“Negatívne kritériá” v našom živote

Helar Sun Belangelo 16 komentárov

Minulý týždeň som zasa mala taký ten “božský vhľad”. (V minulosti ich už bolo zopár, ale dostal ma hlavne tento. 🙂 ) Už istý čas sledujem, že sa v mojom živote hemžia ľudia, o ktorých nestojím. Nemajú pre mňa výpovednú hodnotu a podľa toltéckeho vzoru som ich zastrčila do chlievika “nezáleží na nich” ( 😛 hehe, už “zastrčila do chlievika” popiera samotný toltécky vzor… no, zdá sa, že k bezchybnosti mám ešte poďalej). Takže: “nezáleží na nich”, ale napriek tomu v mojom živote zostali a periodicky sa vynárajú. A čo je horšie – neubúda ich, skôr naopak.

Dosť ma to zneisťovalo. Mám snáď niečo nevysporiadané, na čo ma upozorňujú? Skúmam, skúmam, no nenachádzam. Chápem, čo robia a prečo to robia a chápem, že kedysi som presne s týmito vecami bojovala (napr. kodependencia, túžba byť obľúbený a podobne), ale nejako pre mňa tieto veci už nie sú až také zujímavé, aby sa mi furt musel nejaký kodependenťák alebo egoman pliesť pod nohy… Pýtala som sa anjelov, čo mám ešte nevysporiadané, že sa ich neviem zbaviť, ale anjeli mi stále svorne tvrdia, že nič.

No a minulý týždeň som sa jedného rána prichytila v družnom rozhovore sama so sebou 🙂 , ako si vysvetľujem, čo títo ľudia pre mňa sú: Keď sa začnú rozpúšťať hranice vašej osobnosti, stávate sa síce fluidnými, ale súčasne to značí jedno – môžete zabrať hocijakú podobu, ktorá je práve k dispozícii. Ste ako sáčkové mlieko (áno, ja som tá staršia generácia) – vaše “ego” predstavuje ten sáčok. To sú tie presvedčenia, postoje a očakávania, ktoré do vás boli vovychovávané a ktoré vás držia v istom stálom a predvídateľnom tvare (“sáčku”). Keď však sáčok pukne (=strácate ľudskú formu), mlieko sa vyleje navonok a ak je v jamke, nadobudne tvar jamky, ak je na rovnom, nadobudne tvar kaluže a ak je na rozpálenej platni, začne smrdieť… Jednoducho vy už neurčujete, čo ste – určuje to situácia, v ktorej sa zrovna nachádzate. Vy už ste v tomto bode aktivovali všetky svoje potenciály konať a kým sa vaša “neforemnosť” nestabilizuje, nemáte kontrolu nad tým, čo ste – ovláda vás situácia.

No a moje vysvetľovanie pokračovalo: aby ste nespadli do stavu “lietania medzi extrémami”, vchádzajú do vášho života ľudia, ktorých označujete ako “ksichtov”. Nie sú ksichti, sú len negatívne kritériá, ktoré vám pomáhajú udržať svoju kaluž mlieka v istých formách tým, že vám ukazujú vaše hranice. Pomocou nich si pripomínate, že “tadiaľ nie”, hoci tú schopnosť ísť tadiaľ máte… Keďže všetky vaše zásady a záujmy padli, tvoria momentálne tieto “negatívne kritériá” vašu náhradnú chrbtovú kosť.

🙂 Hepi. Takže viem, ako bude vyzerať signál, že mám túto fázu za sebou – už ich nebudem potrebovať a “negatívne kritériá” sa z môjho života jednoducho vytratia podľa princípu “nie si dôležitý”. Proste sa veci upravia do normálu. 🙂

Mika – Grace Kelly

I wanna talk to you
{The last time we talked Mr. Smith you reduced me to tears
I promise you that won’t happen again}

Do I attract you?
Do I repulse you with my queasy smile?
Am I too dirty? Am I too flirty?
Do I like what you like?

Yeah, I could be wholesome
I could be loathsome
I guess I’m a little bit shy
Why don’t you like me?
Why don’t you like me without making me try?

I try to be like Grace Kelly
But all her looks were too sad
So I tried a little Freddie
I’ve gone identity mad!

I could be brown, I could be blue
I could be violet sky
I could be hurtful, I could be purple
I could be anything you like

Gotta be green, gotta be mean
Gotta be everything more
Why don’t you like me?
Why don’t you like me?
Why don’t you walk out the door!

{Getting angry doesn’t solve anything}

How can I help it? How can I help it?
How can I help what you think?
Hello my baby, hello my baby
Putting my life on the brink

Why don’t you like me?
Why don’t you like me?
Why don’t you like yourself?
Should I bend over?
Should I look older just to be put on your shelf?

I try to be like Grace Kelly
But all her looks were too sad
So I tried a little Freddie
I’ve gone identity mad!

I could be brown, I could be blue
I could be violet sky
I could be hurtful, I could be purple
I could be anything you like

Gotta be green, gotta be mean
Gotta be everything more
Why don’t you like me?
Why don’t you like me?
Walk out the door!

Say what you want to satisfy yourself, hey!
But you only want what everybody else
Says you should want, you should want

I could be brown, I could be blue
I could be violet sky
I could be hurtful, I could be purple
I could be anything you like

Gotta be green, gotta be mean
Gotta be everything more
Why don’t you like me?
Why don’t you like me?
Walk out the door!

I could be brown, I could be blue
I could be violet sky
I could be hurtful, I could be purple
I could be anything you like

Gotta be green, gotta be mean
Gotta be everything more
Why don’t you like me?
Why don’t you like me?
Walk out the door!

{Humphry, we’re leaving}
Kaching

16 thoughts on ““Negatívne kritériá” v našom živote”

  1. Ja neviem, ja som z tych toltekov coraz viac magor. Citam, citam, ale nejak sa to na mna nechce nalepit. Heli, mozes mi plz nejak polopatisticky napisat, aky zmysel ma stracanie ludskej formy? Diikes

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Tina, ak sa niečo nelepí “samé”, tak si to na seba neprilepíš nikdy. Je to len zbytočná strata energie … Treba nájsť podobný popis (učenie), ale také, ktoré sa ti prilepí (zapáči) okamžite. Toltécka cesta je iba jedna z mnohých. Nie každý jej rozumie. (čítaj – nie pre každého má táto cesta srdce … 😉 )

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • 🙂 hej, ved nou aj idem. Len predsa sa stale o tych toltekov tu podkynam, niekedy si tie veci viem aj prelozit do “mojho jazyka” a priucim sa novemu 😉

        Páči sa mi

      • Tak ti sem dám citát jedného toltéckeho “majstra” (neviem či je nagual, ale šíri toltécke učenie)

        “Na našej ceste nadíde bod, kedy si musíme vybrať medzi „ľudskou formou“ a „druhým ja“. Pretože žijeme spútavaní ľudskou formou, mnohé z toho, čo si myslíme, že potrebujeme alebo chceme, nie je ničím viac, než iba túžbami ľudskej formy. Nevieme, čo je pre nás najlepšie v zmysle nášho rastu. Presvedčenia sú pokusom ľudskej formy imitovať pravdu. Vedomosti sú náhradou ľudskej formy za poznanie. Naše emočné múry sú pokusom ľudskej formy imitovať skutočnú osobnú silu. Ľudská forma nie je schopná skutočnej lásky, čo je dôvodom, prečo je láska priemerného človeka závislá. Ľudská forma nie je schopná rozlišovania medzi tým byť separovaný a byť jednotlivcom…”

        Páči sa mi

    • Tina,

      k tomu strácaniu ľudskej formy… To nie je nič, čo robíš ty sama cielene. Je to vec, ktorá sa s tebou deje. Keď zo seba zlúpeš všetky tie spoločenské nánosy predstáv, očakávaní, dohôd a podobných sránd (v inom učení sa to pravdepodobne bude volať inak), zostáva len tvoja “mäkká podstata” – neskreslená, neprevychovaná duša – po toltécky “stratíš ľudskú formu”. Môžeš byť hocičím, čím treba – zvieraťom, človekom, myšlienkou, princípom, energiou, kameňom, zvukovou vlnou… Jednoducho si. Čokoľvek. A do “čokoľvek” patria aj tie menej príjemné formy. Máš plné spektrum (ako ho majú napr. anjeli, len na trochu nižšej, “individuálnej” úrovni) a kde sa v tom spektre práve nechádzaš, to diktuje situácia, tvoj úmysel a momentálny stav.

      Páči sa mi

      Odpovedať

  2. Helar krásne … mne zase niekto pošepol že poznanie hraníc ťa posúva za ne … takže i ten sáčok raz praskne … keď nebudem potrebovať dumať nad tým kto som no už mi žiadna prekážka nezabráni byť sama sebou v každej situácii …
    😀 a to bude potom sranda 😀

    Páči sa mi

    Odpovedať

  3. ahoj Helar potrebujem od teba súrne pomoc ak by som neotravoval velmi by sa mi zišla tvoja rada ohľadom pár vecí do ktorých sa ty rozumieš viac ako ja. Napíš mi prosím ťa e-mail adresu na ktorú by som ti poslal svoje otázky. Dakujem vopred velmi pekne:-)

    Páči sa mi

    Odpovedať

  4. Už niekoľko dní rozmýšľam nad týmto tvojim príspevkom, Helar 😉 , porovnávala som tvoje skúsenosti so strácaním ľudskej formy s tými mojimi a prišla som na nasledovné:

    Strácanie ľudskej formy vnímam ako “strácanie” ega, t.j. toho, čo určuje hranice “toto som ja a toto už nie”… ego slabne a zákonite tým silnie hlas nášho srdca. Keď táto premena prebieha intenzívne, môžeme sa prechodne cítiť akoby bez chrbtovej kosti, sme zrazu oveľa citlivejší, vnímavejší a tým pádom aj zdanlivo zraniteľnejší, možno až rozkolísaní, ale až také bezchrbtokosťové to nemusí byť… 🙂 treba si len uvedomiť, čo je tá nová chrbtová kosť (alebo lepšie povedané, nie nová, ale stále tá istá, len očistená od hrubých nánosov ega) a zvyknúť si na ňu… pretože videná “starými” očami je oveľa jemnejšia, takmer neviditeľná, ale v skutočnosti je absolútne nezlomná, veď raz darmo, je to naša skutočná, božská podstata, naše srdce, naša duša… 🙂

    Možno máš s tými “ksichtami” pravdu, Helar, a možno tu existuje aj ďalšia možnosť, ako to s nimi je… že sú ukazovateľmi toho, na čom ešte potrebuješ na sebe popracovať, aj keď to, čo to je, nemusíš vidieť vždy hneď a jasne… 😉

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • 😦 Ty si do pár viet spísala to s čím som sa ja pasoval (písal) 2 a pol hodiny ? 😯 Vedel som toto, že zase príde, niečo čo mi zrúti svet! 😦 a ja už že to mám! 😦

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Dušan, akosi ti nerozumiem… ale neviem, či je to dôležité, takže ak chceš, napíš polopatistickejšie, ako si to myslel… 😉

        Páči sa mi

Povedz svoj názor