Kotvy sa síce používajú na spomalenie a uchytenie na jednom mieste, ale tie, o ktorých ideme hovoriť dnes, nám pomáhajú dostať sa v živote dopredu… Kotvy a kotvenie sú princíp z neurolingvistického programovania (NLP) a používajú sa na to, aby “prichytili” nejaký prejav alebo správanie na určitej časti nášho tela.

Všetci poznáme (alebo aspoň staršie ročníky, ktoré ešte nepoužívali papierové vreckovky 🙂 ) robenie si uzlíka na vreckovku, ak chceme na niečo nezabudnúť. Uzlík hovorí: “spomeň si na XY!”

Podobný prístup môžeme použiť, ak potrebujeme zabojovať so svojimi strachmi, depresiami či inými výkyvmi nálad, ale aj s nutkavými správaniami (a tí, čo pri pohľade na čokoládu slintajú aspoň spolovice tak ako ja, vedia, o čom hovorím… 😕 ). Použijeme na to kotvenie z NLP. Ako to vyzerá?

Povedzme si, že máme problém s prudkou povahou – že na malé podnety reagujeme neprimeranými výbuchmi hnevu. Urobíme si kotvu pre kľudné, racionálne rozpoloženie. A až nabudúce cítime, že na nás lezie zlosť, “spustíme” kotvu a naše telo aktivuje svoju spomienku na kľudné, racionálne rozpoloženie. Je to, akoby sme na vreckovke mali uzlík, ktorý nám našepkáva “než zareaguješ, predýchaj to!”

Ako robiť kotvu?

Kotvy možno používať v bežnom živote i v bosoráctve. Fungujú na tom istom princípe:

1. určíme si rozpoloženie alebo správanie, ktoré si chceme silou vôle navodiť
2. v duchu sa prenesieme do nejakej situácie, kedy sme to správanie naplno prejavovali
3. zatvoríme oči a ponoríme sa do toho okamihu – znova ho precítime (teraz práve budujeme “pamäť tela”; je to nesmierne dôležitý krok a preto je dobre sa v tom pocite totálne vybahniť a neponáhľať sa hneď na ďalší krok)
4. vyberieme si nejakú časť tela, na ktorej ho chceme ukotviť, ktorej sa obvykle nedotýkame (napríklad lakeť)
5. dotkneme sa tejto časti tela a “ukotvíme” na ňu daný pocit
6. nabudúce, keď pocítime, že potrebujeme v sebe vyvolať tento pocit, tak to urobíme dotykom na danom mieste, kde je ukotvený; telo ten pocit automaticky vyloví z pamäti a nastaví sa naň.

Na to, aby táto metóda zaberala spoľahlivo, je dobré kotvenie robiť pravidelne aspoň týždeň. Po týždni sa v tele vytvorí nové prepojenie, napr. lakeť – vnútorný kľud. A keď nabudúce budeme musieť ísť na skúšku alebo prezentovať pred publikom, tesne pred prezentáciou sa dotkneme nášho kotviaceho miesta a náš bosorácky kotviaci bod 🙂 sa posunie na pozíciu, v ktorej sme kľudní a vyvážení. 

Takisto môžeme použiť situácie, do ktorých sa dostaneme v budúcnosti. Môže sa stať, že sme sa ocitli v neočakávanej situácii a napriek tomu sme zareagovali veľmi rýchlo a úspešne a máme z toho dobrý pocit. Hneď v tom okamihu môžeme tento pocit začať kotviť na niektorej časti nášho tela (a v nasledujúcich dňoch budeme pracovať už len so spomienkami na danú situáciu).

Napríklad vám niekto ponúkne úúúúžasnú čokoládu najlepšiu na celom svete (slint, slint, slint) a vy proti všetkým očakávaniam cnostne poviete “nie, ďakujem, neprosím si…” V tej chvíli vás zaleje ohromný pocit spokojnosti so sebou samým, hrdosti, že ste dokázali odolať. Okamžite si stlačíte ušný lalôčik a preciťujete ten pocit hrdosti a tlačíte ušný lalôčik. (A najbližšie dni upevňujete kotvu rozpamätávaním sa na situáciu.) Je vysoko pravdepodobné, že keď vám nabudúce ponúknu čokoládu a vy máte problém zapnúť svoje obľúbené džínsy, tak stlačením ušného lalôčika sa vo vás obnoví ten pocit víťazstva nad sebou samým a presne tak cnostne zo seba vysúkate “ďakujem, ale neprosím”… 🙂

Fyzické a nefyzické kotvy

V bosoráctve sa kotvy dajú použiť výborne pri boji so svojou sebadôležitosťou. Stačí zažiť pocit, že ste len maličká súčiastka obrovského súkolia, a zakotviť si ho niekde. A nabudúce, keď ego dostane záchvat rozjarenosti, dotyk na kotve ho prinúti velice rýchlo zaliezť do búdy… 😛

Tieto kotvy môžu byť fyzické alebo nefyzické. Začiatočníci by mali začínať s tými fyzickými; je to jednoduchšie. A keď už viete dobre pracovať s fyzickými kotvami, môžete prejsť na tie nefyzické. Ja takto používam nefyzickú kotvu pri šamanských cestách. Keď chodím za Gabrielom, všimla som si, že jeho energia vo mne vyvoláva istý pocit. Chodievam za ním častejšie a jedného dňa som spozorovala, že ten pocit sa dostaví zakaždým – ba dokonca že podľa toho pocitu dokážem povedať, s kým z nich som priame v kontakte… A dnes, keď potrebujem ísť za Gabrielom, uvoľním sa a poviem svojmu telu, aby mi dalo ten pocit ako keď som pri Gabrielovi. Telo ten pocit pozná, okamžite ho vyvolá a ja sa okamžite prenášam k nemu – bez silových miest a iných rituálov. Kotvenie je vlastne tiež taký rituál – “rituál v skratke” 🙂 .

Niektoré kotvy sú naše vlastné, iné sú všeobecné pre všetkých ľudí. V čínskych bojových umeniach je mnoho bodov na meridiánoch, ktorých dotykom sa preruší tok energie meridiánom a vyvolávajú sa rôzne stavy od záchvatu smiechu až po záchvat smrti.

Niektoré kotvy sa nachádzajú na našej energetickej obálke. Castanedovci (teraz si ovšem nespomínam na knihu) používajú tzv. bod snívania, ktorý si možno nahmatať v obálke (=vyvoláva vo vás mravenčivý pocit ako pri astrálnom opustení tela) a zatlačením do brucha sa možno okamžite dostať do stavu snívania. V polovici minulého roku som s ním experimentovala s obrovským úspechom. Potom som prerušila a mám teraz problém ho nájsť. Niekde inde v Castanedovi som čítala, že sa častým používaním alebo vplyvom veľkej sily tento bod dokáže natrvalo vnoriť do tela a potom je človek večne v “polosnívaní”… Neviem, či som si takýto nejaký stav nevdojak nenavodila aj ja. 😕

Neželané kotvy

Ale pozor – kotvy fungujú oboma smermi! (Vždy je v tom nejaký háčik. 😕 ) To značí, že si musíme dávať v zlých situáciách pozor, aby sme ich neťahali v pamäti tela so sebou ďalej. Najčastejšie to ošetrujeme okamžitou rekapituláciou, pričom zo situácie vytiahneme späť emóciu a premeníme ju na poznatok.

A ako to funguje, keď je to “naopak”? Vezmime si napríklad, že sme sa naučili fajčiť na posedeniach s kamarátmi v krčme. Dnes je z nás tuhý fajčiar. Pokúsime sa niekoľkokrát s tým prestať, ale zakaždým, keď sa dostaneme do krčmy, znova nás to pochytí… Krčma je naša “kotva” pre fajčenie. Ak chceme prestať fajčiť, budeme sa musieť na chvíľu rozlúčiť s krčmou – a pravdepodobne aj s klikou, ktorá hulí jednu od druhej… 😦

Miesta vhodné pre kotvenie

Je jedno pravidlo: miesta by ste sa nemali bežne dotýkať daným spôsobom, ale malo by byť okamžite prístupné. Ak si chcete pocit pokojnosti ukotviť pošúchaním päty, v zime môžete mať problém – nie vždy sa dá pred ľuďmi začať vyzúvať a šúchať si pätu! 😛 (Výhovorky o blchách sú väčšinou hodne kontraproduktívne.)

Najčastejšie sa používajú lakeť, malíček (stisnutie), ušný lalôčik (stisnutie alebo potiahnutie), nozdry, pery, brada, čelo. Dotyky na týchto miestach nie sú nápadné. Ja, keď potrebujem v sebe aktivovať Terminátora 😛 , mám vytvorený pohyb plecami a šijou. Na prvý pohľad vyzerá ako že sa zbavujem stuhnutej šije, ale kto sa mi potom pozrie do tváre, už udržiava veľmi úctivý odstup… Oskúšala som to v autobuse, keď ma nejaký maník obťažoval. Myslím, že sa mu dodnes trasú kolená. 🙂