Bosorácky stalking: #3 Dohody s priateľmi

Pokračujeme v stalkingu. Zasa spracovávam návod podľa done Bernadette Vigilovej. Už sme odstalkovali svoj deň a dohody, čo sme urobili s našimi rodičmi a teraz, na tretej úrovni, sa ideme sústrediť na dohody, ktoré máme porobené s inými príbuznými, priateľmi a známymi.

Budeme pre to potrebovať:

  • vankúšik pod hlavu a na sedenie
  • podložku na ležanie
  • denník alebo magnetofón.

Pripravujeme sa cez meditáciu srdca

Uložíme sa na zem na chrbát, ruky natiahneme popri tele dlaňami nadol. Ak chceme, môžeme si pod hlavu dať vankúšik. Mne sa lepšie leží bez neho. Zatvoríme oči. Párkrát sa zhlboka nadýchneme a vydýchneme. Postupne uvoľňujeme telo. Odovzdáme sa celkom Matke Zemi. Sústreďujeme sa na rytmus nášho dýchania. Už dýchame obvyklým spôsobom.

Po chvíľke si predstavíme malú verziu seba samých v tomto okamihu nášho života. Vidíme, ako táto verzia vojde do našich úst a hrdlom kráča nadol až k srdcu. Ako sa blíži k srdcu, vidíme tam dvere. Malá verzia nás otvorí tieto dvere a vstúpi do nášho srdca. Úprimnými, neskreslenými očami sa poobzerá: koho v ňom vidí? Kto sú tí ľudia, ktorých milujeme a nosíme v srdci? Nastal čas uvoľniť ich. Ľudia, ktorých milujeme, nám nepatria; láska nie je vlastnícka. V tomto okamihu nastal čas uvoľniť obrazy, ktoré sme si v našej láske o týchto ľuďoch vytvorili. Pustime ich duše na slobodu. Poďakujme im pritom, že s nami boli v našom srdci, a potom pri výdychu ich postupne, jedného s každým výdychom, vypúšťame na slobodu. Pokračujeme tak dlho, kým sa necítime vyvážení. Ak sme už vyvážení a dokonalí, predstavme si v srdci slnečný lúč. Tento slnečný lúč je čistá láska, ktorá nás bude živiť a zostane s nami naveky. Po chvíľke otvoríme oči.

Zmyslom tejto meditácie je vyčistiť srdce, najčistejší chrám, aký kedy existoval, a naplniť ho čistou láskou. Tá malá verzia z nás, ktorá do srdca vošla, v ňom bude žiť naveky.

Stalkujeme dohody s príbuznými a priateľmi

Táto úroveň stalkingu sa robí po sediačky. Sedíme s ohnutými kolenami, nohy trochu od seba. Chodidlá spočívajú plnou plochou na zemi. Ruky máme zľahla položené na kolenách.

Ak stalkujeme s inými ľuďmi, pracujeme v skupine po štyroch. Sedíme v kruhu chrbtami k sebe a plecami sa zľahka dotýkame. Každý sediaci sa pozerá iným smerom (východ, západ, sever, juh):

Vizualizujeme energiu Tichého poznania, ako zostupuje naším telom a spája sa s Vôľou. Na tejto úrovni sa však Tiché poznanie a Vôľa z tela šíria dvomi rôznymi smermi. Tiché poznanie ako lúč svetla stúpa k slnku, Vôľa vystupuje z tela v smere, v ktorom máme obrátenú tvár; napriek tomu sú oba lúče spojené. Táto vizualizácia nás učí spojiť smer tváre, slnko a celé naše telo do jedného celku.

Na tejto úrovni stalkujeme dohody s priateľmi a príbuznými. Párkrát sa zhlboka predýchame. Pri nádychu si vyžiadame späť našu energiu, ktorú sme odovzdali týmto príbuzným. Posielame ju Matke Zemi. Pretože teraz sedíme, energia schádza nadol naším chrbtom do zeme. Pri výdychu vraciame energiu tým, ktorí nám dali nejakú dohodu.

Spracovávame odstalkované

Keď skončíme so stalkovaním, posadíme sa a premýšľame o tom, čo sme práve prežili. Ak stalkujeme sami, zapisujeme si postrehy do notesu: čo sme odhalili, ako sme to vyčistili a čo teraz cítime.

Ak stalkujeme v skupinke, porozprávajme svoje zážitky ostatným. Tí do nich nevstupujú radou ani komentármi, len si ich ticho vypočujú. Toto je len rozprávanie o zažitom, nie psychoterapia.

Uzatvárame meditáciou

Znova si ľahneme a zatvoríme oči. Zhlboka sa párkrát nadýchneme a vydýchneme a uvoľníme sa. Predstavíme si obrovský slnečný lúč, ktorý vedie až priamo do nášho srdca. Dotýka sa všetkých našich poranení, ktoré sme stalkovaním vyčistili. Odstraňuje z nich zvyškovú energiu a napĺňa ich energiou svetla. Cítime, ako nám svetlo zohrieva srdce a ako sa príjemné teplo rozlieva do zvyšku tela. Sústredíme sa na rytmus nášho dýchania. Znova si predstavíme tú miniatúrnu kópiu z nás, čo nám vošla do srdca. Predstavíme si aj obrazy situácií, ktoré sme v ten deň odstalkovali. Jeden po druhom ich necháme vstúpiť do nášho tela, do srdca, kde ich naša miniatúrna verzia objíme a prijme do nášho vnútorného chrámu. Keď do srdca vstúpi aj posledný obraz, vidíme, ako sa všetku spoja  do jednej osoby – do tej osoby, ktorou sme teraz.

Každým dychom vizualizujeme trpezlivosť, mäkkosť a odpustenie. Chvíľku takto zhlboka dýchame.  Potom vizualizujeme, ako náš dych vychádza k ľuďom zo situácií, čo sme práve odstalkovali. Tento dych je čistá láska. Pošleme túto lásku rodine, iným ľuďom v našom živote, nášmu domovu a celému svetu. Vieme, že v každom okamihu nášho života v sebe nesieme lúč svetla zo slnka.

Keď ukončíme posielanie lásky, posadíme sa – skončili sme stalking.

Dokončenie tretej úrovne stalkovania nám zaberie približne šesť mesiacov. Počas tohto obdobia stalkujeme naše energetické výmeny s nevlastnými súrodencami, tetami, strýcmi, bratancami, sesternicami a keď už z rodiny nezostane nikto, prejdeme na priateľov. Začíname vždy odzadu výmenami, ktoré si pamätáme najlepšie, a pohybujeme sa spätne v čase tak ďaleko, pokiaľ si to pamätáme. Jedenapol mesiaca sedávame stále tým istým smerom, potom tvár otočíme iným smerom (ak stalkujeme v skupine, tak všetci rotujeme) a tak ďalej, až kým sme nesedeli tvárou vo všetkých štyroch smeroch.

63 thoughts on “Bosorácky stalking: #3 Dohody s priateľmi

    • Tá vizualizácia je popísaná v článku prilinkovanom k slovám “tiché poznanie”. Kontrolovala som; linka chodí. V tom pôvodnom článku je vizualizácia popísaná pri obrázku s tichým poznaním a vôľou.

      Páči sa mi

      • Ten text (podľa B. Vigil?) zaváňa riadnym newageovým nádychom. Kecy o vizualizovaní kadejakých svetielok… najmä v súvislosti so Zámerom či Tichým poznaním… no hrôza. A to ti nevadí (pričom u Maresa áno)? Vizualizácia je fajn vec, keď má opodstatnenie, alebo svoje miesto. Sú však javy, procesy, ktorých snahou o vizualizovanie sa nechávame zaviesť niekam inam, než by bolo načim. Ty si vieš viualizovať niečo, čo je abstraktné? Vieš, ako vyzerá napr. Nič? To, čo nemá formu? Ako si teda budeš vizualizovať nagual? Lúč svetla? To s tým nemá nič spoločné a to, že to píše B. Vigil, alebo aj ktokoľvek iný, neznačí, že ten človek netára.

        Páči sa mi

      • Heyoka,

        som rada, že moje tušenie toho, čo si sa snažil vyjadriť “medzi riadkami”, ma neklamalo… 🙂 Ale nechcela som reagovať na svoj predpoklad, takže som sa spýtala.

        Heyoka, viem, že sa cítiš byť tolték (alebo aspoň na ceste k nemu). Z tvojho predošlého a toho včerajšieho komentára som z teba mala istý pocit a preto som si včera pre istoru zisťovala, či sa nám cesty krížia, aby som ťa na to upozornila, alebo nie… výsledok znel, že NIE. Napriek tomu (nepoučená minulými skúsenosťami so slovenskými toltékmi) to urobím a upozorním ťa na jednu vec, ktorú som vnímala: posudzovačnosť, postoj “ja stojím nad vecou”. Nehovorím to preto, aby som ti urobila zle, len ak chceš s tým niečo robiť a nevieš o tom, tak to niekto potrebuje pomenovať. Pomenovávam a tým sa moja láska k spolublížnemu vyčerpala.

        A teraz ti napíšem, ako som včera čítala tvoj prvý komentár (podčiarknuté je tvoj text): Zaujíma ma, ako sa vizualizuje “energia Tichého poznania”. Nezaujíma ťa, ako. Napádaš to, že by sa “energia Tichého poznania” vôbec dala vizualizovať. Nebolo by jednoduchšie napísať “neviem si predstaviť, ako niekto môže vizualizovať….” – bola by to správa o tebe, tzv. “ja-správa”, nie správa o Vigilovej, tzv. “ty-správa”. Bolo by to “ja nechápem” a nie “tá ženská tliape nezmysly”.

        To nie je žiaden lúč svetla, takže ma zaujíma, ako ju vizualizovať. Zrejme teda vieš, ako tiché poznanie vyzerá, keď tak presne vieš, že to nie je nijaký lúč svetla. A zrejme si zástanca názoru, že všetci ľudia musia vizualizovať rovnako. Bad news: funguje to celkom inak, cez naše vnútorné obrazy. Takže niekto vizualizuje, iný počuje, iný cíti a iný proste vie. V tom je krása týchto cvičení.

        Ak vieš, ako tiché poznanie má vyzerať, napíš to, prosím, aby sme sa mohli poučiť aj my ostatní, ktorí tú cestu k nemu hľadáme.

        A teraz k tomu, že ti Vigilová znie ako new-age – ani nevieš, ako mi hovoríš z duše… 🙂 Je to tak. Kdesi som to aj priamo písala: pop-psychológia v toltéckom slovníku. Ale ak sa z nej dá niečo vziať, tak sa neobmedzujem a beriem. A ubezpečujem ťa, že sa k stalkingu/rekapitulácii vraciam medzičasom znova, z totálne nenewageistického uhla – cez Sáncheza. Takže ak vydržíš, aj to tu bude. Prvé články sú už v harmonograme publikovania.

        Páči sa mi

      • Nie je to energia… Je to stav. Ale keďže všetko sú vibrácie, tak aj tento stav má svoje vibračné frekvencie… či ako to nazvať.
        (Takže možno je to len nedokonalosť prekladu, či voľby slov).

        Páči sa mi

      • 🙂 slovíčko stav akoby navodzuje statickosť, nehybnosť, a to nielen v súvislosti s tým, že komentujeme slovné spojenie Tiché poznanie.

        Mám pocit, že aj stav je modus vivendi – spôsob súžitia ako jeden z bezpočetných prejavov života. Život – jednotlivé prejavy života nedokážem presne obsiahnuť pomenovaním = slovne vyjadriť bez toho, aby som tým slovným ohraničením nedeformovala vlastný vnútorný pocit snahou prejaviť ho smerom navonok formou slova 😉

        Páči sa mi

      • 😀 neviem, či je Večnosť statická, ale mám pocit, že pulzuje / vibruje ako napríklad srdce každej živej bytosti – mám pocit, že nech je už Večnosť akákoľvek, tak je tiež živá 🙂 veď aj navonok statický kremeň pulzuje = je skvelý polovodič 😛

        Páči sa mi

      • A nie je to náhodou PROCES? White, ako si predstavuješ vibrácie? Opakujem, Tiché poznanie nie je energia, a nemožno si ho vizualizovať, tobôž nie ako svetelný lúč…

        Páči sa mi

      • 😀 asi nie súdny proces 😉 Žeby niečo na spôsob reťazovej reakcie, kontinuálne trvajúcej prostredníctvom vzájomných súvislostí jednotlivých akcií a reakcií ?

        Páči sa mi

      • Túto debatu som síce zmeškala, ale chcem sa pridať aspoň s krížkom po funuse: pre mňa je tiché poznanie stav hmoty 🙂 , vnútorný fyzický pocit. Nejako som sa s ním už narodila. Myslím, že som to spomínala na minigrimi: keď sa potknem o niečo, čo je dôležité, odrazu dostanem do žalúdka “tras”, ako keď sa predo mnou otvárajú dvere nejakej tajomnej komnaty – napätie zmiešané s očakávaním. Motýle v bruchu. A áno, presne ten istý pocit vo mne vyvolávajú aj istí ľudia. 🙂

        Takže pre mňa je tiché poznanie stav energeticky rovnocenný alebo vysoko podobný s posunom kotviaceho bodu. (Posunom; nie premiestnením.)

        Páči sa mi

      • Vizualizácia Tichého poznania nie je umelé navodzovanie toho stavu… je to len vizualizácia (a ten, kto ho nezažil, ani nevie ČO si to má vôbec predstavovať… 😀 ). Pri umelom navodení by som to ešte pochopila – pamäť tela. Kde konečným cieľom by bolo zistenie, že len my sami si vyberáme hocijakú reakciu – šťastie, hnev, mier… A sme toho schopní aj vedome – teda vedome sa dostať zo sekundy na sekundu do takéhoto stavu. Už len toto poznanie by bolo tichým poznaním. 😆 😛

        (ale aj tak, nie som bohvieakým zástancom “vecí nasilu” – čiže hoci aj umelého navodenia…)

        Páči sa mi

      • 🙂 Heli,

        nápodobne = ja na ceste objavovania zabudnutého poznania cítim v solar plexe akoby zemetrasenie, vlnenie spojené s pocitom, že toto zároveň viem-aj-neviem, lebo mi je to povedomé vnútorne pocitovo, ale neviem odkiaľ, lebo veď to ešte len idem skúmať 😀 a v bdelom stave mám pocit, že viem a cítim, pričom v spánku – snoch mám pocit, že počujem a vidím 😉

        Páči sa mi

      • Pre White:

        Neviem, na koho presne reaguješ, ale súhlasím s tým, že tiché poznanie sa nedá umelo vyvolať. Mne sa to skôr prekrýva s niečím, čo mi povedali anjeli – že veci sú uložené ako odtlačky v našej obálke a ako sa posúva náš kotviaci bod, tak sa vysvecujú rôzne odtlačky a vtedy u nás dochádza k poznaniu (a zrejme aj tomu fyzickému poznaniu s ním spojenému). Tie odtlačky (alebo prepojenie na zvyšok existencie mimo našej obálky) mi veľmi zaváňajú tichým poznaním. A tá pamäť tela v tom podľa mňa zohráva dosť podstatnú úlohu – ukazuje ti, kde si práve napojená.

        To je môj súčasný stav poznania (alebo interpretovaného poznania 😛 ).

        Ak si dobre spomínam, don Juan to vysvetľoval tak, že potrebujeme posúvať svojím kotviacim bodom hore-dole a rozpamätáme sa na veci, ktoré vieme “v naguale”. Takže tiché poznanie sa dá oživiť aj silou vôle… úmyslom… a teraz, v tomto okamihu mi dokliklo čosi, čo som medzičasom už zasa zabudla… dostavilo sa tiché poznanie a uniklo… Aha, už viem: starí bosoráci sa snažili súčasne vysvietiť všetky vlákna svojej obálky a vnímať/vedieť všetko súčasne…

        😆 A tomu sa povie vhľad počas písania vlastného komentu. 😀

        Dodatok 15:40 Takže vlastne som počas písania komentára zmenila o 180 stupňov. Tiché poznanie sa umelo vyvolať: posúvaním kotviaceho bodu. Nedá sa “zafixovať” naveky vo vedomí, ale dá sa vyvolať. (Cez pamäť tela 🙂 alebo inak.)

        Páči sa mi

      • Hej, dá sa to. Ale nie je to vizualizácia. 😕 Či hej? Umelé vyvolanie sa robí silou vôle – teda silou vôle v sebe vyvoláme ten pocit.

        O takýchto cvičeniach som mala jeden článok – volá sa “Vnútorná alchýmia” (heslo: zasvätenie)

        Páči sa mi

      • Fakt je, že “vizualizácia” by mala byť len predstavovanie si obrazu. Toto asi spadá skôr pod “mentálne techniky” alebo “techniky manipulácie vedomia”. 👿 Začínam sa neporiadne vyjadrovať. A to už je načasovaný článok, kde takýchto ľudí sfúkavam! Hanba, hanba, helarisko! 😆

        Páči sa mi

    • Pokúsiť sa pustiť zo srdca…??? Prečo???

      Nie toto by malo byť cieľom. Skôr nechať v srdci tak dlho, kým sa nám tam dobre cíti… bez obmedzení, slobodne… Pretože keď sa “chceš pokúsiť” niečo pustiť, tak to robíš nasilu… Púšťanie má prichádzať spontánne a zvnútra, s pokojným pocitom, že to tak má byť… A pridá sa i láska, radosť a úsmev. Samovoľne – bez chcenia. Všetko má svoj čas.

      Takže ja to vnímam opačne – pustiť DO srdca všetkých, všetko… s vedomím, že mi neublížia… pustiť DNU a nezatvárať… lebo keď ich nezatvoríš, tak nemajú z čoho ujsť… DNU je obrovské, sme tam všetci…

      Páči sa mi

      • 😀 vnímam to tiež tak, že pustenie von, či vpustenie dnu má byť prirodzené a nenútené 🙂 a mne je bližšie vpúšťanie všetkého možného dnu 😛

        Páči sa mi

      • 😕 moja chyba, nevyjadrila som sa správne … pušťam a nechávam otvorené dvere na volný pohyb… no nebudem tam držať Nikoho kto tam už nakuknúť nechce … 😉

        Páči sa mi

    • 😀 kľudne pípaj koľko chceš, … 😀 … použila som slová, ktoré sa ľahko chytajú za nesprávne konce … zasa moja chyba … pozorný čitateľ pochopí, nepozorný pípa … stačí …

      Páči sa mi

      • “moja chyba, nevyjadrila som sa správne … pušťam a nechávam otvorené dvere na volný pohyb… no nebudem tam držať Nikoho kto tam už nakuknúť nechce …”

        Vieš, lilah, týmto utváraš so sebou novú dohodu a tak nie je úplne jedno, aké bude mať znenie. Na slovách nezáleží a predsa záleží. Aby si potom zase nemusela dokola dohody prepisovať. To by bola zbytočná strata energie a času. White ťa tlačí k tomu, aby si tieto veci formulovala čo najpozornejšie, najbdelejšie. Nie kvôli nemu či nám ostatným, ale najmä kvôli SEBE SAMEJ! 😉 Tak sa neobhajuj, nevysvetľuj, neracionalizuj, ale KONAJ bezchybne.

        Páči sa mi

      • Vďaka Bože! 😀 Konečne to niekto pochopil… 🙂

        Na druhej strane som si ale uvedomila, že beriem ohľad… Chcela som k tomu doložiť aj tvoju poslednú vetu, ale nechala som to tak… aby to niekto zase nebral ako útok… Takže bezchybná nie som ani ja. 😛 🙂 Díkes.

        Páči sa mi

      • 😀 heyoka,

        HEUREKA !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! 😛 A aj vďaka hlavne za to, že to je podané od osoby nezainteresovanej 🙂

        Páči sa mi

      • heyoka,

        ďakujem za dobre mienenú radu a aj za krásny žmurk, no ako si už mohol či mohla, … si na toltéckych stránkach, a hlavnou ideou tejto “náuky” je práca samého zo sebou, … teda, nevytvárať si predstavy o iných ale hlavne nechať im dostatok priestoru k tomu, aby prechádzali svojou cestou ….
        žiadna cesta nie je nesprávna, pokiaľ je cestou srdca, a ak sa moje srdce teraz rozhodlo, istých ľudí na čas nevpustit do srdca, nechápem, prečo by to malo byť zlé rozhodnutie alebo prečo by mi to malo uškodiť …
        ak sa snažím umelo prijímať do srdca lásku atd, vyvolávam v sebe pocit a dojem, že som manipulovaná a tlačená, a toto sa s cestou srdca nezhoduje …

        teda, ak si vytváram dohody, ok, super, moja cesta, moje pochopenie,… no popravde, uprimne nechápem, a nerozumiem .. že môj komentár bol pre teba natoľko “dôležitý” .. že si zacítil/a potrebu v dobrej viere usmerniť ma na Mojej a len Mojej ceste …. ale, v každom prípade ti ďakujem za snahu a dobrý úmysel, ten sa cení, … vidíš? .. moje srdce je otvorené, a ak sa rozhodneš do neho nakuknúť, páči sa …. no ťahať ťa nebudem, …. cca toto som mala na mysli … 😀

        white,
        ďakujem ti za uprimnu snahu pomôcť mi zorientovať s v slovách či vetách či v mojom živote, no ver či never, zvládam to aj celkom sama, lebo aj pre teba platí to čo som písasla heyoke … rozhodujem sa srdcom a ak mi to rozhodnutie prinesie pokoj hoci len na hodinu, bolo to správne rozhodnutie, … kapišto,? … ale oceňujem tvoj záujem, … a ty to vieš … priateľov nie je nidky dosť, a ty si ňou bola, si a aj budeš, ale ako často prídeš kuki do môjho srdca je to len a len tvoje rozhodnutie … toto sa už chválabohu zmenilo … a myslím, že práve ty to vieš … krásny dník prajem hviezdička :-*

        moonica….

        😯 … ty čo tak oslavuješ? … toto by ma zaujímalo? … 🙄

        Páči sa mi

      • white

        a ešte … som pokojná ako anglický lord, … nie som vôbec nijakým spôsbom vyvedená z rovnováhy, jednoducho iba sedím a píšem to čo mi ide od srdca, ale je zaujímavé, že ak v tom vidíš útok z mojej strany, … hm … no čo už, asi mám taký face … 😀 síce ma to veľmi mrzí, ale s tým nič nenarobím .. 😀 😀 😀

        ešte raz krásny dník prajem tebe a všetkým 😀

        Páči sa mi

      • Lilah,

        🙂 len kľud… Toltéctvo nie je “súťažná disciplína”, kde každý musí podľa predpisu… Ak je to o mužoch/ženách poznania a bezchybných bojovníkoch, je na každom, ako sa k tomuto ideálu priblíži a nakoľko. Nenechaj sa zviklať. To, čo je dobré pre mňa, nemusí byť dobré pre iného, pretože má iné východiská. To je niečo, čo sa ale dá naučiť až na ceste samotnej. A je veľké riziko, že keď už sme absolvovali kus cesty a máme úspech, začneme si myslieť, že sme na tej “správnej” ceste – a ona pritom “správna” cesta neexistuje… Aj tu máme castanedovcov, ruizovcov, maresovcov a mňa (lebo aj moje interpretácie toltékov sú len to, čo sú – interpretácie). Toto nie je písané ani tak pre teba (ty to nejako tušíš), ale pre tých ostatných. 🙂 Celá tá situácia okolo teba mi pripomenula tú situáciu s Castanedom a mexickým slimákom 😛 … Takže ber to tak, že lekcia, ktorou mali byť oni pre teba, sa stala lekciou aj pre nich, kde mali šancu sa zasa dozvedieť niečo o relatívnosti jediného správneho prístupu.

        Preto som vďačná za tú rôznorodosť názorov. Aj ja som sa z toho niečo naučila. (O.i. som už aj trochu lepšie pochopila, prečo už nepíšeš články na Whiteinu stránku. 🙂 ) Človek má v svojom živote len dve oči a tak každé dve navyše pomôžu k vyššej objektivite.

        Ale pre teba zostala v tejto diskusii tiež jedna lekcia – nereagovať emocionálne. Vidím, že sa ovládaš silou vôle, ale dotklo sa… a to nie je pre teba najlepšie. Najlepšie by bolo, keby sa nebolo dotklo, keby to bolo fuk. 🙂 Otázka je, prečo sa dotklo a čo si s tým schopná/ochotná urobiť? Možno momentálne nič. Niekedy potrebujeme dosiahnuť istú mieru bolesti, aby sme boli ochotní opustiť vzorec správania a pobrať sa ďalej. Ak neveríš, ukážem ti niekedy svoje jazvy… 😆

        Takže tak. Si to najlepšie, čo v danom okamihu môžeš byť – a nenechaj sa v tomto postoji zviklať. Zajtra už môžeš byť niečo iné a ešte dokonalejšie, ale dnes si svoje maximum. Pax. 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 lilah, nebudem si vytvárať predsudok o tom, čo ťa vedie k názoru, že niečo oslavujem, lebo HEUREKA = nachádzam, pričom na základe slov heyoka som našla /pre mňa/ zaujímavú súvislosť dvoch, iba na prvý pohľad, nezlučiteľných aspektov nesúcich názov Ariel a Junipero Serra.

        Páči sa mi

      • heli, 😀

        viem že mi rozumieš, … som troška rozhodená, … ( bude článok z toho ) .. ale včeraj som sa dozvedala dosť zlú správu, a prežúvam ju momentálne, .. bratrancov syn, 20 ročný, rakovina s predpokladom dvoch mesiacov života …. a ja som rozhodená, ale vieš z čoho? … mám chuť ísť za ním, vytiahnuť ho z postele, vynadať mu že leňoší, … 🙄 … som normálna? … hm, hm ….

        ostatné je naozaj v pohode …. pre dnešok 😀
        a hviezdička s moonicou predsa vedia, že v mojom srdci majú miesto, len prosto nemám potrebu rozoberať svoj život s nimi, …. toť vsjo … 😀 … ( môj prístup k “dobre mieneným radám” … síce vypočujem, ale nenechám sa zmiasť … prosto a jasne filtrujem všetko cez srdce … )
        čiky niekde raz napísal … cca, … čokoľvek robíš, vrátane dobrých skutkov, ak prinášajú srdcu zlé pocity, duša trpí a nevyvíja sa … či je v pekle, či ako to tam písal … ( že si pamätá toľko zariekavanok … 🙄 … )

        moonica
        dakujem za odpoved …

        Páči sa mi

      • Lilah,

        to s tou rakovinou ma mrzí… ale chápem, čo máš na mysli. Keď ti ostáva už len málo, je totálny nezmysel čakať na smrť. Ak ešte niečo má, čo by chcel, nech za tým ide. Už neriskuje vôbec nič. A sadnúť si a vegetiť ho len rýchlejšie odpíše.

        Veď vieš… aj mne dávali nejaké tri mesiace – pred štyrmi rokmi.

        Páči sa mi

  1. Bojíš sa pípať, aby ťa neoznačili, že útočíš, kritizuješ? Pozri sa na moje príspevky tu. Nech ťa tak označia. Iba tým ukážu, že re-agujú, že si im zasiahla citlivé miesto, ktoré ukrývajú, aj sami pred sebou, zatvoria oči a keď im do toho šťuchneš, už je zle. Nie, nie ty si zlá… oni dostali zrkadlo, do ktorého sa nechcú pozrieť. Je to o nich. Vieš, môžeme sa hrať na dobručkých, sladkých, blablabla… ale pretvárky je už dosť!! Ak neútočíš vyložene na osobu druhého, ale poukážeš na chybu v jeho/jej konaní, tak niet čo riešiť. Pliagou dnešnej ezo-scény je pretvárka. Všetko načančané, uhladené, všade samé svetlielka, anjeli… ok, pre tých, čo sa chcú hrajkať, tak nech si v tom lebedia a myslia si, akí sú duchovní. Ak chceš byť bojovníčkou, tak zváž, či budeš hrať tú hru, alebo sa vydelíš a pôjdeš svojou, aj keď osamelou cestou…

    Páči sa mi

    • len keď sa jedná o jednu osobu… 🙂 Inak to mám na háku… 😆
      Ale ok, máš pravdu. 🙂

      Čiže to znamená, že som do toho ešte stále emocionálne zaangažovaná 😛 😀 , nie je mi to jedno – tzn. nejaká forma závislosti predsa len… 😆

      Heyoka, vďaka, že si aký si. 🙂

      Páči sa mi

    • 🙂 Prečo tvoj komentár “k helar”? 🙂 Myslela som, že si komentoval “vizualizáciu Tichého poznania”, nie “helar”… Aspoň si sa tak tváril… 🙂 Tvoja vlastná zásada porušená: nekomentuj osobu, komentuj vec. (Ešte dobre, že ja som si podobné samonastolené obmedzenie nevytvorila, pretože by som teraz musela byť ticho… 😀 )

      Páči sa mi

  2. moonica: ” a mne je bližšie vpúšťanie všetkého možného dnu” – no, to sa potom môže stať, že si dnu narobíš riaden sajrajt. A čistiť to všetko potom… Tak bacha. Ak si čítala Castanedu (asi nie, však?), tak don Juan učil svojho žiaka/resp. svojich žiakov, aby si dávali veľký pozor, čomu sa otvárajú. Učil ich, aby neboli “dostupní”. Aby si uvedomovali, akým vplyvom sa vystavujú, otvárajú a či je to pre nich vhodné, alebo škodlivé…

    Páči sa mi

    • 😀 no hej… som otvorená… Prečo by som sa mala zatvárať pred niečím zo strachu, že mi to môže ublížiť??? 😉 Čo je horšie? Ja viem, že mi to neublíži. Robím to vedome, štipka opatrnosti tam je – ale nie je to strach. Neviem to lepšie popísať. Je to individuálne od prípadu k prípadu.

      Lenže tú “dostupnosť” vnímam ako emocionálnu dostupnosť… Toto sa nedá vedome kontrolovať – buď zareaguješ (či vnútorne alebo navonok) a máš šancu pochopiť a očistiť sa, alebo to potlačíš a bude sa ti to vracať stále…

      Páči sa mi

      • Viete čo? Teraz som fakt na vážkach…

        Lebo “stav” oživujeme my – svojím rozpoložením. Je “stav” živý? Či ho len oživuje naša vibrácia??? Tzn. či existuje bez nášho rozpoloženia.

        Alebo je to tak, že stav (ako tiché poznanie) existuje nezávisle na našom rozpoložení – a my, naším vyžarovaním, vibráciami sa dostávame na jeho jednotlivé úrovne… (toto sa mi asi viac páči)

        Páči sa mi

      • Tak – a máme terminologický problém… 😀

        Vibrácia a energia sú u mňa oboje pojmy popisujúce to isté, hoci asi to to isté nebude… Idem špekulovať. Všetko je energia. Táto energia má dva stavy: zapnutý a vypnutý. Zapnutý stav je hmota. Vypnutý stav je čistý potenciál. Vibrácia je vlastne nosná vlna a tá je prítomná v oboch stavoch, aj vypnutom aj zapnutom. Tak potom logicky by vibrácia/vlna/pole mohla byť “energia”… No rozumiete tomu niekto?! Maglajz. 😕

        A z hornej diskusie by som “stav” popísala ako “momentálne nastavenie”, pretože sa to mení. A keď sa to mení, tak by to mala byť vibrácia/vlna/pole… energia? 😯

        Myšlienka je vibrácia. V stave zapnutom je zhmotnená do 3D, v stave vypnutom je to čistý potenciál.

        😆 Na fyzike som vždy chrápala. To chce múdrejšiu hlavu ako moja! 😛

        Ale rozhodne sa mi páči téza, že “všetko je energia”, aj keď nemáme presne povedané, čo si pod tou “energiou” predstavujeme, čo kamaráta fyzika privádza do bieleho žiaru… 😛

        Páči sa mi

      • 🙂 Heli,

        takže ty vlastne ako fyzikálny laik priamo cez fyziku osvecuješ 😀 vzdelaných odborníkov, a to rovno Najvyšším stupňom Svetla = do biela ?! 😉
        Tak daj bacha, aby okrem žiary 🙂 na teba nezačali žiarliť 😀 , že nachádzaš bez diplomu z fyziky to, čo oni s diplomom ešte len hľadajú 😛

        Páči sa mi

      • Existuje mnoho druhov tzv. energetickej medicíny/liečby. Dodávame organizmu telu (chýbajúcu) energiu, aby sa mohlo (vy)liečiť. No potom je tu homeopatia, alebopsychoterapia a obe dodávajú informácie, ktoré pomáhajú liečiť….

        Páči sa mi

      • Existuje mnoho druhov tzv. energetickej medicíny/liečby. Dodávame organizmu (chýbajúcu) energiu, aby sa mohlo (vy)liečiť. No potom je tu homeopatia, alebo psychoterapia, a obe dodávajú informácie, ktoré pomáhajú liečiť….

        Čo je to stav? Ako dlho trvá stav? Čo je proces? Aký je rozdiel medzi stavom a procesom? Proces sa hýbe, mení; stav je nehybný. Ale táto nehybnosť je relatívna. Záleží ako dlho stav pozorujeme a odkiaľ. (Tak to vníma/m ja.)

        Páči sa mi

      • Ako si ty definuješ informácie? Skús dať nejaký príklad, aby som sa vedela nakmitať na tvoj spôsob videnia.

        K tomu stavu a procesu: proces je postupnosť krokov, ktoré vedú k nejakému výsledku. Stav je momentálna charakteristika niečoho. V mojom ponímaní proces je nekonečný sled jednotlivých stavov a stav je niečo ako vymedzená charakteristika skúmaného objektu – ovšem, s ohľadom na nejaký vopred stanovený uhol pohľadu. Čiže ak zmeníš uhol pohľadu, stav objektu sa mení. A jeden objekt môže byť v nekonečnom množstve stavov v tom istom okamihu – ak sa naň pozerá nekonečné množstvo “uhlov pohľadu”. 🙂 Len neviem, či nám to nejako pomôže. 🙂

        Páči sa mi

      • “Čas sa nemení, ale všetky veci sa menia v čase. Pretože čas je sila, ktorá drží udalosti oddelené, každú na svojom náležitom mieste. Čas nie je v pohybe, ale ty sa pohybuješ skrze čas, ako sa tvoje vedomie pohybuje od jednej udalosti k druhej. Áno, prostredníctvom času existuješ, všetko vo všetkom, večná Jedna existencia. Vedz, že hoci ste v čase oddelení, predsa stále ste Jedno vo všetkých existujúcich časoch.” (tuším je to z knižky Zasvätenie)

        Páči sa mi

      • Potom ku mne prehovoril On, Majster: “Vedz, ó Thóth, na začiatku bola prázdnota a ničota: večná, nekonečná ničota. A do ničoty prišla myšlienka, zmysluplná, všeprenikajúca, a naplnila Prázdnotu. Neexistovala žiadna hmota, len sila, pohyb, vibračný vír účelnej myšlienky, ktorá naplnila Prázdnotu.”

        A opýtal som sa Majstra, hovoriac: “Bola táto myšlienka večná?” A odvetil mi Prebývajúci, hovoriac: “Na začiatku bola večná myšlienka, a aby myšlienka bola večná, musí existovať čas. Tak do všeprenikajúcej myšlienky vyrástol Zákon Času. Áno, čas, ktorý existuje skrze všetok priestor, plynúci hladkým, rytmickým pohybom, ktorý je večne v stave znehybnenia. Čas sa nemení, ale všetky veci sa menia v čase. Pretože čas je sila, ktorá drží udalosti oddelené, každú na svojom náležitom mieste. Čas nie je v pohybe, ale ty sa pohybuješ skrze čas, ako sa tvoje vedomie pohybuje od jednej udalosti k druhej. Áno, prostredníctvom času existuješ, všetko vo všetkom, večná Jedna existencia. Vedz, že hoci ste v čase oddelení, predsa stále ste Jedno vo všetkých existujúcich časoch.” Prestal potom hlas Prebývajúceho, a odišiel som uvažovať o čase. Pretože som vedel, že v týchto slovách leží múdrosť a cesta na preskúmanie mystérií času.

        Často som uvažoval nad slovami Prebývajúceho. Potom som sa snažil vyriešiť mystérium času. Zistil som, že čas sa pohybuje cez zvláštne uhly. Predsa len prostredníctvom zakrivení som mohol dúfať, že dosiahnem kľúč, ktorý by mi poskytol prístup k časopriestoru. Zistil som, že len pohybovaním sa nahor a predsa znovu pohybovaním sa vpravo som sa mohol oslobodiť od času tohoto pohybu. 😀

        Páči sa mi

  3. Článok pekný, kto číta srdcom rozumie. Veď nič nebolo vytesané do kameňa, tak prečo si na základe tohoto inšpiratívneho návodu neurobiť vlastný postup?

    Voľakedy dávno som čítala “Přechod čaroděju” od Taishi Abelarovej a hoci mi celá kniha viac menej nesadla, na svoje veľké prekvapenie som tam našla postup na niečo, čo som robila spontánne už niekoľko mesiacov. Bolo to pre mňa pekné potvrdenie toho, že idem správne – a vtedy som to potvrdenie veľmi potrebovala, pretože som si už myslela, že mi šibe 😀 … Postup bol podobný ako popísaný v článku, akurát človek bol pri ňom sám (Taisha chodievala či žila v jaskyni, ja v mojej garsónke), dýchal otáčajúc hlavou sprava doľava a vypúšťal a príjmal energiu vzťahov. Písala som pri tom ako mi to prichádzalo, pálila som napísané negatívne vzorce a postoje voči ľuďom, po každom spálenom papieriku som vyriekla afirmáciu opačnú – teda pozitívnu – a popol spláchla vodou…. tento rituál som robila niekoľkokrát, Taisha mám pocit že 30 dní ak sa nemýlim a pamätám si knihu správne 🙂

    No dosť už, veď ide o “TICHÉ POZNANIE” 🙂 … v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa nevenujú duchovnej praxi máme úžasný dar poznania, máme možnosť zdieľať ho a učiť sa od seba, tak sa na seba neurážajme a neslovíčkarme 🙂

    Páči sa mi

    • 🙂 terrafina

      jo, súhlasím s tým doťahovaním sa za slovíčka … ale, ja osobne, žnem čo som si zasiala, bola som ironická, rýpava a sarkastická mrcha, ktorá toto ukazovala aby zakryla svoje srdiečko … takže ak to beriem ako ozdravný proces, je to v poriadku .. jednoducho, ľudia ktorý ma poznali takto, sú zvyknutý na isté moje vzorce správania, … a skutočnú zmenu nevidia alebo vidieť nechcú … ale v konečnom dôsledku, nemôžem sa im čudovať 😕

      a tie afirmácie sú skvelé … ja som robila niečo podobne asi tak 5 mesiacov dozadu, …. ale musím povedať, že ak je niečo veľmi silné, pomôže to iba utlmiť, ale prácu samej na sebe to nenahradí … a to ja osobne považujem za to najlepšie … ( prosto, afirmácie, či iné menšie rituáliky sú iba barličkami, … a tie sa vedia tiež lámať 😀 potvory … )

      Páči sa mi

  4. Lillah, ďakujem za reakciu 🙂

    Len pár poznámočiek na okraj – keď som písala svoj komentár, nemala som na mysli nikoho konkrétneho 🙂 Rada by som ťa ubezpečila, že aj ja – ako aj všetci ľudia, žneme čo sme si zasiali, nie vždy ma úroda poteší ale ako NLP laik sa stotožňujem s výrokom, že neexistujú chyby, len skúsenosti 🙂

    Máš skvelý postreh, že afirmáciami si ľudia častokrát nahradzujú prácu na sebe a tým sa afirmácie stávajú len barličkami. Ja som výraz afirmácie použila asi tentokrát nesprávne. To, čo som vtedy robila bolo toto: Na A4 som si do riadkov napísala výroky o ľuďoch a situáciách, resp moje postoje a emócie ku nim. Napríklad: XY na mňa nikdy nemá čas. AB sa stále nechá prosiť, Ja nikdy nič nedokončím, Stále sa hnevám a som smutná … ok, je to blbosť, ale tak som to vtedy cítila. No a potom som ten papier natrhala na prúžky, každý prúžok bol jeden výrok. Pred spálením som si ich vedome prečítala a povedala som nahlas “zriekam sa tejto emócie. XY je slobodná duša a svoj čas trávi tak, ako uzná za vhodné. Ďakujem ti XY, že ma učíš vážiť si môj čas”, “zriekam sa tohoto postoja. AB je slobodná duša a má právo svoju energiu venovať svojim záujmom. Ďakujem ti AB, že ma učíš myslieť na svoje záujmy”. Atd atd… bolo ich 50, pretože ako som postupovala, tak sa mi vynárali nové a nové negatívne vzorce, a ja som si povedala že neprestanem, kým nebudem mať pocit, že je všetko vonku. Cítila som sa, akoby som si robila “emočný klystír” :D.. , trvalo mi to 2 hodiny a som rada, že som nepodpálila barák, vďakabohu za dlaždice a kachličky. Nakoniec som popol zhrnula na oplátku a poďakovala ohňu, že spálil staré vzorce. Potom som všetko spláchla prúdom vody a pritom som ďakovala vode, že očisťuje čo je staré a zničené. Aj som si poplakala chvíľami a spať som šla uťahaná ako mača. Do týždňa od tohoto rituálu sa mi ozvalo množstvo starých “zabudnutých” známych a moje priateľstvá či vzťahy s ľuďmi nabrali úplne inú dynamiku. Takýto rituál som opakovala asi 3x, ale tie ďalšie už neboli také dramatické a obišli sa aj bez ohňa 😀 , stačilo ostať “ostať nad vecou”, dýchať a ďakovať. Tak či onak, som úprimne rada, že túto časť cesty mám za sebou 😀

    Páči sa mi

    • terrafina,

      vďaka za upresnenie…ja som niečo podobné už tiež párkrát intuitívne robila, ale v rámci mojej dlhej prípravy na rekapituláciu možno ako predprípravu vyskúšam tvoj postup 😀
      pekný deň želám 🙂

      Páči sa mi

Povedz svoj názor