Prednedávnom sme s Gabrielom hovorili o toltéckych princípoch a bezchybnosti a skončili sme u tarotu. Na príklade Veľkej Arkány mi ukazoval toltécku cestu bojovníka s jej konečným cieľom: keď sa prebudí jeho vôľa. Došlo k tomu v čase, kedy som čítala Castanedovu The Fire from Within, v ktorej bolo opisované, ako sa bojovník zbavuje sebadôležitosti.

Začnem najprv rekapitulovaním nášho rozhovoru z rána:

Gabriel, pokúsime sa zapísať náš rozhovor z dnešného rána?
🙂 Pokúsime.
Čím som štartovala? Pamätáš si?
Štartovala si tým, že z teba robíme bezchybného bojovníka. A ja som ti povedal, že „bezchybný bojovník“ je síce toltécky kontext, ale je to vec nesmierne dôležitá pre každého jedného jedinca. Že by ste na tom boli oveľa lepšie, keby ste sa dokázali zbaviť svojej emocionálnej naviazanosti na ľudí a veci.
… Tá sebestačnosť, nezávislosť na momentálnych emocionálnych poryvoch a hlavne nezávislosť na mienke iných ľudí k tomu patria. Toltékovia majú výraz „bezchybný bojovník“, ale tieto veci nie sú výsadou bezchybných bojovníkov a toltékov, ale všetkých rozumných ľudí, ktorí získali kontrolu nad svojím životom. Keby ste boli všetci takí, žilo by sa vám ľahšie.
Povedal som, že je dobré, keď je človek sebestačný a nie je závislý od emócií iných ľudí. Keď všetku lásku, čo potrebuje, má v sebe. … Nepotrebuješ mať okolo seba iných ľudí, na ktorých si závislá, len preto, že od nich dostávaš emóciu. A takisto nepotrebuješ mať ani iných ľudí, ktorí sú závislí na tebe, pretože od teba dostávajú emóciu. A potom si namietla, ale že to by mali grobiani ľahkú hru… a ja som ti povedal, že nie, pretože práve oni sú závislí na tom, aby od niekoho niečo dostávali a aby mali okolo seba ľudí, ktorým môžu robiť zle. Keby okolo nich nebolo nikoho, nemali by si na kom vybíjať svoje nešťastie.
Ale počkaj, prečo sme toto vlastne vyštartovali?
Lebo ťa úplne ohúrilo poznanie, že keby nebolo “nás” a “nich”, nemali by bulovia a grobiani a násilníci ľahký život. 🙂
A na to musíš byť „bezchybný bojovník“. 🙂
Na to sa musíš mať pod kontrolou a nereagovať na emocionálne udičky, ktoré ti hádže tvoje okolie. Potrebuješ nájsť všetku silu v sebe a nebrať ju z prostredia. Potrebuješ mať svoj vlastný názor na veci a nepreberať názor iných. Potrebuješ svoj život zoškrtať na nutné minimum, ktoré môžeš vziať so sebou, keby si zajtra mala odísť. Ten zvyšok pre teba nesmie nič znamenať, pretože potom si sa ukotvila a obmedzila si možnosti svojej voľby. Potrebuješ byť dostatočne triezva na to, aby si si nerobila očakávania, ale brala každý okamih ako jedinečnú šancu dostať sa bližšie k svojmu snu.
Takže sen sa pripúšťa?
Človek potrebuje sny, inak by spadol do stavu „kaluž vody“ a zhnil by. Ale tvoje sny musia byť len o tebe, nie o niečom alebo niekom inom. Také, aby si ich vedela vziať so sebou, keby si zajtra mala odísť. 🙂
A ľudia?
Tých nemôžeš potrebovať v miere, že by ti vytvárali závislosť na sebe. Ak ich máš rada, vezmeš si ich so sebou – v svojom srdci. Pamätáš, ako sa lúči bosorák? Berie si spomienku do seba, berie si jej energiu a tú pridáva do svojej energie. Takto je to veľmi nenáročná „batožina“.
Veliký, je to všetko?
🙂 Nie. Ešte sme nešli na strategickú časť „byť bezchybný“… 🙂 To je to, že potrebuješ poznať svoj cieľ. Tvoj cieľ je tvoj sen. A potom, keď ho poznáš,…
…vieš, že čakáš a na čo čakáš. 🙂
🙂 Vidím, že chápeš. Vieš, kam ťa má cesta doviesť a každú situáciu, ktorá sa naskytne, zhodnotíš z hľadiska toho, či ťa dokáže posunúť aspoň trochu dopredu – tým približným smerom.
A ktorý smer to je?
🙂 Ale to je predsa také jednoduché… Ak je tvoj sen ty sama, tak jediný správny smer vedie k tebe. Nejdeš istým smerom, ideš do seba.
Buch. Toto mi vzalo dych.
🙂 Som rád, že som ti dokázal vziať dych.

Ideme pokračovať? Už si mi znadal, že som ako Castaneda – všetko potrebujem zapisovať. 😀
🙂 A nepotrebuješ?
A ja som hneď začala, že to ale robím pre iných… a potom mi došlo, že nie pre iných, ale pre seba… a potom som sa zašmodrchala a vzdala som to. Ale povedal si, že budeme k toltékom.
A povedal som ti, že máš priniesť Veľkú Arkánu z tarotu a rozložiť ju.
Rozložila som.
Budeš mi hovoriť, čo ťa napadá – vo vzťahu k toltéckemu učeniu. Prvá karta je Blázon. Čo ťa napadá?
Štandardné vysvetlenie. Vydávaš sa na cestu s hlavou plnou predstáv a srdcom plným nádeje – a nepozeráš veľmi pod nohy. Vysoká pravdepodobnosť, že spadneš na nos, ak tvoj život nebude „tight“. Počkaj… ak ho nebudeš pevne kontrolovať.
🙂 Sebakontrola. Disciplína.
🙂 Vidím, kam mieriš. Ale druhá karta je Mág – a to mi nedáva zmysel.
🙂 Nie vtedy, ak sa naňho pozeráš ako na osobu. Ale Mág je zlúčenie štyroch živlov. Mág je nepredvídateľná reakcia. Mág je tajomstvo života – svet tam vonku, ktorý na teba čaká, aby sa mohol zasmiať, ako pekne padáš na nos. 🙂
Potom je Kňažka.
🙂 To éterické za tým hmotným. Kým Mág je zhmotnenie v plnom prejave, Kňažka sú princípy, ktoré sa za tými prejavmi skrývajú.
Cisárovná.
🙂 Myslel som, že budeš hovoriť ty…
🙂 Už si mi napovedal. Poznáš hmotu a poznáš ako-tak princípy, ktoré sa za ňou skrývajú. Dokážeš veci dostávať do života. Je to hojnosť. Je to emocionalita. Obklopuješ sa ľuďmi, aby si sa cítil dobre. Zhmotňuješ pre nich a oni sú ti za to vďační. Vzhliadajú k tebe.
Cisár.
🙂 Nastoľuješ tento stav ako status quo. To je to, ako veci fungujú. Máš svoju „skupinku“, ktorá k tebe vzhliada a obdivuje ťa a prízvukuje ti a ty sa cítiš istý, mocný, spokojný. Ale sú aj ľudia, ktorí do tvojej skupinky nepatria.
🙂 Viera.
Tak sa ich pokúsiš obrátiť na „pravú vieru“. Keď to nejde podobrotky, pôjde to ohňom a mečom. Potrebuješ svojich „poddaných“, pretože si na nich medzičasom závislý. Preto vezmeš realitu, oprostíš ju od všetkého, na čo nemáš odpoveď, a vyhlásiš ju za jediný možný prístup.
Milenci.
Neviem… Počkaj! Už sa chytám! Máš svojich „poddaných“. Podľahol si pasci moci. Ale časť „poddaných“ ťa neznáša alebo proti tebe bojuje. Máš nalomenú sebaistotu. Tak sa snažíš obnoviť si ju cez iného človeka. Hľadáš k sebe niekoho, v očiach koho sa celý svet stratí a budete len vy dvaja a všetok ten nesúlad a nenaplnenosť zostanú za dverami.
🙂 A vkladáš svoj osud a šťastie do rúk iného.
Voz.
Úspech? Víťazstvo?
Čierny a biely kôň. Raz tak, raz onak. Niekedy úspech, niekedy neúspech, ale je v tom obrovská námaha, udržať rozum a emóciu v záprahu, ktorý ťahá jedným smerom. Námaha a preťaženie. A sme pri Sile.
Obraciaš sa dovnútra?
Presne. 🙂 Krotíš svoje vnútorné šelmy. Krotíš emóciu. V Pustovníkovi sa dostávaš tak hlboko dovnútra, že prestávaš byť prístupný pre vonkajší svet. Už je len tvoja lampa a ty. Začínaš pod nánosom hmoty a emócií a väzieb a vzťahov vidieť svoje vnútorné svetlo – začuješ hlas svojej duše.
Počkaj, idem rozťahať zvyšok kariet. Koleso šťastia.
🙂 Ty.
Povedala by som na prvý pohľad, že riskovanie, ale takto mi to nejde do kariet 🙂 , keď za tým ide Spravodlivosť. Tak si myslím, že ide o voľbu. Vybrať si cestu a zvážiť, aké pre a proti musíš brať do úvahy.
🙂 A potom sa rozhodneš v Spravodlivosti. Rozsekneš to: buď emócia a vzťahová závislosť alebo sebestačnosť.
Visiaci muž… Urobia z teba obeť. Budú sa snažiť dostať ťa späť…
Ale po nej ide Smrť.
Smrť ega?
Smrť starého „ja“. 🙂
Hmmm… Tak potom zbavovanie sa častí zo seba, ktoré ti po tvojej voľbe už nie sú na nič. Púšťanie presvedčení a predstáv, sebaobetovanie na oltár tvojho nového cieľa. Dekompozícia a rekompozícia tvojho ja.
🙂 Dalo sa to povedať aj jednoduchšie.
🙂 Ale nie ja.
Smrť… 🙂
Zomiera staré „ja“ a na jeho miesto nastupuje nové „ja“. Spomínam si na jeden z tarotov, v ktorom je na tejto karte obrázok kostlivca, ako nesie svoje mŕtve telo cez vyprahnutú krajinu. Vždy mi to dávalo takýto zmysel. 🙂
Umiernenosť.
🙂 Po včerajšom čítaní Castanedu mi prichodí ako sebaovládanie, sebakontrola.
Je v tom viac. Je to odstup, odosobnenosť, ktorá vzniká zánikom tvojho starého, emocionálneho a vzťahového „ja“. Je to nová forma kontroly – všetko okolo teba je neznáme a nepoznané. Si ako malé dieťa, ktoré sa teprve rozhliada po svete. Všetko musíš testovať a robiť si z toho nové uzávery. Ale už medzičasom vieš, že tá najlepšia vôľa v Bláznovi dokáže viesť k odporným výsledkom v Cisárovi a Viere, takže si opatrný a nedovoľuješ si robiť interpretácie. Všetko sú to len také neveľmi presné kategórie. Prechádzaš z oblasti slov do oblasti pocitov, teda toho, čomu ty hovoríš „obrazy“. Mäkká, poddajná realita, ktorá ti uhýba, keď ju chceš pevne uchopiť.
Diabol.
🙂 Diabol. 🙂
OK… 🙂 Ľudia okolo teba začínajú šalieť. Ovečka sa odvážila vybočiť zo stáda. Prichádzajú udičky a nátlak, aby ťa dostali znova do stáda. A prichádzajú aj tvoje vlastné vnútorné pokušenia: túžba po zabehanom „starom“ živote, kde veci boli pevné a uchopiteľné. Túžba po poznanom zle, ktoré je lepšie ako nepoznané a neisté dobro… Človek bojuje s dušou.
🙂 To je pekne povedané. Vystihuje to, čo sa deje.
Potom Veža značí, že ak podľahneš, prichádza kolaps všetkého, čo si zatiaľ nadobudol?
Očistný kolaps. Ak v tebe ešte zostala štipka vzťahovačnosti, velikášstva a sebadôležitosti (Cisár a Viera), tak nastáva čas zboriť ju. Ak sa nezborí, nedostaneš sa ďalej a budeš po zvyšok svojho ľudského života vegetovať na okraji spoločnosti – bez toho, po čom tak túžiš, bez pocitu spokojnosti.
Doniesla som ďalšie tri karty: Hviezda, Mesiac a Slnko. A myslím, že za nimi vidím pokračovanie príbehu o bezchybnom bojovníkovi 🙂 – Hviezda je tvoj sen, sen tvojej duše. Spočiatku má len efemérnu podobu (Mesiac), ale čím dlhšie ho snívaš, tým viac sa zhmotňuje (Slnko). Najprv je len studený a spojený s ľútosťou a obavami, že je falošný (Mesiac), ale postupne začína hriať a začína ti odhaľovať celkom nový svet…
🙂 Súd.
No, neviem. Asi vzostup do vyššej sféry, ktorý končí návratom domov v Svete?
🙂 Keď už máš istotu, že si na dobrej ceste, veci sa začínajú dariť. Rekapituluješ svoju minulosť a lúčiš sa s ňou v Súde. Keď ju oplačeš a oželieš, otvorí sa ti portál do nového sveta v Svete. 🙂
🙂 Takto som tarot ešte nikdy nevnímala, Veliký!
A ešte nekončíme. Teraz tie vlastnosti vo vývoji bojovníka k bezchybnosti, čo si čítala včera.
Počkaj… Musím to vyhrabať v knihe. Ešte si to nepamätám. Tak, tu to mám: kontrola, disciplína, sebaovládanie, načasovanie a vôľa. Castaneda píše, že prvé dve má každý vo väčšej alebo menšej miere a ostatné sú súčasťou bojovníkovej cesty.
Kontrola.
Podľa Castanedu je kontrola to, keď si povieš, že do danej situácie ideš a urobíš všetko pre to, aby si sa v nej udržal a ustál ju. Keď nedovolíš, aby tebou mávali emocionálne poryvy alebo pocit vlastného ega.
Ktorá z našich kariet?
Heee… Visiaci muž?
🙂 Presne.
Disciplína. Castaneda ju popisuje ako realizáciu plánu, keď sa ti nechce. Keď máš pochybnosti. Keď si unavený a ubolený. Diabol?
Diabol.
Sebaovládanie… Vychádza mi na Umiernenosť, ale tá je pred Diablom!
To preto, že si význam ohraničila na jednu jeho časť. Sebaovládanie/zdržanlivosť znamená schopnosť vyňať seba z veci a zvažovať ju len ako vec, ako energetický fakt. Znamená schopnosť z nejasnej predstavy urobiť jasnú a hmotnú záležitosť. Znesieš všetko v prospech nejakého cieľa.
Mesiac?
🙂 Mesiac.
Načasovanie…
🙂 Slnko. Príde čas, kedy sa nejasné obrysy premenia na nový svet.
Vôľa?
No, už nemáš veľký výber… tak ktorá?
Svet?
🙂 Svet.
Jeeeeej, ďakujem, Veliký! 😀

…