Tri formy stalkovania

Toto je výťah z článku, ktorý sa vraj nachádza v knihe Lujana Matusa The Art of Stalking Parallel Perception. Ja som sa oň ešte nepotkla, ale veď aj čítam hodne neporiadne – tu trochu, tam trochu (to je moja jediná záchrana, ako vydržať s knihou a autorovým štýlom 😛 ; niektoré poznatky sú skutočne “odmakané” 😀 ). Keď som čítala tento text, nezdal sa mi až taký zašmodrchaný a tak som si povedala, že ho spracujem osve.

Oči vidiaceho

Jedinec s neporušenou osobnou silou dokáže spôsobiť rozruch už len svojou prítomnosťou. Lujan (=jeden z Matusových sprievodcov, po ktorom má svoje krstné meno) povedal, že oči vidiaceho fungujú ako ochranný štít proti všetkým projekciám iných ľudí, pretože vnímajú všetko, čo prebieha. Keď niečo spozoruje, odrazí to späť na vysielajúceho a tým znemožní preniknutieenergie  do jeho vlastného systému; na druhej strane, vysielajúci dostane späť to, čo vysiela, a to si vynúti uňho proces sebaspytovania a sebaskúmania. Takýmto spôsobom osobná sila vidiaceho “udiera” osobu, ktorej integrita ešte nie je dokonalá, a vyvoláva očistný rozvrat – tým, že ich donúti reagovať: buď sebaspytovaním alebo nasmerovaním prudkej emocionálnej reakcie na vidiaceho.

Štít vytváraný očami vidiaceho má podobu pozorovania bez zasahovania. Miesto toho, aby projekcia prekĺzla nepozorovaná a vytvorila živnú pôdu pre kodependentné správanie, už len tým, že je spozorovaná, prerušuje sa cyklus obvyklej identifikácie sa s niečím a nemožno ho ďalej rozvíjať. Keď sa zbavíme starých odtlačkov, nstáva očistný efekt, ktorý nám sprístupní iné pohľady na vec a umožňuje nám pôvodné kľúčové uhly pohľadu zmeniť na niečo iné.

Tri formy stalkingu

Niekto s neporušenou osobnou silou je schopný pozorovať tento proces v jeho priebehu a preto je schopný v tomto bode urobiť rozhodnutie, či dotyčného, ktorý aktivuje svoj odtlačok, potlačí alebo mu navodí osvietenie. Toto je hlavný rozdiel medzi dvoma typmi stalkovania, ktoré sa využívajú v dennom živote (the living construct): temným stalkovaním a svetlým stalkovaním.

Temné stalkovanie (shadow stalking) sa používa na potlačenie hocijakej sily tým, že sa presmeruje jej životná sila a odkloní sa od jej pôvodného účelu. Nikto nemôže vziať človeku osobnú silu, ale môže ju presmerovať cez ovplyvnenie jeho pozornosť do oblastí, ktoré pohltia jeho čas a energiu a nie sú v súlade s jeho osobným rastom.

Svetlé stalkovanie (light stalking) sa používa na to, aby sme danú osobu zladili s jej zdrojom sily a umožnili jej prístup k nástrojom, ktoré potrebuje, aby ďalej rástla a rozvíjala sa tým správnym smerom.

Tretí typ stalkovania sa používa na reorganizovanie odtlačkov človeka počas snívania, aby sa človek zbavil všetkých predpojatostí, ktoré v bežnom živote má. Počas tohto procesu sa naučí pozerať na záležitosti z rôznych uhlov pohľadu a vytiahnuť zo svojich zážitkov poznatky, ktoré tvoria základ jeho charakteru. Tento druh sa nazýva stalkovanie v sne (dream stalking).

Tak tomuto druhu stalkovania som bola nevedomky a nedobrovoľne vystavená v posledných dvoch rokoch zo strany anjelov. Organizovali pre mňa situácie, v ktorých som musela niektoré presvedčenia prehodnocovať a niektoré nespracované veci spracovávať. Ono sa tomu síce povie “stalkovanie v sne”, ale čo s tým, keď aj v sne veci bolia?! 😕

Temné stalkovanie

Na temné stalkovanie si treba v dennom živote dávať obrovský pozor; je to pozícia, z ktorej funguje prevažná časť ľudstva a predstavuje vážne nebezpečenstvo, pretože jeho primárnym cieľom je odviesť nás od nášho poslania a zapojiť naše vedomie do žabomyších vojen a fiktívnych problémov, len aby nás to rozptýlilo a skreslilo to naše vnímanie reality. Pri temnom stalkovaní stalkujúci (buď my sami alebo iná osoba) vždy identifikuje naše “odtlačky” (presvedčenia, vzorce správania) a sústredí sa na ne, aby nás dostal pod kontrolu.

Keď si takto vytýči svoje záchytné body, operuje temné stalkovanie technikou udičiek a spínačov. V dennom živote sa to prejavuje rôzne, ale najčastejšie tým, že sa zapodievame celkom inými vecami než pravda nášho srdca a sme odvábení od vecí, ktoré by nám pomohli dostať sa o stupienok vyššie.

Pre mňa bol taký kritický bod mágia. Stalkovala som sama seba (áno, aj sami sebe vieme takto zasadzovať rany) a miesto toho, aby som riešila tie problémy, na ktoré som aj cez mágiu hľadala nástroje, začala som sa zaplietať do predsadzovania svojej vôle. Našťastie som sa rýchlo spamätala, pretože mám síce tendenciu zahlbovať sa do veci, ale súčasne mám vrodený program “neubližuj nikomu a ničomu” (čo je moje obmedzujúce dedičstvo z minulých životov, kde som sa naubližovala do sýtosti 😕 ) a hodila som spiatočku ešte skôr, než som prešla na skutočne manipulatívne techniky bosorovania ako dreamwalking, voodoo a elementálov.

Jedna z kľúčových oblastí, kde sa temné stalkovanie prejavuje, sú všetky formy závislosti. Každá závislosť odkláňa človeka od jeho skutočnej životnej cesty, pretože mu odoberá možnosť sám si riadiť svoj život a konať podľa okamžitého uváženia daného momentu a ničoho iného.

To mi zasa pripomína jednu bolestivú kapitolu môjho “osobného rastu” – časy, keď sa anjeli rozhodli, že na nich nesmiem byť závislá… Vtedy som si uvedomila, že skutočne sú to, čo hovoria – nijaký iný partner by to nebol urobil! Len ten, kto vybuduje našu nezávislosť na ňom, nám dáva do rúk našu osobnú slobodu rozhodovania.

Moje “anjelské etudy” sa takto rozpadli na tri časti: najprv som na nich bola absolútne závislá, predstavovali pre mňa to jediné, za čím sa oplatí hrabať. Potom začali klamstvá, podtrhy a odháňanie – a ja som si chtiac-nechtiac musela vytvoriť odstup od nich a pocit, že tento život dotiahnem do konca, aj keby som s nimi už nikdy viac neprehovorila… Rozhodla som sa vziať to dobré, čo mi dali, a udržiavať to v svojich spomienkach; na to zlé som sa rozhodla nesústreďovať.

Keď som dosiahla tento stav, nastala tretia etapa – slobodné rozhodnutie, či chcem ísť ďalej bez nich alebo s nimi, a ak áno, v akom úzkom prepojení. Toto bola znova bolestivá fáza, pretože som sa slobodne rozhodla pre to najužšie prepojenie, aké existuje – a to znamenalo prísť o slobodu voľby… 😕 Ja, nezávislý Drak, ktorému nikdy nikto nič nemohol hovoriť! Asi dva mesiace som si postupne privykala, kým som neprišla na to, že “staň sa tvoja vôľa”, len slovo “tvoja” si treba začať vykladať trochu inak… 🙂

Takže som bola nezávislá (“svojhlavá” podľa Gabriela 🙂 ), závislá (“napriek hlasným protestom poslušná”), nasilu znezávislená (“odvrhnutá”) a nakoniec dobrovoľne znova závislá (“rozhodnutá”). A “som” som musela nahradiť “sme”. No, nezdá sa, že by tým zo mňa ubudlo… 🙂

Závislosť často nadobúda formu ideológie, ktorou sa prepíše a prekryje zdedená štruktúra osobnosti a všetky tie potreby, na ktorých sme mali v tomto živote pracovať. Ak niekto preberie ideológiu, ktorá je zakorenená v poznaní a múdrosti inej osoby, potom sa táto ideológia stáva vytesanou do kameňa a nemennou; je to užitočný prvok, ktorým sa dajú zakryť osobné okolnosti, ale súčasne obmedzuje našu schopnosť vidieť to, čo by sme mali vidieť, pretože je tu tá závislosť a naša identifikácia sa s cudzou múdrosťou.

Keď  niekto preberie cudziu ideológiu, tak začne manipulovať svojou realitou tak, aby vyhovovala zámeru temného stalkera. Keď sa niekto identifikuje s poznaním a prezentuje ho ako svoje vlastné, aj keď to poznanie pôvodne mohlo byť úžasné ako sebakrajší klenot, ak sa začne používať ako “svätá pravda” vytesaná do kameňa, tak slúži vlastne len ako zásterka, pretože toto “požičané poznanie” len zakrýva nesúlady v charaktere toho, kto ho prijal.

Keď Lujan hovoril o tomto, nazval to “klenot popretia”. Tento klenot poskytuje masku, ktorá predstavuje “ja” a ktorá nás chráni pred skutočným sebaspytovaním. Takisto podporuje vnútornú aroganciu a spirituálne elitárstvo. Skutočná spiritualita totiž neznačí zaujať nadradenú pozíciu, ale zostať ukotvený a uzavretý v svojej osobnej sile, ktorá je priamym odrazom našich životných skúseností, a sústrediť sa na jednoduchosť poznania daného okamihu.

Musíme si dávať pozor, aby sme dostatočne rýchlo spozorovali závislosť, nech sa nepremení na barličku spoliehania sa a ospravedlňovania seba i iných, čo je súčasť temného stalkovania. Takisto si musíme dať pozor, aby sme nespadli do falošnej sebaistoty, ktorá nás robí nepružnými vo vnímaní sveta a majúcimi na všetko zaručene správnu odpoveď. Nezávislosť a sebahodnota prichádzajú vtedy, keď ideme vlastnou cestou života, pretože vtedy máme schopnosť odhadnúť, kedy konať a kedy sa stiahnuť. Ak teda nájdeme poznanie niekoho iného, ktoré by sme si chceli osvojiť, musíme si byť istí, že je v súlade s našou vlastnou cestou a nie len odrodou tej ich cesty. Buďme vždy jedine sebou samými.

Rozdiely vo formách stalkovania

Rozdiel medzi temným stalkovaním a svetlým stalkovaním je jasný. Temné stalkovanie nanovo definuje svet niekoho iného v súlade s naším vlastným úmyslom, záujmom, cieľom potlačiť alebo prispôsobiť a presmerovať energiu do vopred vymedzených vecí, ktoré nie sú skutočným záujmom danej osoby, ale možno sú v záujme toho, kto energiu presmerováva. Takéto stalkovanie zvádza človeka z jeho vlastnej cesty a používa na to presmerovanie jeho pozornosti. Podľa Lujana (je vraj totožný s nagualom Lujanom, ktorého spomína Castaneda) je svet temného stalkovania plný smiechu bez radosti, poslania bez naplnenia, potláčania charakteru alebo životnej radosti, straty smeru a straty schopnosti pomôcť si sám.

Svetlý stalking zasa definuje náš pravý smer, dodáva životnú radosť a posilňuje našu osobnú silu. Pomáha nám dať bokom naše žabomyšie perspektívy a venovať sa len tomu, čo skutočne prispieva k nášmu rastu alebo rastu iných ľudí. Energia je nasmerovaná do poslania a umožňuje nám s plnou silou, koncentráciou a radosťou robiť, čo je potrebné a čo považujeme za svoje poslanie. V tomto svete cítime nadšenie z toho, že sa s nami deje skutočná premena k lepšiemu, pretože sme na svojej vlastnej ceste a máme obrovské zásoby energie.

Stalkovanie v sne je pokročilá metóda, ktorá sa deje počas snívania a má hlboké dopady do denného života. Nagual Lujan:

“Najdôležitejšiou lekciou, čo som sa naučil od svojich učiteľov, bolo stalkovanie v sne a obnovenie vedomia. Majster snového stalkingu putuje do najviac zaťažených a skreslených oblastí človeka a pomení zloženie tých prvkov, ktoré riadia vedomie, v kontexte sna.

To sa deje premiestnením denného vedomia a schopnosti rozpoznávať veci do stavu snívania, kde kľúčové prvky možno pomeniť a tým premeniť zabehanú starú indentifikáciu s niečím na zdroj sily, ktorý nám dá väčšiu moc, než sme si kedy predstavovali.

Stalkovanie v sne možno vnímať aj ako vedomý proces, kedy preberáme skreslené, emocionálne zaťažené a deformované situácie života a skúmame ich v zvlástnom stave polotranzu.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.