Dnes mi prišiel citát, ktorý mi padol nesmierne dobre. Lepšie mu porozumiete, ak nebudete brať “myslenie” a “cítenie” ako momentálnu činnosť, ale ako typ energie, cez ktorý si vymieňate informácie so svetom okolo vás:
“Život je komédia pre tých, čo myslia – a tragédia pre tých, čo cítia.” Horace Walpole
(Life is a comedy for those who think… and a tragedy for those who feel. Viac citátov Horacea Walpolea.)
A prečo mi to urobilo dobre? 🙂 Pretože pri jednom Nininom článku som nechala komentár, ktorý, povedzme, nebol prijatý najlepšie. (Nie samotnou Ninou.) Nina písala z Eckhardta Tolleho:
Naše stotožnenie s našou mysľou, ktorá nás núti ustavične premýšlať. Neschopnosť prestať myslieť je strašné nešťastie, ale my si to neuvedomujeme, pretože tým trpíme takmer všetci, takže to považujeme za normálne. Tento ustavičný duševný hluk nám znemožňuje nájsť sféru vnútorného kľudu, ktorá je neoddeliteľná od Bytia. Vytvára aj naše falošné ja, ktoré vrhá tieň strachu a utrpenia.
Francúzsky filozof Descartes veril, že formuloval najzákladnejšiu pravdu, keď urobil svoje slávne prehlásenie: „Myslím, teda som.” V skutočnosti však vyjadril ten najzákladnejší omyl – stotožnil myslenie s Bytím a totožnosť s myslením. Človek, ktorý nemôže prestať myslieť, to znamená takmer každý, žije v stave zdanlivej odlúčenosti v zložitom svete ustavičných problémov a konfliktov, vo svete, ktorý je odrazom stále väčšej fragmentácie mysle.
…
Myslenie sa stalo nemocou. Nemoc je prejavom nerovnováhy. Napríklad na delení a rozmnožovaní buniek nie je nič zlé, ale keď tento proces prebieha bez ohľadu na celý organizmus, bunky sa premnožia a dochádza k chorobe.
,,Myseľ je vynikajúci nástroj, pokiaľ ju užívate správne. Ak ju užívate nesprávnym spôsobom, stáva sa deštruktívnou. V skutočnosti svoju myseľ nepoužívate zle – obvykle ju totiž nepoužívate vôbec. Vaša myseľ používa vás. A to je nemoc. Váš nástroj vás začal ovládať“.
E. Tolle: Moc přítomného okamžiku
Ja som na to napísala, že:
Myslím 🙂 , že problémom nie je ani tak samotné “myslenie”, ako skôr to, okolo čoho je sústredené. Ak myslíme väčšinu času na seba a svoje prežívanie a náš vzťah k iným a všetko vo vzťahu ku nám, tak potom asi máme problém – cítime sa niečo “extra”, niečo oddelené.
Ak rozmýšľame o svete tam vonku, ako funguje (nezávisle od nás), nemusíme sa vôbec cítiť oddelene. Sme možno pozorovateľ, ale rovnako dobre môžeme byť aj súčasť. A tam niekde mi smeruje aj prvá veta z posledného odseku.
V mojom vnímaní nie je problémom to, či/že myslíme, ale s čím sa (ne)identifikujeme.
Nina mi napísala tiež svoj názor a v ňom len zopakovala myšlienky Tolleho. Ale potom prišiel komentár od ďalšieho človeka, na prvý pohľad “reakcia na Ninu” a na druhý pohľad parádny odpis:
… NINKA, pokladik, teplu vodu nebudeme objavovat 😉 … ved vieme o com je rec … 😉 …
A toto napíše niekto, kto sám sebe hovorí stopár, po mojom “stalker”, čo je dosť podstatné bosorácke umenie! Čo v tom vnímam ja ako ako človek, ktorý vyberá vhodných ľudí, učí iných vyberať vhodných ľudí a učí ich dekódovať výroky a objavovať za nimi vnútorné presvedčenia?
- Je to emocionálno-vôľové vyjadrenie. Neobsahuje nijakú informáciu okrem “my ostatní sme uzavretá skupinka a pozeráme na teba z poschodia” (“ved vieme o com je rec”) a “ten, kto nie je s nami, je menejcenný” (“teplu vodu nebudeme objavovat”). Neobsahuje nijaký iný mentálny model okrem toho, že sa svet rozdeľuje na spravodlivých (=”my”) a tých druhých, ktorých treba zosmiešňovať. (Voľba smajlíkov napovedá hodne aj o úmysle autora 🙂 .) Sudca.
- Vyjadruje sa k autorovi názoru, ale nie k názoru samotnému. Nepíše “ja si myslím to, čo Nina a Tolle”, ale niekto, kto je iného názoru, podľa pisateľky potrebuje objavovať teplú vodu. Sudca.
- Tým, že vytvára zdanie uzavretej skupinky, zvyšuje dôležitosť autorky a delí ľudí na “patriacich” a “nepatriacich”. Sebadôležitosť. Sudca.
- Predpokladá, že Nine sa odlišným názorom krivdí, pretože cíti potrebu utvrdiť jej osobnú nespochybniteľnosť. (Ani slovo o jednom alebo druhom stanovisku, ale “veď vieme, o čo ide”.) Obeť.
Iste, je v tom spústa interpretácií a extrapolácií, ale už desaťročia mi práve táto schopnosť zarába na chlieb (aj “medzinárodne” 🙂 ), takže sa neobávam, že by som niekomu príliš krivdila. Ako to hovorí Jozef v muzikáli Jozef a jeho farebný kabát: “Neverte všetkému, čo som povedal; ja len… že ešte doteraz som sa nepomýlil...” 😛
Emócia, myseľ a vôľa
A teraz k tomu, ako to súvisí s úvodným citátom: zasa siahnem po svojej teórii troch energií. (Vraj “moja”. 😀 Incká – a tak sa mi vidí, že aj toltécka.) Vychádza z toho, že každý z nás má v sebe rôzne rozvinuté tri typy energie: emocionálnu, mentálnu a vôľovú. Keď uňho prevažuje emocionálna energia (munay), jeho hlavná aktivita je reagovanie na niečo. Prijíma a vysiela informácie prevažne na emocionálnom kanáli a je to skôr prežívanie vecí, ktoré dobre nevie dať do slov. Prijíma informácie cez emotívne prežívanie – a zasa si ich nevie dobre zdôvodniť a preto sa často cíti ako Obeť. Snaží sa zoskupiť okolo seba podobne zmýšľajúcich ľudí, pretože to mu dáva pocit bezpečnosti. Tým sa z neho stáva Sudca. Keby používal mentálne modely (čo už je mentálna energia), vedel by si namodelovať reakcie prostredia a dokázal by predvídať – a tak by bol spolutvorcom, nie obeťou. Takto je odsúdený na večné reagovanie a často máva pocit, že svet nie je voči nemu fér (lebo nie je predvídateľný) a že ho sústavne niečo preťažuje (neskôr už aj potreby a neočakávané reakcie ľudí, ktorí tvoria “jeho” skupinku).
Keď u človeka prevažuje mentálna energia (yachay), nepotrebuje sa združovať. Svet si vie odôvodniť a dokáže ho do istej miery predvídať, takže sa cíti, že má veci pod kontrolou. Ale ak je čisto “mentálny”, stačí mu porozumieť, nepotrebuje konať. A tak má síce pocit, že má veci pod kontrolou, ale pretože túto kontrolu nevykonáva, tak vlastne nekontroluje nič a svet ho unáša rovnako ako toho emocionálneho – len z toho má menšie nervy.
Posledný typ energie je vôľová energia (llankay) a tá je možno najťažšia na pochopenie. Je to “energia pamäti tela” a konania. Môže byť “bezmozgová” (“ja chcem a preto to tak bude!”) alebo rozumná (vidím, čo sa ide udiať, a tak tomu predídem). Pri channelingoch mi anjeli vraveli, že oni sú prevažne vôľová energia: stanoviť si cieľ, navoliť si najrozumnejšiu cestu a dosiahnuť výsledok. Preto im hovorím aj “operačný systém”.
Ja som do života vyštartovala ako prevažujúca emocionálna energia. Niekde vo veku 14 rokov som zistila, že takto nebudem vedieť prežiť – a totálne som sa prebudovala. To bola moja prvá “dekompozícia a rekompozícia”. 🙂 Proste som vyčlenila tie časti, ktoré boli emocionálneho charakteru, a uzavrela som ich hlboko vnútri. A použila som svoju obľúbenú metódu narábania s neželanými prejavmi – zabetónovala som ich. 🙂 V predošlom živote som musela byť stavebný podnikateľ. 🙂
Potom som fungovala už len ako mentálno-vôľová energia, čo bol celkom dobrý čas, až kým som sa nepotkla o anjelov. Tí veľmi rýchlo zistili, že to takto nepôjde, že len s dvoma energiami sa nedostanem ďalej. Nepotrebovali to zisťovať; anjeli tieto veci cítia. (Mimochodom, pociťovanie vecí a vedenie je tiež prejav vôľovej energie, hoci u toho druhého som si dlho mylne myslela, že to patrí k mentálnej energii.) Tak ma hádzali do takých situácií (väčšina z nich bola mimofyzického charakteru), kde zo mňa ten betón dostali a postupne sa na povrch “vylámali” všetky tie staré emócie. Súčasne s tým budovali moju vôľovú energiu. Podľa Gabriela tá dnes tvorí centrum môjho energetického kanála, ktoré je ovinuté emocionálnou a mentálnou energiou. Tie privádzajú informácie a vôľová energia rozhoduje, ktorým smerom sa budú “nakláňať”. Ten obraz, čo som dostala, boli dve tenšie liany popínajúce sa po jednej hooodne hrubej. 🙂
Takže ak úvodný citát vezmeme ako vyjadrenie typu energie, dostávame poučku: mentálna energia vidí všetko zboku a preto je každý nesúlad pre ňu len ďalšie mentálne cvičenie, ktoré neohrozuje jej sebavnímanie, kým emocionálna energia vníma svet cez seba a svoje vzťahy a tak každý nesúlad je priamo ohrozením jej sebavidenia a pocitu sebahodnoty.
Ako ich vyvážiť?
Už som písala o vzťahovačnosti a posudzovačnosti. Najviac sú k nej náchylní práve ľudia, u ktorých prevláda emocionálna energia – pretože si svetonázor a celý ten zvyšok tvoria na vzťahoch a vzťahy nutne zvádzajú k deleniu, polarizovaniu, združovaniu sa a k vyjadrovaniu svojho vzťahu – najčastejšie nie k informácii, ale k tomu, kto ju prináša. So samotnou informáciou totiž nemôžeme mať nejaký naplňujúci vzťah, ale s jej interpretáciou alebo jej pôvodcom už hej…
Takže ak s niečím nesúhlasím, dá sa to vyjadriť ako nesúhlas so stanoviskom (ako to urobila Nina), alebo ako nesúhlas s pisateľom stanoviska (ako to urobila tá druhá komentujúca). To však nie je výpoveď ani o stanovisku, ani o jeho pisateľovi, ale o rozvojovej potrebe autora reakcie… Ak anjeli tvrdia, že na to, aby sme sa pohli ďalej, potrebujeme mať vyvážené všetky tri energie, tak potom potrebuje ešte popracovať na svojej emocionálnej energii (menovite sebavidení a sebadôležitosti) a potom sa pustiť do rozvoja zvyšných dvoch. Ako to urobí? Ja tu postupne prinášam cvičenia na stalkovanie od done Bernadette Vigilovej, ktoré sú podľa mňa veľmi dobré a účinné, a v nich nájde návod. Alebo môže použiť “skratku” (ale s bočným efektom dosť škaredých výkyvov nálad a “lámania” bariér aj na fyzickej úrovni) a môže začať stáť žam žung. Návod je tu.
Ak som sa pár ľudí dotkla, je to možné – keď k článku budú pristupovať z emocionálnej energie a vezmú ho ako výpoveď o mojom vzťahu k nim. Ale to tento článok nie je; chcela som len ukázať mechanizmy nášho Parazita a mala som k dispozícii situáciu, ktorá mi to umožnila. Všetkým zúčastneným som za to vďačná. Nemám k nim vzťah. Ja mám vzťah s “realitou tam vonku”, nie s ľuďmi. Nezabúdajte – moja emocionálna energia sa popína po mojej vôľovej energii a ja som si proste raz povedala, že nezomriem blbá a ak budem vedieť, pomôžem aj tým druhým, aby nezomreli blbí. 🙂 (Za tento osviežujúci prístup k životu vďačím svojej kamarátke a “spolužiačke” Viere. 🙂 Vieri, cmuk! )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
uf, no dobre, aj tak som z toho nezmúdrel … 😀 😀 😀
Prvé čo som tŕpol bolo, na koľký krát trafím heslo 😀 😀 😀 😀 (aj to o niečom vypovedá, že som nechcel vyzerať v niekoho očiach ako idiot… 😀 … aj keď viem, že také u teba nehrozí 😉 ) …. takže na 2. krát 😕
no a teraz k téme:
pre mňa je celkovo ťažké sa vyznať v tvojom škatuľkovaní. Keď začína byť niečo príliš zložité pre môj mozog, jednoducho sa spoľahnem na to, že príde čas, keď tomu porozumiem svojou cestou … alebo možno tomu už aj rozumiem, len to nedokážem spárovať, lebo “škatuľkovej” hatlanine nerozumiem … to je tá druhá možnosť 🙂
takže – čo by som z toho vydoloval … ak mám mentálnej energie najviac, tak vnímam svet síce “správne”, ale pasívne? to znamená, že nezasahujem do diania, alebo len málo?
Nebudem to ďalej rozvádzať, lebo by to nadväzovalo na toto a nie je isté či som to pochopil … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hej, je to tak. Ako mentálna energia je tvojím hlavným cieľom porozumieť, už menej konať. To neznačí, že nikdy nekonáš, lebo veď máš aj tie zvyšné energie, ale ak si silná mentálna (ako som bola ja, než ma dostali do rúk anjeli), tak ti stačí, že nájdeš východisko zo situácie – a potom ju necháš tak, lebo ťa ani veľmi nezaujíma, či by fungovalo… 🙂 (Vo firme fungujem ako poradca pre stratégiu. To znamená, že poradím, ale konať musia už iní. 😀 Hasím požiare, ale v bežných situáciách nekonám. Teraz už trochu áno, ale väčšinou nie. Zaujímavé je, že viem, ako by sa to dalo urobiť, nie to, či sa to tak urobilo. :-D)
Ale prepána, čo si na dvakrát musel na tom hesle triafať?! 😯 Veď sa stačilo ísť pozrieť…
Páči sa miPáči sa mi
😀 😀 “cez obrázok …”, no dobre, ale ktoré slová? … skúsil som najprv link blogu, ale mohlo ma napadnúť, že to už je bez diakritiky, takže by si to nezdôrazňovala … 😀 😀 😀 navyše, také dlhé heslo? 😮
Keď sa nad tým zamyslím, tak veru aj môžeš mať pravdu, s tým – porozumieť, nekonať. Lenže je tu jeden problém. Nekonám väčšinou iba preto, lebo už chýba motivácia zasahovať do tohto sveta pre prkotiny … Jediný motív mám pred očami a iba ak je v súlade s ním, tak vidím zmysel. Inak som už len pozorovateľ …. Ale zaujímavé, že práve včera sme viedli debatu s Dae, ohľadom “zmyslu žitia” v tomto svete. No a keď to porovnám s ňou, tak ona sa mi zdá ešte “mentálnejšia” než ja, lebo pre mňa má aspoň “žitie” určitý zmysel, t.j. že nie je iba bezduchým zacyklením, ale má dôvod. No u nej sa mi vidí, že to vníma ako čiste – tvorenie, zánik, tvorenie, zánik … bez hlbšieho zmyslu … bez vôle … a toto je to čo som vnímal ja – tvorivá energia a vôlová – žena/muž …. muž dáva zmysel, smer tvorenia ženy … bez muža je žena zacyklený automat, muž bez ženy holý mozog … (samozrejme muž/žena, myslím aspekty)
Páči sa miPáči sa mi
Mea culpa, ale fakt som bola presvedčená, že ten nápis ide cez obrázok. No, zas raz som sa pomýlila. Ja sa snáď hodím o zem!!! 👿
Páči sa miPáči sa mi
Miro,
s odstupom času a po našom včerajšom rozhovore ma napadlo jedno: čo ak jin/jang je totožné s princípom tonalu a nagualu? Teda, v opačnom poradí. Tonal ako jang, nagual ako jin. Doviedla ma k tomu tá zmienka o tvorivosti: tvorivosť “mechanická” v tonale a tvorivosť “z ničoho hlodavec” v naguale. Čo ty na to?
Jin/jang sa do troch energií premieta ako “aktívny” (jangový) prejav danej energie, ako “pasívny” (jinový) prejav danej energie a k nim ešte patrí aj “popretie, maskovanie” daného typu energie. To sú tie triády, ktoré používa enneagram. Napr. vôľová energia (pozície 8, 9 a 1) má silný princíp v 8, slabý princíp v 9 a maskovanie v 1. (Enneagram.)
Páči sa miPáči sa mi
Hela, problem je, že o princípe jin/jang neviem ani pr.. ehm, nič. Niežeby som o tom nepočul, ale čokoľvek som študoval, nikde sa to nespomínalo … Vlastne sformulujem to inak – nikde som nenatrafil na pojem jin/jang. Takže sa k tomu vôbec neodvážim vyjadrovať, lebo by som asi len trepal …
Nie je náhodou jin/jang to, čo v kybalione je nazvané “pohlavnosť”? Mužský a ženský princíp, kde ženský je aktívny, a mužský – pasívny?
Inak, s tým tvorením v tonale a naguale je zaujímavá myšlienka … v podstate by to mohlo byť ako hovoríš – tvorenie také ako ho poznáme, je tvorenie tonalu a tvorenie “z ničoho” je tvorenie nagualu …
Páči sa miPáči sa mi
No hej, sorry, ide o mužský/ženský princíp… Mužský je jang a ženský je jin. Aspoň dúfam. Tieto veci, čo viem nájsť niekde v knihe, si obvykle nepamätám… (veď čím aj? 😀 ) Len s tou aktívnosťou a pasívnosťou je to naopak: mužský je aktívny, prenikajúci, svetlý, ženský je pasívny, prijímajúci, tmavý.
Páči sa miPáči sa mi
V kybalione to ale tvrdia takto, aj keď tiež som si to stále pripájal opačne. Mužská/aktív, ženská/pasív. Ale na počudovanie, som si pred komentom otvoril Kybalion, aby som netrepal hlúposti a tam je to popísané takto:
“Zdá sa, že časť mužského princípu smeruje určitú svoju energiu smerom k ženskému princípu a uvádza tak do činnosti proces tvorenia. Lenže ten, kto vždy robí aktívnu tvorivú prácu je princíp ženský – a je to tak na všetkých rovinách.”
Páči sa miPáči sa mi
K tým princípom – mužský je + (princíp ohňa), ženský je – (princíp vody) a medzi nimi je princíp vzduchu (neutrál)… Je tu i princíp zeme (ale to sa príliš neuznáva), ktorý obsahuje všetky tieto časti… A toto všetko vzišlo z princípu Akaša (éter).
Mužský princíp (červený) je elektrické a ženský princíp (modrý) magnetické fluidum. Keď si zoberieme postavu muža – dole má červenú farbu a hore (pri hlave) modrú. U ženy naopak – dole modrá, hore červená… Takže sa vzájomne “dopĺňajú”. 😛 A vznikne elektromagnetické fluidum. 😆 Pri slušnej fantázii z tohto popisu teda uvidíte znak jin-jang. 😛
Takže tá aktívna tvorivá práca – o čom Miro hovoríš – je o nerovnováhe, ktorú treba vyvážiť pasívnou prácou… Teda keď dobre chápem. 😀
Páči sa miPáči sa mi
No, to bola nakladacka… 😀 Skusim sem rozpisat moj rpoblem, asi to suvisi s enneagramom. totiz ja by som aj v pohode prijal enneagram, pomahal by si nim, a chapal vdaka nemu veci no ja som asi privelmi nejaky tym energie. Ja mu musim ako keby najprv uverit ze je to fakt, a ze sa podla neho mozem riadit. Prilis chcem mentalne modely a volova energia nikde. Moc pozorujem vztah medzi monu a informaciami a nedokazem skoro nic vykonat. Neodvazim sa. Dokonca sa neodvazim tomu ani verit…. 😕 Ako to mozem vyriesit? Asi aby som sa pohol mal by som zacat robit veci bez nejakeho dlhsieho rozmyslania nad nimi, jednoducho ich robit.. Da sa takto vyvazit volova energia? 😕
Páči sa miPáči sa mi
Samuel,
potrebuješ jedno: začať robiť. Čokoľvek. Ja som bola tiež ako ty, furt som nad všetkým špiritizovala a skutek utek… 😦 Potom som sa pri nejakej maličkosti rozkývala (buď karty alebo kyvadlo) a odrazu sa to celé spustilo. Začali šamanské cesty a to bolo lepšie ako kinečko 😀 , lebo som tam mohla konať… A tak som tomu prišla na chuť. Teraz ma už nijaké špiritizovanie nebaví, vždy skočím rovnými nohami do toho a nejako sa už len vyhrabem, keby som niekde zapadla… 😆
Ak máš chuť niečo robiť, skús stáť žam žung. Znieš ako mladý človek, tak rátam, že tých blokov ešte nebude veľa a tvrdých. Ak tomu aj neveríš – urobíš aspoň niečo pre svoje zdravie a fyzickú silu (a postavu 🙂 ). Ale predpokladám, že ťa to “drapne”, namä ak budeš stáť s hudbou. Na Mračnej hore je hudba, s ktorou stávam ja.
Alebo začni nejakú takú ezoterickú prkotinu, ktorá by ťa bavila. Reiki, kristáľovú guľu, kyvadlo, lucídne snívanie, karty. Ale začni. 🙂 Nešpekuluj, ono sa niekde po ceste ukáže, aký význam to pre teba má.
Už viem, čo to spustilo u mňa – osobný totem. Nájdeš na minigrimi.
Páči sa miPáči sa mi
Aha….. a potom sa ta ,,viera,, dostavi neskor? Potom to ,,je to pre mna normalna vec,, pride uplne prirodzene? Dufam ze ano….Mas pravdu. (ako aj inak 😀 ) Heh problem je to ze reiki mam, jaksik pre karty som pochytil z okolia jeden sprosty nazor ze to je ,,okultne takze bacha,,. Samozrejme ze to skoro vobec nic neni no neviem sa toho zbavit.
Takze tvoja rada: nech zacnem. Meditovat, zam-zungovat, reikovat, hocico, a hlavne nerozmysat nad tym. A to nad cim som rozmyslal stale sa po case dostavi prirodzene…. Hm.. a to si ako sa premohla a isla do – pre mysel – neprebadaneho uzemia, a potom to uz islo same…. No, musim sa osmelit aj ja, snad ma prud stiahne.
Vies, ja som tazky pripad 😀 Raz som si kupil taky pekny ruzeninovy nahrdelnik. Citil som sa v nom uplne super, no nezniesol som ho nosit viac nez par minut. Uplne som z toho bol ,,na nervy,, ze – ,,aky som to ja teraz ezoterik, bacha na mna,, Uplne som sa s tym ztotoznoval a jednoducho to nebolo prirodzene, ale nasilne a umele. Nasilu som chcel byt velkym ezoterikom. Snad raz dosiahnem toho, ze taketo veci budu pre mna ,,normalka,, a nebudem si to ani vsimat.
Takze dakujem, a ja uz iba necham v izbe otvorene okno, ze keby isiel okolo nejaky prud, aby ma stiahol. 😀 😀 Dakujem.
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, ide o to, že robiť je oveľa väčšia sranda ako špekulovať. A tá viera príde sama od seba – stačí, keď sa vydáš na šamanskú cestu, niečo tam urobíš a potom sleduješ, ako sa to zhmotní v tvojom svete. To je podľa mňa ultimatívny dôkaz, ktorý ti ukáže, že tá cesta je správna (a navyše hodne zábavná 🙂 ).
Neskúmaj príliš seba samého. Je dobré poznať sa, ale stále sa kontrolovať je len zameriavanie energie do svojho vnútra, na seba – a človek sa stáva vzťahovačným. Zameraj energiu radšej navonok, na dosahovanie vecí a skúmanie toho, ako to funguje aj bez nás. To zatiaľ ešte väčšinu ľudí okresalo “na správnu mieru”… 😀
Páči sa miPáči sa mi
Dá sa žam žung považovať aj za ne-robenie? 😛 a zaleží na tom ako presne mám skrčene nohy? Totižto ja aj rád klesám s odstupom času. A môže byť že si vyberiem 2 na ktoré mám chuť a dám 10 + 10 minút ? 😛
Páči sa miPáči sa mi
No, ja neviem… Ne-robenie… Ako by vyzeralo robenie? U mňa je žam žung asi robenie… alebo… no, to je ťažká filozofia! Snáď sa zmiluje Miro alebo Tomáš, oni sú väčší filozofi ako ja. 😦
U žam žungu je podstatné mať trochu pokrčené nohy ako pri čchi kungu. Čím viac sú pokrčené, tým lepšie, ale treba na to trochu praxe. A hlavne – koleno by nikdy nemalo presiehnuť špičky prstov. Takže čím hlbšie ideš, tým viac “sadáš”, nie čupíš.
Podstata je budovať odolnosť tela. Takže každý cvik by si mal zvládnuť stáť tých 20 minút, inak je to dosť o ničom. Potom môžeš cvičiť celý kruh, kde máš 5 minút na jeden. Dá sa cvičiť aj tak, ako píšeš, 10+10 minút, ale každý z tých cvikov by si mal dokázať ustáť tých 20 minút. Ja som vo vrcholnom výkone (to už je rok dozadu) stála 20 min. držanie balóna, 30 minút čchi-kungový dolný strom a ďalších 20 minút kompletný kruh. Ale vtedy som aj mala sily… 😕 Teraz mám problém ustáť svojich 20 minút bez toho, aby som pritom vysávala, počítačovala, prala, žehlila a odriekala Korán a Védy… 😆
Páči sa miPáči sa mi
No tak ne-robenie je neobvyklé robenie a obvykle nevidím či už druhých či seba stáť nehybne určitú dobu 😛 aj keď by sa dalo filozofovať 😀
Zvládnem 20 tak myslím že už na ňu prejdem a pôjdem každú polohu rovnako hlboko (čím najhlbšie) sadať a každý deň inú. Dáko sa mi nechce celý kruh po 5 minút 😀 pustím Shapeshifter a 20 minut ubehne ako okamih 😛
Páči sa miPáči sa mi
Ja žam žung nerobím, takže pre mňa je to ne-robenie 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
Práve naopak! 😀 Pretože ho nerobíš, je to pre teba robenie… obvyklé tonalové správanie… 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
citujem: “Nezabúdajte – moja emocionálna energia sa popína po mojej vôľovej energii a ja som si proste raz povedala, že nezomriem blbá a ak budem vedieť, pomôžem aj tým druhým, aby nezomreli blbí.” – čo by sme si bez teba počali na tomto úžasnom svete. 😀
Ja som si myslela, že to šťastie vnímaš ako vnútorný pocit, ale vidím to tak, že ty sa o to šťastie aj rada podelíš. ĎAKUJEM TI. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vera,
😀 hnidopich vo mne hovorí – “a existuje nejaký vonkajší pocit?” 😀 Cíti azda niečo iné, nie ja? Vkladá do mňa ten pocit? 😀 Isteže vnímam šťastie ako vnútorný pocit! Ale to neznamená, že keď tá časť zo mňa, ktorá si hovorí helar, niečo cíti, nemôžu to isté cítiť tie časti zo mňa, ktoré si hovoria nejako inak… pričom ešte stále si nie som istá tým, čo to “zo mňa” vlastne znamená… 😆
V podstate sa v poslednom čase posúvam k tomu, že všetko začínam vnímať ako pocit. Bude aj článok o tom, že som prestala na šamanských cestách vidieť a už sa musím orientovať len podľa pocitov. Takisto viem, kedy sú anjeli pri mne – tiež podľa pocitu. A zhmotňovanie funguje tiež podľa pocitu (možno aj podľa niečoho iného, ale tú časť zhmotňovania ešte nepoznám 🙂 ).
Svoju rolu beriem tak, že čo som si potrebovala odžiť, to som si už odžila. Dostala som “predĺženie” a úlohu ukazovať cestu tým, ktorí tú cestu majú chuť skúmať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
OK, vonkajší pocit tiež existuje a pochádza od niekoho druhého, ktorý zároveň ovplyvňuje aj tvoj vnútorný pocit. Keď sa niekto na teba usmeje a ty máš náhodou ten deň pod psa, tento úsmev ťa nevedome ovplyvní a už poobede ťa ten druhý usmievavý vidí, že aj ty sa smeješ a si v dobrej nálade. Ja tomu hovorím zdieľanie pocitu. 😉
Ach tie slová, prečo sú tak zložité a predsa prejavujú jednoduchosť, niekedy vnímame rozdiel medzi zdieľaním pocitov a prejavom pocitov a pritom sú jedno a to isté, ale postupne vznikajú. 😀
Po pocite prichádza intuícia, hlavne to platí pri anjeloch. 😀
😀 Niekto povie, že keď hovoríme Ja, je to ego, ale mýlia sa, lebo je to individualita duše, ktorá sa hľadá, rozvíja a spoznáva samú seba. Duša má vedomie, na základe pocitov sa toto vedomie rozvíja a hlbšie spoznáva. Aj to čo si neuvedomujeme, vedomie získava pohľadom aj na malú informáciu, ktorú sme dostali počas dňa, aj v noci, ktorá sa nám prejaví neskôr v situácii vedome alebo opäť nevedome prostredníctvom pocitov.
Helar, čo dodať, iba to, že sa teším na článok o pocitoch a orientáciu máš správnym smerom. 😀 Nech mi tu nikto nehovorí, že ženy orientáciu majú mizernú. 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Tak to si ma ešte nezažila zablúdiť cestou z postele na záchod. 😆 (A stáva sa to často. Idem na záchod a miesto toho skončím pri počítači. 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
😀 Niekde tú potrebu ku uspokojeniu musíme vykonať, aj keď nie na správnom mieste. 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
helar 😆 tak toto bolo 100 bodové 😆 s tým záchodom 😆 😆 Keď chceš, máme jeden šerblík navyše… 😆
Páči sa miPáči sa mi
“A čo musím urobiť aby som bol osvietený?”
“Nič”
“Ako že nič”
“Preto že osvietenie nepochádza z konania-k osvieteniu dochádza.”
“Tak že sa teda nedá dosiahnuť ?”
“Ale áno dá.”
“Ako?”
“Nekonaním.”
“A ako sa to robí aby človek dospel k nekonaniu ?”
“Ako sa robí, aby človek zaspal alebo sa zobudil ?”
“Mám tomu nechať voľný priebeh?”
“Presne…. 😀 Som ktorý som..ani som nebol ani nebudem …SOM ŽIVÝ TU A TERAZ 😀
Páči sa miPáči sa mi
[Video premiestnené na koniec komentára; helar]
a tu je to aj s titulkami: http://www.overstream.net/view.php?oid=uwroijnmtfso
krása, čo poviete??? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Pravda.
Lenže ju treba aj pochopiť. Pretože takto to vyzerá tak, že môžem žiť akokoľvek ako doteraz, a dosiahnem osvietenie … Ale keď sa obzriem, (aj niekoľko tisíc rokov dozadu) okolo seba, ehm … jediné čo sa tu šíri z osvietenia je rakovina kože … 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 Vieš, Miro, myslím, že je to vec toho, kde máš postavený cieľ. Pretože človek vždy dosiahne to, čo si nastavil ako cieľ – ale nie vždy si nastaví ten cieľ, ktorý si myslí, že si nastavil… 🙂 Niekedy nám podvedomie a nespracované problémy z minulosti hoooodne poodchýlia smerovku! Napríklad si nastavím “budem prekypovať láskou k svetu a budem sa cítiť dobre”, ale podvedomie k tomu hneď pridá zdôvodnenie: “pretože chcem byť akceptovaný(á) u ostatných”. A tak môj konečný cieľ nie je, že sa budem cítiť dobre a prekypovať láskou aj keby som bol(a) jediný človek na svete, ale že ma iní budú vnímať ako prekypujúcu láskou a cítiacu sa dobre nezávisle od toho, ako to bude v mojom vnútri vyzerať… Takto sa rodia pocity zlyhania. 😦
Páči sa miPáči sa mi
miro skúsil si nekonať nič …jednoducho pochopiť, že aj myseľ je vlastne pohyb? 😀
to videjko o tom hovorí dosť jasne 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem aspoň viem prečo sa toľko smejem 😀 a prečo mi hovoria smejko hi hi hi 😀
je to super …chcel by som toho učiteľa stretnúť 😀
Páči sa miPáči sa mi
“Rozpráva sa hodne o Bohu ..môžeš nám ho pomôcť nájsť?”
“V tom vám nikto nepomôže.”
“Prečo?”
“A kto pomôže veľrybe nájsť oceán? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Yesss! 😎
Páči sa miPáči sa mi
hm, hm, hm …. zaujímavé … čoo? no totok ….. 😀
Pravda. Lenže ju treba pochopit. ….. atď…. 😀 …
takže budem robiť čo? … Celý život hľadať, nejakú pravdu, ktorá v konečnom dosledku pravdou byť vobec nemusí, (lebo žiadne rozhodnutie nie je správne, alebo nesprávne… a ja sa ako ratlík budem stále triasť či som TERAZ konečne našla to správne … 😀 ) … alebo sa budem riadiť tým čo napísala hela, skočím do toho rovnými nohami a už sa len nejako vyhrabem aj keď cestou stratím úplne smer a zblúdim? … 😀 (to 00 je proste neodolateľnéé 😀 ) …. čo v podstate znamená to … že ŽIJEM TU A TERAZ? …. 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Že využiješ každý okamih tak, ako najlepšie vieš? Vzhľadom na svoj životný cieľ? (To ovšem predpokladá, že ho poznáš a máš ho dobre prešpekulovaný…) To by zodpovedalo konceptu bezchybnosti…
Práve dnes, ešte než som natiahla počítač, mi nejaký slabý hlások v mojom vnútre (“Gabriel, ticho, nechaj ma jesť!” 😆 ) navrával, že by bolo načase napísať o tom, ako sa to zhmotňovanie obvykle deje… Pracovný názov: “Precitnutia” 😀 😀 😛
Páči sa miPáči sa mi
😀 žiť TU a TERAZ je ako tančiť salsu = takmer žiadne pravidlá, iba jednoduchoobyčajný základný krok v rytme aktuálne vnímanej hudby 😛 a teda v salse je umelec každý 🙂 lebo vlastnej pridanej hodnote sa medze nekladú 😉 a každý štýl salsy je umelecký 🙂
Páči sa miPáči sa mi
K tomuto by sa hodil výrok J. Krishnamurtiho, ktorý síce hovoril o mazaní minulosti, ale myslím si, že sa to dá použiť všeobecne na náš zámer (takže som ten výrok zovšeobecnil):
“Vedieť čo a prečo chcem dosiahnuť, má oveľa väčší význam než spôsob, ako to dosiahnuť. Zámer, s ktorým pristupujete k problému, je dôležitejší, než znalosť spôsobu jeho riešenia”
Páči sa miPáči sa mi
😀 .. no tak ale Ja som bezchybná 😉 … a kto náhodou na mne chyby vidí, vidí svoje 😉 … 😆 … ta ne? … 😀
všetci sme bezchybný a chybný 😀 …. krásky a špaty … 😀 … uhol pohľadu, je fakt skvelá vec … podobne ako hranice ktoré vlastne nie sú … či sú? 🙄 … len sa furtom niekam rozpínajúuuu .. hi hi hi .. 😀 … no proste úúúúžas totok … 😀
Páči sa miPáči sa mi
hm, … 🙄 … ja viem, že cieľ je síce doležitý, ale cesta k cieľu je vlastne tiež cieľ … 😀 …. takže si dobrovoľne vyberám to, čo mi minimálne poskytuje viac zábavy …. 😀 …. koniec koncov to robia aj krídlatí, .. 😀 .. heline raňajky či čo to mala , sú toho živým dokazom … 😀 😀 … im sa to hučí do hlavy, keď nemusia jesť a ani sa starať o to aby človek nestrácal schopnosť správnej orientácie vo vlastnom byte … 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
asi ti trochu stúpim do tvojho “ružového sveta” 🙂 , ale obávam sa, že bezchybnosť castanedovci nevnímajú ako nejaký stav, ktorý dosiahneš a už tam si, ale ako charakteristiku každého tvojho konania… 😀 Čiže človek nie je “bezchybný”, ale jeho konkrétne správanie je “bezchybné”. A pri budúcom správaní sa môže zachovať ako exemplárny vôl. 😆
To je krásne na “byť človekom” – len čo máš pocit, že si to už “zvládla”, príde taký preplesk, že ani nevieš, ako sa ti stalo… 😆
A k tomu, čo hovorí Miro: ak nevieš, kam ideš, nevieš voliť cielene ani svoje kroky. Ale len čo vieš, kam ideš, máš šancu, aby každý tvoj krok bol “bezchybný”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Heli,
hi hi hi … krása, áno súhlasím, pretože či veríš alebo nie, dostávam preplesky denne a to nie len mojou obľubenou trstenicou z čoho mám mimoriadne masochistické potešenie 😀 😀 😀 …
a áno, súhlasím, občas sa cítim ako exemplárny vôôôôôl, keď sa pozriem späť, a vídím to čo vidím, hi hi hi 😆
práve preto sa teším z toho, že som ešte stále človekom, ktorý má stále ružový svet plný krásnych ružových ruží,…. či čoho, je to jedno,.. 😀 … hlavne že to vonia a vnímam všetko, od vone, krásy až po pichľavosť tŕňov … 😀 … aaa, duuu dáááll … 😀
… totiž podstatné a to len podľa mojej maličkosti 😉 .., že sa nenechám zlomiť a pripraviť o svoje sny, túžby, dokonalosť, nedokonalosť, krásu, špatnosť … 😀 … nenechám si to vziať nikým a to to ani Samej Sebe … 😀 … sprostosť?!? .. možno ! … prezieravosť alebo iná kladná vlastnosť?!? … možno … 😀 … veríš mi, že to neriešim?! … kto je múdry, kto je hlúpy, kto je vidomý a kto nevidomý … kto udrčuje to, kde sú hranice nášho vnímania … len mi samy … a toto je to čo som pochopila už dávnejšie … 😀
inak,… 😆 … toho exemlárneho vola, občas vídím vo svojom zrkadle v kúpelni,…. len ja som tú potvoru čo na mňa kuká späť, nazvala menej gustióozne, … 😆
Páči sa miPáči sa mi
😀 Ja, keď sa na mňa tá “potvora” z toho zrkadla pozrie, tak si jednoducho zložím okuliare a vyignorujem sa na ňu. 😀 Načo si pridávať vrásky; život ich má v zásobe dosť aj bez toho! 😆
A to, čo popisuješ, vôbec nie je sprostosť.. To len znamená, že sa akceptuješ a keď sa akceptuješ, si v svojom bode tichej neotrasiteľnosti (alebo aj hlasnej, hlavne že neotrasiteľnosti 🙂 ). A to je to najkrajšie, čo človek môže dosiahnuť!
Páči sa miPáči sa mi
hi hi hi … nosím dioptrické brýle … takže to istí to, že keď si to zložím tak nič neuvidím … 😛 … a ani tu potvoru čo na mňa zo zrkadla žmurkááá … hi hi hi … 😀
a ešte toto …
Myslím, teda som.” V skutočnosti však vyjadril ten najzákladnejší omyl – stotožnil myslenie s Bytím a totožnosť s myslením. …. plne s tým súhlasím, krásne si to vystihla…. a keď tak rozmýšľam nad citátmi, tak jeden často používaný bežne ma napadol …. “nikdy nerob iným to čo nechceš aby bolo robené tebe” … toto je tak alibistické, až je to nechutnééé …. je to dľa mňa len čistá kalkulácia … 🙄 … prečo? … no lebo si vytvárame predstavu … predstavu o správaní iných vočí nám, … a pak sme sklamaní, že aj napriek tomu, že mi sa správame “ukážkovo” celé akosi zmotá a my začneme súdiť atď … 🙄 ….
milujem slobodnú vôľu, … 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
žiaľ, slová neboli moje, ale tiež sa mi páčia. 🙂
Ono to “nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe” je dosť negatívne ponímané. Ale “rob, čo chceš od okolia dostávať” už vyzerá viac ako “vysielaj to, čo chceš prijímať” – a to už je o zákone rezonancie… 🙂 Nie je to až také alibistické, ako sa to na prvý pohľad vidí. Bosoráci používajú “posun kotviaceho bodu”. Kotviaci bod je niečo, čo ti vyskladá presne tú realitu, ktorú potom vnímaš. Ergo: ak ho posunieš, zloží ti inú realitu. Tak ho treba posunúť tam, kde chcem byť. 🙂 A nerozčuľovať sa nad inými, že oni tam nie sú – oni majú proste svoj kotviaci bod nastavený inak.
Mimochodom, energeticky je toto úžasná doba na manipulovanie kotviacim bodom. Všetko je v toku, nepevné, a tak aj ten kotviaci bod sa presúva oveľa ľahšie.
Páči sa miPáči sa mi
heliiiiii … 😀 …
hm, hm, … 😀 … no múdra si Ty, …. 😀 … vidíš, iný uhol pohľadu a už je to inak … 😀 … díííííííkes, … no budem sem chodiť obsmŕdať častejšie, … 😀 … hm, hm, pri všetkej mojej skromnosti .. 😀 … sa tu dobre doklepnem a dosť naučím … 😀 … ty vogooo, 😯 … to so mnou to potom už kto vydrží, ha?!? … 😆 … 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
Neviem… 😀 Odo mňa ľudia tiež nejako utekajú… 😆
Páči sa miPáči sa mi
Heh… a dovetok: a kto akceptuje seba, akceptuje aj všetkých iných. Kto neakceptuje iných, neakceptuje seba.
Páči sa miPáči sa mi
súhlasím …
mňa napadá k tej slobodnej vôli dovetok …”cítim že som”…človek si často namýšla že vie 🙂 vypomstilo sa mi to už často 🙂 a iba som si uvedomila že ešte zďaleka neviem, no a často som padla na tvrdú zem !
… no tie svetlé okamihy stoja rozhodne zato… keď zrazu cítiš že jednoducho si… čokoľvek si praješ v tom momente byť… 🙂
Páči sa miPáči sa mi