Dnes sa púšťam do jedného z článkov Théuna Maresa – takých tých populárnejších. Nie je to priamy preklad, skôr prerozprávanie:
V súčasnosti si čoraz viac ľudí začína uvedomovať, aké dôležité je priznať si a vyjadriť svoje vlastné emócie a nepotláčať ich. Tvár pokerového hráča postupne vychádza z módy, ale ešte stále dobre nechápeme, čo tie emócie vlastne sú a čo to znamená “vyjadriť emócie”. Často si to zamieňame z odovzdávaním sa emóciám, ktoré máva obvykle hodne ničivé následky.
Väčšinou si uvedomujeme negatívne dopady potláčania našich emócií a že ich dlhodobé potláčanie vedie ku chorobám. Rovnako často však vidíme príklady, kedy človek dopustí, aby jeho emócie prekypeli – sú to prípady rôznych amokov z posledných rokov. Je to dôsledok potláčania: emócie neovládateľne prepuknú, ľudia strácajú sebakontrolu pri šoférovaní, pred kamerou, doma alebo na verejnosti.
Existujú terapie, ktoré ľudí podnecujú k tomu, aby svoje emócie vyjadrili, alebo aby si ich “prežili” – buď v skupine, alebo zmlátením nevinného vankúša 🙂 . Do istej miery to pomôže, tlak sa zníži, ale nevedie to k zmene správania. Človek sa odventiluje a už si beží pre novú dávku prekypujúcej emócie.
Mares hovorí, že medzi emóciami a pocitmi je rozdiel, hoci to v článku ďalej nerozoberá. Vrele s ním súhlasím. To je jedna z vecí, s ktorými mám problém u Ruizovcov: pre nich je všetko “emócia”. Môže to byť zapríčinené tým, že ich rodný jazyk je španielčina a tak prvé anglické slovo je najlepšie anglické slovo. Ale keď niekedy prekladám Ruizove citáty, musím používať hodne zdravého sedliackeho rozumu a toltéctva, aby som rozlíšila, či hovorí o emócii alebo pocite…
Ale späť k Maresovi: Toltékovia uznávajú len štyri čisté emócie: hnev, strach, melanchóliu a radosť. Všetky ostatné emócie sú len zmes týchto štyroch – a v tom sa odlišujú emócie od pocitov.
Keď som videla toto rozdelenie emócií, nesmierne som sa vytešila, že som konečne objavila meradlo pre programy Parazita. Ale potom som zistila, že kým tri z nich (strach, hnev a melanchólia) spadajú do programov Parazita, pretože sú reakciou na rozdiel medzi očakávaním a skutočnosťou, radosť tam nepatrí. Radosť je prirodzená ľudská vlastnosť, ktorá sa prejavuje nezávisle od toho, či máme nejaké predstavy a očakávania alebo nie… Aj keď… teraz ma prepadla pochybnosť… Keď ste stroskotanec na ostrove, nikde nikoho a vám spievajú vtáky nad hlavou, cítite radosť? 😕 Iste, je vám dobre, ste spokojní – ale cítite radosť?
Keď pracujeme s emóciami, prvý krok je prevziať za svoje emócie zodpovednosť. Nevznikli len tak, nie sú niečo, čo sa nám “deje”. Zapríčinili sme ich my – svojím vnímaním sme ich vyvolali v tom rozsahu a tej intenzite, v ktorej sa prejavili. Čiže naše vnímanie (momentálne alebo obvyklé) interpretuje situáciu istým spôsobom a z tejto interpretácie vznikajú emócie. Preto niektorí ľudia na isté podnety reagujú stále rovnako emotívne. Nikdy situáciu neprehodnotili, bežia na autopilotovi. Čiže zakaždým, keď sa vás nejaký “pohrebák” pokúsi vytlačiť z cesty, vypeníte rovnakým spôsobom.
Čo s tým?
Tak v prvom rade potrebujeme akceptovať, že za svoje emocionálne reakcie na podnety z okolia si zodpovedáme sami. A pretože si za ne zodpovedáme sami, máme možnosť našu reakciu zmeniť a nereagovať. Alebo reagovať inak.
Ako na to?
Tým, že naše emócie začneme používať. Všetci dobre poznáme hnev. Hnev je emócia. Hovoríme, že hnev je chuť pustiť sa do boja. Ale chceme túto emóciu použiť na to, aby sme bojovali negatívne a zadupali toho druhého, alebo môžeme zareagovať konštruktívnejšie? Napríklad svoj hnev môžeme použiť na to, aby sme získali o situácii trochu viac jasno. Takže keď sa v nás už porýva hnev 🙂 , pokúsme sa toho druhého neuškrtiť, ale sa pokúsme rozobrať situáciu a hlavne to, prečo sme sa naštvali. Keď sa k tomu takto postavíme, situácia sa z obyčajného záchvatu besnoty mení na lekciu, v ktorej sa môžeme niečo naučiť a možno si aj rozšíriť naše vlastné vnímanie.
Vlastne ide o to, aby keď situácia vznikne, sme nezačali len slepo na ňu reagovať, ale aby sme zapojili svoju vôľu a premenili ju na skutočnú lekciu o sebe a svojich presvedčeniach. Aj keď nás niekedy nesmierne uspokojí, ak niekomu vymeníme jeho názor za náš vlastný, keď zo situácie odchádzame, vieme, že sme nič vlastne nezmenili – ani seba, ani toho druhého, ani tú situáciu. To značí, že sa do nej dostaneme čoskoro znova: vznikla na to, aby sme sa z nej poučili, a bude sa opakovať tak dlho, kým sa konečne nepoučíme!
Takže ak preberieme zodpovednosť za svoje emócie, budeme ich môcť použiť na to, aby sme sa poučili a v našom vývoji postúpili o priečku vyššie. Vyriešime túto situáciu a ona sa už nebude opakovať – prestane nás vytáčať, pretože sme zmenili spôsob, akým ju interpretujeme. Pochopili sme ju a tak ju už neprežívame tak intenzívne, prípadne vidíme iné, oveľa účinnejšie spôsoby reagovania.
A potom prišla pätička…
Pekný článok, však? A potom som sa dostala k pätičke pod ním a pohlo mi žlčou (teda podľa Maresa: pohla som si žlčou 🙂 )… Pätička totiž uvádza:
Theun Mares, Lightbringer, humanitarian and author, man of knowledge of the Toltec Tradition, is highly skilled in helping people to help themselves in building relationships. Mares has extensive knowledge of life and human behaviour and as an author of eight books, he continues to share a vast amount of the Teachings of the Toltec Tradition.
Čo po slovensky značí asi toľko:
Théun Mares, Prinášateľ svetla, ľudomil a spisovateľ, muž poznania v toltéckej tradícii, vynikajúco dokáže ľuďom pomáhať budovať si vzťahy. Má rozsiahle vedomosti o živote a ľudskom správaní a ako autor ôsmich kníh pokračuje v zdieľaní obrovskej časti toltéckych učení.
Všetci sme bytosti svetla. Tí “prebudení” si hovoria Lightworkeri. Pracujú pre Svetlo. On je Lightbringer. Prinášateľ Svetla… Spomínam si na dona Juana a to, že nagual je pokorný. Nagual iným neprináša osvietenie, ale u nich vyvoláva proces, aby sa k tomu osvieteniu dopracovali sami.
Tak sa mi vidí, že sa niekto pokúša Maresa naštylizovať do moderného Mesiáša. Nemal by sa obklopovať takými ľuďmi… Citlivejšie nátury ako ja ho potom neberú až tak vážne.
(Hehe, posledný, kto nosil svetlo, sa volal ako? Lucifer? 😆 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
hihi, no keby sme sa tu mali dohadovať na etymológii, tak Lucifer je iba Svetlonoš, ale Marés ho prináša, že úplný maják na ostrove Pharos, div sveta 😉
Páči sa miPáči sa mi
heli 😀 😀 😀
tak táto veta ma nenaplnila žiadnou z vyššie uvedených emócii, ale spôsobila slušný bruchabôľ od smiechu …. 😀
Čiže zakaždým, keď sa vás nejaký “pohrebák” pokúsi vytlačiť z cesty, vypeníte rovnakým spôsobom.
Páči sa miPáči sa mi
aspoň vieš, prečo anjel neponúka žiadne emócie, 😛 zdá sa ti chladný..každá emócia vyvoláva aj opačnú vibráciu .. mág je ten, čo na tej vlne dokáže surfovať 😀
Pokiaľ prestanete podliehať emóciam, stávate sa mágmi nad životom …. starci sveta 😀
alebo “večný židia” 😛
1. A povedal: Kto nájde zmysel týchto slov, neokúsi smrť.
2. Kto hľadá, nech neprestáva v hľadaní, kým nenájde. A až nájde, bude rozrušený a žasnúť bude, a panovať nad všetkým [a nájde odpočinok]. 😛
Páči sa miPáči sa mi
zlatá stredná cesta …. iba po nej vedie cesta do kráľovstva blaženosti … k tisíckam právd ukrytých v jednej pravde 😀
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, Čiki,
po mojich posledných rozhovoroch s anjelmi si nemyslím, že anjel neponúka emócie… a začínam ich vnímať (zas raz) trochu odlišne… 😕
Môj posledný stav poznania je: každý z nás sme “anjel”, jedna jeho maličká časť, čo nadobudla podobu hmoty, pretože to je jediná podoba, v akej dokáže anjel zapríčiňovať. Zvyšná časť z nás zostala “anjelska” a my o nej nevieme, ale vraciame sa k nej a splývame s ňou medzi smrťou a narodením a triedime svoje poznatky.
V našom maličkom “sub-anjelskom” hmotnom telíčku je len časť z toho, čo všetko sme – a teda aj len časť emócií. Niektoré máme, iné sme nechali “tam hore”, keď sme sa “sub-anjelizovali” 😛 . Ale ak sa nám podarí dostať do kontaktu nejakým spôsobom s tým zvyškom z nás, tak to prináša so sebou aj príliv emócií – tých emócií, ktoré sme nechali “tam hore” a ktoré bežne nemáme. Zjednotíme časti seba a dostávame prístup k zvyšku seba. A tak si myslím, že anjel môže veľmi dobre a veľmi účinne ponúkať aj emóciu – našu vlastnú, len v stave čistého potenciálu (teda “nezapnutú”).
A ak sa dostaneme do kontaktu s niečím, čo nie je “zvyšok z nás” (to ako “iný anjel/vibrácia”, hoci keď ideme dôsledne do hĺbky, tak sme VŠETKO a nič iné ako my neexistuje 😕 ), tak to v nás neaktivuje našu “spiacu”, anjelsku časť. Žiadna ponuka emócie, len obraz vyváženej dokonalosti.
To je mentálny model, ktorý som si urobila z jedného obrazu, čo som asi pred dvoma dňami dostala od Gabriela. Odvtedy som nemala čas to s ním prejsť, takže nemám potuchy, nakoľko to je tak a nakoľko je to moja fantázia a nepochopenie vyššej inteligencie (čimčarára, čím, čím, čím…), takže aproximácia až nabudúce. Zatiaľ len toľko – myslím, že anjeli dokážu ponúknuť aj emóciu. Našu vlastnú nerealizovanú.
Páči sa miPáči sa mi
heli,
hm, nejako mi to nempasuje, .. prečo? .. aj dľa toho článočku … láska nie je emócia ale stav … bytia, duše, atď …
takže keď si v rovnováhe, teda v strede ako to zas nazývam ja, si v určitom stave … ( láska, ticho, pokoj, mier, .. ale hlavne láska) … no ostatné emócie k tomu nepatria a ani emócia radosti …. ( radosť považujem za emóciu, ktorá je síce pozitívna, ale daný pokoj, mier, lásku, pohodu neprináša, nie v tom pravom zmysle slova … prečo? … je naklonená povedzme do prava, 😀 … a čo sa nakláňa do prava, polarita na zachovanie rovnováhy akosi dobehne z ľava … 😀 … pravý pokoj, mier, lásku, teda stav duše či bytia cítiš iba ak si v rovnováhe … číky ma pravdu … pravý stav blaženosti je v poznaní rovnováhy … a aj písmenká z písma naberajú na inom, uplne inom poznaní, ak sa v tom stave nachádzaš … 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
😀 Keď máš pravdu, tak máš pravdu… To, čo ty a ja nazývame “láska”, skutočne nie je emócia, ale stav. Je to to, čo nazývaš “stav stredu”. Teda, aspoň podľa mňa. 🙂
Ale emócia… je niečo na ceste k tej rovnováhe. A mne to zatiaľ ( 😛 ) tak vychádza, že kontaktom so “zvyškom z nás” sa v nás obnovujú emócie, ktoré sme dovtedy z nejakého dôvodu nemali – a tým sa dostávame bližšie k stredu. Nemyslím, že sa jedno a druhé vyvracia.
Z bosoráckeho hľadiska to vyzerá tak, že keď sa nakontaktujeme na “zvyšok z nás”, tak vysvietime dané vlákno nielen v našom svetelnom vajíčku, ale aj jeho pokračovanie mimo nášho svetelného vajíčka, mimo odtlačkov našej “duše” (tu narážam na ďalšiu vec, čo som rozdiskutovala a nedokončila – čo je to duša?). A tým sa stávame celým vláknom, nielen jeho úsekom, ktorý sa nachádza v našej obálke. A takto postupne za života ďalej a ďalej, až nakoniec prestaneme mať pocit hraníc našej osobnosti a staneme sa všetkým. To teda chceli starí bosoráci (a ja). Noví bosoráci (článok na príchode) to chceli len silou vôle vypínať a zapínať, aby dokázali meniť svoje vnímanie reality.
Takže ja Čikimu neprotirečím (počuj, nezačínaš tiež brať stranu niekomu slovami ako “pravda”? 😀 ) v jeho názore, len v absolutizácii toho názoru. Myslím, že existujú prípady, kedy anjel ponúka emóciu. 🙂 Vieš s tým žiť? 😛 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ja som debil! Zalajkovala som si vlastný článok… 😦 Obyvateľ Kréty na šesť. 😦
Páči sa miPáči sa mi
😀 heli … dobre si spravila, že si ho zalajkovala 😀 … šak čo, dobrý je 😉 😀 … zabijeme sa keď sme najkrajšie 😀 😀 😀
no a áno, … máš pravdu, .. jedno druhé nevyvracia, ale krásne dopĺňa … ja to chápem presne tak ako som už napísala ráno … jedna pravda obsahuje snáď tisícky právd … to je to … toto presne … 😀
takže súhlasíme s tým obe, že Láska je stav … ( bytia, duše … je jedno ako to nazveš 😀 ) a emócie či pocity sú len sprievodcami, ktoré nás k tomu stavu dovedú … alebo, ktoré ten daný stav duše čo najpresnejšie pomenuvajú … teda, nevylučujú sa, ale krásne sa doplňajú … to je na tom to najkrajšie a to, a na tom práve pracujú angels aby sme si toto pochopili a prijali za svoje … 😀
a áno, ohľadom tých anjelov, … dokážem s tým žiť, že mi “pierkatci” ponúknu emóciu, … a ja trúba ju aj prijímam 🙄 … ale, je to emócia, ktorá nás má pomaly či rýchlo, koho ako. doviesť práve do daného stavu … teda snáď ertem čo tým chcem povedať, … 😀 ja sú dífča z dedziny … sedlačina so sedláckym rozumom a cítením 😀 😀 😀
a ja stranu nedržím nikomu … snáď si takéto veci o mne nemmyslíš. ja iba popisujem svoj stav cítenia … dobrý, zlý, je môj … a je skvelý … 😀 .. ako to ty píšeš, som prosto hepi 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
heli ??? 😯
a nechápem toto … prečo obyvateľ kréty na 6 … to je kréťan nie? … ( alebo je správne slovensky inak? … 😕 )
Páči sa miPáči sa mi
Kréťan… kréťo… kreťas… kretén… 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 😀 šak hovorím že som dzívča z dzedziny … 😀 😀 😀 … no úžas, niekedy si pripadám ako slušná trumpeta 😀 …
Páči sa miPáči sa mi
heli,
a vieš čo? … du si teraz pohľadať tých svojích 4,5 článkov, 😀 ( v tomto mám oproti tebe obrovskú výhodu 😛 😀 ), ktoré som napísala, a dám si pod ne LIKE ….
z môjho pohľadu je toto práve ukážka toho, že si na Svojej ceste, že stúpaš a rastieš, … pretože práve neolajkovanie ukazuje, že podlieham falošnej skromnosti a tak tým pádom ruším a ničím prácu Otca
veď otec, či anjeli o sebe tiež nevyhlasujú … som človek, ale som otec, som archanjel atd… lebo čokoľvek iné ako pomenovanie pravdy by bola lož … ( tedaa ak je protipólom pravdy, lož, … )
Páči sa miPáči sa mi
😀 Kliniec po hlavičke… Vieš, toto je presne tá jedna vec, s ktorou bojujem(e). A mám ju na tanieri práve teraz. Díky, možno si mi trochu pomohla dopredu. 🙂 Nejdem si síce všetky články olajkovať, ale aspoň sa mi trochu posunul uhol pohľadu a môj predsudok trošku zbledol (a nie závisťou! 😆 ).
Páči sa miPáči sa mi
heli,
nesmierne a hlavne úprimne ma teší, že som ti “možno” pomohla … ty si to tiež pre mňa spravila … nespočetne krát …. iba ti poctivo vraciam, čo si mi požičala 😉 😀
( a ešte,… to nie ja, to môj škrečok, keď sa napchával mandarínkou čo som mu dala, … keď ju zlúpol toto mi pošepkal do uška 😉 😀 😀 ) …
krásny dník prajem
Páči sa miPáči sa mi
A ešte pridávam kúsok textu z Calieeninej stránky, ktorý sa mi sem z nejakého dôvodu nesmierne hodí:
Láska po ničom netúži – iba naplniť sama seba.
Ale ak milujete a musíte po niečom túžiť, kiež toto sú vaše túžby:
Rozplynúť sa a byť žblnkotom potoka, čo spieva noci svoju melódiu.
Spoznať bolesť z nadmiery nehy, poraniť sa čepeľou toho, ako chápete lásku,
a krvácať ochotne, s radosťou.
Za úsvitu sa zobudiť s okrídleným srdcom a vzdávať vďaku za ďalší láskyplný deň;
poludnie prežiť v oddychu a meditovať o extáze lásky;
vrátiť sa za súmraku vďačný domov
a zaspať s modlitbou pre milovanú v srdci a s piesňou chvály na perách.
🙂 Coming home. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a ja len doplním z toho istého zdroja…čo podľa mňa to všetko krásne zhrňuje:..
To všetko s vami láska spraví, aby ste spoznali tajomstvá svojho srdca a v tomto poznaní sa stali súčasťou srdca života…. 🙂 ❤
Páči sa miPáči sa mi
ach jooo, tááá láska nebeskáááá …. wow … 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Helar, velke DAKUJEM!
Krasny den!
Páči sa miPáči sa mi
//Tým, že naše emócie začneme používať. Všetci dobre poznáme hnev. Hnev je emócia. Hovoríme, že hnev je chuť pustiť sa do boja. Ale chceme túto emóciu použiť na to, aby sme bojovali negatívne a zadupali toho druhého, alebo môžeme zareagovať konštruktívnejšie? Napríklad svoj hnev môžeme použiť na to, aby sme získali o situácii trochu viac jasno. Takže keď sa v nás už porýva hnev 🙂 , pokúsme sa toho druhého neuškrtiť, ale sa pokúsme rozobrať situáciu a hlavne to, prečo sme sa naštvali. Keď sa k tomu takto postavíme, situácia sa z obyčajného záchvatu besnoty mení na lekciu, v ktorej sa môžeme niečo naučiť a možno si aj rozšíriť naše vlastné vnímanie.// – V princípe nie – hnev neprestane, dokiaľ nebol zrekapitulovaný, pretože postupom času je z neho nakondenzovaná energia. Stopovanie emócii nenahradzuje ich rekapituláciu.
// Vlastne ide o to, aby keď situácia vznikne, sme nezačali len slepo na ňu reagovať, ale aby sme zapojili svoju vôľu a premenili ju na skutočnú lekciu o sebe a svojich presvedčeniach. // – Zapojenie vôle a manipulácia z vlastnou energiou bola cesta starých toltékov. Inými slovami vyhýbanie sa zodpovednosti za svoje slabosti, manipulácia vôľou zo svojim bodom spojenia (jeho vytláčanie mimo svetelného kokonu,…) aby sa riešeniu situácie (ktorou bol napr. aj ľudský život) vyhli. V pôvodnom článku sa nič také nespomína ani priamo nenaznačuje.
//Môj posledný stav poznania je: každý z nás sme “anjel”, jedna jeho maličká časť, čo nadobudla podobu hmoty, pretože to je jediná podoba, v akej dokáže anjel zapríčiňovať. Zvyšná časť z nás zostala “anjelska” a my o nej nevieme, ale vraciame sa k nej a splývame s ňou medzi smrťou a narodením a triedime svoje poznatky.// – Čo by na to asi povedal ten drak (možno – “som znova zakonzervovaný na ďalších 1000 rokov …”) – a kto vlastne bude rekapitulovať jeho emócie?
Páči sa miPáči sa mi
😀 Vieš, čo by povedal ten drak? “Emócie… Čo to je? Čo to odo mňa chcú, hergot, že mám rekapitulovať?! A načo?” 😆
Páči sa miPáči sa mi
heli 😉 😀 … ach jooo, normálne ťa obdivujem, fakt
nik
skús na to ísť takto … potreboval by si rekapitulovať keď žiješ denne v rovnováhe, a to denne znamená minulosť, prítomnosť a buducnosť furtom v pohode a dobre? … potreboval by si rekapitulovať? … 😀 😀 😀 .. asi ee, že? …
Páči sa miPáči sa mi
Ennis,
😀 rekapitulácia v stave žitia, aj keď je tento stav doprevádzaný neustálym vnútroným kľudom a mierom, je vždy potrebná 🙂 aj v tomto stave konáš a rekapitulácia ti dáva možnosť pochopenia prežitého. Bez prichádzajúcich pochopení, neexistuje napredovanie 🙂 …rekapitulovať nemusia iba tí, ktorí sa nachádzajú v stave bytia-vedomia-blaženosti 🙂
Páči sa miPáči sa mi
asmoniel 😀
uupss, jo, máš pravdu :D, ako vždy … ale ja som skôr reagovala na toho draka … promiňtéééé, moja chyba 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ako to chápem ja, rekapitulácia je nástroj na vytiahnutie energie z danej situácie a na zrušenie energetickej výmeny, ktorá v nej nastala. Nasajem späť – transformujem. Možno ju použiť aj na poučenie sa, ale v prvom rade ju možno použiť na neutralizovanie každej energetickej výmeny a na obnovenie nepoškodeného stavu svojej obálky. V mojich očiach (a podľa Sáncheza) je to proces samoliečenia organizmu, nie psychologický nástroj. Ako psychologický nástroj by som použila už stalkovanie, ktorého súčasťou rekapitulácia je.
Páči sa miPáči sa mi
😀 heli
pochopili sme sa a ja sa už ani nečudujem, že to tak je … 😀 .. ja som reagovala na napísané, teda na draka, .. a draka vnímam niečo ako anjela, teda bytosť ktorá toto nepotrebuje už … ( môžem sa mýliť, to vie ale len on, .. 😀 ) … no chápem aj asmoniela, skôr ma naklepol k tomu, aby som ja nezaspávala na vavrínoch … a nenechala sa učičíkať stavom v ktorom som teraz, … teda pohoda, kľud a mier, ale áno, aj keď toto cítim predsa som nútená konať, a tak neakceptovať toto by bolo prinajmenšom hlupe )
a k tomu obdivu, aby som to vysvetlila, … napíšeš článok, podpíšeš sa pod neho, si s ním vnútorne stotožnená a ešte máš tu trpezlivosť reagovať na postrehy iných a to všetko bez podivných reakcii, … ja so svojou netrpezlivovou náturou by som toto nemvedela …. 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Lilah,
každý článok je len moja interpretácia niečoho. Ak iní majú odlišné vnímanie, tak buď som niečo nepovedala dostatočne presne, alebo sa naše vnímanie v tomto bode rozchádza. Môžem sa mýliť a oni môžu mať pravdu. Nikdy to však nezistím, ak nebudeme veci vyjasňovať. Iste, je jednoduchšie dookola vytrubovať len to svoje 😛 , ale ak to nie je realita, tak sa to ani stým opakovaním realitou nestane… a ak sa stane, tak preto, že to v sebe malo potenciál 😛 reality. A “realita” je moja posvätná krava. Múúúúúúú! 😆
Možno niekedy reagujem menej empaticky, ako by ste očakávali – ale ako Drak forever s tým už veľa nenarobím… nepotrebujem sa cítiť dobre, potrebujem sa dostať čo najbližšie k realite. Múúúúú.
Páči sa miPáči sa mi
OK, jedna vec mi predsa len vadí. Niekedy mám podozrenie, že sa človek skrýva za múdre slová, ale nie je za tým “hmota”. Ovšem moje podozrenie je len to, čo to je – moje podozrenie. A vtedy, aby som si overila, či o tento prípad ide, tak rýpem. 😛 Kladiem otázky, ktoré buď situáciu objasnia, alebo tomu druhému napovedia, kde vnímam uňho nesúlad (teda rozvojovú potrebu). Ďalej už nejdem. Kedysi som išla, ale potom som od toho upustila. Tu sa to stalo naposledy s Ninou v lete minulého roka (vtedy som ju ešte mala “na zodpovednosť”): keď som mala pocit, že sa pohybuje v sebadôležitosti, tak som jej priamo vyhlásila, že nie je dôležitá; ak to pochopila, dobre pre ňu, ak nie, zlyhala som. Odvtedy už na mňa nenaložili žiadnu novú zodpovednosť a ja si ju sama nenaberám. Nezodpovedám za iných ľudí. Zodpovedám za to, že dostanú šancu pohnúť sa dopredu. Či to urobia, nie je moja starosť.
A zasa vysvetľujem. 😕 Moja rozvojová potreba… idem s tým niečo urobiť. (Stalking forever.)
Páči sa miPáči sa mi
heli 😀
problém je ten, že NIKDY nezlyháš … tak ako neexist správna cesta a vybočenie z nej … všetky dvere ktoré otvoríme počas našej prechádzky ružovou záhradou sú tie správne a pravé, ( min. v tú chvíľu 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Dík. Niekedy potrebujem, aby mi to ľudia pripomínali. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 no tak tomu nemverím … 😀
a ešte som chcela toto, len som to nejako odklikla skôr či čo, motala sa mi tu opička ( dcérka ) a ja sa bála aby mi sem niečo nenapísala a neposlala to na blog 😀 😀 😀
takže, nikdy nezlyháš, zvlášť ak funguješ pre iného len ako Odkazovač 😀
Páči sa miPáči sa mi
@ Helar
Čo sa týka toho draka, nezanedbával by som to, je pohodovejšie to robiť v rovnováhe pre obidve strany (anjeli – draci), ako sa nechať tlačiť jednou alebo druhou stranou, keď sa jej nevenuje pozornosť. Ale to v podstate záleží od temperamentu človeka a od toho, čo sa kedy práve otvorí.
@ Asmoniel
Pekne povedané.
Páči sa miPáči sa mi
OK, Nik, možno máme zasa “terminologickú diferenciu” 😛 … Vieš, u mňa “Drak” znamená “bytosť s vypnutou emocionálnou energiou”. A vtedy sa mi zdá komické rekapitulovať emócie, keď ich mám vypnuté. V realite sa to prejavuje tak, že tvoje emócie síce na pohľad sú (život ťa naučil napodobňovať prejavy prostredia), ale nikdy netrvajú a nezanechávajú po sebe stopu: ani na psychike, ani na obálke. Práve preto, že nie sú tvoje vlastné. Tak sa síce nasrdíš do bieleho žiaru, ale o 5 minút si už v absolútnej pohode. A energeticky sa to prejaví tak, že len čo opadne nasrdenie, začínaš z prostredia nacucávať vydanú energiu späť (alebo z nejakého náhradného “zdroja”).
Toť moja definícia “draka”. Ako si ho definuješ ty?
Ehm… a v mojom pohľade Drak a anjel nie sú póly na jednej osi. Anjel nikdy nemôže byť pól, pretože anjel je všetko. A Drak je u mňa bytosť nejakým spôsobom emocionálne poškodená natoľko, že proste svoju emocionálnu energetickú zložku zaliala do betónu, aby sa s ňou už nemusela zapodievať. Takže kľudne aj človek istého razenia (napr. sociopat).
Páči sa miPáči sa mi
Anjeli a draci sú u mňa na jednej osi a nepovedal by som že na celkom protiľahlých póloch. Mnoho z toho, čo mi to potvrdzuje, som nakoniec našiel aj z tvojich príspevkov na angeláriu, prípadne v Gaia talks. Ale asi sa v tom nemusíme nejako unifikovať, každý berie ten pohľad, ktorý mu najlepšie umožnuje napredovať.
Čo sa týka emocionálnej energie u draka, dá sa po troche zapínať a rekapitulovať. Nič nebude spať večne … Tak, ako si opísala draka by si kľudne mohla opísať aj niektorého anjela (ten typ energie), ak by si použila slová ako dogmatizmus, naivita, bezohľadnosť (tvojimi slovami – maximalizovanie výhod) a pod.
Páči sa miPáči sa mi
No, fčuľ mi klesla sánka… Anjelov by som popisovala všelijako, ale nepoužila by som rozhodne slová “dogmatizmus” a “maximalizácia výhod”. Bezohľadnosť už skôr 😛 … najmä keď nechceli brať ohľad na moju vôľu… 😆
U anjelov ma napadajú celkom iné slová: racionalita, účelnosť, účinnosť, tolerancia. Trpezlivosť. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nik 😀
cítiť z teba únavu … hm, dogmatizmus v spojení s anjelmi? … jeden priateľ ich nazýva polobohmi, ( požičiam si jeho výraz 😀 ) .. teda áno, .. vcelku máš pravdu … je to dogma, .. a ak sa smiem spýtať a neunavajem ťa … čo alebo kto pre teba dogma nie je ( a ako ty chápeš dogmu? ) …
heli 😀
dráčik rozbíja betón 😉 😀
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
tak to ma teraz zaujíma, z čoho si to usúdila… Teda, nie že by som sa nesnažila! 🙂 Ale prešla som si svoj koment a nejako nedokážem zbadať, z čoho si si to mohla odvodiť… 😆
Páči sa miPáči sa mi
heli 😀
nemyslím to zle, a ty to vieš, ale … odpoveď od TEBA do 4 min, a toto … No, fčuľ mi klesla sánka… Anjelov by som popisovala všelijako, ale nepoužila by som rozhodne slová “dogmatizmus” a “maximalizácia výhod”. …
no ale ak sa mýlim skvelééééé … pre koho neviem, ale je to skvelé no ne? 😉 😀 😀 ( a ak to tak teda vôbec nie je, nem rieš, .. 😀 .. aj majster tesár sa občas utne, zlvášť keď je moc hepi 😛 😀 😀 … )
Páči sa miPáči sa mi
😦 Ovisol mi nos. (Veď aj čo iné? 😀 ) To s tou rýchlou reakciou bola náhoda, nič viac… a ja som už dúfala, že moje jedenapolročné úsilie začína byť viditeľné! 😥
Páči sa miPáči sa mi
heli, tak teraz neviem, trafila som či nemtrafila, … 😕 … v každom prípade je to jedno, … si prosto skvelá taká aká si, tak ako aj ja … no zabijeme sa keď sme najkrajšie? 😀 😀 😀 ( a “najmúdrejšie” 😀 😀 😀 😀 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
Len najmladšie a najbohatšie už nie sme (to sú totiž merateľné kritériá na rozdiel od tej krásy a múdrosti… 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
@Helar
Kedže ide o rekapituláciu, rozprávame sa o energii (genóme) anjelov a drakov, ktorý sa nachádza v ľudskej bytosti. Neporovnával by som draka, ktorého cítiš v sebe s anjelskou bytosťou, ktorú vnímaš mimo seba (viem, je aj in aj out).
Aby som to celé povedal z iného pohľadu – ak vnímaš z jedného typu energie (genómu) len nízke aspekty a zovšeobecníš to na celok, dostaneš draka, ako si ho opísala. Nikto sa ale nesťažuje, ak má silnú vôľu, silnú schopnosť mentálnej koncentrácie, analytické schopnosti, zručnosti pri vytváraní a používaní technológií ako ich poznáme dnes. Toto je dedičstvo o ktorom hovorím a ak si ho pridáš do zoznamu dračieho genómu v nás, dostaneš úplne iný popis draka. Emócie sú pre draka ťažká téma, ale to sú pre veľa bytostí.
Keď ale draka skúsiš trocha rekapitulovať, otvoria sa ti zložky, ktoré sú najprv síce nepríjemné ako pri každej inej rekapitulácii, v tomto prípade napr. arogancia (strach z odmietnutia), prchkosť (strach z manipulácie), agresivita (strach o prežitie) – ale boli tam uzamknuté kôli niečomu. Viem z vlastnej skúsenosti, priznávam.
Máš na poli pravdu – slovné spojenie maximalizácia výhod si nepoužila ty ale Gaia, keď ti vysvetľovala správanie Gabriela pri vašich “treniciach”.
@Lilah
Bolo už neskoro keď som sa k tomu včera dostal, únavu zo dňa nepopieram, z témy nie 😉
Dogmatizmus vo všeobecnosti (v rámci genómu, alebo mimo ľudskej bytosti), ktorý viem ja identifikovať (a sú tu asi iní, ktorí majú väčší rozsah skúseností) je napr.: “je potrebné neustále pomáhať iným”, také to rozdávanie sa až do vyčerpania (hm, …). Nie je nič na adekvátnom pomáhaní, ak sa však posunie extrémne do biela (anjelského genómu), človek prestáva žiť vlastný život na úkor iných. Z toho by som dedukoval naivitu v poznaní príčiny (z čoho má dotyčný, ktorému je pomáhané problém) a účinku (ako nastanie zharmonizovanie jeho poznania a energie).
Zovšeobecnil som to, dá sa o tom veľa rozprávať (napr.: pomáhanie ako kompenzácia za málo pozornosti v rodine; pomáhanie ako spôsob nájdenia sebaohodnotenia prostredníctvom iných,…), ale pri rekapitulácii sa ti postupne budú ukazovať obrazy samé.
Páči sa miPáči sa mi
Nik,
ďakujem; to čo si napísal, mi hodne pomohlo – aj pri pohľade na seba. 🙂 Mal by si častejši vysvetľovať a menej konštatovať (=podryp ako Kanada 😉 ). Ale fakt je, že mám pocit, že si ma dostal trochu dopredu. Pokračuj. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nik 😀
no, 😀 … takže, videla som to správne … tie tvoje konštatovacie “šplechy” … já “tě” pochopila, len som si chcela byť istá ( mám overovacie obdobie teraz 😀 ) … áno, súhlasím,
a smekám klobouk nad jedným faktom, ktorý sa tuto udial, hm, hm, .. asmoniel to videl hnedkaj správne, hm, … 😀 ( vidíš, vidíš …. mám čo robiť aby som ťa dobehla, … mierne ma rozčuľuje fakt,.. že ty si pohodovo kráčaš, a ja mám furtom pocit vyplazeného jazyka, a topánky môžem ním šnurovať … 😀 😀 😀 hm, hm, hmmmm, …. sakra … hm, 😀 )
no a tá únava? 😀 … treba chodiť skôr spať! … a bude po nej 😀 ( objavila som ameriku, čvô? 😀 hi hi hi )
Páči sa miPáči sa mi
ludia,ale ked ja pri tej rekapitulacii skoro nic necitim.ked sa uvolnim a sustredim na nejaku situaciu,ktora vo mne vyvolala silne emocie,tak sa mi nedari tie emocie znovu vyvolat.ak tak len trochu,povedala by som nasilu…
Páči sa miPáči sa mi
@Helar, Lilah
OK, rozumiem. Inak funguje to tak, že konštatovanie spôsobí reakciu a ja na jej základe zistím, kde sa človek v danej téme skutočne nachádza. Potom, ak sa v tom orientujem, môžem niečo vysvetliť. Reakcia na moje konštatovanie mi vlastne dáva vodítko, kde je príslušný “bod spojenia”. Nehovorím, že je to dokonalý systém, ale lepší je zatiaľ len vo vývoji … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 a obstáli sme 😉 😀 … hm, neznášam testíky 😕 … hm, hm, … ( a toto o tom svedčí … 😀 …já “tě” pochopila, len som si chcela byť istá ( mám overovacie obdobie teraz ) ….. hi hi hi .. žeby zrcadlo? 😀 … sakra, kedy už pukne 😛 😀 )
Páči sa miPáči sa mi
Nemusí puknúť… Moje sa zamastilo odspodu a vytvorila sa na ňom veľká slepá škvrna. V miestach, kde mi ovísa “stará škura” na tvári. Hneď mi je lepšie. 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 verím … no, ale mojej kráse by výrazne pomohlo, keby puklo 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi