Vždy som sa čudovala, prečo mi Castaneda v jeho skorších knihách ide tak nekonečne na nervy. Stále som mala pocit, že toto snáď ani nemôže byť pravda, ten človek nemôže byť až taký blbý… 😀 Až neskôr som pochopila, že som sa práve vtedy pozerala do zrkadla… 😳

Vlastne mi to došlo asi pred dvoma dňami (cca 10.6.), keď som znova čítala The Active Side of Infinity. (Mám pocit, že z tejto knihy sa stane moja súkromná “biblia”.) Je tam pasáž, kedy Castaneda opisujúc seba nevdojak opísal mňa:

Moja schopnosť rozpamätať sa bola dovtedy pre mňa len veľmi neurčitým spôsobom  prístupu k veciam, čo sa stali, ale na ktoré som chcel väčšinu času zabudnúť. V podstate som nemal vôbec nijaký záujem pamätať si zo svojho života čokoľvek.

Je to tak. “Nebudiť spiace tigre” – načo aj? 😛

No a neskôr som sa k tomuto postrehu vracala ešte niekoľkokrát 🙂 :

Ďalšiu vec, čo ma spája s Castanedom, som našla v knihe The Art of Dreaming. Castaneda sa dostal v snívaní k inorganickým bytostiam a tie ho lanárili, aby u nich zostal. Keď odolával, don Juan ho varoval, že začnú robiť zápletky. No a Castaneda sa nakoniec do jednej takej chytil… Skoro vtedy uhynul. Keď to s donom Juanom rozoberali, don Juan mu povedal:

“Tvoja primárna reakcia je, že neznášaš reťaze a rád sa vzdáš aj života, len aby si ich striasol. … Rovnako hneď, bez zvažovania či náznaku pózy, bežíš zbavovať reťazí iných ľudí.”

Nie nadarmo ma kedysi prezývali “bojovník za nezávislosť”… 🙂 Ale už na tom pracujem a odkedy som si to uvedomila, jediná barikáda, na ktorú ešte vybieham, je moja vlastná. A rozumu. A anjelská. A… 😆

a-ha – Hunting High And Low

A ono to pokračuje. V inej knižke som našla pasáž o tom, ako sa Castaneda snažil dostať popri komárovi, ktorý fungoval ako strážca istej oblasti. Používal pri tom halucinogénny tabak, pretože potreboval zrýchliť svoje vnímanie, aby komára videl. Keď ho však uvidel, bolo to obrovské monštrum, ktoré ho vydesilo a nepustilo ďalej…

“Kde som zlyhal, don Juan?”

“O všetkom premýšľaš. Premýšľal si o strážcovi a tak si ho nedokázal zdolať. … Konáš zo svojich myšlienok a to je nesprávne.”

Lene Lovich – Bird Song

A v tej istej knižke, o stránku-dve ďalej, som našla inú podobnosť čisto náhodnú 🙂 :

Trhalo ma rozdriapať svoje poznámky, keď tu ma don Juan štuchol špičkou nohy do lýtka, aby pritiahol moju pozornosť. Povedal, že okolo mňa “vidí” žiaru násilia a špekuluje, či ho idem zmlátiť. Jeho smiech mi priniesol úľavu. Povedal, že mám sklon k výbuchom násilnického správania, ale pretože nie som v podstate zlý, tak sa moje násilie obracia väčšinu času proti mne samému….…

30 Seconds to Mars – This is War

Takže toľko. Tak vám poviem – obaja sme asi parádne ksichty… 😛 Buď by som si s ním bola výborne rozumela, alebo by sme si boli išli neskonale na nervy. Ako sa poznám, tak skôr to druhé. 🙂

Ale dokázal nesmierne veľa. 🙂