Proces dosiahnutia osobnej slobody je v skutočnosti záležitosť naučiť myseľ fungovať po novom a vyčistiť náš filtračný systém, ktorý tvoria všetky naše presvedčenia, dohody a predpoklady. Na začiatku cesty je väčšina toho, čo tvoríme, nevedomá. Ako sa približujeme k osobnej slobode, začíname vidieť, že všetko v našom živote je tam preto, že sme to do svojho života pozvali, a to, čo v ňom nie je, tam nie je preto, lebo sme tomu nedovolili do nášho života vstúpiť. — Susan Gregg
Ja tento citát použijem na to, aby som sa mohla zavenovať téme, ktorá ma v ezoterickej obci dosť trápi. Je to to naše sústavné „bojovanie s egom“.
Sama som sa tejto činnosti venovala viac než dosť. Bola som prekvapená, že si Gabriel zo mňa uťahoval, keď som svojmu egu uštedrila nejakú tú „porážku“ a keď nakoniec vyhlásil, že tú fixáciu na ego už nedokáže počúvať… Tým dokonale schladil moje egopotláčateľské nadšenie a naštartoval môj mozog. 🙂
Ak sme dokonalé bytosti a nevychádzame z toho, že tento svet je „trestnica“, v ktorej je naším poslaním trpieť, tak potom všetko je tu preto, lebo plní nejaký účel. Aj slepé črevo má vraj nakoniec u ľudí nejaký účel, tvrdia najnovšie vedci. Tak potom zrejme aj to ego nemáme „za trest“, ale má svoju funkciu a tú napĺňa.
A tak, ako všetko, čo má svoju funkciu – ak sa to použije nesprávne, tak nepomáha, ale brzdí.
OK. Ešte som vás nestratila? Tak poďme ďalej: AK pripustíme, že ego má nejakú funkciu A SÚČASNE nás obmedzuje, TAK POTOM ho pravdepodobne nepoužívame tak, ako by bolo vhodné. Ale AK ego má funkciu A SÚČASNE sa dá použiť vhodným spôsobom, TAK POTOM je jasné, že je nezmysel ego potláčať a nulovať… ezoterika-neezoterika! 🙂
A tu sa zasa dostávame k tomu, že ego treba používať a nie byť jeho otrokom. Byť otrokom ega = nesprávne použitie ega. Ale ako vyzerá správne použitie ega? Teda: na čo nám to ego vlastne je?
Ego nám dáva pocit oddelenosti od zvyšku. Uvedomujeme si hranice nás a „zvyšok“ delíme na iné entity s ich hranicami. Keď svet vidíme nie ako prelievajúcu sa informačnú brečku, ale ako zostavu pekne navzájom oddeliteľných entít (z ktorých jednou sme aj my sami), vieme všeličo skúšať. Vieme pomenovávať, zatrieďovať, zisťovať spoločné a odlišné črty, zisťovať, ako jednotlivé entity na seba vzájomne reagujú, vieme ich kombinovať a rekombinovať do nových celkov. Slovom: vieme poznávať a tvoriť.
🙂
Ešte stále sa chcete toho ega zbaviť?
Tak ale prečo ezoterici tak zaryto bojujú proti egu? Odpovede sú dve a vzájomne kombinovateľné: 1. pretože žijú v dualite, kde existuje „priateľ“ a „nepriateľ“, proti „nepriateľovi“ sa bojuje a ego na základe niečoho zaradili do kategórie „nepriateľ“ alebo 2. existujú také prejavy ega, ktoré nám bránia poznávať a tvoriť.
Na ezoterikov žijúcich v dualite kašlem. Je voľbou každého jedného z nás, v akom svete sa rozhodne žiť. Poďme sa však pozrieť na tie obmedzujúce prejavy ega. Tu sa dostávam späť k svojej predstave „základného“ a „nadstavbového“ ega. Pod tým základným mám na mysli našu schopnosť dávať veciam hranice a skúmať ich v interakcii a vo vzťahu tvoriacom sa medzi jednotlivými hranicami.
Nadstavbové ego vnímam ako „efekt zrkadlovej krabičky“ Lujana Matusa, keď svetielko uzatvoríte do zrkadlovej krabičky, kde na stenách krabičky už nevidí svet tam vonku, ale len svoje vlastné rôzne odrazy. Keď jeho svet začne pozostávať už len z neho samého a toho, čo si o niečom myslí, cíti a ako to vníma. Alebo čo si myslí, že si niekto iný myslí, cíti a hovorí o ňom.
Ego zapodievajúce sa svetom „tam vonku“ je užitočné; ego zapodievajúce sa samým sebou alebo svetom vo vzťahu k sebe je obmedzujúce – neumožňuje nám totiž spoznať ten zvyšok z nás, všetko to úžasné, pre čo dnes ešte nemáme oči. A aby sme to nespoznali a zapodievali sa len rôznymi zrkadlovými odrazmi (spomínate si na Castanedov „tanec pred zrkadlom“?) seba samých v rôznych pózach, tak nám bráni poznávať. A aby sme nenarušili stabilitu ním vytvoreného „zrkadlového pseudosveta“, tak nám bráni tvoriť a dovoľuje nám len reprodukovať. Teda vytvárať stále to isté znova a znova, bez zmeny a úprav.
Baka-baka. 😕
Pokiaľ sa teda zmierime s tým, že máme nejaké ego a to ego nám umožňuje poznávať a tvoriť, máme šancu ho presne na toto využívať. Nemusíme sa zapodievať tým, či je „základné“ alebo „nadstavbové“. Jednoducho začneme tvoriť. Ak sa nám výtvor nebude páčiť, poučíme sa poznaním výsledku a nebudeme reprodukovať, ale vytvoríme niečo celkom nové. A tak dookola.
Ktosi kedysi povedal, že sme tu na to, aby sme skúmali hmotu… 🙂 tvorením.
A tak nabudúce, keď sa do vás nejaký ezoterik obuje a začne vám vyhadzovať na oči vaše ego, kľudne sa ho spýtajte: „A kto to hovorí?“ Odpoveď bude pravdepodobne „ja“. Ale „ja“=“ego“… 😉 Takže hovorí s vami zo svojej pozície „ega“ a núti vás vzdať sa toho vášho?
Našťastie, existuje aj typ mysliaceho ezoterika. Mysliaci ezoterik vám vaše ego nikdy nevyhodí na oči, pretože seba nechápe ako ohraničenú entitu rozdielnu od vás, ale ako súčasť jedného celku – a teda ak sa naváža do vášho ega, tak sa tým naváža do svojho… 🙂 Mysliaci ezoterik vie poukázať na konkrétny prejav vo vašom správaní, ale nebude poukazovať na abstraktnú štruktúru ako ego. A ak bude, tak mu len odpovedzte, že teda je načase, aby s tým naším egom začal už konečne niečo robiť… 😆
A na záver: skutočný ezoterik nepotrebuje s ničím bojovať, pretože ak sme všetci súčasťou Jedného, tak potom bojujem sám so sebou. 🙂 Skutočný ezoterik nepotrebuje nič obhajovať, hlásať či presadzovať, pretože aj jeho pravda je súčasťou jednej veľkej pravdy a pretože je súčasťou, ničomu nekonkuruje, ale všetko ostatné dopĺňa. A do tretice skutočný ezoterik nepotrebuje nič potláčať, pretože v uzavretej nádobe zvanej Všetko-čo-je ak niekde potlačím, narúšam tým rovnováhu a niečo iné vybúši na povrch. Inými slovami: násilným potláčaním jedného posilňujem niečo iné – čo sa mi môže páčiť ešte menej než to, čo som práve potlačil… 😛
| Článok je súčasťou projektu toltéckeho sebarozvoja |  |
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
mi to pripomenulo to co si mala v jednom chanelingu,o tom ako ti anjel vravel ze vies vyborne redefinovat…
Páči sa miPáči sa mi
??? 😯 Nesska su blbá. ( 😀 A možno nie len “nesska”.)
Páči sa miPáči sa mi
ty a blba?to by som musela poriadne preskupit vnimanie 😀
…no suvisi mi to napriklad s tym tvorit a reprodukovat,ked vnimas rovnako,tak reprodukujes stale to iste,ked preskupis vnimanie,mozes tvorit.ale fakt je ten ze mi to zablikalo v hlave ako volna asociacia.bohvie preco si prave hento tak pamatam.asi sa mi to dost lubi 😉
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Díky… Konečne som pochopila, takže hepi. Vieš, že sa mi to vôbec nespojilo s tým preskupovaním vnímania? 😀 Ale máš pravdu (nech už to je čokoľvek 😛 ), teraz to už aj ja vidím nejako podobne.
Páči sa miPáči sa mi
https://eprakone.wordpress.com/2010/11/20/bublina-s-najdolezitejsimi-hranicami/#more-5090
nasla som to,neni to redefinovat,ale preskupit vnimanie (ja som si to pamatala ako redefinovat…bohvie preco,lebo dalsie suvislosti som si vobec napamatala)
Páči sa miPáči sa mi
😀 Síce ešte stále nerozumiem, akú asociáciu to u teba vyvolalo, ale budem sa tváriť, že ľavou zadnou, inak si o mne naozaj ešte začneš myslieť, že su blbá. 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ego – falešný střed
Nejdříve je třeba pochopit, co je ego.
Narodí se děcko.
Děcko se narodí bez jekékoli znalosti, bez vědomí sebe sama. A po narození první věcí, kterou si začne uvědomovat, není ono samo, ale jsou to ti druzí. Je to přirozené, protože oči se otevírají směrem ven, ruce se dotýkají jiných, uši poslouchají jiné, jazyk chutná potravu a nos čichá vně. Všechny tyto smysly se otevírají směrem ven.
To je narození.
Narození znamená příchod do tohoto světa, do světa vně. Takže když se děcko narodí, narodí se do tohoto světa. Otevře oči a vidí ostatní.
“Ostatní” znamená “ty”. Začne si nejdříve uvědomovat matku, potom postupně si začne uvědomovat své vlastní tělo. To je to druhé, které náleží světu. Má hlad a cítí tělo; jeho potřeba je uspokojena a zapomene na tělo.
Takto děcko roste.
Nejdříve si uvědomuje tebe, toho druhého a potom postupně v protikladu k tobě si začne uvědomovat sebe samo.
Toto uvědomění je uvědomění, které se odráží. Neuvědomuje si, kdo je, jednoduše si uvědomuje matku a to, co si o něm myslí, jestli se usmívá, zda jej chválí a říká “jsi krásné”, jestli ho objímá a líbá. Potom se dítě cítí dobře.
Nyní se rodí ego.
Oceňováním v lásce, pečuje-li se o dítě, pak se cítí dobře, cítí, že má určitou hodnotu, že něco znamená. Rodí se střed.
Ale tento střed je střed, který se odráží jako v zrcadle. Není to skutečné bytí. Ono neví, kdo je; jednoduše ví jen to, co si oněm druzí myslí.
A toto je ono ego: to zrcadlené, to, co si ostatní o něm myslí. Jestliže si však nikdo nemyslí, že je k něčemu, nikdo jej neoceňuje, nikdo se neusmívá, potom rovněž se zrodí ego – nemocné, smutné, ego odmítnutí, které je jako rána, má pocit méněcennosti, bezcennosti. Toto je rovněž ego. Toto je rovněž zrcadlení.
Nejdříve je zde matka a matka znamená svět na počátku. Pak se ostatní připojí k matce a svět začíná rúst. A čím více svět roste, tím komplexnějším se stává ego, protože se zde odráží množství názorú jiných lidí.
Ego je nahromaděným jevem, je to vedlejší produkt života mezi lidmi. Kdyby děcko žilo zcela osamoceně, nikdy by nedospělo k rústu ega. To by mu však nepomohlo. Zústalo by jako zvířátko. To znamená, že by nedospělo k poznání svého skutečného sebe sama.
Skutečné múže být poznáno pouze prostřednictvím falešného, takže ego je nutností. Člověk musí skrze ně projít. Je to disciplína. Skutečné múže být poznáno pouze prostřednictvím iluze. Nemúžete poznat pravdu přímo. Nejdříve musíte poznat to, co není pravda. Nejdříve se musíte setkat s nepravdivým. Tímto setkáním budete schopni poznat pravdu. Poznáte-li falešné jako falešné, objeví se pravda jako svítání.
Ego je nutné; je to sociální potřeba, je to vedlejší produkt společnosti. Společnost znamená vše, co je kolem vás – nikoli vy, ale vše to, co je kolem vás.
To znamená všechno minus ty – je společnost. A každý to zrcadlí. Začnete chodit do školy a učitel bude zrcadlit, kdo jsi ty. Jsi v přátelském vztahu s ostatními dětmi a ony zrcadlí to, co jsi ty. Postupně každý něco přidává k tvému egu a každý se snaží tě pozměnit určitým zpúsobem tak, aby ses nestal problémem pro společnost.
……
Ego žije z pozornosti.
Takže i když s vámi někdo bojuje, zlobí se na vás, je to pro vás také dobré. Přinejmenším vám věnuje pozornost. Miluje-li vás někdo, je to v pořádku. Nemiluje-li vás nějaká osoba, pak i jeho/její hněv bude pro vás dobrý, alespoň vám bude věnovat pozornost. Avšak nebude-li vám nikdo věnovat pozornost, nikdo si nebude myslet, že jste někým dúležitým, významným, jak budete moci živit své ego?
K tomu ego potřebuje pozornost.
…….
A pamatujte si, že není vúbec zapotřebí odhazovat ego.
Protože je nemúžete odhodit.
Budete-li se snažit je odhodit, dosáhnete opět jen jistého subtilního ega, které říká: “Já jsem se stal velice pokorným.”
…….
Není možné je odhodit. Kdo je odhodí, stane se potom egem, vrátí se to.,
– toto je kúsok z prvej kapitoly knihy “Za hranice mysli”, od OSHA. Koho zaujíma celá kapitola o egu – čo to je, a prečo ho nemôžeme zahodiť, zadupať, zničiť … a čo s ním vlastne môžme urobiť … nech si stiahne knižku tu (je to hneď prvá kapitola):
Páči sa miPáči sa mi
má pravdu osho…jedine ho môžete s niekym spojiť a tým aj pochopiť, že nie ste len ego 😀 😛
Páči sa miPáči sa mi
Spravne, ego treba skrotit myslou a pokorou. Falosne ego vychadza z budovania a nie z potreby v kvalite dobra. Zakladne ego, teda individualita nepotrebuje stavat potrebu moci, prestize pre seba. Inteligencia vsak stava prestiz a moc nie pre ego ale pre potrebu uplatnit svoje skusenosti pre dobro a vyslednu sebarealizaciu ktora je mimo ego. Ego je vonkajsi cinitel podriadeny dusi. Nemalo by to byt naopak. Preto rozruch ega je dobra skusenost pre dusu. Moze skumat svoj hnev,pychu,radost a pritom si uvedomit ze to vsetko je docastne a netvori jej trvalu podstatu. Dusa ma ochocit pomocou inteligencie svoje ego. Cim pevnejsie tym lepsie. Tym sa vzda falosneho ega ktore budovala a stane sa jednym z jej nastrojov a nie panom.
Chapem aj poslednu strofu no dodavam ze sa tym neda riadit doslovne. Slova su zakeracke (istym sposobom) a tieto jemne myslienky nevystihnu pokial niesu dobre sformulovane. Ide aj o to rozlisovat. Vraviet ze je spravne nic nepotlacat je nevedomost. Je rozdiel nieco potlacat v sebe a v okoli ludi ktorym to nemusi byt zrejme.
Skutocny transcendentalista (teda ezoterik pre vas) naozaj nikdy nebojuje ( v sebe ) no napriek tomu bojuje navonok a je cinny v kazdom ohlade proti nepravostiam a tomu co zabranuje pokrok v sebarealizacii. O potrebnom potlacani v istych smeroch asi ani nemusim hovorit myslim ze v tejto oblasti to je uz kazdemu zrejme. Tolko o teorii, uz to len uplatnit v praxi 😉
Páči sa miPáči sa mi
Groover,
bojovanie (a hlavne to “navonok”) je len potláčanie práva iných ľudí robiť svoje vlastné chyby a učiť sa, nie? Takže skutočný transcendentalita potom bojuje proti… karmickým lekciám tých ostatných? Proti poznávaniu v jeho šírke a rozmanitosti?
Ak máš dôveru v “zdravý rozum” toho, čo nás stvorilo, čo nás udržiava pri živote a čo nám umožňuje rozvíjať sa, tak prečo cítiš potrebu korigovať jeho plán? Prečo chceš za niečo bojovať, keď všetko je dobre premyslené? Keď čísi mozog dokonalejší ako náš vlastný rozhodil hru s tými, ktorých chceš meniť? (Pretože tak som pochopila to “bojovanie”; ak sa mýlim, tak soráč.)
Ja vnímam funkciu “osvietených” ľudí trochu inak. Nie “impose” (= “vnucovať”, ale aj “presviedčať”), ale ukazovať alternatívny spôsob fungovania. Ak daný človek má na to, aby to pochopil a prijal, tak je karmicky na dostatočnej úrovni a ty si nezasiahol do jeho karmy. Ak na to nemá, je proste v inej etape svojej karmy a aj to má svoj zmysel. Ale len čo začneš “presviedčať” a zhaluzíš ľudí na tvoj spôsob, aktívne si zasiahol do ich karmy a modifikoval ju… 🙂 Čo je cena za svojvoľné modifikovanie karmy iného? Nie naloženie si novej karmy na vlastné plecia? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem Helar.. ma to svoju nespornu logiku, ale ked by sme isli ad absurdum, tak ked najdem na zemi leziaceho cloveka (ktory mal napr. epilepticky zachvat) a jeho karmou je mat chorobu a zomriet na nu, tak ho prekrocim, lebo mozno pobabrem plan, ze ma zomriet? viem, ze je to argument krajnosti, ale ak ma zomriet, tak zomrie aj napriek mojej snahe ho zachranit, nie? a to si hovorim aj v pripade pomoci v inych situaciach, na koniec sa aj tak stane vola niekoho ineho, ale ved nemozeme byt clovek cloveku vlkom.. (chuda vlk, prave take sympaticke zvieratko :))
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Tiež to vnímam tak. Ak má zomrieť, tak zomrie. Keď nájdem v bazéne padnutú včelu, vytiahnem ju: bazén je pre ňu umelý svet a nemala ako vedieť, že tam nemá liezť. Len čo oschne a vlezie tam znova, ak viem, že ide o tú istú včelu, už nebabrem. A pretože málokedy sedím a sledujem ju, čo robí, tak ju radšej vždy vytiahnem. Ak je to jej karma, ona si ju naplní.
Iné je primäť človeka k zmene svetonázoru tým, že ho napr. niečím strašíme (napr. depriváciou). To nie je jeho slobodné rozhodnutie. Zneužili sme jeho slabosť, aby sme dosiahli “veci sú po našom”. Teraz vytiahnem megakladivo, ale on aj ujo Hitler sa snažil dosiahnuť “veci sú po mojom”, nie?
Je vždy na každom z nás, ako sa rozhodneme – zasiahnuť či nie. A mám podozrenie, že presne toto rozhodnutie je súčasťou našej karmy.
Ešte jedna životná skúsenosť: keď som pomohla niekomu zo šlamastiky, lebo si nevedel poradiť sám, tak sa čoskoro do podobnej šlamastiky dostal znova a bežal za mnou, aby som mu znova pomohla. Takto som konala miesto iných ľudí a oni boli na mne závislí. Pocit to bol príjemný, keď už len o to, ale bolo to totálne nerozumné… Ja pomôžem a ty sa svoju lekciu nenaučíš… 😕 Nie zrovna rozumné riešenie! A nebolo ľahké sa túžby “byť potrebná” zbaviť.
Páči sa miPáči sa mi
Sloboda a karma je prave o vybrati. Mozes si vraviet ze existuje milion pravd ale tym nezmenis skutocnu situaciu a kauzalitu veci. Telo zije pre jeden zivot. Dusa na vecnost. Nesies zodpovednost za kazde jedno rozhodnutie a pre kazdeho je len jediny ciel a su veci ktore brania k nemu cestu. Vsetky ostatne ciele su iluziou hmoty, zmetenie falosnym egom. Preto je niekedy utrpenie dobrom,realizaciou a stastie zlom,nevedomostou. Vsetko sa toci len okolo spoznatia Boha a nasim vztahom s nim. Aj to ako reagujeme na cely okolity svet, aky je nas sen, ciel atd. To vsetko bud urcuju kvality prirody alebo sebarealizacie.
V Bhagavadgite sa pise ze pokornym pocuvanim oddaneho alebo Krisny sa da vela naucit. Ja pocuvam verse Bhagavadgity ako velku radu od toho co vie. Krishna je autorita kazdemu. Ci si to uvedomuje alebo nie.
Ked ma niekto tazku karmu tak sa len tak s velkym poznanim nestretne ba ani mu nevenuje pozornost ak ho zahliadne a ide dalej. To je jeho karma. Ked uvazuje zvazuje tak je to nieco viac. Najprv to musi zmenit v sebe inac mu budu akekolvek rady ukradnute. Taketo ucenie nelaka nikoho v kvalite vasne, to garantujem. Komu by sa chcelo odriekat ked nechape dosledky odriekania ? No pomocou mysle moze skrotit svoje vasne a skumat. No bude to pre neho tachsie kvoli karme (Jeho uvazovanim doteraz)
Ja som pomocou svojho konania a oboznamovania ludi aj zistil ze aj ked to odmietaju (teda ich telo) v dusi im to zostane a povedia AHA ! A dava im to zmysel. Mali to v sebe len ich vasne to prekricali. Karma je v prvom rade znecistenie hmotou a to v tom ze poklada hmotu za prvoradu a dusa a cnost je druhorada. Na duchovnom absolutnom svete je to presne naopak. Tam kazda bytost povazuje cnost a sebarealizaciu za prvotnu. Ziadne znecistenie hmotou.
Velmi pekne aj vidno ako sa na danu kvalitu hmoty nabaluje urcite vnimanie sveta. Od ateistu cez agnostika po ezoterika az sa vzda aj ega a ukonci uz davno ukoncene uvedomenim si pritomnej skutocnosti a vyhasnutia iluzie.
V indii napriklad tak veria na karmu ze zomieraju v chudobe. Chudaci si neuvedomuju ze aj ich zmyslanie a rozhodnutie je karmou. Kazda jedna cinnost. Ocisteny od karmy bere situaciu taka ako je a meni ju tak ako sa da. Pokusim sa zachranit zivot, pokusim sa pomoct, zomrel idem dalej. Neuspel som, idem dalej. Uspel idem dalej. Uspech, neuspech nehra rolu. Karma je tym ze ocakavas chces plody svojich cinov. Lpies, potrebujes, si zavysli.
Myslim ze interpretacia karmy je u mnohich ezoterikov nepresna. Karma sa totiz meni aj zmenenim pohladu na svet. Mnohe veci sa stali preto aby clovek zmenil uhol pohladu na objektivnejsi. Ked to nevies urobit sam tak ti zivot pomoze. Boh pozna tvoje vnutro lepsie nez ty sam. Aj stare myslienky, nadeje, ciele. Preco si dany ciel urobil tak ako si ho chcel. Ako co analyzujes a preco to robis. Vo vedomi duse su tieto veci ako druhotne pozorovanie. Nema ciel, cestu. Ide cini a zaroven nic v sebe necini. Nema zachytne body, sny, ciele. Je s Bohom a to jej staci. Nic viac netreba 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Heli, akurat minule som uplne seriozne skumala ‘drajvre’ altruistov a v istom zmysle je altruizmus krasna forma sebectva, lebo jeden z nasledkov toho, ked pomozes, je to, ze sa citis dobre TY 🙂 ale aj tak som radsej vo svete, kde niekomu pomozem, aj niekto mne a neriesime karmu 😉
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Čo je “pravda”?
Páči sa miPáči sa mi
Cudne je ze pravda vznikla ako filozoficky pojem. A mala reprezentovat objektivnu realitu, skutocnost. No myslienky jedinca vedia ohybat skutocnost a idu dalej. Objektivita je krajana uhlom pohladu. Mnohi z toho usudili ze v urcitych aspektoch nie je objektivita. A to je mylny nazor. (Pre niekoho byt nemusi) 🙂
Pravda je najviac potvrdovana empiriou, matematikou atd. kde su dane vlastnosti absolutne dane. U pocitoch je to ine a preto sa nedaju uzakonit vseobecne dane platnosti a zakony pre vedu. Pre veriacich vsak existuju. A preto je v tom tolko zmetku a nepochopenia. Kazdy si zaklada na nejakych aspektoch ktore vychadzaju prevazne z materie a celistveho bodu Ja 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Pravda sa nevnucuje. Pravda je. Pravda oslobodzuje.” Ešte raz: Čo je “pravda”?
Páči sa miPáči sa mi
Boh
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Ale ak Boh je všetko, nie je potom aj všetko “pravda”? 🙂 Inými slovami, ak Boh je “pravda” a súčasne hocičo je súčasť Boha, nie je potom aj hocičo “pravda” (alebo aspoň súčasť “pravdy”)?
Páči sa miPáči sa mi
Viem kam narazas.
Vsetko co sa deje je pravda. To je logicke.
To ale ako interpretujeme toto dianie uz nemusi byt pravda. Kazda interpretacia nici celistvost, uplnost. Preto existuje aj klam, upinanie sa na fragmenty uplnosti. To ze sa deje klam je pravda. Ale klam pravdou nie je. A to je rozdiel. Priklady su vsade kde sa snazime nieco pojat co najspravnejsie.
Pravda je Bozsky atribut. Je nam prinasana ako atribut ktory mozeme chapat. Opak pravdy je klam. Ked sa myslienka nezhoduje s objektivnou realitou. Preto povazovat vsetko za pravdu je nespravne. Dianie vsetkeho je pravdive. No neobjektivny uhol pohladu je iluzorny a nepresny.
Celistvost nepotrebuje interpretaciu. Slova ako Klam a Pravda. Tie vznikaju rozbitim celistvosti, lipnutim na fragmentoch. Boha.
Uz vies preco je tak vtipne povedat o niecom ze je to Pravda ? Je to interpretacia voci klamu. Snazit sa pomocou niecoho zachytit este jemnejsie. Boh je v skutku zazracny a nekonecny takymto sposobom.
A tak je to aj v dualite.
Cierna s bielou. Protipoly. S coho vychadzaju ? S Boha.
A ten zaklad nema nejaku slovnu interpretaciu. Ako si ho predstavis ?
Ked das koncept tak je nieco. Aj nic, neexistencia je koncept podmieneny tymto bodom z ktoreho nieco vychadza 🙂
Finito. Boh.
Páči sa miPáči sa mi
Ruizovci hovoria jedno: Nie sme schopní vnímať realitu. Vnímame z nej časť a tú časť prehlásime za “pravdu”. Ale v skutočnosti je to len istý výsek, ktorý sme schopní postihnúť, a navyše skreslený našimi predpokladmi, vierou, predsudkami… a nazývajú to “”náš príbeh”. Každý z nás si píše svoj vlastný príbeh. V ňom je hlavný hrdinom a centrom diania a preto si ho udržiava v stave, v akom je – cez ego, vnútorný monológ a myšlienky. Všetky tieto veci sú určené na to, aby mu potvrdzovali jeho predpoklady – aby utvrdzovali jeho “pravdu”.
Ak prijmeš tento prístup, tak každý človek má svoju vlastnú “pravdu” a časť týchto individuálnych právd sa prekrýva a tvorí “spoločne uznávanú pravdu”, ktorú vyhlasujeme za “realitu”. Boh je potom do istej miery prítomný v každej individuálnej pravde, hoci ich pozbieraním ešte nedostávame kompletného Boha, pretože nám chýba nagual. Ale ak tvoja “pravda” je odrazom Boha a moja “pravda” je odrazom Boha a tie dve sa nekryjú, ktorá z nich je potom “správnejšia”? Ktoré učenie je “správnejšie”? Samozrejme, že to tvoje – pretože v tvojom príbehu to tak je. Ale platí to len pre teba a tvoj príbeh. V mojom môže je “správnejšie” niečo iné – a obaja máme “pravdu”… Nie sme “protivníci” a netreba nás “korigovať” – proste sa k tomu istému cieľu približujeme z rôznych smerov. Preto máme rôzne postrehy. Rôzne prístupy, Rôzne predstavy. Rôzne “pravdy”. A každá z nich je rovnako platná ako všetky ostatné.
Páči sa miPáči sa mi
Nie vzdy sa k cielu priblizujeme. Mozeme sa aj zdalovat. Tim ze lipneme a omotavame sa okolo docastnych javov. Najlepsie ucenie nevyslovis slovom. Kto je s tebou ked je vsetko uplne ? 🙂
Tym ze vies vnimat pravdu za slovami. Tym ju citis v sebe. Karma musi byt splatena. Kym lpime na uskutocnovani tychto roznych aspektoch tak nam bude unikat. Nezastavis to silou, myslenim, pevnou volou. To su len pomocnici k vyslednej faze. To vsetko bolo treba len na jedno. Odovzdat sa.
Byt prazdny ako to vravia na vychode. Potom moze prist naplnenie. Je u vsetkych rovnake. Ked tam hodis akykolvek koncept. Aj keby singularny tak ho znicis. Iba sa odovzdaj. Potom sa vsetky paradoxy uzmieria.
Upinat sa na rozne vonkajsie Bozske prejavy a energie nevedie k jeho spoznaniu a naplneniu duse. Treba ist k podstate ku korenu veci a najst zdroj toho vsetkeho co zazivame. Pri styku s hmotnou prirodou moze byt mnoho nazorou. Kazdy vsak schradne a pominie. Boh a dusa zostane na veky. On je naplnenim v kazdom aspekte. Najvacsia Osobnost Bozstva je v srdci kazdej bytosti a caka az ju najde.
Krishna:
“Zanech vsech druhu nabozenstvi a odevzdej se jen Mne. Ja te oprostim od vsech nasledku za hrisna jednani. Neboj se.”
Tento vers bud ihned odradi alebo pohladi. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
netusim preco, ale ako som citala Grooverove komentare k tomuto clanku, boli ma pri srdci
aj to je reakcia “niecej pravdy” na “inu pravdu”
Páči sa miPáči sa mi
ved skus vyzistit preco.ja tiez patram ze preco mi tie jeho komenty nevonaju a napriklad Mirov koment sa mi velice lubil.ten som docitala a hovorim si no na toto by som dala like,keby sa dalo.dalej groover zacina svoj koment tym ze ….”spravne,…..”cize asi s nim suhlasi.no ale to co ide z jeho slov ma na mna o dost iny vplyv.cize hned mi napadlo,ked dvaja vravia to iste,nie je to vzdy to iste.patrala som v jeho vysvetleniach preco vo mne jeho slova vyvolavaju odpor.ale z tym co on povazuje za vysvetlenie-a sice ze buri sa moje telo (na ukor duse)mi nijako nesedi,nenasla som v jeho tvrdeniach nic nejako zvlast moje telo ohrozujuce,ba priam naopak,ako som uz raz pisala,moje telo ma sfenomenom Hare Krisna len prijemne (kulinarske) skusenosti
jedine na co som prisla je to ze ako hlavnu myslienku toho co mi chce povedat ja vnimam ako : ty nie si na poradku,lebo nechces byt.ja som na poradku,lebo som ochotny urobit to co pre to urobit treba.ale ja ti nepoviem co to vlastne je,lebo takto mi to vyhovuje viac. (uf no teraz jak som si to sformulovala,tak to znie pekne hnusne.nacim nechat ulezat a potom vari aj preskupit vnimanie 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
Kto sudi podla pocitov ten stale tape. Co priklana sa k sympatii v karme stale je. Vonkajsim vonkajsie. Mile peknemu a skarede zlemu. To iba okuzlenim hmoty sa stava. Len cisty hlas duse. Odhalit zavoj.
Comu chyba svetlo duse. Vlastnej seberealizacie. To upadne. Co vsak vidi vsetko no akoby netecne stale k inemu vzhliada to tusi v sebe vacsie. Jest mnoho atributov pred nami a pomocnici tiez. Lpenim upadne v rozhlade kvitne. Co chyta sa opori brani a chce len podla vkusu to poznanie neziska. Len vyhasnutim tejto opory a pokladov v sebe pana najde. Co takto spozna, nepochybuje. Pochybnost to vlastnost znama hmote. Realizaciju nechape. Pochybovac obracia sa vonku a stale cini a vo vnutri chaos. No vedomie duse to je v kazdom a kazdy je v nom. Iba cez okuzlenie zmyslami a vedomim tuzi clovek dnesny postradajuc vedomosti a poznanie. Kto takto netecne mimo zmyslov zostava toho sa paradox nedotkne a najde sam v sebe pravdu mocnu.
Páči sa miPáči sa mi
“Kto súdi podľa pocitov, ten stále tápe.” Vieš, Groover, práve s týmto mám dosť veľký problém a práve pre toto tak veľmi fandím toltéckemu učeniu. Používa totiž “pamäť tela”, čo sú spomienky zakódované do fyzických pocitov. Experimentovala som s tým a mám to oskúšané, je to nekonečne mocný nástroj, možno najmocnejší, aký poznám… A preto nemám veľkú dôveru k učeniu, ktoré mi hovorí, že práve vtedy “tápem”. Keď používam pamäť tela, vlastne sa zbavujem filtrov svojich zmyslov, teda filtrov “hmoty”. Zhmotňujem cez pamäť tela. Channelujem cez pamäť tela. To značí, že cez pamäť tela mám priamy kontakt so zvyšokom nás všetkých. Práve vtedy, keď používam pamäť tela, netápem ani najmenej, pretože nepotrebujem interpretácie zmyslov alebo mysle a frčím “na vlne”.
Páči sa miPáči sa mi
“Clovek s bozskym vedomim stale dobre vi, ze vlastne nic nekona, prestoze se diva, nasloucha, hmata, cicha, ji, pohybuje se, spi, dycha, hovori, vymesuje, prijima a otevira nebo zavira oci. Uvedomuje si pritom, ze jsou to jen hmotne smysly, ktere se zabyvaji smyslovymi predmety, a ze on je nad ne povznesen.”
Vonkajsim vonkajsie.
Kym je zameranie na zmysli tak je to tapanie. Aj pri sebavacsej inteligencii ci hmotnom vedomi. Zameranie sa na to je krok vzad a nie v pred. Kym su ohurene zmysly tak nejde o spiritualitu ale o duchovny materializmus.
“Duse pevne zakotvena v oddanosti dosahne trvaleho miru, protoze Mi obetuje plody svych cinu, zatimco clovek, ktery neni spojen s Bozstvim a ulpiva na plodech svych cinu, je poutan.”
“Vtelena duse ovladajici telo nevytvari ciny ani jejich plody a ani lidi k cinum nepobizi. To vsechno zpusobuji tri kvality hmotne prirody.”
Niet co dosahovat. To jest zname len pre zmysly tela. Okuzlenim hmoty a pre hmotu. Transcendentalne ciny sa deju a napriek tomu sa nedeju. Taky clovek kona a napriek tomu nic nekona.
Páči sa miPáči sa mi
Nerozumiem ti a asi ti ani tak ľahko neporozumiem. OK, nevadí. Len sa ťa chcem spýtať, či si uvedomuješ, ako úžasne škatuľkuješ len na základe vlastných predpokladov a nie skutočného poznania (lebo čo vieš o iných ľuďoch? o mne?): “Vonkajšie vonkajším.” Nemám s tým problém, pretože ak som úplná, tak aj to mám v svojej osobnosti… 🙂 Len ak ty budeš večne škatuľkovať na hmotu a nehmotu/”božské vedomie”, tak sa z tej hmoty možno nikdy nedostaneš… pretože ju budeš potrebovať, aby si vysvetlil svoj svet. V mojom vnímaní cesta von z hmoty nezačína tým, že s hmotou bojujeme tak dlho, až ju celkom zrušíme, ale v tom, že ju akceptujeme ako našu súčasť a ideme skúmať ten zvyšok, pretože hmota nás už nezaujíma.
Ale možno celkom nesprávne interpretujem tvoje videnie; ako hovorím, nerozumiem ti ani trochu.
Páči sa miPáči sa mi
Tu nejde o bojovanie s hmotou. Co nelpi to nebojuje. Bojuje to co lpi. Iluzia robi dojem boja.
To nie su moje predpoklady. Tak to uvadza Bhagavdgita, sam Krishna. Ludia mozu byt rozny, teda to co si o sebe myslia (iluzia). Ich duse su nevinne a proste, odkazane na Bohu. Svoju karmu si vytvaraju len upinanim na urcity obraz hmoty/zmyslov, Tvoj, moj vlastny sebaobraz by nas nemal zaujimat. Je docastny a iluzorny. Ego stavia na hmote a vlastnictve, preto zomiera spolu s telom.
Páči sa miPáči sa mi
“Iluzia robi dojem boja.” 😦 Moje konkrétne vyjadrovanie sa nevie nakmitať na tvoje abstraktné. Asi by som potrebovala tlmočníka… tak to radšej vzdávam. Lepší komunikačný partner bude pre teba niekto menej racionálny ako ja.
Páči sa miPáči sa mi
“Pravda” je podľa mňa abstraktný pojem, pretože nedokáže vystihnúť “celú” podstatu. Vystihuje iba “x” uhlov pohľadu. Je to ako s tými “škatuľkami” a priestore vo vnútri a mimo nich, resp. o poznaní vo vnútri a mimo nich 😀
Zoberme si príklad: “Ja mám prst v Tvojej riti”
“Ja mám prst v riti” a aj “Ty máš prst v riti”
Zdanlivo sme na tom rovnako, však? 😆
“Láska” ako definícia, sa mi páči viac…a teraz môžeme začať debatovať o tom, čo je to láska… no a teraz mi bude pasovať aj tá odpoveď, že “boh”, len neviem ako to aplikovať na uvedený príklad 😛 😆
Páči sa miPáči sa mi
😛 “Láska” je ďalší z pojmov, z ktorých ma bolia zuby. Každý si do toho vnáša to svoje… Podľa mňa je ľudský terminus technicus “láska” produktom duality. Láska – nenávisť. Kým si neuvedomuješ jedno, neuvedomuješ si ani druhé. Preto ho obvykle nahrádzam “toleranciou” alebo, ak to vetná konštrukcia umožňuje, tak slovom “som”. 1. osoba, jednotné číslo. Pre mňa osobne je to zatiaľ iba “sme”, na viac ešte nemám, ale na “som” sa už úporne maká. 🙂
Rozhodne však mienim pozorne čítať, ak sa do definície “lásky” pustíte!
Páči sa miPáči sa mi
láska je stav, teda iba Je a šlus … teda cca to čo hovoríš ty heli …
ale zaujalo ma toto heli … “ak to vetná konštrukcia umožňuje, tak slovom “som”. 1. osoba, jednotné číslo.” … hm, hm, hm, … a Kto Som? 🙂
toto je na tom všetkom najkrajšie … nemáme potuchy kto sme, čo sme, my sami … a mi tu diškurujeme o pravde, o bohu atd … no čo iné mu ostalo ako povedať, že máme pravdu všetci? 😀 😀 😀
iskra, 😀
vieš ako potom umyješ ten prst, ktorý vytiahneš z oblasti kde zvyčajne na autách býva výfuk? 😀 … klepneš kladivom po tom prste … telo sa už inštinktívne postará o zmiernenie bolesti z rany kladivom 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 http://tolteckemudrosti.wordpress.com/2011/05/07/aky-je-zivot/
Myslím, že viem, kto/čo som. Ale nemám pre to slovo; je to len pocit. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ale no fuj…a zrovna teraz v case obeda ….;)
Páči sa miPáči sa mi
heli 🙂 jo, súhlas
matrioskha .. 😀 .. takže? chápem to tak, že podľa tvojej predstavy je toto niečo špinavé, či nechutné? … 😀
hm, hm, … dumám nad tým ako môžeme milovať všetko, keď nedokážeme akceptovať a bez posmeškov “súdiť” na základe mylnej predstavy svoje telo? he? 😀 … ( análny otvor, má dôležitú funkciu, vylučuje odpad, teda to čo by ostatnému telu mohlo ublížiť … ako je možné, že je takto chápaný? )
Páči sa miPáči sa mi
O egu raz inak… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
neviem, či som teraz neobjavila ameriku, ale
napadlo ma, že ego je vlastne protipól duše. (niekde je prirovnie : úsečka a na jednom konci dobro a druhý koniec prestavuje zlo a medzi tým je kopa variácií). Takže, ak na jednom konci úsečky (napr. vľavo) je duša a na druhom (vpravo) ego, mne z toho vyplýva nasledovné:
– duša v tom úplnom ľavom konci je absolútne vedomie – nepotrebuje sa učiť, vie všetko,
– úplne vpravo je ego so zanedbateľným spojením s dušou (ak je úplne vpravo).
Logicky mi z toho vyplýva, že čím viac sa ego učí, tým viac sa približuje duši, posúva sa po pomyslenej úsečke vľavo. (Už len definovať, čo a ako sa učiť, haha.) Čím je ego bližšie k duši, tým lepšie spolu vedia komunikovať.
Že by cieľom bolo splynutie duše a ega?
Hmm, možno preto ten boj s egom – ak sa chápe ako výchova – zušľachťovanie ega.
Páči sa miPáči sa mi
A je ego skutočne protipól duše? Skutočne existuje niečo také ako “protipól”? Mne sa veľmi páči jin-jang. Nie je v ňom absolútna biela ani absolútna čierna, pretože najčernejšia čierna v sebe obsahuje atómik bielej a najbelejšia biela v sebe obsahuje atómik čiernej.
Kým som písala tie svoje knižky, vymyslela som jeden obraz, ktorý možno nebol celkom až tak môj vlastný… Sme akoby nekonečne dlhá špageta prechádzajúca cez všetky možné vrstvy reality. To, kto práve sme, závisí od toho, v ktorej vrstve sa práve nachádza naše vedomie, uvedomovanie si. No a v hmote sme človek. A máme ego. Je možné, že “ego” je hmotný bod na inej energetickej špagete s neviemakým názvom a “duša” je proste bod na tej istej špagete v inej vrstve reality. Ako špageta máme vždy všetko, len je otázka, ako čo sa práve cítime. No a niekedy máme vedomie zakotvené v našej “výkladnej skrini”…
Máš pravdu. Cieľom je “kompletný človek”, teda natiahnutie nášho bodíku vedomia krížom cez všetky vrstvy existencie. A potom aj to “ego” splynie s tou “dušou” (hoci oni sú furt splynuté, len naše vedomie to tak nevníma). Ale ten “boj” je taký… dualitný… No skús bojovať so svojou pätou, prípadne ju poraz, odrež a zahoď, a chi byť pritom kompletná! Nič na nás nie je “zlé”. Všetko na nás je nejaká vlastnosť/schopnosť. Možno ju používame nevhodne, ale to je vec použitia, nie atribút tej schopnosti. Schopnosť proste je. A to, ako ju použijeme, z nej robí nejakú schopnosť. Univerzum zodpovedá za podstatné mená. Za prídavné mená zodpovedáme my sami našou interpretáciou. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
viem, že to prirovnanie je príliš jednoduché, išlo mi o princíp.
Páči sa miPáči sa mi
Ego nie je problém, ego je duša. Problém je falošné ego, (som toto dočasné telo).
Páči sa miPáči sa mi
🙂 LIKE. Vedela som, že raz dožijem. 😀
Páči sa miPáči sa mi
[…] tento svoj bol prenáša do vzťahu k tebe. Povedzme, že si zlý človek (alebo aspoň to tvoje “nadstavbové ego“, s ktorým sa identifikuješ a s ktorým musíš žiť, je “zlý človek”). Odrazu vidíš […]
Páči sa miPáči sa mi