Článok od Bibs:
Zaujímavý názov, že? 
Minulý utorok (mimochodom 4.4.2011 
), či skôr jeho popoludnie a večer mi presne takto pripadali. Kam som sa otočila videla som len sebaľútosť, sebadôležitosť, hnev, frustráciu, sklamanie… Dalo by sa toho popísať veľa… Ale mňa skôr zaujíma prečo to tak je, prečo to príde. Má na to vplyv aj ten mesiac svietiaci na oblohe? Či postavenie planét? Alebo je to nejaká globálna nákaza, čo sa šíri z krajiny do krajiny, od domu k domy? NEVIEM. Ale zasiahlo to aj mňa 
Osoba, ktorá sa nachádza v zajatí ega, nechápe utrpenie ako utrpenie, ale ako jedinú primeranú reakciu na všetky životné situácie. Ego vo svojej zaslepenosti nie je schopné vidieť, koľko utrpenia spôsobuje sebe i iným. Nešťastie je vlastne egom vyvolaná mentálno-emocionálna choroba epidemických rozmerov. Je to vnútorný ekvivalent znečisťovania životného prostredia na tejto planéte.Záporné emócie ako hnev, úzkosť, nenávisť, nevraživosť, nespokojnosť, závisť, žiarlivosť a ďalšie, zvyčajne nepovažujeme za negatívne, ale za plne oprávnené a ich pôvod nikdy nehľadáme v sebe, ale vo vonkajších faktoroch a v druhých ľuďoch. Keď vás zachvátia negatívne pocity, znamená to, že je vo vás niečo, čo túži po negatívnosti, niečo čo ju vníma ako potešenie, alebo aspoň verí, že vďaka nej získate to, po čom bažíte. Ak ste schopní si uprostred nejakej negatívnej nálady uvedomiť, že si spôsobujete utrpenie, prekonáte obmedzenia egoických duševných stavov a reakcií. Vďaka uvedomeniu sa otvárajú nekonečné možnosti – ďalšie oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako sa s danou situáciou vyrovnať.
……
Toto o egu hovorí Eckhart Tolle v knihe Nová Zem (mimochodom, čítam ju sporadicky, ale zdá sa že vždy trefne prečítam, to čo práve potrebujem). A padlo mi to veru do očí. Hneď mi docvaklo, že toto je to, čo by sme si mali v takých situáciách uvedomiť. Ja som sa naštvala sama na seba, že som dovolila nejakým veciam zájsť až tak ďaleko. A z toho som veľmi ľahko skĺzla do sebaľútosti a už to išlo. Lavína sa spustila a nedokázala som ju zastaviť. Je pravda že po tom silnom splne som bola dosť citlivá. A k tomu všetkému mi ešte “naložil” víkend u Terrafiny. A opäť som padla. V poslednej dobe padám pričasto Ja som vraj pyšná, akože ja? A na čo prosím pekne? A mne budú anjeli určovať kedy sa mi splní to čo chcem do svojho života? To čo v ňom chcem mať? Čo som dovrzala, že z jedného roka sa stalo 5??? No pekne, tak to teda ďakujem, neprosím. Končím. Hlúpe hry.
Presne toto sa mi omieľalo v hlave. A nevedela som čo s tým. Dostalo ma to až natoľko, že som nedokázala hovoriť. Iba som ticho pozerala pred seba. Moje ego sa búrilo, toto sa mu predsa nerobí. Bola som z toho mimo niekoľko dní. A do toho ten krásny utorok. Keď to celé doľahlo. A pritom to bol taký krásny deň
……
Jednoducho ma zrazu nikto nemiloval, cítila som sa nepotrebná, vlastne ma nikto nepotrebuje a ja len zavadziam, zrazu sa mi otvorili oči a ja som si uvedomila, že som chcela byť pre niekoho dôležitá, ale nie je to tak… a čokoľvek na čo som pomyslela bolo zlé, ale hodne zlé… A každá ďalšia myšlienka sa len nabaľovala na už poriadny kusisko balvanu… Nepamätám si, či ma zachránil môj zdravý rozum, alebo to, že mi došli vreckovky 
Ale postupne sa to začalo obracať… Uvedomila som si, že nehovorím správne, ale zatiaľ som nevedela otočiť myšlienky, tak som aspoň bola ticho… Opäť ticho… Neschopnosť komunikovať s ľuďmi v mojom blízkom okolí, ale aj s tými v širšom okolí. Proste s nikým. Pohľad do seba a priam výčitky, prečo sú veci práve takto!?
Siahla som na dno, zistila som čoho som schopná. A veru sa mi to nepáčilo. Ale čo s tým môžem urobiť? Sakra keď to sa tak ťažko mení… Až raz nabehneme opäť do módu negativizmu, zmetie vás to komplet. Pretože ste si už tak zvykli na to dobré, na to príjemné vo vás i kol vás. Ale veď aj to je moja súčasť.
Keď vás zachvátia negatívne pocity, znamená to, že je vo vás niečo, čo túži po negatívnosti, niečo čo ju vníma ako potešenie, alebo aspoň verí, že vďaka nej získate to, po čom bažíte. Táto veta je viac než zaujímavá. Prinútila ma zamyslieť sa nad tým, čo vo mne túži po negatívnosti? A v tej chvíli som si spomenula na slová, ktoré mi boli povedané začiatkom tohto roka: “Ty sama si ešte nespoznala svoje temné stránky…” a pred pár dňami som počula:“..ešte si sa celkom neprijala, takú aká v skutočnosti si…” No bingo a je to jasné. Terrafina ďakujem Ešte stále nie som sama so sebou zrovnaná, prijatá, akceptovaná. Tak ako potom mám byť vyrovnaná a spokojná? tak už teda viem s čím treba pracovať, aby som sa pohla ďalej.
Viem kde sú moje slabosti a občas je na tom dne predsa dobre Ale nabudúce si predsa nedovolím padnúť Ale komu som tým celým škodila? No sama sebe. Vytvárala som kol seba búrku negatívnych emócií, moje myšlienky boli priam hrôzostrašné.
……
Toto bola ale skvelá ukážka toho, ako z jednej myšlienky dokáže vzniknúť balvan ako svet a prevalcovať všetko navôkol. V ten deň som ale nebola jediná, kto mal podobné príznaky. Všimla som si to aj na iných ľuďoch a malo to postupnosť. Možno som bola spúšťačom ja, možno nie, to neviem. Ale keď som sa ja ukľudnila, prešlo to inam a ja som sa ocitla v pozícii, kde som druhú stranu vypočula. A aj vtedy som pochopila, ako to naozaj je, keď klesáme na dno, dovolíme splínu, aby nás ovládal…
……
Čo je však dobré, tak som konečne večer zaspala s kľudom a spala som sa až do rána. A mala som aj veľmi príjemný sen.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Nazdar
Mám jeden (pre mna osobne) veliký problém. Kedysi ked som bol mladší som bol odolnejší voči citovým nátlakom. V poslednej dobe, ako som začal navštevovať strednú školu, chodiť na tréningy Won hwa do a hlbšie som sa zamyslel nad filozofiou tohto umenia ( podstata je láska) sa začali u mna navonok prejavovať pocity, som aj citovo labilnejší. Napr už len pri diskusii sa mi do očí hrnú slzy 🙂 pri obyčajnej diskusii o boho a duchovne. Aj počas tréningov sa to umňa prejavuje. ( taký plačko 😀 ) Ked som bol mladší sa to tak neprejavovalo ako teraz. Som predsa len chalan a svoje pocity by som mal vedieť podriadiť rozumu.
Tak prosím o radu , ako sa stať odolnejším- nie tvrdším ale odolnejším. City sú velmi dôležité , to viem , len neviem aako sa ich mám naučiť regulovať. Dakujem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
http://eldhwen.wordpress.com/2011/04/15/mistr-kuthumi-%E2%80%93-agrippa-%E2%80%9Ethe-lightweaver-angels-%E2%80%93-andele-ohne/ -možno pomôže 🙂 …
Ja by som sa tomu úplne podvolil (svojím citom) a nechať sa tým viesť až za nejakú pomyselnú hranu/hranicu … Skús poprosiť Efniela aby ti pomáhal vysporiadať sa s emóciami- trebárs aj formou modlitby. Si milovaný bytosťami, o ktorým možno ani nevieš 🙂 ….
Páči sa miPáči sa mi
Diky dušan 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar pekne rozpravanie . Až na to, že kde je nadhľad ?
Veci nie su prijemne a neprijemne. Nie je dno , ani výšiny. Všetko je to sen, všetko je to ilúzia. K tomu, že ťa nikto nemiloval :
“Všichni nábožní lidé to říkali: “Sami přicházíme na tento svět, sami odcházíme.” Veškerá společnost je iluze. Samotná myšlenka naší společnosti vychází z toho, že jsme sami a samota nás bolí. Chceme svou samotu utopit ve vztazích…”
Inak všimni si posledny odsek. Neviem, ale mne tam príde nepotrebny.
Osobne si helar myslím, že ani tvoje vnútro ti neverí. A preto ten koment. Potrebuješ si veci vyjasniť, zhrnúť uistiť sa v nich. Prečo potrebuješ vedieť , že je to tak alebo tak ? (…egúšik)
Zabudni na to čo si sa naučila, na to čo si čítalo, na to ako ťa vychovali, an to čo ti povedali napísali , ba všetko a potom už zostaneš len ty. Slová nebudú treba, lebo nebude o čom hovoriť a ked bude o čom , tak budú vychádzať z tvojej podstaty, nie z tvojej mysle, nie z tvojich vedomosti, tvojich presvedčení, atd.
Ale to vieš 🙂
Páči sa miPáči sa mi
oprava hore má byť, že je to pre Bibs, len trošku nezvyk na to že na helarinom blogu viac ludi 😀 prepáčte 🙂
Páči sa miPáči sa mi
SD súhlasím, .. ale tak je sakra ťažké, občas, nehovorím stále, alee občas, vypnúť mozog… o tom to je, … preto sme tu, aby sme vypli mozog a šli cestou srdca, … ale tak akko, ked ssa správame podla vlastných predstáv, podla tých istých vlastných predstáv posudzujeme správanie iných .. a v jednom kuse dokola? … ak chceš ísť hore, musíš aj padnúť … koľko zostaneš padnutý je vždy len na rozhodnutí každého, … ale tak, ruku na srdce a hlavu na špalek, … chceš povedať, že si sa neľutoval nikdy? .. napr. nik ti nerozumie? .. chceš povedať, že si nemal chuť vypľúvať oheň na kolidúce bytosti, čo ti nerozumeli? 😛 … ako by si vedel že chyba je v tebe a nie v nich? … hm, hm, hm, … skús mi na toto odpovedať.
a koniec koncov, … nie je až také zlé sa troška pobahniť aj vo vlastných .. oné, izé … exkrementoch … 😛 😀 … síce človek dlho smrdíí, ale tak aspoň vie, že toto tak skoro nechce. 😀 .. .nebudz taký prísny, naozaj, .. strašíš tu, .. bu bu bu .. 😀 ( a ty cca vieš aký postoj mám k tomu ja )
Páči sa miPáči sa mi
píšem veci , tak ako ich vidím , keby to zabalim do pozlatka nevidíš to čo ukazujem , ale pozlatko. To mi pripomína citát. Túšim je to zozenu.
“Nedívaj sa na prst, lebo ti unikne tá jedinečná chvíla na ktorú ukazujem”- ked majster ukazoval žiakovi spln. 🙂
A či som sa nikdy nelutoval ? 🙂
Jasne, že lutoval, nikde nepíšem, že sa nelutujem ani teraz. Ale takýto postoj zastávam aj voči sebe. Priamo vpred. Oheň chrlim stale. Rad som v plamenoch energie. 🙂 Ale to je skôr ohen ako množstvo energie, nie ako hnev a pod. no.
“ak chceš ísť hore, musíš aj padnúť” No ale na čo sa trepať do hôr a pri tom padať do nejakych dier? Ked môžeš ležať na pláži pekne v strede 🙂 A zas stara dobra veta: “Cesta je ciel”. Skutočný “vrchol”. Nie je hore ani medzi. On je všade. Preto sa nedá dosiahnuť cestou hore a preto sa pri tom padá.
Páči sa miPáči sa mi
😀 jo, súhlas, keď si v strede je ti všade dobre … ( ale tak, doma najlepšie) … a nepýtaj sa ma kde to jee dobre? 😀 😀 😀 .. bo všade, keď si sám sebou a zo sebou spokojný. …
ten príbeh sa mi páči, .. je duchaplný a zmysluplný, ale tak majster zenu zabudol na to, že mi, máme krátke ruky 😛 a ešte nás vôbec nepoľutoval, 😀 😀 😀 .. že sme neprišli na to, že ruku môžeme kedykolvek zložiť … no jo, karle .. nechaj nás tu chvíľu vybaniť sa v … 😛 😀 a pak dem dál, dobre? … 😀 ( oheň nechrlíme už, nebudeme nič podpaľovať, .. až ked vypadne prúd a nam bude zima a mi si musíme prikúriť .. hm, hm, 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
Dracik – posted by Bibs 🙂
Pises dobre v komente, len naco tolko prisnosti? To uz je tak, ze niektori ludia pisu o detailoch svojej cesty a su ludia, ktori pisu az o osvietenom vysledku 🙂
Páči sa miPáči sa mi
jj chybička se bloudila 🙂
prisnosť v tom nie je.
Páči sa miPáči sa mi
ja som podla toho nazvu myslela ze to je fakt kampan na zaradenie takehoto dna.ja by som taku kampan celkom rada podporila,lebo EGO chudak sa mi zda SRDCOM uz tak velmi utlacane,ponizovane a nespravodlivo stihane,ze to vo mne vyvolava potrebu postavit sa na jeho stranu.hotova EGO genocida.asi zalozim hnutie za emancipaciu EGA a jeho rovnopravne postavenie voci SRDCU 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 😀 .. dobrá si, 😀 .. jo dem na to, … budeme sa vzájomne ofúkavať, atď … 😀
krásny dník prajem všetkým vospolok 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nech žije ego! Pridávam sa ku kampani! 😆
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímavé bibs, že si to napísala na den narcisov , sadlo to tam ako riť na šerbel 🙂 (narcis – človek s vysokou sebadôležitosťou ? :))
Páči sa miPáči sa mi
narcis, bol mladík, fyzicky krásny, ktorý sa ZAMILOVAL do svojho odrazu… keďže nenašiel rovnako krásneho mladíka, zomrel žiaľom a zmenil sa na kvet, ktorý ma dnešnú podobu … 🙂
nikdy som nepochopila, prečo bol spájaný z pýchou, sebadôležitosťou atd .. veď iba miloval svoje dvojča v odraze ( ilúziu) … a nie je vari láska k inému človeku, vnútorná potreba byť spojený z iným človekom najvätšou ilúziou, že nás to naplní šťastím? … ( chvalabohu som v tomto absolutne neduchovná, a objatie naživo je objatie naživo 😛 😀 ) ale tak, … veď narcis bol vlastne prvý bosorák 😛 😀 … jéééjda, .. 😀
Páči sa miPáči sa mi