Tu je článok dona Miguela Ruiza a jeho syna José Ruiza v spolupráci s Janet Millsovou z 23.7.2010. Hovorí o tom, že by sme si mali dávať pozor na to, aké správy vysielame; už len samotné uvedomenie si dokáže podstatne zmeniť našu osobnú silu.
Už ste si všimli, že všetci sme “poslovia”, nosiči správ? Každý z nás používa slová na to, aby si tvoril svoj názor alebo aby ho vysvetlil. Sústavne používame slová na to, aby sme sebe a ľuďom okolo nás odovzdávali správy a prijímali ich on nich (alebo aj od nás samých). Otázkou však zostáva: Aký druh správ sprostredkujeme? Pravdu alebo lži? Sprostredkovanie lží je problém, pretože každý konflikt – či už vnútorný alebo medziľudský – je výsledkom toho, že veríme lžiam a vysielame lži.
Na svete žijú miliardy “poslov”, ale aké správy prinášajú? Odpoveď je zjavná. Vidíme jej dopady na svet. Väčšina ľudí na Zemi si vôbec neuvedomuje, že slová majú silu tvoriť. Nemajú predstavu, odkiaľ pochádza sila ich slov – čo znamená, že ich slová majú kontrolu nad nimi.
A čo za “posla” ste vy? Vpustite si túto otázku do srdca, kde cítite zmysel a úmysel za slovami. Aké správy vysielate svojim deťom, svojim partnerom, svojim súrodencom, svojim rodičom a každému okolo vás? Ste poslom klebiet a lží? Cítite sa dobre uprostred celej tej drámy, ktorá vzniká z toho, že veríme lžiam? Je to to, o čo sa delíme s ľuďmi okolo seba? Je to to, čo učíme naše deti?
Sústavne vysielate správy ľuďom okolo seba, ale ešte viac vysielate správy sebe samým. Ako vyzerá ta správa? Je to tá najdôležitejšia správa, pretože ovplyvňuje celý váš život. Ako sa k sebe staviate? Ste k sebe láskaví? Máte sa v úcte? Alebo sa dokonca máte radi? Aký život vytvárate sami pre seba? Ste šťastní, alebo sa trápite? Ak sa trápite, ak vo vašom živote je dráma a neprávosť, vtedy nie ste bezchybní so svojimi slovami. Všetky tie hlasy vo vašej hlave skresľujú vašu správu. A aké správy chcete vysielať ľuďom, ktorých milujete najviac, ak správy, ktoré vysielate sami sebe, vás vedú do utrpenia?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
uufff, no veru, … tak toto je len o učiť sa, učiť sa , učiť sa 😀 … učiť sa sebapoznaniu a sebaanalýze … minútu po minúte každý deň … 🙄 …
hm, a ak to chápem správne, o správnosti slov a správ ma má utvrdiť neošalený spokojný vnútorný pocit, čisté vedenie srdca … nie viera v správnosť rozhodnotí, za ktorou sa môže skrývať prezlečená pomsta, úskok či dokonca skalopevné presvedčenie o mojej pravde, … ale kdesi v kúte srdiečka ukrytý človiečik, Ja, ktoré sa vie tešiť len čistej radosti, láske, pokoju …
hm, no to už aby sme všetci začali, šak to je roboty ako na kostole, do kelu … 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
veľký súhlas:)
Páči sa miPáči sa mi
to ti teda poviem … 🙂 a najťažšie na tom je keď si uvedomíš že práve cez slová útočí parazitisko cez egom ovládané JA 😦 nemá stále dosť podrypne zaskočené JA (najlepšie v nestráženom okamihu ) … mám s tým čo robiť aby ma znovu nezaskočil !!! ono niekedy to nestihnem a on na mňa spustí rev menších či väčších klamstiev čo mám niekedy problém ustáť a on to hnusný vie dobre vo svoj prospech využiť 😦 … no viac človeka zamrzí keď neustráži slová namierené voči niekomu inému a vtedy s pol sekundovým oneskorením sa mi podarí precitnúť 🙂 spod vplyvu parazita a uvedomím si že to som tak povedať vôbec nechcela a fakt som si vedomá dvoch protichodných energií – virtuálneho parazitického a skutočného JA – mierne schizofrénna chvíľka 🙂
… v tých svetlých momentoch mám sto chutí vykopnúť duo sudca-obeť do atmosferických výšok 😀 … no ten parazitisko má silný korienok takže je to poriadna fuška sa s ním stále naťahovať … nemá však šancu lebo praxou a poznaním sa človek zdokonaľuje a ak je pozorný väčšinu trikov nepriateľa postupne prekukne 🙂 a okrem toho …
Nádej zomiera posledná a viera je večná 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Smiem byť protiva? 🙂 Ono je to ako čierna škvrna na cibuli. Najväčšia je na vonkajšej vrstve, ale siaha hlboko dovnútra – niekedy až do samého jadra (ak teda cibuľa niečo ako jadro má). My to spozorujeme vonku, odstránime a potom pracujeme na iných škvrnkách na vonkajšej šupinke cibule, až kým ich neodstránime všetky a šupinku nezlúpneme (alebo neodpadne sama, taká deravá aká už medzičasom je 🙂 ). A pod ňou je nová šupinka – a ajhľa! na nej tá istá čierna škvrna, možno trochu menšia rozsahom…
Vigilová tomu hovorí, že sú to motívy, ktoré sa tiahnu cez všetky vrstvy nášho života s rôznou intenzítou. Čiže je možné, že sa k tej istej veci budeme vracať znova a znova, vždy na trochu inej úrovni a v trochu inom kontexte. Čiže “jéj, ja už nie som prchký!” sa o mesiac-dva môže zmeniť na “dokelu, a toto je čo; to som zasa prchký?!” 🙂 Trpezlivosť. Postupne to zlúpeme, hoci pri tom možno aj zaslzíme. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Uzasne polopatisticky a vystizne povedane 🙂 Myslim, ze ta nemiznuca ci vracajuca sa, avysak stale mensia skvrnka nas drzi aj v pokore, aby sme nezabudali trpezlivo na sebe pracovat.
Páči sa miPáči sa mi
hm, … ja mám niekedy pocit, že nádej je len slovo, ktoré si niekto vymyslel len a len preto, aby sa v momentálnej zvŕzanej chvíli vedel vôbec nadýchnuť … 🙄 …
viera, ako slovo, mi sedí viac, kouká z toho ozajstné zdravé precitnutie a pochopenie … 😀 😀 😀
v ostatnom súhlasím … jo, najhorší parazit je práve ego a s ním spojené všeeeeeeeetky blbé slová a už vôôbec nejdem hovoriť o myšlienkach, no des … 😕 a že vraj tvorca, hm no do kelu … 😕 .. jo, vdaka svojmu egu, sme ako posádka ponorky vo filme guľa … 🙄 ..
Páči sa miPáči sa mi
Anjelicsue a teraz ktore ja to tomu druhemu ja tak sakredo nadava? To je to “dobre” ci to “zle”?
Páči sa miPáči sa mi
Heli
si teda potvorka múdra 🙂 svoju cibuľu šúpem už nejakú tú chvíľku a občas mi i nejaká tá slzička ujde 🙂
Lilah
tá ponorková nemoc egu aj tak nevíjde aj keď sa snaží … raz tá bublina tak či tak praskne … bum … 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Dnes mi presne tento článok prišiel priamo od Ruizovcov v angličtine. 🙂 Neviem, ako som sa k nemu mohla dopracovať v predstihu… 😀 Hepi!
Páči sa miPáči sa mi