-michaelom/ ) poznám z kontaktu s Michaelom (https://eprakone.wordpress.com/2009/10/14/z-kolien-spat-na-nohy/ “lekcia šiesta”) a Messielom a tieto belasé oči žiarili tiež nejako “nabelaso” okolo očí. Lepšie to povedať neviem… U mňa je to príznak “anjel”, hoci Gabriela nevnímam belaso, ale skôr strieborne.
Páči sa miPáči sa mi
Heli ten clanok s obrazkami je super (vib vib :)) dava logiku. Takze ak by sme isli dedukciou, ak vibrujeme vysoko dociahneme si na vyssie energie (a ony na nas) a vice versa. otazne je to zrkadlo – znamena to, ze zahliadnem v ociach inych nam podobnu energiu? Alebo ked sme otvoreni, zachytime cokolvek..
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že to druhé. Keď si vysoko vyladená a otvorená, dokážeš prijímať všetko po úroveň, na ktorú si vyladená; či sa to na teba “nalepí”, závisí od toho, či v tebe “rozdrnčí” patričnú vibráciu (napr. Melike, https://eprakone.wordpress.com/2010/09/02/o-energii-zvanej-melike-alebo-prskajuca-bytost/). “Rozdrnčať” to v tebe môže len to, čo tam už/ešte je. A ak sa nenecháš “rozdrnčať”, fajka zhasla. 🙂 A o tom je zasa to toltécke “nereaguj osobne, emocionálne”. Čím ďalej sa v tom rýpem, tým viac si tých toltéčikov začínam vážiť! 😆
Páči sa miPáči sa mi
to sa zase minie lepiacej pásky pri toľkom škatuľkovaní 🙄
Páči sa miPáči sa mi
Super článok 🙂 Z tohto článku mam hypotézu,že som anjel sam sebou,no neuvedomujem si to 😛
Páči sa miPáči sa mi
neviem o akého anjela mohlo vtedy ísť ,ale myslím si že svoju úlohu splnil a ja tiež 🙂
Páči sa miPáči sa mi
jo, rafiho očká sú ako studničky ..
Páči sa miPáči sa mi
ja som raz asi oci dakeho temneho parchanta odfotila 🙂 .to bolo v dansku na takom starom hrade. fotila som proti svetlu siluetu – sochu tekeho anjelika co trubi.cele to bolo vlastne takmer ciernobiele – silueta cierna a okolo svetlozlta ziara aj vsetky ostatne veci na fotke boli proti svetlu,cize cierne.takze som kukala jak puk,ked sa na mure oproti anjelovi objavili dve cervene “oci” kukajuce na anjela.neviem celkom jak technicky sa tam mohli objavit (proti svetlu,bola to fakt len silueta cela cierna a nic ine cervene na celej fotke nie je,iba a to fakt vyrazne,svietiace tie dve oci). tak som to potom nazvala Svetly a temny 😉
inak ja az tak moc samotne oci u ludi neriesim.ja skor vnimam cele telo co vyzaruje.
Páči sa miPáči sa mi
čítala som, že anjeli sa odlišujú od ľudí tým, že anjel dokáže cítiť emócie, ale už nie pocity, pričom človek oboje. A ak sa náhodou anjeli dostanú do ľudského tela tak ho okamžite paralyzujú a teda stále nemajú pocity. To znamená, že aj ľudský život anjela nedokáže cítiť?
Pokiaľ viem tak to bol článok od Helar ibaže na inom blogu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ja som šťastný človek,lebo ja mám svojho anjela,teraz inkarnovaného do tela najlepšej priateľky a mam ho stále na očiach…cítila som to už dávno ale teraz sa mi to všetko krásne ukazalo pri návšteve Vatikánu v kostole sv.Petra a dostala som tam aj mnoho iných krásnych darov…som naozaj šťastný človek a prajem to všetkym..:-)
Páči sa miPáči sa mi
wow to musel byt naozaj vynimocny pocit 🙂 Som moc rada ze existuje tato stranka lebo uz rok tu nachadzam uzasne clanky dakujem 🙂
Páči sa miPáči sa mi