Z rozhovoru Taishe Abelar pre Magical Blend Magazine 40, október 1993:

Kedy sa historicky začali bosoráci deliť na starých a nových?

Taisha:   Rozdelenie sa začalo robiť v období Conquisty. Keď prišli Španieli, väčšina starých bosorákov bola zničená. Napriek ich schopnostiam meniť sa na zvieratá, ovládať elementy alebo manipulovať spojencov nedokázala ich sila odolať útokom Španielov. Starí bosoráci nedokázali ovplyvniť Španielov, pretože ich kultúra bola taká silná a zafixovaná, že bosoráctvo na nich nemalo takmer nijaký účinok. Španieli fungovali z inej kognitívnej oblasti, z inej reality. Druhý zlomový bod nastal v línii dona Juana v roku 1725, keď sa nagual Sebastian dostal do kontaktu s istou bytosťou.

Kto bola tá bytosť?

Taisha:  Nazývame ho Nesmrteľný (po anglicky Death-defier, doslova “vzdorujúci smrti”). V skutočnosti je to jeden zo starých bosorákov, ktorý prežil mnoho storočí uzavretý za jednou z brán snívania. Jeho vedomie bolo stále ešte neporušené, ale následkom jeho tréningu neexistoval spôsob, ako sa odtiaľ mohol dostať. Dozvedeli sme sa, že inorganické bytosti v istých oblastiach snívania chytajú a väznia mužov-bosorákov, pretože sa živia ich energiou. Jediný spôsob, ako mohol Nesmrteľný uniknúť, bolo uzatvoriť dohodu s rôznymi nagualmi z línie dona Juana. Od toho okamihu splynul s našou líniou a výmenou za ich energiu im dával rôzne schopnosti.

Aké boli jeho dary? 

Taisha: Darovával rôzne pozície tzv. kotviaceho bodu (assemblage point). Na žiarivom obale ľudského tela, teda na energetickom tele, je veľmi svetlé miesto. Toto miesto nazývame kotviacim bodom, pretože vysvetľuje energetické vlákna v našom energetickom tele. Keď sú niektoré energetické vlákna vysvietené, zladia sa s podobnými energetickými vláknami Univerza mimo nášho tela a toto vedie k tomu, že máme istý typ vnímania. Bosoráci vidia, že na to, aby sme vnímali realitu, sústavne dochádza k nalaďovaniu sa medzi energetickými vláknami nášho svetelného kokónu a vonkajšieho sveta. Nesmrteľný daroval našej línii rôzne polohy kotviaceho bodu, teda schopnosť vnímať rozne reality, pretože každá z pozícií aktivuje nepredstaviteľné možnosti. Každému nagualovi dal odlišný počet možných polôh a tieto sa odovzdávali od naguala k nagualovi. Noví bosoráci, ktorí vznikli z tohto prechodového štádia, si uvedomili, že celé bosoráctvo je len záležitosť vnímania. Podľa definície je bosoráctvo schopnosť vnímať viac než priemerná ľudská bytosť, ktorej vnímanie Univerza je obmedzené, pretože pozná len jedinú pozíciu kotviaceho bodu – tú, do ktorej sa narodil. Ako však vidiaci nadobúdali skúsenosti, uvedomili si, že každá z týchto pozícií je rovnako obmedzujúca ako tá realita, do ktorej sa rodia ľudia. To nás viedlo k rozhodnutiu, že sa nebudeme fixovať na žiadnej stálej pozícii. To sa stalo Nesmrteľnému; zostal uväznený na istej pozícii kotviaceho bodu.

Ako sa vyhýbate tomu, aby ste zostali uväznení?

Taisha: Naše praktiky sa zameriavajú na nezotrvávanie na žiadnej presnej pozícii. Jednou takou metódou je rekapitulácia. Staré praktiky cibrili bosoráka do takej dokonalosti, že prestával byť fluidný a nedokázal sa viac premiestňovať. Toto bol jeden z dôvodov, prečo zostávali uväznení v rôznych svetoch. A preto my dnes vyhľadávame fluiditu.