Don Juan rozpráva Castanedovi:

“Sebadôvera bojovníka nie je to isté čo sebadôvera obyčajného človeka. Obyčajný človek hľadá istotu v súhlase toho, kto naňho pozerá, a volá to sebadôvera. Bojovník hľadá bezchybnosť v svojich vlastných očiach a volá to pokora. Obyčajný človek je upätý na ostatných ľudí v svojom okolí, kým bojovník je upätý len na seba. Možno štekáš na nesprávny strom. Snažíš sa o sebadôveru obyčajného človeka, keď by si sa mal snažiť o pokoru bojovníka. Rozdiel medzi týmito dvoma je podstatný. Sebadôvera znamená vedieť niečo naisto; pokora znamená byť bezchybný v svojom cítení i konaní.”

“Snažil som sa žiť podľa vašich návrhov,” povedal som. “Možno nie som ten najlepší, ale som to najlepšie, čo viem byť. Je toto bezchybnosť?”

“Nie. Musíš byť lepší ako len toto. Musíš sám seba tlačiť až za svoje hranice, a to v kuse.”

“Ale to by bolo šialenstvo, don Juan. To nedokáže nikto.”

“Je spústa vecí, ktoré dnes robíš, čo by sa ti pred desiatimi rokmi boli zdali ako šialenstvo. Tieto veci samy o sebe sa nezmenili, zmenila sa však tvoja predstava o sebe samom; čo dovtedy bolo nemožné, je dnes absolútne možné a možnože úplná tvoja premena je len otázka času. V tejto veci má bojovník jednu jedinú možnosť: konať vždy podľa rovnakých zásad a bez pochybností. Vieš dostatočne veľa o spôsoboch bojovníkov, ale tvoje staré zvyklosti ti hádžu polienka pod nohy.”

Táto pasáž je pre mňa veľmi dôležitá. Hovorí, ako by sme mali žiť, ak chceme vidieť a spoznávať ten úžasný svet “tam vonku”, mimo našej obvyklej, fyzickej reality. Ak naň pôjdeme našimi fyzickými zmyslami a naším fyzickým rozumom, nemáme veľa šancí ho čo len zahliadnuť – fyzické “filtre” jednoducho informáciu odfiltrujú, než sa dostane do nášho vedomia! Z udalosti ako otvorenie portálu do inej dimenzie sa nám odrazu stane len “jarabenie v kútiku oka”.

Minule som niečo v kúpeľni umývala a odrazu som cez otvorené dvere zahliadla kútikom oka tieň. Akoby nazrel a uskočil preč. Išla som sa pozrieť, ale chodba bola prázdna… Tak som si povedala, že zasa nejaký zrakový klam.

Toto s nami urobí náš rozum, ak sme nastavení na pozornosť tonalu. Vidíme veci, ale on ich vyhodnotí ako zrakový klam. Jediný spôsob, ako to nepripustiť, je brať všetko presne tak, ako to je – aj keď tomu neveríme. V mojom prípade to znamenalo ísť sa pozrieť po celom dome, kto ten tieň urobil, prípadne sa tieňa spýtať, čo chce a či sa neukáže… Nuž, nebola som bezchybná. Išla som ďalej umývať. 😦

Takisto s mojím “spirituálnym učiteľom” 🙂 Gabrielom hráme dlhší čas jednu hru: on povie “Prídem. Uprac, aby som sa mal kde zložiť. A čakaj ma.”

Prvé tri razy ma dostal… Upratala som, ešte aj cestičku k domu som vystrihala, lebo je hodne zarastená, a čakala som pod dverami ako dunčo… 😦 Neprišiel. Po troch razoch som si urobila skúsenosť “sľubuje a nedodrží” – a podľa toho som upravila správanie. Gabriel: “Prídem.” Ja: “Na to si počkám.” Gabriel: “Čakaj ma.” Ja: “Veď vieš, kde je zvonček… A ak nebudem doma, nie som ďaleko, sadneš si na schody a počkáš.” Gabriel: “Upratuj.” Ja: “Upracem, až prídeš.”

Pre mňa to bola celkom únosná situácia. On niečo hovoril a ja som na to skepticky kašľala. Ale keď som čítala o ne-robení, uvedomila som si, čo sa deje… Po pár počiatočných neúspechoch, kedy som sa správala bezchybne, som spadla späť do robenia – do očakávania dôkazu skôr, než niečo podniknem. Začala som veci vyhodnocovať ako “pravdepodobné” a “nepravdepodobné”. A, ako aj inak, svojím tonalovým rozumom. 😦

A potom, pred pár dňami, Gabriel vyhlásil “prídem”. A ja som sa zachovala ako obvykle – “dobre, vieš, kde ma nájdeš, keby si skutočne prišiel”. Asi o dva dni na to z ničoho nič v jednom z komentárov Tomáš napísal “poupratuj si”. Celkom od veci – a presne k veci! 🙂 Došlo mi, kto cez neho hovorí a čo mi hovorí – že je čas znova sa začať správať bezchybne!

Moje pôvodné reakcie sú totiž reakcie tvora, ktorý sa ani nepohne, keď si od toho nesľubuje bezprostredný úžitok. A tak vníma len to, čo mu môže poskytnúť bezprostredný úžitok. Len čo úžitok má, prestáva sa vecou zapodievať.

To nie je bezchybné fungovanie, to nie je poznanie! To je hovenie si a odovzdávanie kontroly nad vlastným životom tým, ktorí produkujú podnety, čo nám sľubujú bezprostredný úžitok!

Čo vám poviem… Neznášam upratovanie, ale ide sa na vec. Viac ako upratovanie totiž neznášam vlastnú blbosť. 🙂

Bezchybným bojovníkom sa nestaneme tým, že o tom rečníme, ale tým, že sa konečne začneme bezchybne správať.

Bezchybnosť znamená robiť, akoby vec bola pravdivá, napriek tomu, že viem, že pravdivá nie je. Pretože ja sa v svojom odhade môžem mýliť. A aby som nepripustil(a), že niečo sa pokazí kvôli mojej chybe, potrebujem sa zachovať tak, aby sa nič nemohlo pokaziť ani vtedy, ak sa mýlim, ani vtedy, ak sa nemýlim.

🙂 Nech žijú toltékovia! 🙂