Potreba rásť a rozvíjať sa

Už od detstva som mal to silné nutkanie rásť a zlepšovať sa. V mojich očiach má kvalitná ľudská bytosť povinnosť a potrebu rozvíjať svoj skutočný, neskreslený potenciál. — Bruce Lee

(Ever since I was a child I have had this instinctive urge for expansion and growth. To me, the function and duty of a quality human being is the sincere and honest development of one’s potential.)

37 thoughts on “Potreba rásť a rozvíjať sa

  1. toto mi vybralo ako nahodny, citat sa mi lubi, len mi kole oci “kvalitna ludska bytost”….okamzite som si spomenula na jedneho z mojich ex, jeho vyraz “nekvalitny clovek” mnou otriasol natolko, ze moja nahla citova naklonnost dostala dost prudko opacny smer :D, este teraz si pamatam, jak strasne som sa rozculovala ze nekvalitne su topanky a ne clovek 😀 …..prelozila by som to ako “kvalita ludskosti, t.j. to co robi ludi ludmi”

    Páči sa mi

    • Matrioshka, zaujimave, ze toto v tebe zarezonovalo. Podla mna je Helin preklad spravny, asi to ten Bruce Lee myslel tak 🙂 Kvalita je vlastnost / hodnota a znamena v latincine Aky? Takze je aj trochu nespravne vyuzivana ako pridavne meno, pretoze sama osebe je neutralna. Ale paradoxne sa mi spojenie ‘quality human being’ paci. Viac ako keby tam bolo nejake hodnotiace pridavne meno. A asi sa tvoj priatel zaoberal skor predmetmi / vyrobkami ako ludmi 😉

      Páči sa mi

    • Ja sa musím priznať, že môj milovaný taoizmus, ale aj toltéctvo (ktoré je druhé milované 😉 ) majú delenie na dva typy ľudí. Taoizmus má “kvalitných” takých ľudí, ktorí idú k svojej podstate a pod nános spoločenskej konvencie (pod nános “dohôd” planéty), kým tí ostatní sa nazývajú v prekladoch (po čínsky neviem) najčastejšie “obyčajní”. Toltéctvo používa jednoduchý/obyčajný človek vs. bojovník. Mne sa to bridí a tak sa snažím to vždy nejako inak opísať, ale je to tak, že sú dva typy ľudí a Bruce Lee sa rozhodol nazvať jeden z nich “kvalitnými” – čo som mohla preložiť ešte aj “ľudia dbajúci na kvalitu” a asi by to bolo bývalo presnejšie, len mi to vtedy nenapadlo. 😕

      Páči sa mi

      • pre mna je to delenie uplne zbytocne, myslim ze tu podmienku kvality (snaha o rozvoj, snaha ist k podstate) splna ludstvo ako celok a myslim ze je to vlastne aj zakladna charakteristika zivocicha clovek. A prave tato snaha o rozvoj moze mat pre nas samych dosledky ako pozitivne, tak aj negativne (teda v uzsom kontexte, v globalnom sa hodnotit neda, jedine akceptovat a skumat). Je mozne, ze tato vlastnost sa u jednotlivych ludi prejavuje rozne silno. Ale ak uz tak potom cela skala a nie 2 skupiny….

        Páči sa mi

  2. Baby, máte pravdu. Čo ostane, keď sa zbavíme prídavných hodnotiacich / posudzovacích mien? Tuším sa mi otvárajú nové obzory a mám si zase na čo dávať pozor podľa prvej dohody 😀

    Páči sa mi

    • Tenshi, to mi pripomenulo, ako som kedysi snívala napísať diplomovú prácu na tému ľudská psychika a adjektíva v jazyku 😀 Somarina? Teraz si uvedomujem, že je to dokonale prepojené a tiež to, že by som sa v nej bez štipky ezoteriky nezaobišla. Asi by ma môj školiteľ aj oponent nezahrnuli priazňou. 😆
      Preto si myslím, niekoľko dní pred začatím stalkovania Ruizovych dohôd, že jednou z metód by mohlo byť aj obmedzovanie používania prídavných mien. každé jedno nesie v sebe hodnotiaci náboj. 😀

      Páči sa mi

      • Neviem, či zrovna obmedziť prídavné mená – dosť by sme tým asi ochudobnili svoj slovník. A nijako by sme tým nezrušili pomenovania typu “to je idiot” 😉 , čo sú zasa len na našom posúdení závislé interpretácie.

        Pre mňa je oveľa silnejšou zbraňou začať do vyjadrovania vkladať seba (teda: hovoriť výlučne za seba) a tým celé vyjadrenie relativizovať – v mojom príbehu je platné, v tvojom platné byť nemusí. Miesto “to je idiot” (kde hovorím menom celého zvyšku ľudstva) radšej “v mojich očiach je to idiot” alebo “ja ho považujem za idiota”.

        🙂 Netvrdím, že je to cieľový stav – ale rozhodne je to dobrý štart. 🙂 Takto by sme sa mohli naučiť narábať s vecami ako s “možnosťami”, nie “definitívnymi formami”. A hlavne zistíme, koľko všelijakých predpokladov v živote robíme. 🙂 Ďalšia Ruizova dohoda. 🙂

        Páči sa mi

      • Hovoriť bez prídavných mien? Fúúú, keď sa ma niekto opýta, ako sa mám,ako mu odpoviem? Žijem a som? 😀
        Asi preto sa prídavné mená volajú prídavné mená, lebo niečo pridávajú. Na nás záleží, čo k tomu navyše pridáme my 🙂

        Páči sa mi

      • Andrea, myslela som stale posudzovacne / hodnotiace pridavne mena. Teda popis ludi, situacii z mojho videnia sveta, davania nalepiek, ktore su “neobjektivne”. Urcite neriesim, ak by som povedala “zeleny strom”, ale uz “pekny / skaredy strom” je moje videnie sveta, moj filter.

        Páči sa mi

      • mne sa lubi to co pise Hela….nie vylucit zo svojho slovnika, to mi pripada ako samonastolene obmedzenie a v istom zmysle aj pochybenie slovom, ponevac ak vidim skaredy strom, klamem ak poviem ze vidim strom….ale upresnit tym ze k tomu pekny-skaredy pridat Z MOJHO POHLADU pekny-skaredy.

        Páči sa mi

      • No hej, ale ja som si uvedomila, ze nevidim celkom dovod, preco by som mala hovorit niekomu, ze je strom pekny alebo skaredy. Ani s dovetkom, ze sa jedna o moj pohlad. Stromu je to jedno a druhej strane by to malo byt jedno tiez a hovorit to nahlas pre seba je tiez divne 🙂 Ja viem, ze idem do extremov, mne to pomaha skor upriamit sa na to, preco vlastne hodnotim veci a ludi a este s tym oboznamujem svet 😀

        Páči sa mi

      • Tenshi 🙂 Myslím, že ti rozumiem. Zas je tu otázka, čo kto vníma ako posudzovanie…To je asi na dlhší debatčák 😉 😛

        Páči sa mi

      • tenshi, moje dovody su tieto: ak vidim strom ako skaredy a svetu oznamim ze ho vidim len ako strom, sama sa oberiem o moznost spatnej vazby. To ze ho vidim ako skaredy a aj to svetu oznamim, moze mat za nasledok, ze niekto zo sveta sa spyta ok a vsimla si si tam ten kvietok, co kvitne tam hore na konari, ten je pekny, nie? a ja mozem povedat, ze je fakt, to som si nevsimla a uz vidim skaredy strom s peknym kvietkom. Preco by som to mala nechavat vsetko len na seba, ked su tu aj ostatni, ktori mi mozu pomoct?

        Páči sa mi

      • Hodnotenie je vyber z moznosti, vyber z moznosti sa deje v prirode stale, vyber preto, lebo zmena, vyvoj…Zda sa mi to prirodzene…ak to tu je a ja chcem zistit na co to sluzi a preco to tu je, myslim ze to zistim skor pouzivanim toho ako nepouzivanim….

        Páči sa mi

      • semeno stromu tiez hodnoti, ci je teplota optimalna alebo neoptimalna na klicenie….samozrejme ze mu je jedno ci ho ja vidim ako pekny ci skaredy, ale nie je mu jedno ci je minus 20 alebo plus 20 stupnov celzia. Preco by mne malo byt jedno ci ho ja vidim ako pekny ci skaredy, ked ja som clovek a nie strom?a mozno ani tomu stromu to nakoniec jedno nie je, kedze je zname, ze ak budes rastline nadavat, nebude ti tak dobre rast ako ked ju budes chvalit….takze asi sa to hodnotenie nedeje len nam ludom, aj ked my sme jedini, kto o tom dava najavo aj tym sposobom, ze hovori slova.

        Páči sa mi

      • Matrioshka, myslim, ze rozumiem Tvojmu pohladu, ale otazkou je, ci su pohlady a filtre druhych ludi pre Teba dolezite, resp ci Ta ovplyvni, ak sa to paci / nepaci niekomu inemu. Co keby Ti len ukazali ten kvietok a nechali Ta rozhodnut sa, ako ho vnimas bez toho, ze by si pocula ich posudenie? Co sa zmeni, ak Ty oznamis niekomu, ze podla Teba je strom skaredy a on povie ok? Resp. preco je to dolezite? Jeho uznanie Tvojho nazoru?

        Páči sa mi

      • Ak pripustime, ze stromu pomoze nieco pozitivne, tak potom by nestacilo, len ak by sme kazdy strom mali radi, bez ohladu na to, ci je podla nas pekny alebo skaredy? Jasne, ze pre nas pekne veci vieme milovat jednoduchsie, ale ak to ma byt vseobjimajuca laska, tak je potom hodnotenie nepotrebne…

        Páči sa mi

      • no hej, to je otazne, co je vlastne rozhodujuce, ci moj pohlad, alebo pohlad toho druheho, respektive do akej miery ma ovplyvni…ja som predvedcena, ze do tej miery ako sama budem chciet….ak bude pre mna dolezite udrzat si svoj pohlad taky aky ho mam momentalne, lebo iny nepotrebujem, ziadny iny ma neovplyvni. Ak moj momentalny pohlad istym sposobom uz sama vnimam ako nie uplny, alebo nejako nevyhovujuci, potom ma ten iny pohlad ovplyvni.

        Páči sa mi

      • Podľa mňa mať pohľad na vec aj s prídavnym menom je dobré naprílad k tomu, aby sme sa mohli rozhodnúť, či ten alebo onen strom s kvietkom chceme do svojej záhradky alebo nie.
        Ak má sused iný pohľad na vec, on si tam taký nenasadí, alebo ho naopak ovplyvním svojim výberom, ale to už je jeho problém.
        Ak sa naopak ja nechám ovplyvniť a potom som nespokojná, tak o to viac sa musím snažiť pomenovať strom, ktorý sa páči mne, aby som si nabudúce nasadila taký a nie ten, čo má sused. Potom by som bola neúprimná sama k sebe.

        Ak som však tak ďaleko, že mi /vo všetkom/ bude jedno, aký strom mi to v záhrade rastie a budem spokojná len preto, že je tam strom, tak tie prídavné mená sama prestanem používať a ani si to neuvedomím. 😀

        Páči sa mi

      • Matrioshka, ja nenalieham 🙂 Ja tiez nie som predstavitel vseobjimajucej lasky; dnes som tak vseobjimajuco vybehla po dvoch kolegoch, ze by sa aj parametre povestnej rimskej Furie mohli podla mna updatovat 😆 Len si tak skumam, co a preco hovorim a niekedy sa len tak divim 😉 Tak som sa aj zastavila pri tych adjektivach, ktore oznamuju svetu moj pohlad na vec. A preco to tomu svetu vlastne oznamujem, ked to nie je vobec objektivne dolezite? 😆
        Ale tiez si kupim vec, ktora sa mi paci, alebo si zasadim strom alebo kvet, nad ktorym sa potom kocham 😀 (ozaj nech uz je jar, tesiim :)) Stale vsak skumam, ci je potrebne povedat: krasny kvet, alebo sa len tak kochat, nechat ho rast a tesit sa z jeho pritomnosti. //ak uz sa motam dokola, zastavte ma 😆 //

        Páči sa mi

  3. Dnes som to chvilu skusala – viest dialog bez pouzitia ‘zaujatych’, ne-neutralnych adjektiv. Uf. Zrazu som bola viac-menej mlcanlivy vlk a partner v dialogu zneistel. Takto teda nebudem spolocensky oblubena 🙂

    Páči sa mi

  4. Úplne sa v tých vašich debatách strácam, takto rozpitvávať veci je mi nejak proti srsti. Podľa mňa Bruce Lee pod pojmom kvalitná ľudská bytosť myslel človeka ktorý naozaj svoj život žije- rozvíja sa a nekapituluje pri každej somarine. Jeho myslenie je ale určite odlišné od klasického európskeho. Napr. v Japonsku sa dlho zvyklo veriť v menboku- v dokonalosť a harmóniu tela aj ducha, ak bol niekto telesne znevýhodnený alebo duševne slabší tak s ním aj tak bolo nakladané. Takto extrémne to ale Bruce určite nemyslel. Bude to skôr niečo podobné 4.tej dohode- rob všetko najlepšie ako dokážeš 🙂
    K tej reči, dobre tomu nerozumiem že o čo tu ide 😀 ja aj tak hovorím dosť málo tak na nejaké skresávanie nechcem ani pomyslieť 😀 Bez prídavných mien by to bola konverzácia o ničom. Už aj tak je pre mňa hovorenie niekedy niečo ako písanie ľavou rukou (resp. pravou keďže som ľavák). Tak keď niečo chcem povedať tak to poviem, ak niečo nie je akurát vhodné, tak si to odpustím ak vidím že si to niekto zle vyložil tak ho vyvediem z omylu a pod. Dosť ste ma teraz doplietli 😀 Život je moc krátky na to aby som si dával pozor na každé slovo; chikushou (damn!) 😛

    Páči sa mi

    • prosim ta a podla coho konkretne vies odlisit cloveka ktory svoj zivot zije naozaj a rozvija sa od takeho co kapituluje?ako vyzera to, ked kapituluje, ako vyzera ked zije naozaj?vies ludi ktorych poznas rozdelit podla tohoto kluca?vies zadelit sam seba?moja namietka smerovala len k tomu, ze ja by som to nevedela, preto je pre mna uplne zbytocne spominat kvalitnu ludsku bytost, lebo neviem co to je. Ak mi to vysvetlis, tak sa mozno necham inspirovat, len to potrebujem konkretne. Mne sa totiz zda ze, ze tu podmienku zitia naozaj a rozvijania sa splname vsetci.

      Páči sa mi

      • Srry že reagujem až teraz ale môj koment bol zmazaný ešte doobeda keď mi na celý deň vypadol net.
        Ty to zrejme vnímaš pohľadom duchovno ezotericko reinkarnačným, že náš účel byť tu na svete je prijímať skúsenosti a tie nás posúvajú bližšie k osvieteniu.
        Taký pohľad ja nemám, mám určitú sadu hodnôt podľa ktorých je človek kvalitná bytosť alebo niečo horšie. Napr. keď niekto celý život presedí v krčme pričom by mohol urobiť niečo viac pre seba a pre spoločnosť, ale on sa vedome rozhodol svoj životný čas premrhať, pre mňa to nie je veľmi kvalitný človek. Alebo keď sa niekto vedome (s možnosťou výberu) rozhodne kradnúť a druhých len poškodzovať, pričom by mohol v tomto živote dosiahnuť niečo produktívnejšie (na osud neverím, každý tu môže spraviť niečo hodnotné, alebo pravý opak, podľa toho ako sa rozhodne).
        Inak Bruce tiež hovorí len o svojom názore, “v mojich očiach” aj on mal určitú sadu hodnôt ktorých sa držal. Nehovoriac že kultúrna odlišnosť a mentalita Číny a západu je veľmi veľká, takže niektoré názory sa nám môžu zdať príliš kruté, ale je to len jeho názor, ty môžeš mať kľudne ten svoj a nejakými citátikmi sa nezaťažovať ^^.
        Kresťania napr. majú vo svojich hodnotách jasno, je len tento život, treba byť zbožným a žiť podľa istých hodnôt a človek bude spasený. Ten čo nebude žiť v súlade s jedinou vierou bude naveky v pekle. Oni majú v tomto jasno, no popri množstve negatív tejto viery človek získa hlavne disciplínu, civilizovanosť a morálku a pod. ale nechcem to tu teraz obhajovať.
        Ako hovorím je to môj názor, pre vás určite obmedzený, no ja som s ním spokojný :), Aristoteles tiež vravel že človekom sa človek stáva až výchovou, dúfam že ma aspoň trochu chápeš. (Ak sa to aj teraz vymaže tak tretí krát to písať nebudem >< )

        Páči sa mi

      • hej dakujem za priklady.Ja som to nemyslela ezoterickoreinkarnace.Cisto len tak, ze ani jedneho takeho o kom by som si trufla povedat ze svoj zivot premrhal nepoznam. Aj keby bol krcmovy alkoholik, neviem o nom vsetko, takze ja to jednoducho nemam ako posudit. Leda tak mozem posudzovat seba, lebo o svojom zivote mam tak zhruba asi prehlad najlepsi. No a o sebe by som to nepovedala tiez.

        Páči sa mi

  5. Kvalita tovaru: súbor požadovaných vlastností. Pre mňa kvalitný tovar je tovar vynikajúci svojimi vlastnosťami.
    T.j.: V mojich očiach má ľudská bytosť vynikajúca svojimi vlastnosťami (kvalitná) povinnosť a potrebu rozvíjať svoj skutočný, neskreslený potenciál.
    A minule som si tiež kupovala tú peknú šunku, nie tú zelenú. Podľa mňa sú hodnotiace slová v rozhovore dobré, kým rozvíjajú debatu a pomáhajú ľuďom vymieňať si dojmy navzájom a kým nikoho neurážajú. Navyše čo je pre jedného pekné, je pre druhého škaredé. Napríklad niekto si myslí, že stromček je pekný len keď je súmerný. Ale taký bonsajista – čím krivší a nepravidelnejší, o to väčšie blaho a ešte ho viac pokrúti.

    Páči sa mi

    • Veď práve. Pre jedného pekný, pre druhého škaredý. Proti gustu žiaden dišputát. A ten bonsai má v paži 🙂 Takže načo si vymieňať dojmy komentármi, ktoré zrkadlia moje filtre? Stále nerozumiem 🙂

      Páči sa mi

  6. Aby sme sa poznali – tzn. aby sme mohli vytvárať vzťahy …
    aby sme si zbytočne neubližovali (keď vieme – na základe adjektív, čo sa komu páči a čo nie), aby sme vedeli ako – čím, niekoho potešiť … atd.

    Páči sa mi

    • Erika, ako niekomu ublížiš, keď nezáleží na Tvojej preferencii a Tvojom ja / názore? Nemáš ako stúpiť druhému na otlak, keďže Tvoj filter je nepodstatný. Druhá vec je niekoho potešiť – tam začínam rozmýšľať 🙂 vedieť jeho názor je dôležité, ak mojim cieľom je, aby som ho/ju potešila jeho vlastným vkusom.

      Páči sa mi

    • A aby sme spoznali aj sami seba. Včera sme hovorili: ten suchý strom je škaredý, dnes sme povedali: ten strom je ale zvláštny, zajtra: ten strom je silný, aj keď rastie na skale je živý, pozajtra: aha, aký je krásny a raz sa naň pozrieme a povieme/nepovieme len 😀 . Ale príde to až vtedy, keď na to budeme pripravený. Keď to pôjde same od seba. Z nás. O nás. 😀

      Páči sa mi

      • Matavisi, áno 🙂 Práve pre to si kladiem tie otázky a pozorujem svoje slová, lebo už nejako nevidím zmysel v tom, dávať stromu “svoje”adjektíva 😀

        Páči sa mi

Povedz svoj názor