Stalking: družina Jaguára a družina Orla

Bosorácky stalking (alebo stalkovanie, ako tomu hovorím “po slovensky” 🙂 ja) je metóda, ktorou si zvyšujeme osobnú silu. Toto je spoločné pre všetky tri toltécke vetvy: ruizovcov, maresovcov i Castanedu. To, v čom sa odlišujú, prichádza až potom – na čo túto osobnú silu využijeme.

Dobre. Ja som “castanedovec”. Donedávna som si myslela, že aj maresovec, ale potom som mala pri jednom z článkov diskusiu s maresovskou “stopárkou” Janou73 a ona mala natoľko odlišné vnímanie Maresa, že som si šla “čeknúť” na web, ako to vlastne je. A bola som nepríjemne prekvapená: za tie 3-4 roky sa z Maresa stal newageista… Ešte šťastie, že tie knihy, čo som si kedysi od neho kúpila, písal v svojom “bosoráckom” období. Jedno viem – nové si už kupovať nebudem. 🙂

Aby ste chápali, o čo mi ide: ruizovci (a teraz zjavne už aj maresovci) používajú svoju čerstvo získanú osobnú silu na to, aby dokázali lepšie prežiť v rámci spoločnosti. Aby mali väčšiu kontrolu nad svojím životom. Tým stalkujú prevažne na vlne emocionálnej energie. Castaneda ide o krok ďalej a integruje do toho aj mentálnu a vôľovú energiu – trénuje nás mať kontrolu aj nad svojím mentálnym vnímaním a svojou smrťou. Takže ja zostávam naďalej castanedovec a pre citlivejšie nátury budú možno moje názory tak trochu morbídne; neviem. 🙂 (A hlavne neviem, čo presne “morbídny” znamená. 😆 )

No a teraz to stalkovanie…

Kým spracujem Castanedu, bude to ešte hodne dlho trvať, ale u Bernadette Vigilovej (Mastery of Awareness) som našla celkom schodný a hlavne kompletný popis stalkovania. Trochu ma na ňom ruší zasa ten nádych New Age, ale to už je môj problém; väčšina “nebojovníkov” s tým vie dosť dobre žiť. A stalkovať sa podľa toho dá v každom prípade. 🙂

Tentokrát už prechádzame k praktickému stalkingu, teda “ako na to”. Tento článok poslúži ako stručné zhrnutie a nastavenie na stalkovanie, cvičenia prídu čoskoro, ale postupne (a to po dlhú dobu). Najprv to zhrnutie:

To, čomu ja hovorím bosorácky stalking, inde možno nájdete preložené ako “stopovanie”. Ja slovo “stopár” nepoužívam, pretože má významy, ktoré “stalker” zatiaľ v slovenčine nemá. Zatiaľ sa u nás používa v psychiatrii a kriminalistike, ako som sa dozvedela z webu 🙂 :

Kriminológia a psychiatria definujú stalking (stopovanie) ako dlhodobé prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, čím sa znižuje kvalita života tejto osoby a ohrozuje jej bezpečnosť. … Stalker, teda prenasledovateľ, svoju obeť neustále kontaktuje, kontroluje a snaží sa nad ňou uplatniť svoju moc.

A pretože bosorácky stalking je presne o tomto istom – o prenasledovaní, ustavičnom kontaktovaní a ovládaní, rozhodla som sa, že si vystačím s amerikanizmom. Len v prípade bosoráckeho stalkingu nie je obeťou iná osoba, ale naše falošné identifikácie, mylné presvedčenia a posunuté sebavidenie.

Stručne o tom, čo už vieme

Keď prichádzame na svet, sme obyčajní ľudia. Nemáme ani tušenia, do čoho vstupujeme… Ak to berieme pekne od podlahy, tak si potrebujeme zvyknúť na predstavu, že niekde tu na našom svete behá neviditeľný Predátor (“letec”), ktorý sa živí našimi silnými emóciami. Čím silnejšie, tým lepšie. A pretože negatívne emócie sa produkujú ľahšie ako tie pozitívne, tak sa stará o to, aby sme sa sústavne máchali v negativite.

Aby nás v tej negativite udržal, nainštaloval do nás “cudziu myseľ“, Parazita. Inštaluje ho cez tzv. dohody: spoločenské, rodinné a kultúrne normy a očakávania, na ktoré sa potom celý život nastavujeme, ak zostávame obyčajným človekom. V priebehu života sa učíme orientovať podľa ľudí okolo nás a nakoniec žijeme nie svoj vlastný život, ale život, aký očakávame že od nás očakávajú oni… Nosíme svoje masky, zoskupujeme sa podľa nich a posudzujeme a odsudzujeme každého, kto do nášho zoskupenia nepatrí (linka začne byť funkčná až 24.7.).

Ako bosoráci sa rozhodujeme vystúpiť z tohto začarovaného kruhu “obyčajných ľudí” a začíname v sebe hľadať nie tú umelú “nadstavbu”, ale našu skutočnú podstatu. Procesu tohto hľadania hovoríme stalking.

Volíme si naguala

Transformácia začína stalkingom a ten začína celkom novým pohľadom na život. V toltéckom učení, keď sa chceme vydať po bosoráckej (šamanskej) toltéckej ceste, tak si ako prvý krok nájdeme naguala. Nuž, možno to bolo jednoduché v starých časoch, ale dnes je problém nájsť skutočného naguala. Je to tým, že naša spoločnosť velebí ego a tí, o ktorých sa dozvedáme, sú málokedy tí, čo nám skutočne dokážu aj pomôcť – skutočný nagual totiž nepotrebuje vyhľadávať svetlá reflektorov a preto sa o ňom málokedy dozvedáme.

Okrem toho má nagual ešte jedno špecifikum: ja tak hovorím výlučne ľuďom s istou štruktúrou energetickej obálky. Tento fakt uznávajú aj ruizovci a maresovci. Teda nemyslím tým hocikoho, kto si zozbiera okolo seba skupinu 15 ľudí (teda nie “vodca partie”), ale bytosť s dvojitou žiarivosťou špecifického tvaru (trojitý a štvoritý svetelný kokón). Takáto bytosť má veľa svojej vlastnej energie a svojou prítomnosťou je schopná posilniť energiu svojich spoločníkov do tej miery, že začínajú vidieť svet inými očami. A tu zas nemyslím na to, že inak vnímajú seba vo vzťahu k svetu, hoci to do toho tiež patrí, ale vidia celkom iný svet a je jedno, v akom vzťahu k nemu sú. No a tieto trojité a štvorité bytosti, žiaľ, nerastú na stromoch. Ak zrovna nevidíme nergiu, rozpoznáme ich podľa jedného spoľahlivého ukazovateľa: nachádzajú sa v svojom vnútornom bode tichej neotrasiteľnosti.

Ak teda nemáme poruke naguala, najvyššiu spirituálnu bytosť na toltéckej ceste, tak nám môžu poslúžiť knihy… alebo aj nie. Záleží na tom, či si vyberieme toho správneho autora. Moju lásku k inckým “trom energiám” (emocionálna/munay, vôľová/llankay a mentálna/yachay) už medzičasom poznáte. Väčšina ľudí má jeden preferovaný kanál, na ktorom spracováva informácie. Ak si vyberiete vetvu okolo Miguela Ruiza (v tom aj Bernadette Vigilovú alebo Suzan Greggovú), budete sa zaoberať hlavne tým, že budete liečiť svoju emocionalitu. Ruizovci sú vetva “munay”. Ak sa pustíte čítať Théuna Maresa, dostanete sa k svetonázorovej stránke toltéckeho učenia, k toltéckej filozofii, pretože Mares zastupuje mentálnu vetvu toltéckeho učenia, yachay. (To som písala 7. júla. Nové zistenie: pre mňa je Mares ako osoba ešte stále yachay, ale jeho učenie je dnes už munay.) No a ak siahnete po Carlosovi Castanedovi, dostanete sa do kontaktu s najtemnejšou stránkou toltéckeho učenia, s mágiou a s pokusom zrušiť hranicu smrti. Castaneda predstavuje vôľovú vetvu toltéckeho učenia – dosahovanie, llankay.

Takže ak idete toltéckou cestou, voľte múdro a v súlade s vašou vlastnou prevládajúcou energiou. Bude sa vám pracovať ľahšie – ale berte do úvahy aj obmedzenia, ktoré vaša voľba bude pre vás znamenať. Ak chcete liečiť iných ľudí, ruizovská vetva vám pomôže najviac. Ak hľadáte alternatívny svetonázor, maresovská vetva vás podrží. Ak ste sa rozhodli nezomrieť 🙂 , potrebujete Castanedu.

Toltécky učeň si hovorí “bojovník”

Takže to by sme mali za sebou. Vybrali sme si svojho učiteľa, naguala. Najbližším krokom je stať sa “učňom”. Toltékovia tomu hovoria bojovník. Bojovník nie preto, že by sme s niekým zápasili a niekomu robili zle – my bojujeme s naším vlastným skresleným vnímaním, s našimi predsudkami a dohodami, ktorým sme uverili a ktoré nie sú založené na realite. (Ale tým potom robíme parádne zle. Rozkladáme ich.)

Stať sa bojovníkom je naše rozhodnutie, že ideme rásť a že vytrváme na svojej ceste aj vtedy, keď narazíme na ťažkosti, keď budeme mať problém pozrieť sa do nášho vnútra a akceptovať sa. Vigilová:

V minulosti sa ľudia stávali učňami naguala, ale len malá skupinka vyvolených mávala túto výsadu. Dnes sen bojovníka existuje v inej forme. Miesto toho, aby sme sa stali učňom naguala, stávame sa učňami seba samých pri vedení, ktoré získavame z učenia nagualov z kníh.

Počas tohto toltéckeho “učňovania” prechádza bojovník dvoma úrovňami. Prvá úroveň toltéckych bojovníkov je družina Jaguára. (Vigilová používa “Knight”, čo značí “rytier”, ale pochybujem, že by Toltékovia boli mali rytierov… U nás v predrytierskych časoch mali kniežatá svoje družiny. Tak som si od nich požičala slovo “družina” a člen družiny je zas “družinník”.)

Druhá úroveň je družina Orla.

Absolvovanie týchto dvoch úrovní je vlastne otváranie dverí nášho srdca.

Jaguár: “Už nie som k dispozícii.”

Toltékovia volali túto prvú úroveň učenia Družinník Jaguára pre dôležitosť, akú v ich živote a vnímaní hral jaguár a jeho štýl. Jaguár je majster-sliedič, ktorý žije a loví na zemi. Jaguára vnímali ako ostražitého, mĺkveho a úplne pohrúženého do daného okamihu. Takže na prvej úrovni učenia sa Toltékovia identifikovali s majstrom-sliedičom jaguárom a vizualizovali sa ako on, aby sa sami stali majstrovskými sliedičmi na stope seba samotných.

V Sne Planéty je stalking silné slovo. Toltécke vnímanie stalkingu nie je o stalkovaní iných ľudí. Je to o stalkovaní seba samého. Toltécky bojovník sliedi a ňúra vo vlastnom vnútri. Loví všetko, čo ako ľudská bytosť na tejto planéte prežíva: vzorce, ako žije, ako klebetí o iných, ako posudzuje a odsudzuje iných, ako koná a čo cíti. Nerieši, či sú veci dobré alebo zlé, pozitívne alebo negatívne. Neposudzuje seba ako zlého len preto, že klebetí. Späť si vyťahuje energiu, ktorú stratil v minulých výmenách, spája sa so svojou pravdou a hojí svoje rany.

Ako družinník Jaguára nahliadate do svojho srdca a vidíte, kde je v ňom smútok, hnev a nespokojnosť. Otvárate dvere, ktoré tieto rany zatvorili. Ako u umnohých ľudí, aj u vás môžu byť tieto dvere zapečatené pekne maľovanými zámkami, ktoré hovoria, že už ste sa s týmito pocitmi vysporiadali alebo že kedysi existovali, ale už nie sú dôležité. Potrebujete sa cítiť dostatočne bezpečne, aby ste  sa mohli pozrieť na tie časti seba, ktoré sú zablokované za týmito dverami, aby ste ich mohli vyhojiť a stať sa kompletným človekom.

Jaguár hojí svoje rany tým, že ich s láskou vylizuje. Keď skúmate svoje vnútro, otvárate svoje rany s trpezlivosťou a láskou. Prijímate smútok a poranenia svojho srdca bez obviňovania. Hojenie nie je o obviňovaní iných alebo seba samého. Ukazovať na niekoho prstom a viniť nijako nezmení situáciu, ani nás neurobí šťastnými. Nezmení vzorce správania ani nevyhojí rany, čo ich spôsobujú. … Hojenie je akceptovanie plnej zodpovednosti za váš život. Je to o tom, že niečo s našimi vzorcami správania a nevyhojenými ranami urobíme.

Stalkovanie je konanie. Pomáha nám prebrať zodpovednosť za energiu, ktorú vysielame smerom k iným ľuďom. Pozeráme na dohody, ktoré nám dal Sen Planéty, a vyčistíme svoje rany a zmeníme vzorce správania.

Asi pred rokom som čítala nejakú nemeckú knižku k psychoterapii a svojpomoci. Volala sa “Ich stehe nicht mehr zur Verfügung”, teda “už nie som k dispozícii”. Z knihy už neviem nič, ale názov som si zapamätala, pretože mi pomáha robiť väčšinu ťažkých rozhodnutí. Keď bola situácia bolestivá a nevedela som s ňou pohnúť, povedala som si “už nie som k dispozícii pre tento typ situácie” – a potom som sa presne tak aj zariadila. Kedykoľvek som začala upadať do starého vzorca správania, vždy som si povedala “a nie”. Ticho, mierne, ale nezvratne. “Nie, už nie som k dispozícii. Do tohto fekálu dvakrát po sebe nestúpim.” Bez posudzovania alebo zaujímania stanoviska; jednoducho “nie”. Pomáha to. 🙂

Ako si vyhojujeme naše rany a zbavujeme sa smútku, vraciame si stratenú energiu, ktorú sme spotrebovali v situáciách s inými ľuďmi a ktorá za nami pláva niekde pozdĺž línie nášho života. Tým si posilňujeme silu vôle, učíme sa prerušovať zabehané vzorce správania a zisťujeme, že to, čo v živote máme, je priamym výsledkom našej vlastnej voľby. Keď sa dostaneme do problémov, už nereagujeme tak extrémne a emocionálne. Miesto toho sme schopní zmeniť uhol pohľadu a nechať problém prehrmieť bez toho, aby na nás zanechal viditeľnejší následok. Máme dostatočný odstup na to, aby nás problémy neoberali o šťastie. Začíname sa cítiť spokojní a vyvážení a žijeme život tak intenzívne, ako len dokážeme.

Toto som zažila nedávno. Mali sme rozbehnutý ťažký projekt, ktorý nás stál posledný nerv. Už som bola v stave, že by som bola na tých ľudí najradšej naziapala… Boli sme uprostred lesa na sústredení. Ráno som si vyšla na prechádzku. Slnko svietilo v riedkom lese pomedzi stromy na zelenú trávu, vzduch bol ostrý a žiarivý, vtáky štebotali… Vedome a cielene som nasávala do seba krásu každého okamihu, pokoj a vyváženosť a nadčasovú stabilitu. Každú sekundu som sa snažila precítiť tak silno, ako to len išlo. Hovorila som si, že tankujem energiu do vyčerpávajúceho dňa… a stres sa odrazu vytratil. V tom okamihu bol len les, slnko, vánok a ja a nijaké starosti na svete neboli dostatočne strašné, aby mi ten okamih dokázali pokaziť!

Kým sa nachádzame na úrovni Jaguára, ešte stále zvádzame boj s Parazitom a svojimi vlastnými ranami z minulosti. Keď dosiahneme bod, v ktorom sa väčšinu času cítime šťastní a spokojní, vtedy sme sa stali jaguárom. Zvládli sme jeho lekcie a vstupujeme do druhej fázy – stávame sa družinníkom Orla.

Orol: “Beriem na vedomie.”

Toltékovia považovali orla za úžasného učiteľa. Keď sa staneme družinníkom Orla, naša pozornosť sa presunie z pohybovania sa po Zemi na lietanie po Nebi. Kým jaguár nás učí sile koncentrácie, orol nás učí sile širokého pohľadu. Jaguár sa sústreďuje na svoju korisť. Orol vníma v každom okamihu dve reality – svoj lov i prostredie, v ktorom ten lov prebieha.

Najprv som myslela, že to je povedané obrazne. Až do nedávna. Anjeli na mne skúšali aktivovať videnie energie. Od “dona Juana” som dostala špeciálny mimotelový cvik na premenu z hmoty na energiu. Po jednom takomto cvičení ma Gabriel donútil pozerať sa mu dlhšie do očí – a ja som sa rozplynula… Po zobudení som ešte asi hodinu mala dvojité vnímanie: jednak som bola v svojom tele a jedla som, umývala som sa a obliekala som sa a išla som do obchodu a podobne, ale súčasne som sama seba videla zhora – ako jem, ako sa obliekam a ako idem po ceste… V tomto bode to prestalo, ale pocit to bol úplne úžasný! Moje pocity išli z fyzického tela a pohľad išiel zhora. Videla som všetko okolo seba i za sebou v plnom kruhu a z fyzického tela som videla ešte i zem pod nohami. 🙂

Keď sa staneme družinníkom Orla, nepozeráme na život už len z jedného uhla pohľadu. Vytvoríme si nesmierne množstvo vedomia vrátane vedomia, že sme vyvážení. Naša ľudská stránka je ešte stále spojená so Zemou a plne prežíva život v každom jeho okamihu. Na druhej strane sa však naše vedomie rozširuje a stúpa k Bohu/Zdroju. Naša duša sa mení na Orla. Dostávame sa do kontaktu so Zdrojom a vieme, aký pocit to je, aj keď ho možno ešte nedokážeme udržať po dlhší čas. Takisto máme dostatok vedomia na to, aby sme v každom okamihu cítili spokojnosť.

Takže ako družinník Orla žijeme súčasne sen Zeme a sen Neba.

Ako družinníci Orla prežívame ten lúč svetla, ktorému sa hovorí voľnosť. Z voľnosti prýšti spokojnosť, šťastie a radosť. Sme hravejší. Ešte to neznamená, že by sme nepociťovali nikdy smútok, vinu či hanbu, ale pretože máme oveľa viac vedomia (=osobnej sily), dokážeme sa od nich rýchlejšie odpútať. Neovládajú nás; už nie sme Obeťou. Náš Parazit už nemá šancu bahniť si v emóciách sebaľútosťou alebo podpichovaním typu “Prečo práve ja? Prečo sa ku mne takto správajú?” Ako družinník Orla vieme, že tieto emócie cítime, ale nedávame im priestor a nezaujímame k nim postoj. Proste ich cítime a potom ich prestaneme cítiť. 🙂

Nie každý sa stane družinníkom Orla, ale kto sa ním stane, nemá už žiadne obmedzenia v duchovnom rozlete! Keď zvládnete túto úroveň, stanete sa “Nebom na Zemi”. Vigilová hovorí: “Možno sa z vás dokonca stane nagual, najvyššia úroveň na toltéckej ceste – ale to býva hodne zriedkavé.”

Ja túto poslednú vetu celkom nedržím, keďže vnímam naguala ako bytosť s istou štruktúrou obálky. Tú buď máme alebo nie, ale veľa s tým už nenarobíme, pretože táto štruktúra hovorí o kvalite násho vedomia, nie o sile našej energie, ktorú sme si stalkingom uvoľnili. Takže ako Orol sa môžeme stať učiteľom pre iných, ale ak sme neboli od samého začiatku “dvojitá” bytosť, teraz sa ňou pravdepodobne už nestaneme. (Nemôžem si byť celkom istá, pretože nepoznám účinok psychotropných látok na ľudskú obálku. S ním to možno ide; alebo so špeciálnymi cvikmi na stimulovanie epifýzy. Oboje má jeden “maličký” nežiadúci možný efekt, ktorému sa hovorí schizofrénia.)

27 thoughts on “Stalking: družina Jaguára a družina Orla

  1. … k tomu slovu Stalker – našiel som jedno pekné (mne sa páči 🙂 ) slovenské slovo – Pátrač

    no a ešte by som dal jednu poznámku k “newage” a Maresovi. Doteraz som presne nechápal, čo tým presne myslíš, ale týmto článkom si to vysvetlila. To, čo učia Ruizovci a Maresovci – už hodne dávno som si všimol (najmä u ruizovcov) že ich učenie sa zameriava viac na každodenný život, než na nejaké magické svety. Ale keď sa obzrieme okolo seba, a vidíme tie “prízraky”, tých ľudí ako sa zmietajú vo vlastnej šťave, ani sa im nečudujem. Náš svet (sen planéty) je už tak zdeformovaný, že je takmer nemožné nájsť a učiť takých ľudí, ktorí by zvládli nielen základy toltéctva ale aj tie ďalšie kroky. A preto si myslím, že oni sa rozhodli pokúsiť sa aspoň zmierniť život týchto ľudí, lebo aj tak by na viac nemali šancu v tomto živote. (Nehovoriac o tom, že aj toto “málo” je náročné). Už len to, že zmenia aspoň trošku ľuďom život k lepšiemu (samozrejme nie po materiálnej stránke), môže pripraviť pôdu do ďalšieho života, keď už by neboli zaťažený takou silnou karmou a mohli by mať väčšiu šancu na ďalší rast.
    Je to len môj názor, ale práve “Štyri dohody” + ďalšie knihy od Ruizovcov mi hovoria, že toto sú len “šlabikáre”, lebo sa dostávajú k masám, u ktorých tento sen planéty už prekračuje únosnú hranicu …. uff, neviem či pochopíš, čo som tým chcel povedať … 😀

    Like

    • Chápem 🙂 a plne zdieľam 🙂 . Ja som zas ten “paranoidný” typ 😛 a pripojím ešte jeden uhol pohľadu, ktorý je len moja interpretácia a teda nemusí byť pravdivý: don Juan učil Castanedu nie preto, aby Castaneda písal knihy a zbohatol na nich. Preto ho učil skutočné bosoráctvo (teda tú “nadstavbu”). Lenže ako hovoríš, len málo ľudí by sa dalo touto cestou, takže jkeby sa dnešní toltékovia venovali tomuto, asi by nepredávali. Tak sa venujú hlavne tomu, čo sa bude čítať masovo, čo sa bude kupovať a na čom sa bude zarábať (alebo ak vezmeme iný motív, tak čo dosiahne čo najširšie vrstvy ľudí). Jednoducho tvojimi slovami: šlabikár sa predáva lepšie ako vedecký traktát. Nehovorím, že nie sú múdri ľudia – to nie! Poznáš ma a vieš, že si ich mozgy vážim. Ale nemôžem nevidieť aj ten biznis za tým – “učňov” za úplatu a podobne. Na ruizovských stránkach sedím síce ako v kostole, ale cestu mám inú. 🙂

      Napríklad nepochybujem, že Miguel Ruiz je skutočný nagual. Ale doňa Bernadette má ešte príliš veľa nespracovaných vlastných ústrkov, ktoré z jej knihy trčia na každom kroku (cítili ich aj iní čitatelia, nielen ja, keď si niekto pozrie recenzie na Amazone). Postupom času sa z nej možno stane “nadradená spirituálna bytosť”, ale momentálne ju vnímam ako “naguala titulom” – učiteľa iných a súčasne bojovníka na ceste k úrovni naguala. 🙂

      Like

    • Miro, prečo si myslíš, že tá väčšina ľudí nemá šancu na viac v tomto živote? Ja myslím, že každý “prízrak” má šancu. Ak bude chcieť. Ani si nemyslím, že to je až také ťažké (ale v skutočnosti to neviem – nikdy som prízrak nebol. Už som sa narodil ako bojovník).

      Like

      • Presne ako si písal. Problém nie je ani tak v šanci, ako v ochote ísť touto cestou. Šancu máme všetci, ale len málokto ju využije. A je to sakramentsky náročné. Strach z toho, “čo bude” je neskutočne silný.
        Musíš zahodiť všetko, čo ťa doteraz okolie učilo. VŠETKO. doslova.

        Like

  2. “Videla som všetko okolo seba i za sebou v plnom kruhu a z fyzického tela som videla ešte i zem pod nohami.”

    helar toto je jeden z mála momentov, kt. si pamätám z obdobia predtým ako som mal 3 roky, ležal som pred domom v kočíku a vedla mna na zemi sedel pes a videl som nad seba, okolo seba a ešte aj pod kočík a to som tam ležal …

    Like

  3. Nemam pocit, ze toho naguala stretnem / som vobec niekedy stretol.
    Teda zvolit si spravne knihy tak to je jedina moznost.
    Akosi si ma presvedcila, ze Castaneda bude spravna moznost. 🙂

    Pozrel som na internete a napriklad martinus ma 16 tych knih.
    Teda chcem sa opytat, co odporucas na zaciatok a co neodporucas vobec pre zaciatocnika?
    Respektive nejake poradie 🙂
    Teda ak si najdes cas
    Dakujem

    Like

    • Obávam sa, že s tým ti veľmi nepomôžem. Ja to čítam veľmi neporiadne a viac kníh súčasne. Ale viem, čo som kedysi urobila sama: urobila som si šamanskú cestu za donom Juanom. Síce som sa nedostala k nemu, ale len ku Castanedovcom, kde sa ma ujali Abelarová a Clara (s Abelarovou mám od prvého okamihu, čo som otvorila jej knihu, veľmi úzke puto a dlhý čas mi vstupovala do myšlienok). Pýtala som sa ich vtedy, čo mi poradia čítať, aby som sa dostala o krok ďalej. Oni mi vtedy poradili Power of Silence alebo tak nejak, ovšem to bolo pre moju osobu a moju situáciu (a dalo mi to presne to, čo som vtedy potrebovala). Takže si skús urobiť šamanskú cestu alebo inou metódou (napr. cez kyvadlo, popisy nájdeš na minigrimi) zisti, ktorá z tých kníh je pre teba v danom okamihu najlepšia.

      Like

  4. fajn, takže tu máme stalking. Vedľa toho snívanie. Ako som to ja pochopil, tieto dve zrucnosti su nevyhnutne pre bosoraka, alebo pre bojovnika. Niekto je vrodenH snivač, iný zasa stalker. Otazka – mi by sme mali naprv rozvijať tú vrodenú stránku, a až potom tú druhú? Alebo obe súčasne? Teda vlastne ty si hovorila ze musíme mať rozvinuté ako-tak obe zručnosti. Ale tu v článku je niečo zmienené o dosiahnutí najvyššej úovni cez stalking.
    Mám v tom tak trochu zmätok.

    Mimochodom – chýba mi už len maličký krôčik, aby som sa stal Jaguárom, a teda družbou Orla. A ja už presne viem ako ho spraviť 😀

    Like

    • Tomáš,

      ak vyčkáš, článok je vo fronte na publikovanie… Hodila som ho na 3.8. Je to aj s nákresom, lebo si uvedomujem, že je to ťažké pochopiť.

      Aby si bol plne rozvinutým bojovníkom (tam som to nazvala “bosorák”), potrebuješ ovládať obe zručnosti, pretože každá z nich v tebe buduje istú časť schopností a ty ich potrebuješ všetky. V závislosti od naturelu však väčšina ľudí uprednosťňuje jedno alebo druhé. Len nagual ich potrebuje mať vyvinuté obe rovnako: don Juan bol extrémny stalker (úroveň “družina naguala”, ktorú tu ani viac rozoberať nemienim) a extrémne učinný snívač, ktorý žil už prakticky len v svojom snovom tele.

      Článok je spracovaný z Bernadette Vigilovej a preto sa zastavuje tam, kde sa zastavila ona. A keď sa na to pozerám spätne, po skúsenostiach z minulých týždňov išla tak ďaleko, ako je rozumné, pokiaľ nie si v osobnom styku s tým človekom a nemáš šancu na ňom pracovať energeticky. Doňa Bernadette je ruizovec a u nich sa snívanie ani družina naguala jednoducho neučia.

      Like

  5. Hela vdaka za clanok. Pomohol mi vyznat sa vo vyrazoch, uz som bola v tom dost zamotana (asi som prislusne clanky len povrchne preletela o:-))
    Ja sa citim za jaguarom, stastnym orlom bez dvojiteho videnia 😉 -> moze byt? este nie orol a uz nie jaguar? Ze by preto, ze som sa nikdy nepokusala menit moje sny? (odkedy som sa ako dieta naucila zobudit sa pri nocnych morach, alebo ich zmenit)

    Like

    • HAHA akurat som napisala ze som NIKDY nemenila sny… jj, menila ako dieta v nocnych morach. Teraz si ich uz len uzivama nemenim. Teda sny, nie nocne mory 😉

      Like

      • Ako ťa vnímam ja, si niekde v Orlovi 🙂 . Ešte doťahuješ naviazanosť na niektoré predstavy, ale postupne ich “púšťaš”. Neviem, či si uvedomuješ, ale podľa toho, akú silnú spätnú väzbu máš k tomu, čo píšeš a robíš, tak práve stalkuješ o dušu spasenú. Takto vyzerá konečná fáza stalkingu, prechod medzi družinou Orla a družinou naguala. 🙂 Good news – odteraz to bude podstatne väčšia sranda. 😀 Bad news – ale odteraz naveky. 😆

        Tie “sny” je ďalšia zručnosť, nie nutne ohnivko v stalkingu. 🙂

        Like

      • Vdaka za spätnu väzbu. A naveky väcsia sranda?? PARAAADA 😀 Salam party tras sa, ideeem 🙂 ako spieva Pink: “I’m comin’ up so you better get this party started!” 😀 s tym rozdielom, ze ju startujem sama hihi … a pre seba! este väcsie HIHI

        Like

  6. ahoj Helar,

    posledne 2 dni, ked mi pride info na mail o novom clanku, mam hlasku o chybe

    error 404 – page not found

    poradis mi prosim, ako zjednat napravu? 🙂

    vdaka

    Like

    • Linda,

      nerozumiem tomu… Aj tento článok hore ti prišiel ako chyba 404? Alebo len ten zaheslovaný? To by bolo logické, pretože bez hesla ťa do článku nepustí, ale to zaheslovanie je len dočasné a celý článok sa objaví v termíne, kedy bol pôvodne naplánovaný – prístupný a čitateľný pre všetkých.

      Má ešte niekto podobné skúsenosti? Lebo tú službu robí WordPress a ja do nej nemôžem zasahovať, takže ak to blbne, musím kontaktovať support.

      Like

  7. Heli, včera som bola po dlho čase na potulách, síce bola noc, lebo cez deň nemám kedy. Orol ma odniesol do svojho hniezda a tým, že som ho vyrušila zo spánku mi povedal, že tam budem celú noc a budem musieť spať v jeho hniezde. Našla som mu tam knihu, mne sa vyjavila ako modlitebná, ten tvar a zlatý kríž. Začala som si ju listovať a našla tam obrázok, len nedokážem vidieť písmená, ani obrázky. Vypadol z knihy klúč a ako to orol uvidel tak mi ju zobral a nahneval sa, že sa mu hrabem vo veciach. Neviem čo všetko v jeho hniezde ešte nájdem, Má tam v strede kovovú skrinku zastlanú suchou trávou. Len k čomu je orlovi modlitebná kniha, koho môže predstavovať ten orol?

    Like

    • anitraM, tiez mi napadla otazka: co predstavuje hniezdo do ktoreho ta odniesol a co predstavuje orol? Ako keby bol strazca veci, ktore su v tebe natolko ukryte, ze ani nechce aby sa dostali na povrch, nedajboze aby si sa nimi zaoberala.

      Like

      • Aj mne to prichodí tak. Hniezdo je väčšinou označenie miesta, kde sa cítime bezpečne a chránene, ale správanie orla je tvoja projekcia tvojho vlastného pocitu: nemáš sa niečoho chytať, nemáš sa v tom hravať, odkazuje ti tvoj Parazit.

        Nezabudni, v tej knihe bol kľúč. Kľúče obvykle odomykajú dvere žalára.

        Tak keď sa nemáš hrabať v cudzích veciach (=vovychovávané presvedčenie), spýtaj sa kľudne orla, ako máš postupovať, keď sa chceš dozvedieť, čo stojí v tej knihe a k akému zámku je ten kľúč a čo by sa stalo, keby ten kľúč ten zámok otvoril.

        Like

      • Vždy skončím v orlom hniezde.Začína to byť zaujímavé.
        1 .kľúč som našla v orlom hniezde a bolo zlatý a vyzdobený. Je od tej skrinky čo má orol v strede hniezda.
        2. klúč bol v knihe, ktorú vykopal záhadný muž a vzal ju niekomu z truhle. Ten bol čierny a veľký ako od nejakej starej brány.
        3.klúč som našla v potopenej lodi a v knihe námorníka.
        4. kľúč mal orol v hniezde v modlitebnej knižke.
        Orol chcel, aby som všetky tieto veci, čo som našla odovzdala jemu do tej skrinky, ako by on bol stážca mojej minulosti, ale či tých klúčov má byť naozaj 12 ja ich postupne mám nájsť, tak ako mi raz niekto povedal, že každý je od inej brány a treba každú otvoriť správnym kľúčom???

        http://anitram.wordpress.com/2010/06/28/strazkyna-pramena-poznania/

        Vieš je ťažké sa s orlom rozprávať, on len gestikuluje a ukazuje, lebo Messiel ho napodobňuje a začne si potom vymyšlať svoje a orol sa nahnevá. No každopádne som zvedavá kam ma zavedú tieto šamanské cesty.

        Like

  8. Helar …

    ” Obyčajný ľudia ” —- Bojovníci , ktorí nezameriavajú svoju pozornosť na nagual 😀 .. Tým mám na mysli takmer všetkých ľudí s ktorými som v kontakte až na dvoch troch včetne Dona Juana 😀 .. pretože práve jeho učenie je jediné , ktoré pre mňa predstavuje najefektívnejší sposob života .. No prejdem k tým ľuďom .. 😀 .. keď príde ku knihám tak začnú s tým čo asi všetci nášho druhu :D:D:D poznáme … citujem — ” však to kniha nejaký drúk napísal ” 😀 .. pravdaže situácia pri ktorej sa toľko nasmejem .. a však stále sa nasmejem 😀 .. to syntax materského jazyka im napovie čo je to kniha .. 😀 .. my už vieme že všetko aj tá kniha je energia cestujúca vesmírom ktorá sa stretáva s inou energiou akou sme my 😀 .. viem tu už triedim – škatuľkujem no to nenarúša jednotu energie nagualu .. .. D: .. Chcel by som niečo za dravcov , parazitov , letcov .. – Donov Juanov oporný bod je ten že všetko je ilúzia .. alebo inak aj samotná ilúzia je ilúziou a čo sa týka dravcov – čo sú ? .. Sú Všetko ako Všetko .. Ilúzia .. Don Juan povedal že neexistuje nič iné ako poloha kotviaceho bodu že táto poloha je vlastne stavba – ona je definicia .. Tak aj dravec je istou polohou kotviaceho bodu .. :DD jáj tento syntax .. píšem v úvodzovkách :D:D .. no toto možno by pomohol nejaký návod na presun kotviaceho bodu ale domnievam sa že pri prijatí jeho ” Iluziórnej existencie ” sa s ním každý disciplinovaný bojovník naučí rýchlo manipulovať … aha a chcel som návod ale otázka – niesu všetky tieto návody, návody slúžiace k jeho posunu k jeho manipulácii 😀 súú .. poloha bodu spojenia či kotviaceho bodu je všetko .. Fuu 😀 kam idú tieto slová 😀 … S polohy do polohy :D:D:D … rozober to 😀 ..

    Like

  9. “Donedávna som si myslela, že aj maresovec, ale potom som mala pri jednom z článkov diskusiu s maresovskou “stopárkou” Janou73 a ona mala natoľko odlišné vnímanie Maresa, že som si šla “čeknúť” na web, ako to vlastne je. A bola som nepríjemne prekvapená: za tie 3-4 roky sa z Maresa stal newageista… Ešte šťastie, že tie knihy, čo som si kedysi od neho kúpila, písal v svojom “bosoráckom” období. Jedno viem – nové si už kupovať nebudem.”

    Prekvapil ma tento unáhlený súd. Akoby si vedela/videla, čo Mares v budúcnosti napíše a ako… navyše, zdá sa mi, že si podľahla tlaku Jany73. Jej skúsenosť a vnímanie Maresa je jej skúsenosť/vnímanie. Mares je nagal a ako už sama dobre vieš, nagal má vlastnosť, ktorou je to, že odráža/zrkadlí ľuďom ich vlastný “materiál”. Ukazuje im potenciál, ich vlastný tieň, ale hlavne, je výborným projekčným plátnom. Takže, čo na Maresovi videla/vnímala Jana73 nechaj jej a nerieš Maresa.

    Už len z prečítania Shadows of Wolf Fire ti mohlo byť zjavné, že Mares vidí ďalej, než Castaneda, čo neznamená, že je niečo viac, než CC, len konštatujem, že vidí viac. Je to cítiť zo všetkých Maresových kníh.
    Súhlasím, že jeho This Darned Elusive Happines, Quest for či Unveil the Mysteries of the Female sú písané trochu inak, populárnejšie a môžu vyznievať ako ďalšie z radu newageových kníh, no chápem to tak, že ich písal pre širšie publikum, než len pre zarytých nagualistov. Má určité poslanie a tie knihy napísal preto, aby sprístupnil toltécke poznatky čo najširšiemu okruhu ľudí.

    Mňa samého tiež prekvapila jeho stránka http://www.templeofpeace.com ktorá vyznieva naozaj príliš newageovo, no napokon, prečo nie – ak ňou osloví potrebnú skupinu ľudí? Kto sme, aby sme súdili jeho konanie? A či to, čo ponúkaš na svojich stránkach ty sama, nie je tiež ezotericko-newageový guláš (reiki, channeling, SRT, TCM, šamanizmus a pod.)??

    Podobne je to aj s donom M. A. Ruizom. Svoju verejnú činnosť (aj publikačnú) zameral na čo najširšie publikum, so zámerom sprístupniť, podobne ako Mares a Castaneda, toltécke poznanie, čo najzrozumiteľnejším spôsobom. A darí sa mu, veď oslovil mnoho ľudí. Mne síce tiež trochu vadí, že z jeho “dielne” pochádza azda najväčší počet po svete pobehujúcich “nagualov”, čo je v rozpore s tým, že pravý nagual je dosť zriedkavá bytosť, ale to pre mňa nie je dôvod nejak Ruiza odsudzovať či kritizovať.

    Na záver už len to, že sa mi veľmi páči tvoj spôsob, akým pretlmočuješ toltécke učenie, aj keď mi nerezonuje to tvoje večné oháňanie sa Gabrielom (aj preto, že channelingy sú dnes ôin”, fičí na tom kde kto a pascu inflácie ega málokto berie do úvahy)… BTW, zachytila si, že na “toltéckom nebi” začal žiariť aj nagal Logute Iyapa?? 😉

    Like

  10. Heyoka,

    myslím, že chápem, čo chceš povedať – že nezdieľaš 🙂 moje vnímanie Maresa (ktoré je momentálne a nie nemenné, ak sa zmení medzičasom môj informačný stav). To beriem – nie som ultimatívna autorita na nič na svete, teda ani na Maresa. Toltékovia učia, že máme ísť cestou, ktorá má srdce – a momentálne maresovská cesta pre mňa do tohto vymedzenia nepatrí. Ale to sa týka len mňa a nikomu tú cestu ani nevnucujem, ani nezakazujem. 🙂

    Čo sa týka Jany, nepodľahla som “jej tlaku”, ako to nazývaš – overila som si jej videnie a dala som jej za pravdu. Bolo to moje rozhodnutie 🙂 , nie reakcia na niečí tlak. Ak som to nenapísala dosť jednoznačne, tak sorry. Niekedy som vo vyjadrovaní hodne nezručná.

    K všetkým tým ostatným veciam sa vyjadrovať nemôžem, lebo nepoznám osobne žiadneho zo spomínaných nagualov a sama nie som žiaden nagual, teda ani nedokážem posúdiť, ako by taký nagual mal alebo nemal vidieť veci okolo seba. Proste idem cestou, ktorá má v mojom vnímaní srdce. A tou cestou je zatiaľ Castaneda, pretože hovorí k mojej skúsenosti, kým Mares hovorí len k môjmu rozumu a Ruiz (ten má chudák najťažšiu pozíciu 😀 ) hovorí len k môjmu srdcu, tej nádhernej kope kameňa zaliatej betónom. 🙂

    Ak máš pocit, že niečo komolím alebo zle interpretujem, tak to vysvetli zo svojho zorného uhla. Aj ja sa len učím a privítam možnosť pozerať na veci aj očami, ktoré nie sú moje vlastné a majú iné skúsenosti.

    A ten zvyšok… nezareagujem, dobre? 🙂 Akokoľvek ma vidíš: zo svojho pohľadu máš plnú pravdu a ja to podpisujem. 🙂 Som všetko, čo vo mne vidieť chceš. (A moje inflatované ego dodáva: “protože my na to máme!” 😀 )

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s