Miro mi poslal úryvok z knihy od autora Gato, v ktorom zaujímajú budhistickí majstri postoj k toltéckemu učeniu. Veľmi sa mi to ako porovnanie zapáčilo. Mirov pôvodný komentár nájdete na Gaia Talks, ja sem len prekopírujem jeho obsah.
Mirova odpoveď vznikla ako reakcia na channeling s Gaiou, kde sme sa dotkli aj bosorákov. Hovorili sme celkovo o vzostupe:
Takže keď už vibrujem ako človek najúžasnejšie na tejto Zemi, čo sa so mnou stane po smrti?
🙂 To je tvoje rozhodnutie a záleží od toho, aké životy si mala za sebou. Môžeš ísť vyššie a stať sa vedomím, ktoré je len čiastočne viazané na hmotu. Potom, neskôr, nebudeš hmotu potrebovať vôbec, budeš len čistá, vedomá individualita. A ešte neskôr už nebudeš potrebovať ani tú individualitu a budeš len čisté vedomie.
A potom?
Potom sa môžeš rozhodnúť, či sa chceš vrátiť do Zdroja, alebo či chceš pokračovať za vibráciu tohto vesmíru.
Je to možné?
Je to možné; nie je to obvyklé. Ako súčasť Zdroja sa aj tak pohybuješ za hranicou tohto vesmíru, takže málokedy sa čiastočky vedomia rozhodnú pokračovať ďalej samy. Navyše už nemajú individualitu a to rozhodovanie im nepadne až tak ľahko. Väčšinou sa zhluknú a vytvoria nový útvar, niečo ako „náhradnú individualitu“, a s tou potom pokračujú.
Existujú „skratky“?
Narážaš na bosorákov? Nie, neexistujú. Bosoráci, ako ich poznáš, nedokážu nikdy opustiť tento systém. Vzdali sa všetkého, čo im v tom mohlo pomôcť.
Samuel chcel vedieť, čo všetko ich obmedzuje vo vzostupe, a Miro mu poslal tento text:
Buddha je buddhou také proto, že ví o všem všechno. Rovněž jeho následovníci, kteří dospěli do stavu buddhovství, jsou s to skrz na skrz proniknout myslí i záměrem druhých a zřít jejich cestu, příčinu i následek každého činu.
Tomuto “videniu” i toltékovia hovoria “videnie”. Ich videnie sa totiž neobmedzuje len na energiu, ale je to vnímanie príčiny, následku a možností každej situácie. O tom vlastne je cesta bojovníka.
V buddhistické tradici se objevují bytosti zvané pratjékabuddhové. Jsou to bytosti, které došli až na nejzazší mez na cestě poznání – takzvaní osamělí buddhové neboli samoprobuzení. Jsou to bytosti, které byly tak znepokojeny koloběhem života a smrti, svojí dočasností a pomíjivostí, že všechny síly vložily do překonání této pomíjivosti a smrti. Dospěli až do nejvyššího stavu vědomí. Od buddhů se liší hlavně tím, že dosud nenalezli svoji pravou podstatu a tak nedosáhli konečného spočinutí. Buddha Šákjamuni o nich prohlásil: „Buddhovská podstata (všeho) je něčím neznámým pro samostatně osvobozené a samoprobuzené.“
Myslím, že to je veľmi presné popísanie bosorákov. 🙂 Budhizmu odpustím pindy o nenájdení pravej podstaty, pretože ak nevieme, čo to je, tak potom každý o každom môže vyhlásiť, že ju nenašiel… Na to viem príliš málo z budhizmu, aby som si vedela urobiť názor. V mojom terajšom stupni poznania budhizmu ma toto vyjadrenie akurát tak rozčuľuje, takže bude musieť nastúpiť Miro a dovysvetľovať. 🙂
Tito samoosvícení věnují všechnu energii individuální cestě k překonání smrti a je zcela mimo jejich rámec starat se či poučovat druhé. Osobně se domnívám, že Nagualové by byli na Východě označeni právě tímto termínem.
Tuto má veľkú pravdu, čo sa týka starého toltéckeho učenia. Starí toltékovia sa skutočne sústreďovali nie na šírenie svojho slova, ale na výber vhodnej skupiny ľudí a na spoločnú poslednú cestu. New-age toltékovia to robia naopak: šíria svoje učenie medzi ľudí, ale na to, aby ho mohli šíriť, musia ho nutne “rozriediť”, pretože nie každý je schopný absorbovať ho v jeho koncentrovanej, bosoráckej podobe. Bosorácke učenie je tvrdé a pochmúrne, prítulné asi ako kyselina sírová. Väčšina ľudstva je mäkká, prítulná a ide za sebau(spo)kojením. Keby new-age toltékovia chceli prinášať medzi ľudí pôvodné učenie, mali by len veľmi malý okruh poslucháčov…
V mojich očiach posledný skutočný tolték starého razenia bol don Juan, hoci už on o sebe hovoril, že nepatrí k toltékom starého razenia.
Pokud důkladně rozebereme učení Nagualů, zjistíme velkou shodu s východními naukami. Zásadní rozdíl je pouze v tom, že například žák buddhismu ví hned od začátku, že pravá podstata jeho i světa je podstatou buddhy. Je tedy stále vše v pořádku, stačí se zbavit falešných názorů a myšlenek. Čarodějové, kteří to pochopitelně neví, pak musí rozpracovat nejrůznější techniky, ale nikdy nepřekročí rámec boje o své vlastní vědomí. Nedostanou se z pasti duality. Buddha, poněvadž si uvědomil svoji podstatu, mohl prohlásit: „Život a smrt jedno jsou.“ Vyřešil problém pomíjivosti a smrti už během života.
Ako inak – nesúhlasím… Ujo budhista asi nikdy nebol nagualom. 🙂 Podstata naguala je o tom, že sa dostane za hranicu duality. Ak by to neurobil, nemá základnú schopnosť/zručnosť naguala – fungovať pre ostatných ako kľúč na prechod “na druhú stranu”.
Podobně jako čarodějové tvrdí, že totální uvědomění je konečným cílem existence, Buddha totéž obrací do věty: „Jedinou poskvrnu, kterou na vás vidím, je nevědomost.“
Don Juan: “…možno závery, ku ktorým sa dopracujú na základe toho, čo vidia, môžu byť chybné, ale to by bolo preto, že sú naivní, nekultivovaní. Aby sa tejto katastrofe vyhli, musia si kultivovať svoju myseľ – a to všetkými možnými spôsobmi.”
Starý buddhismus také zná něco jako definitivní cestu. Světec na velmi pokročilém stupni byl s to překonat koloběh samsáry – života a smrti – tím, že se reinkarnoval do nadsamsárických, božských světů (čili do světa neorganických bytostí), které vědomi si stále sami sebe, kráčeli za nirvánou.
Pojem zření je rovněž znám buddhistickým mistrům a Buddha doslovně vyvrátil představu, že probuzení s sebou nese i schopnost vnímat jemnou energetickou podstatu světa. Sám však tuto schopnost měl a navíc i několik dalších druhů zření, například rozpoznal příčinu a následek každého činu. Schopnost zření je známá rovněž v Tibetu: vidět místo, druh, způsob a podobu zrození každé bytosti.
Čarodějové vše podřizují svému cíli – svému mýtu. Každý žák kráčí v jasných šlépějích svého mistra. Bez opakování nagualovského mýtu by byl ničím. Čarodějové jsou zcela vyladěni na vibraci své nauky a nemohou z ní sejít. Castaneda až do smrti citoval dona Juana. Naproti tomu mistr zenu v určité fázi výuky odhání svého žáka. Chce, aby se žák zbavil všeho přejatého, veškerého cizího vlivu, aby se stal sám sebou ve své takovosti – Tathagátou.
Je to podľa mňa dané tým, že budhizmus ide zvnútra navonok, kým toltécke učenie postupuje zvonku dovnútra. Ak idem zvnútra navonok, tvorím si vlastné predstavy a vlastné prístupy bez toho, aby som mal nejakú šablónu, do ktorej ich potrebujem napasovať. Ak idem zvonku dovnútra, vonkajšia šablóna mi pomáha zistiť, kde presne som a ako vyzerá môj kontext.
Ja sama som začínala zvnútra navonok (ako taoista) a keď som sa dostala k toltéckemu učaniu, mala som najprv dosť problém akceptovať to, čo sa tam dialo. Bola som príliš v svojom vnútri, menovite v svojej hlave 🙂 , a pragmatizmus toltéctva mi prekážal. Keď som sa dokopala (haha, keď ma anjeli dokopali) za hranicu “chcem vedieť”, odrazu je mi toltécke učenie oveľa príjemnejšie, pretože sa zakladá na robení, nie na myslení, a robenie je oveľa väčší špás. 🙂
To, že Castaneda stále cituje, je dané povahou jeho písania: spracovával svoje zápisky (field notes) zo stretnutia s donom Juanom formou rozhovorov. Preňho bol don Juan bránou k danému poznaniu a pretože bol Castaneda tak trochu paranoidný, vo všetkom, čo robil, sa opieral o nejakú “posvätenú” veličinu. Po dopísaní môjho komentára a písaní iného článku som naďabila na citát dona Juana, ktorý tentokrát priamo popiera hocijaké naviazanie žiaka na naguala (a zvyšok rozprávania, ktorý to ďalej dokladá, je naplánovaný v článku Ako sa stať toltékom, ktorý už čaká na publikovanie):
Buddha pochopitelně znal důsledky praxe takových procedur a technik, jaké používají čarodějové a různí jógini, avšak svobodou a osvobozením myslel něco jiného.
Sútra o tom říká: „Může být, že tu nějaký mnich, zcela vzdálen žádostem, vzdálen nesvatých věcí, v klidu ponořen do přemýšlivě zvažující, v klidu zrozené jasnosti, dosáhne zasvěcení prvního zření a pomyslí si: ‘Osvobozuji se.’ Avšak to se v řádu Buddhy nenazývá osvobozením. V Buddhově řádu se to nazývá viditelným blahem.“
Takto onen milý chlapík, který si myslí, že se osvobozuje, dosáhne druhého, třetího, čtvrtého zření, pak dosáhne říši prostoru bez hranic, pak i říši nebytí, pak hranici možného vnímání. Buddha však stále trvá na tom, že se jedná o viditelné blaho, nikoli o osvobození. Konečně pak Buddha řekne, co je osvobozování: „Ostatní budou upadat do vzteku, my ne. Tak se učí osvobození. Ostatní budou brát, co jim nepatří, my ne. Tak se učí osvobození. Ostatní budou lhát, my ne. Tak se učí osvobození.“ Podobným způsobem Buddha jmenuje další tucty věcí, jejichž nekonáním se člověk osvobozuje. Sútra pak samozřejmě pokračuje dál a vše rozvádí. Doufám však, že to pro ilustraci stačí.
Toto oslobodenie, ako ho popisuje Budha, vidím aj u toltékov. Neviem, prečo ujo budhista nie – asi tým, že nie je toltékom? 🙂 Prvé, čo učia toltékovia svojich žiakov, je odosobniť sa. Presunúť celú svoju pozornosť z emocionálnej nohy na racionálnu. Pozorovať, neposudzovať, nezaujímať stanovisko, na nič sa neupínať, v nič nedúfať – a napriek tomu konať, hoci z toho na konci asi nevylezie žiadna odmena, ale konať s plnou vážnosťou a akoby išlo práve o život. Hovoria tomu “čistenie ostrova tonalu”.
Jediné, čo je na pováženie, je to klamanie. Neviem síce, ako presne ujo budhista definuje klamanie, ale toltékovia (menovite stalkeri) často hrajú situácie, aby ovplyvnili udalosti. Pri troške zlej vôle 🙂 by sa to dalo nazvať klamaním.
Je ještě jeden velký rozdíl, kvůli němuž učení Nagualů zůstává lapeno v síti duality, plně v zájmu o vlastní spasení. Podle Šutry srdce je stav buddhy dosažen mimo sféru vědomí. Tedy ve stavu, který je mimo cokoli, co by mohlo být rozlišováno, i mimo kohokoli, kdo by mohl rozlišovat. Tímto je základní buddhistická dharma postavena na nerozlišování, nedualitě.
Tomuto vôbec nerozumiem a tak si neviem predstaviť, prečo si ujo budhista myslí, že toltécke učenie zostáva “lapené v sieti duality”. 🙂 Pekný obraz.
O hodinu neskôr: Myslím, že začínam rozumieť. Dualitu chápe asi tak, že je niečo, čo vníma, a niečo iné, čo je vnímané… Ak to je tak, tak má pravdu. Toltékom ide o zachovanie individuality pri strate hmoty, takže so sebou berú svoje “ja” aj na druhú stranu (či kam).
Nagualové, podobně jako mnoho joginských škol, svá učení staví na stálém rozšiřování vědomí. To je proces tak rozlehlý a nekonečný jako „vesmírné pláně pratjékabuddhů“.
Túto charakteristiku toltékov plne podpisujem. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Byť budhiistom sa mi zdá nudné. To nekonečné rozímanie v tichu bez myšlienok. 😕
Ja sa prikláňam k toltékom.
Ale i v kresťanstve sa ide cestou do vnútra. Hľadaj vo vnútry seba , v srdci nechaj otvorené dvere, nech doň môže stápiť Ježiš……
Páči sa miPáči sa mi
“Brrr … byť “suchozemec” je nudné a strašné! Nedá sa pri tom dýchať a nemôžeš sa pohybovať po priestore v akejkoľvek polohe …” … povedala si ryba a čľapla späť do vody … 😉
Páči sa miPáči sa mi
… alebo čľupla? … 😕
Páči sa miPáči sa mi
Ak to bola slovenská ryba, čľupla do slivovice.
Páči sa miPáči sa mi
Hela, veď to ani nemusím komentovať … 😀 … veď ty postupne prídeš na to, čo sa tým chcelo povedať … (dualita – presne tak. Je to o pozorovateľovi a pozorovanom)
Páči sa miPáči sa mi
Ak je to tak, tak potom presne toto asi bude tá vec, čo zabráni toltéckym bosorákom vzostúpiť. Túto dualitu si pevne udržiavajú. My ostatní (alebo lepšie vy ostatní 😛 ) v konečnom dôsledku vedomím splyniete s vyšším celkom a stratíte pocit individuality. A na to, aby nám zvyšným pocit individuality zostal, museli sme sa napojiť na “maticu”, ktorá nás v ňom udrží aj po strate hmoty. A tým sme naviazaní na Gaiu a všade, kde je Gaia, môžeme byť aj my, ale kde nie je, tam sa jednoducho nedostaneme.
A teraz už chápem, prečo ju Gabriel kedysi vzal s nami na výlet “na druhú stranu”. Bez nej by som sa nebola dostala cez “bránu” beztrestne… V tom channelingu, čo je spomenutý hore, mi dávala tri sekundy… 😛
Páči sa miPáči sa mi
To myslíš, že toltékovia sa napoja na maticu, aby sa tak preniesli cez smrť – čiže zachovali si individualitu? A naopak budhisti chcú “splynúť”?
Miro, ty si budhista 😀 ?
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, spomínala si, že je to aj tým že stratili “ľudskosť”. Tuším, ako si to myslela, ale by som potom zmenil to slovo. Pretože oni si práveže tú “ľudskosť” uchovali …
…. dal by som tam taký novotvar že – “anjelskosť” … pretože si myslím, že naša podstata je niekde tam … tá “ľudskosť” je iba dočasný stav …
(ale asi si myslela tou “ľudskosťou” niečo ako cítenie s inými ľuďmi, spolupatričnosť, vedomie jednoty … atď …)
Páči sa miPáči sa mi
Miro,
neviem presne, čo som myslela tou “ľudskosťou”. U mňa “byť ľudský” nie je zrovna pochvala… Ľudí vnímam ako rozhádzaných, chvíľu sem, chvíľu tam… Bosorákov vnímam ako príliš kondenzovaných. Neviem, či to už bolo v niektorom článku, alebo to len bude, ale v podstate bosoráci zo seba dajú preč všetko “nepodstatné”, čo neparí k ich “bosoráckemu prechodu”. Tým akoby znižovali možnosti, kde sa “normálny svet” na nich ešte môže napojiť – ostáva len pár interfejsov a tie sú prísne kontrolované a ovládané. A “byť ľudský” u mňa značí mať spústu interfejsov, neovládať ich, byť nimi napájaný raz tu, raz tam – hrozné pre život, ale výborné pre prispôsobivosť. Kým taký “kondenzovaný” bosorák sa vie rekombinovať, ale jedine keď si povie, že sa ide rekombinovať. Je v stave dokonalej kontroly a tak asi nebude vidieť dôvod niečo na tomto stave meniť. Ale myslím, že presne tá dokonalá kontrola ho zakotvila v presne tom prostredí, pre ktoré si ju vybudoval… Takto nejako zmätene to pociťujem ja. Už asi vidíš, že rozumné slovo zo mňa nevytlčieš, ani keby si mi hneď prisľúbil nehmotnosť 😛 …
A ono toto moje jachtanie je svojím spôsobom aj pokus o odpoveď pre Tomáša. Toto je najviac, ako svoj pocit dokážem dať momentálne do slov. Ale ako poznám Život, zajtra otvorím nejakého Castanedu a tam to bude celkom rozumne a preložiteľne popísané… 😀 Mimochodom, Tomáš, podarilo sa ti z toho Scribdu niečo vydolovať?
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
áno niečo som tam vydoloval. 🙂 Nezvyknem písať ešte odpovede typu “ďakujem, našiel som to”. Nie preto, žeby som bol nevďačný, ale pre iné veci. V tomto prípade sa mi to zdalo celkom nepotrebné, aby som ti tlačil do hlavy takú informáciu, a druhá vec – málo času;veď vieš, smrť je za rohom 🙂 Ale som vďačný, ak to chceš vedieť.
To tvoje “jachtanie” je celkom zaujímavé. Ale nestotužnujem sa s ním, aj keď je logické. Ak teda zajtra narazíš na nejaké vysvetlenie, prosím, daj vedieť.
Páči sa miPáči sa mi
😀 Decká, už viem, čo som myslela… Vzostup sa deje premenou nižšej vibrácie na vyššiu formou reinkarnácií. Bosoráci vystupujú z kola reinkarnácií. Premenia síce svoju energiu na to najvyššie, čo dokážu, to ale nemusí byť to najvyššie, čo je možné, keby sa premieňali z nejakého vyššieho stavu ako “hmota”. Asi je možné, že rast z pozície “inkarnovaný do nehmotného” je iný ako rast z pozície “inkarnovaný do hmoty”. Matne si spomínam na channelingy, kde mi anjeli hovorili, že Drakov vyhnali mimo hmoty a tým ich celkom odstavili. Takže to vyzerá tak, že hmota dáva bytosti isté možnosti a iné obmedzuje a ne-hmota dáva zas iné možnosti a iné obmedzuje.
To o tom naviazaní bosorákov na Zem viem od Castanedu, len teraz si nespomínam, z ktorej knižky, takže vám neviem “predložiť dôkaz” 😛 . Na výber sú Eagle´s Gift, Tales of Power, Active Side of Infinity, Journey to Ixtlán… a to je asi všetko. Ale pretože ich postupne vycucávam, raz sa k tomu určite dostaneme; zaškrtla som si to totiž. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
A je možné, že keď raz bosorák s najvyššou možnou vibráciou dosiahnutou v hmote (teda nie najv. vôbec) a vystúpi z hmoty (alebo z kruhu inkarnácií, ale ani nesplynie) si bude tú vibráciu zvyšovať tam kde bude?
Páči sa miPáči sa mi
Myslím, že toto už možné nie je. Neviem, prečo si to myslím, ale mám taký pocit, že keď sa raz uzavrieš v istom stave vedomia, tak si sa uzavrel v istom rozpätí vibrácií. Ak máš prístup k Art of Dreaming, pozri si ju; tam sa hneď v prvých kapitolách (myslím, že pri prvej bráne snívania) hovorí dosť veľa o starých bosorákoch a ich možnostiach/nemožnostiach.
Páči sa miPáči sa mi
Pozriem si to.
Je to celkom irelevantné, ale mám starosti, čo bude potom. Kráčam toltéckou cestou, lebo cítim, že ma to ťahá vyššie, a predstave, že sa mám eŠte potom niekam inkarnovať ako sa to povie???…”makes me sick”
ešteže to nič na veci nemení 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tomáš, neboj sa tej toltéckej cesty. Kľudne po nej kráčaj, ale je dôležité byť prístupný aj iným cestám. Ak sa neuzavrieš na tejto ceste, tak raz príde doba, keď zistíš, že ti už viac nedokáže dať. Samozrejme to musíš cítiť. Dovtedy, kým ten pocit nebudeš mať, tak – no problem. U toltékov bola jedna “malá” nevýhoda – poznali iba túto cestu … My už máme to šťastie, že máme napr. takú Helar 😀 😀 😀 … a tá to rozpitve zo všetkých možných uhlov (teda, jej uhlov) 😀 😀
Páči sa miLiked by 1 person
A ja že prečo si pamätám Jacka Rozparovača… 😦
Páči sa miPáči sa mi
Miro, poslal by si link na tu knizku? Mail mam na gaia-talks. Diki 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Samo, už som ti písal aj na dve adresy, ale neodpovedáš …
Páči sa miPáči sa mi
otázka – prečo sa bosoráci furt pokúšajú prekonať tú smrť?!? (Je to vystúpenie z inkarnačného cyklu, keď dobre chápem.) Bojujú o “svoje” vedomie a splynúť s celkom nechcú, je tak??? (či to chápem dobre) Lebo keď to tak je, tak v tom vidím problém – už len toto je odlíšenie sa od celku, že “on” do celku patriť nechce, lebo… Aj tak mi to zaváňa sebadôležitosťou… 😛
Páči sa miPáči sa mi
Treba si ale uvedomiť, že oni vlastne pravdepodobne nemali s čím porovnávať. A aj don Juan spomínal, že kedysi ľudia zneužívali tieto poznatky pre svoje ciele, ale že neskôr tí ktorí videli že to vedie k záhube, prepracovali toto učenie. Pozrite sa napríklad na Ruizovcov (a možno aj Maresovci). Tiež sú to toltéci, ale majú jemne odlišnú cestu. Oni asi tiež prispievajú k tomu, aby sa toto učenie “vyčistilo”.
Nič nie je stále, všetko sa vyvíja. My máme výhodu, že si môžme vybrať nielen z toltéckych, ktorá cesta oslovuje naše srdce …
… a aj keby to tak nebolo ……. ups! 😈
Páči sa miPáči sa mi
Čo ups! 😛 Ja viem, neexistujú chyby, len skúsenosti… 😛
Toltécke učenie mi je srdcu blízke (ale nie jediné)… Len nie som proti splývaniu s celkom… (darmo, minulé životy robia svoje)
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nemyslím, že by to bola zrovna sebadôležitosť. Proste je to stanovenie priorít, čo je pre teba prednejšie. Niekto je rád v toku, niekto zas má rád kontrolu. Ja som si kedysi povedala, že toho týrania inkarnácií už stačilo, a začala som hľadať spôsob, ako pri smrti v tomto živote spáliť svoju dušu tak, aby už nezostalo nič, čo by sa mohlo inkarnovať. Ten spôsob už poznám a ak všetko ostatné zlyhá, použijem ho. Proste je to rozhodnutie, že viac NIE. A odkedy som toto rozhodnutie urobila a viem, že ho dokážem hocikedy naplniť, stal sa život oveľa znesiteľnejší. 🙂 Niekedy proste treba mať istotu konca a potom sa aj ten zvyšok dá vydržať. 🙂
A nie, nie je to vyjadrenie o vás alebo o ostatných ľuďoch. Je to vyjadrenie svojej základnej potreby skončiť. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ako? Povedz ako spáliť svoju dušu.
Páči sa miPáči sa mi
Sorry, Tomáš, ale ak ťa to zaujíma, hľadaj. Sú veci, ktoré neurobím miesto nikoho iného na tomto svete. Buď si odhodlaný – a vtedy očakávaj, že sa dozvieš a na všetko sa pozeraj ako na potenciálnu odpoveď. Alebo odhodlaný nie si – a potom načo ti to je vedieť?
Toto Univerzum je poskladané úplne perfektne. Stačí nezlomný úmysel a dozvieš sa, čo potrebuješ. Úmysel je sila, cez ktorú sme napojení na energetické vlákna celého vesmíru. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Ja viem. Áno celkom ma to zaujímalo, ale nie viac ako tvoja reakcia. Reagovala si podľa mojich predpokladov. A ja neviem, čo je správne. Teda pre mňa, nie pre teba. Nemám pocit, že by som bol múdrejší ako moja duša (zatiaľ), preto sa nemienim spaľovať 😀
Myslím, že by som odpovedal rovnako ako ty 🙂 Áno, pokiaľ viem, že sa k tomu môže osoba dopracovať sama tak to nechám na ňu a na univerzum 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Áno, presne. To je tá myšlienka. Nechať to na univerzum, nech mu to povie. ale potom je otázka, či sa opýtaná osoba považuje byť nad systémom, alebo jeho súčasťou. Pretože ak súčasťou, v takom prípade by mala zvažovať, či univerzum nekoná cez ňu. Čo ty nato?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Skúsim to inak. Viem, že ak chcem a potrebujem (=nezlomný úmysel), tak sa dozviem, pretože som súčasťou systému, ktorý tú odpoveď pozná. Nie je to tak, že niekoho musím o niečo prosiť. Prosím sama seba o poznanie toho, čo sa potrebujem dozvedieť. A keď hľadám, tak nájdem.
Neviem, zatiaľ to ešte vždy tak bolo. 🙂 Len pri tom hľadaní musí byť človek dostatočne otvorený na to, aby všetko bral ako potenciálnu odpoveď, nie len tie veci, ktoré sa mu páčia alebo ktoré predpokladal.
Páči sa miPáči sa mi
Správne. Súhlasím, ale neobsiahla si to celé. Ak chceš pozri sa na to. Ja ťa do toho (tentokrát 😀 ) nútiť nebudem.
Páči sa miPáči sa mi
Pred chvíľkou som otvorila knihy a našla som tam čosi, čo by sa dalo vysvetliť ako objasnenie toho, prečo bosoráci nevzostúpia… teda, ak táto diskusia bola o tom (už si presne nepamätám): Don Juan rozoberal s castanedom starých bosorákov a nových bosorákov. Rozdielmedzi nimi bol v tom, že starí bosoráci zvládali snívanie a výrazné presuny kotviaceho bodu ľavou zadnou a používali ich na to, aby sa dostali do miest “ľudsky nenznámych”. Castaneda mal starobosorácke sklony (a ja zajvne tiež 🙂 ). A tu je ten citát:
“Snívanie je príliš jednoduché pre teba. A to je prekliatie, ak si nedáme pozor. Vedie do ľudsky neznámych oblastí. Ako som ti už povedal, moderní bosoráci sa snažia dostať do ne-ľudsky neznámych oblastí.”
“A čo sú také ne-ľudsky neznáme oblasti?”
“Oslobodenie sa od bytia človekom. Nepredstaviteľné svety mimo ľudského pásma, ktoré ale ešte dokážeme vnímať.”
Tak mi to prichodí, že keď sa oslobodíš od “byť človekom”, strácaš kontakt so svojou dušou. Nestrácaš dušu, lebo anjeli tvrdia, že ich dokážu hodiť späť do inkarnačného kola, ale prestávaš byť cez ňu napojený na vyšší celok a zrejme si berieš energiu z prostredia, v ktorom sa práve pohybuješ.
Dúfam, že som totálne neodbočila. Tak ma potešilo, že som našla odpoveď… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
No… Ale keď vrátia tú dušu späť do inkarnačného cyklu, kde ostane to vedomie? 😀 Kto bude riadiť tú dušu, iné vedomie?
Ja neviem, mne aj tak uniká ten bosorácky motív… 😕 Ja by som sa (momentálne) do tých ne-ľudských oblastí nepchala… A to som sa označujem za zvedavú. 😛
A práve ma napadol ten tvoj Hufiorec 😉 tak som si ten článok znova prečítala… Je to tam – Castaneda sa na istý čas oslobodil od reinkarnácie. No len na istý čas. Keďže Otec hovoril niečo o dlhom čase a stratení motivácie (pre Castanedu) ďalej ostať v tej forme…
Páči sa miPáči sa mi
Ja som mala problém sama sa rozhodnúť, či som “starý” alebo “nový” bosorák, pretože obe cesty ma lákali. Ale – ako inak – čítala som ďalej, kde don Juan opisuje tie ne-ľudské neznáme svety a zistila som, že behám jednými i druhými. V podstate tie “ľudské” akoby stotožňoval so šamanským vesmírom Dolného Sveta a Stredného Sveta a tie ne-ľudské je Horný Svet a ďalej. A tam nám je predsa dobre, nie? 🙂
Mimochodom, on sám na svojom poslednom prechode vraj otvoril svet lienok a odišiel tam, pretože to bol svetlý, príjemný a radostný svet… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hovoríš, že lienky? Hm, prebudila sa moja zvedavosť… 😕 😆
Páči sa miPáči sa mi
😀 Stretneme sa u lienok? Vieš, niekedy by sme si mohli dať spontánnu šamanskú cestu na to isté miesto… 😀
Páči sa miPáči sa mi
jasneee, stretneme 😆 (sakra, musím si nájsť články o šamanskom putovaní 😕 😆 )
Páči sa miPáči sa mi
Dobre, ale keď splyniem s celkom, tak sa automaticky inkarnujem “niekde”??? A čo Buddha? 😀
Alebo je to tak, že keď niekto dosiahne najvyššiu možnú povedzmeže úroveň vedomia (či čo to mal ten Buddha 😛 ) tak v takom prípade fičí už len na Nirváne (bez inkarnovania sa)…? 😕 No guláš.
Páči sa miPáči sa mi
Možno je to tak, že v najbližšom stupni stratí hmotu. Potom už asi ďalšie inakrnácie nebudú, keďže “carne” je mäso, teda hmota. Možno je nejaký iný mechanizmus rozvoja, pri ktorom sa už pamäť duše neprepisuje. Neviem; neskúmala som to, ale Gabriel chcel channelovať o vzostupe, lenže ja som dnes tému zmenila na inorganické bytosti, presne pre ten “guláš”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi