Pozitívny vnútorný monológ

Šťastie je naša vnútorná “makačka” a je to vec našej voľby. William Arthur Ward povedal:

Každý z nás bude jedného dňa súdený podľa štandardu, podľa ktorého žil, nie podľa svojho životného štandardu; podľa miery, ktorou dával, nie miery jeho blahobytu; podľa našej jednoduchej dobroty, nie našej zdanlivej úžasnosti.

(Each of us will one day be judged by our standard of life, not by our standard of living; by our measure of giving, not by our measure of wealth; by our simple goodness, not by our seeming greatness.)

Tento citát som dostala spolu s článkom v nejakej obsielke od Marca Murraya. Ak pri tom súde nechceme dopadnúť zle, potrebujeme si zlepšiť štandardy, ktorými sa v živote riadime, a zvýšiť mieru našej láskavosti a spokojnosti s naším vlastným životom, ktorá sa premietne aj do spokojnosti so životmi ostatných ľudí. Tomu sa povie tolerancia 🙂 .

Aby sme to dokázali, potrebujeme v prvom rade urobiť sami seba šťastnejšími a spokojnejšími ľuďmi, ktorí sa len tak niečoho nezľaknú a nevyhýbajú sa za každú cenu prehrám. Čiže: potrebujeme sa zbaviť obavy z nevyhovenia, poníženia, straty tváre a všetkých tých “príjemných” vecí, ktoré nás ako ľudské bytosti udržiavajú “v stáde” a nútia nás žiť dohody, ktoré miesto nás urobili iní.

Ako na to? Marc Murray píše:

Keď každý deň budeme mať pozitívne myšlienky, bude náš život zo dňa na deň príjemnejší. Je totiž veľmi ľahké nechať sa zviklať negatívnym myšlienkam, predstavám a skúsenostiam. Preto je veľmi dôležité, aby sme sami so sebou viedli pozitívny vnútorný monológ, ak sa cez tieto obdobia chceme dostať bez väčších jaziev na duši.

Niektorí ľudia nazývajú takéto pozitívne dovrávanie si “self-talk” (Česi tomu hovoria “samomluva”; ja to poznám z kníh o liečbe depresie ako jednu zo svojpomocných psychologických metód). Táto metóda nám ukazuje, ako dosiahnuť nové zlepšenia v osobnom živote a prekonať všetko, čo nás dnes brzdí.

Čo je pozitívny vnútorný monológ?

Je to forma našej reakcie na všetky tie nepríjemné myšlienky, čo nám otravujú život i myseľ. Sú to myšlienky typu “to nedokážem”, “to sa nedá”, “je to príliš zložité” miesto “to zvládnem”, “je to schodné” alebo “nejako to ustojím”.

Ak tie negatívne formulácie a myšlienky nahradíme pozitívnymi, budeme zvládať viac a navyše sa začneme cítiť lepšie.

Napríklad ak sa uchádzate o nejakú prácu a váš mozog okamžite začne “nemám šancu uspieť; pre tento typ práce nie som dosť dobrý”, môžeme ho okamžite zastaviť. Jednoducho mu nedovolíme, aby nám vykresľoval jeden hororový scenár za druhým až do okamihu, kedy nás odmietnu alebo vyhodia parabolickým oblúkom. Miesto toho si naordinujeme pozitívne myslenie – pozitívne afirmácie, ako sa im niekedy hovorí.

Pozitívne afirmácie

Premena negatívneho vnútorného monológu (Česi na to majú zasa krásny výraz: “škarohlídstvo”) na pozitívny nie je jednoduchá ani rýchla záležitosť. Pretože doteraz sme boli navyknutí na večný negatívny vnútorný monológ a možno si už ani nespomíname na časy, keď toto večné sebaničenie ešte nebežalo na pozadí všetkého, čo robíme, budeme musieť nasadiť silu vôle a disciplínu – dve významné toltécke zručnosti. A to, čo sami so sebou budeme robiť, sa nazýva jednoducho – stalkovanie. 🙂 Postupne začneme nahrádzať negatívne myšlienky a predstavy pozitívnymi – vždy jednu myšlienku či predstavu v čase…

“To, čo sme, je výsledkom toho, čo sme si mysleli. Myseľ je všetko. Čo si myslíme, tým sa stávame.” — Budha

(All that we are is the result of what we have thought. The mind is everything. What we think we become.)

Keďže negatívne myšlienky nás dostali tam, kde sme dnes, predstavte si, čo by sa stalo, keby sme ich nahradili pozitívnymi myšlienkami! Akí sebestační, ukotvení a otvorení životu by sme boli?

Tu Marc Murray končí a odporúča používať zoznamy pozitívnych afirmácií, aké sa dajú nájsť na webe. Ale nemyslím si, že len omieľanie nejakých formuliek bez toho, aby sme im skutočne uverili, nám pomôže zo šlamastiky. A preto radšej dokončím podľa seba:

Ak chceme myslieť pozitívne, musíme nahradiť negatívne myšlienkové procesy, ktoré momentálne zbiehajú v našej hlave, pozitívnym nastavením. Môžeme sami seba sledovať (=stalkovať) a pozorovať, čo sa nám momentálne melie v hlave. Len čo nájdeme niečo negatívne, nahradíme to optimistickým očakávaním. Napríklad “páni, to bude zasa deň jak hovado!” si povieme “nie, tento deň bude oveľa lepší, ako doteraz vyzeral, pretože to tak chcem“. To “ja to tak chcem” je aspoň v prvých dňoch veľmi dôležité. Myseľ si musí navyknúť na to, že chceme niečo iné, než sme chceli doteraz. Doteraz sme si stále vykresľovali katastrofy a myseľ si myslela (veď čo aj iné, keď je myseľ, pravda? 😛 ), že to je to, čo sa od nej očakáva. A tak nám ochotne dala viac toho istého.

Musíme jej poslať signál, že náš postoj sa mení. “Pretože to tak chcem” je takýmto signálom a navyše má ešte jeden bočný dopad – učí nás preberať zodpovednosť za náš život. Doteraz sme ju odovzdávali prostrediu. V prostredí sa niečo dialo a my sme tým bezmocne trpeli. Teraz niečo chceme a ideme meniť

V mojich očiach sú najúčinnejšie tie afirmácie, ktoré si vytvoríme sami – a to pretextovaním negatívnej myšlienky do pozitívneho očakávania. Niekedy to nebude celkom ľahké. Niektoré negativizmy neukazujú jasne na mylné presvedčenie, ktoré pod nimi leží. Toto presvedčenie budeme musieť vypátrať a nahradiť pozitívnym očakávaním.

Ak máte chuť podeliť sa o to, ako ste stalkovali svoje negatívne presvedčenia a myšlienky a dávali ich do pozitívneho znenia, napíšte to do komentárov! Pomôžete tým ostatným.

Ľahšia cesta

Nebola by som verila, pretože patrím k tým, čo žijú predstavou, že všetko dobré musí byť nepríjemne a tvrdo “odmakané” – ale existuje lepšia, ľahšia a rýchlejšia cesta… Keď som sa začala zaoberať zákonom rezonancie, potkla som sa o ňu a mala som našťastie dosť chochmesu, aby som ju vyskúšala…

Moju “turbocestu” predstavuje jedna nadosobná pozitívna afirmácia od Shafina de Zane, ktorá už vyše roka je na mojom pracovnom stole. Spočiatku som si ju čítala niekoľkokrát denne a zakaždým som sa snažila nájsť v svojom živote aspoň jeden doklad pre jej pravdivosť. Tým som sa naučila vyhľadávať miesto čienych bodov v živote tie červené – mať oko pre pozitívne a príjemné veci, nie pre prieky a ťažkosti.

Tu je tá afirmácia:

Tvárou v tvár ťažkostiam, neistote a protikladným zmyslovým vnemom čoraz viac rozpoznávam magickú, nekonečnú a podporujúcu realitu, v ktorej žijem. Chápem, že nie som udalosti môjho života. A aj keď sa to možno cíti inak, ale viem, že som to, čo presahuje všetky hranice života a smrti; som moje vedomie a mám schopnosť tvoriť. Ďalej chápem a uznávam, že žiť v tejto magickej realite ako Výtvor medzi svojimi Výtvormi je absolútne dobrodružstvo. A v tejto milujúcej a magickej realite moje myšlienky vytvárajú hmotu, sny sa stávajú skutočnosťou a láska vždy víťazí. Preto, ako stále viac objavujem silu, ktorá vo mne drieme, sľubujem ju používať pre lásku, svetlo a prospech všetkých. A sľubujem sám sebe, že budem mať rád a budem šťastný za každú cenu, bez ohľadu na to, čo k tomu treba urobiť, a budem cítiť toleranciu a láskavosť voči celému zvyšku sveta. Tak bude.

Sprvu som mala problém uveriť čo len prvej vete. Ale čítala som si to zakaždým, keď mi na to padli oči. A viete… ľudské oči sú úžasný aparát… Zaregistrujú oveľa viac, než si uvedomujeme! Moje oči zakaždým čítali nielen tú prvú vetu, ale aj slová naokolo. A po čase som zistila, že sa nachádzam v nejakej situácii a odrazu si v hlave citujem časti z tej afirmácie… časti, ktoré som nikdy cielene nečítala ani sa ich neučila naspamäť!

Dostavil sa zákon stokrát opakovanej lži: opakuješ si to tak dlho, až sa jedného dňa prichytíš, že konáš podľa slov, o ktorých si si nemyslel, že na ne veríš… 🙂 Ale funguje to!

Pre mňa zákon rezonancie doslova zmenil život k lepšiemu. Nielen môj, ale aj život môjho okolia. Ak chcete k zákonu rezonancie doplnkové informácie, na minigrimi sú dva články s touto tematikou a ešte jeden “prídavok”:

a moje skúsenosti s LOA sú popísané tu:

A na záver pridávam ešte jednu nadosobnú afirmáciu, ktorá dokáže náš svet pohnúť významne dopredu, ak sa nám podarí naplniť ju:

Práve dnes:

  • Nepocíť hnev.
  • Nestarosti sa.
  • Naplň sa vďačnosťou.
  • Snaž sa niečo na sebe zlepšiť.
  • Buď láskavý k ľuďom.

Je to Usuiho afirmácia pre prácu a život s reiki. 🙂

10 thoughts on “Pozitívny vnútorný monológ

  1. Ahoj helar. Veľmo sa mi páči tvoj članok a preto by som ťa chcel požiadať o radu. Všetky tieto rady ukazujú aký je svet krásny a dobrý ale ja vidím aj tú temnú stránku. Mám sa jej teda vyhýbať alebo??? Napr.: som unavený a viem, že mi chýba v tele energia. Na čo mám myslieť keď na mňa príde takáto myšlienka??

    Páči sa mi

    • 🙂 Keď na teba doľahne depresia alebo agresivita, mal by si mať v zálohe nejakú peknú spomienku, ktorá ťa naplní mierom. Potrebuješ si to pripraviť: kým ti je dobre, prežívaj ju znova a znova a všímaj si, aký pocit pri tom tvoje telo má. Môžeš si ju aj ukotviť niekde na tele… (článok sa pripravuje) No a keď to potrebuješ, povedz telu “telo, daj mi znova pocity zo situácie XY” a telo to urobí. 🙂 Telo urobí vždy to, o čo ho požiadaš – je to tvoj najväčší kamarát a najhroznejší nepriateľ súčasne: keď žiadaš blbosti, dostaneš blbosti. Keď vidíš situáciu, ktorá ťa vytáča, a povieš si “táto situácia ma vytáča”, tak ťa čo?… vytočí… 😛

      Páči sa mi

  2. Neviem prečo, ale veľa vecí u mňa funguje opačne. možno preto, že som si ich vždy vravela asi zle a tým že náš mozog nepozná zápor ne….,tak sa mi vždy premietli opačne.
    Nevadí zvykla som si. Len zakaždým ako sa nastavím na pozitívne vnímanie napríklad cestou do práce si povie, že dnes budem mať dobrý deň a všetko hravo zvládnem, budem spokojná….., tak sa ten deň premení na totálný blázninec, aj keď to zvládnem, ale z nervami na pokraji. 😕
    Už som si to všimla viac krát…, že by môj začarovaný kruh?

    Páči sa mi

  3. no toto…divne…inak ved ty mas aj tu Martinu naopak.neskusis si ju prehodit?to mi len tak udrelo do oci v suvislosti s tym co pises,ale nemam ani potuchy preco…

    Páči sa mi

  4. Aj ja používam pozitívne afirmácie. Keď sa načapem, že myslím na to, čo nechcem, hneď si poviem “stop, žena, tak toto nie!”. A začnem myslieť na niečo pekné, napríklad na to, že je už leto a ja som na dovolenke pri mamine a vyhrievam sa na pláži 🙂
    Jedna z mojich prvých afirmácií bola : “Anrdea, mám ťa rada a prijímam ťa presne takú, aká si.” Zabrala na tretí deň 🙂
    Keď som začínala šoférovať, vkuse som si opakovala : “Som odvážna. Šoférovať auto je jednoduché. Ja to zvládnem.” Po masiaci ma kamarát nazval ,že : “Fitipaldi”…hihihi
    A napríklad, keď sa mi v niečom nedarí, moja afirmácia znie : “Som šikovná a úspešná a krásna a múdra a “…..doplňam všetky možné pozitivizmy 🙂
    Afirmácie sú super, perfektne rýchlo dokážu zmeniť myslenie a správanie 😀

    Páči sa mi

  5. 😀 … jo, pozitívne afirmácie sa zišli aj mne dneskaj, … 😀 … zvlášť po tom kolabovaní všetkého, čo je pripojené do elektriny, … 😛 😀 … reku, super, nie si smoliar, to je len “náhoda” … no, náhoda to nebola, dožral ma šéf ( ešte včera 😕 ) a ja zistila, že všetko z čoho som ja nervozna jednoducho nende 😀 …. takže, moja pozitívna afirmácia? … ticho, teplo, kľud … niikoho nevraždi 😛 … a všetko pôjde ako mááá 😀 😀 😀

    Páči sa mi

  6. mňa dokáže naprogramovať prostredie. ale ked už ide o afirmácie, pomáha mi bud niečo, čo mi už niekto povedal, a to si omieľam v hlave, napríklad že som akčná 😀 alebo pri samovystačovaní “staň sa bolesťou bolesti” 😉 alebo “každý je dokonalý taký aký je, každý niečim prispieva” alebo si jednoducho predstavím ako úžasne zakončujem tento deň, hoci aj sprchou a čajíkom. a to ma nakopne, lebo si uvedomím, že by som mohla využiť aj zvyšnú časť dňa 🙂

    Páči sa mi

Povedz svoj názor