Keď sa hlási Večnosť

V toltéckom šamanizme (jeho bosoráckej vetve, ktorú predstavujú Castaneda a Mares) je jedným z hlavných aktérov drámy vzostupu večnosť (infinity). O tom, čo to večnosť je a ako zapadá do netoltéckeho svetonázoru, som už písala.

A teraz by som sa chcela venovať tomu, ako sa večnosť dostavuje do nášho života, keď začína preberať kontrolu. Vyberám to z Castanedovej knihy The Active Side of Infinity (mimochodom, moja obľúbená; dala mi viac ako tie ostatné):

V minulom článku som rozprávala, aké jasné a ozrejmujúce záblesky spomienok mal Castaneda. Keď s tým šiel za donom Juanom, dozvedel sa, že možno priveľa vinterpretováva to svojich spomienok a do poznania o sebe, ktoré mu prinášajú.

Večnosť si ťa nárokuje. Ukazuje ti to každým  možným spôsobom a pri tých ukážkach skutočne nejde o viac. Avšak mal by si sa nachystať na nečakané “útoky” večnosti. Musíš sa vedome pripravovať na údery obrovskej sily. To je triezvy, rozumný prístup, akým bosoráci čelia večnosti.”

Večnosť si vyžaduje, aby všetko, čo robíme, bol magický akt. Akt zbavený sústavných očakávaní, obáv z neúspechu a dúfania v úspech. Zbavený kultu “ja, ja, ja”; čokoľvek máme urobiť, musí vychádzať z daného okamihu, bez plánovania a príprav a musí to byť magický akt, v ktorom sa dobrovoľne otvoríme impulzom večnosti.

Bosoráci z línie dona Juana považovali za jeden z najžiadanejších výsledkov vnútorného ticha ojedinelú hru energie, ktorú vždy doprevádzali silné emócie. Táto hra energie sa prejavovala ako farebné odtiene, ktoré sa zjavovali v hocijakom obraze, na ktorý sme sa pozerali – v krajinke, na nebi alebo na našom diári. Táto hra farieb začína levanduľovofialovou šmuhou na horizonte. Časom sa táto šmuha začne rozširovať, až pokryje celý viditeľný horizont ako blížiaca sa mraková fronta.

Z nej akoby vybuchol bod zvláštnej, ostročervenej farby. Keď je bosorák dostatočne disciplinovaný a skúsený, tento bod sa roztiahne a nakoniec sa premení na výbuch myšlienok alebo vízií alebo v prípade knihomoľov v podobe písaných slov. Bosoráci majú potom buď vízie, počujú hlasy v hlave alebo čítajú písaný text.

Castaneda popisuje svoje vlastné prežívanie tohto javu:

V tú noc za svojím písacím stolom som nevidel nijakú fialovú šmuhu ani žiadne približujúce sa mraky. Som si istý, že som nemal disciplínu, ktorú si podobná hra farieb vyžaduje, ale miesto toho som pred sebou mal obrovský ostročervený bod. Tento kolosálny bod vybuchol nečakane do nesúvislých slov, ktoré akoby vychádzali z hárku papiera z písacieho stroja. Slová sa predo mnou pohybovali takou závratnou rýchlosťou, že som nebol schopný čítať ich. Potom som začul hlas, ako mi niečo hovorí. A rýchlosť hovoreného zasa nebola prispôsobená môjmu vnímaniu. Slová boli skomolené a nedokázal som z toho vytiahnuť nič, čo by mi bolo dávalo zmysel.

A akoby to ešte nestačilo, začal som vidieť jedovaté scény ako v nočných morách po ťažkej večeri. Boli mohutné a ťažké, temné a hrozivé.  Začal som sa krútiť a to pokračovalo, až kým mi nedošlo zle od žalúdka. Vtedy celá udalosť ustala. Účinok z toho, čo sa stalo, som cítil v každom svale. Bol som vyčerpaný. Tento násilnícky útok ma nahneval a frustroval.

Keď to rozprával donovi Juanovi, don Juan komentoval:

“Nie je nič láskavého na bosorákoch a bosoráctve. … Toto bolo po prvýkrát, čo si večnosť takto na teba došlápla. Bolo to ako blesk. Abolútne prebrala tvoje schopnosti. A čo sa týka rýchlosti tvojich vízií, budeš sa sám musieť naučiť prispôsobovať ju. Pre niektorých bosorákov je to celoživotné snaženie. Ale odteraz sa ti energia bude zjavovať, akoby bola premietaná na filmové plátno.”

“Či tej projekcii rozumieš alebo nie,” pokračoval, “je celkom iná záležitosť. Aby si dokázal presne interpretovať, potrebuješ skúsenosti. Odporúčal by som ti neostýchať sa a začať s tým okamžite. Čítaj energetické projekcie! Tvoja skutočná myseľ sa začína vynárať a nemá nič do činenia s tou mysľou, ktorá je cudzia inštalácia. Nechaj, nech tvoja skutočná myseľ prispôsobí tú rýchlosť. Buď pokojný a nezlosti sa, nech už sa bude diať čokoľvek.”

“Ale, don Juan, je toto všetko možné? Môže niekto skutočne čítať energiu, akoby čítal text?” …

“Isteže je to možné! … A v tvojom prípade je to nielen možné, ale sa ti to práve deje.”

“Ale prečo čítať ako text?” …

“To je tvoja predpojatosť,” povedal. “Keď čítaš text, dokážeš ho zopakovať slovo za slovom. Keby si sa však snažil byť divákom večnosti, nie čitateľom večnosti, zistil by si, že nedokážeš popísať to, čo vidíš, a skončil by si tliapuc nezmysly, neschopný premeniť to, čo vnímaš, na slová. To isté platí, keby si sa pokúšal počuť ju. Samozrejme, to je tvoje špecifikum. V každom prípade vyberá večnosť. Putovný bojovník jednoducho akceptuje jej voľbu.”

“Ale hlavne,” dodal po dobre istej prestávke, “nech ťa udalosť neprevráti len preto, že ju nevieš opísať. Je to udalosť, ktorá presahuje syntax nášho jazyka.”

Toľko Castaneda. Neviem o tom povedať nejaké vlastné postrehy, pretože ani nedokážem odhadnúť, či ma už večnosť  kontaktovala alebo nie… Ak ma kontaktovala (a ja si myslím, že áno), tak rozhodne nie týmto dramatickým spôsobom. Ten kontakt bol nežný. Nežné už nebolo to, čo po ňom nasledovalo… 😆

V každom prípade poznám jedného človeka, čo “číta” večnosť – hovorí tomu “čítať akašu”. Vysvetľovala mi, ako to prebieha, a vraj vidí skutočne písaný text. Ja si myslím, že dostáva impulzy, ktoré jej podvedomie obracia na písaný text.

Ja som v akaši bola a brala som knihy, lenže som v nich nevidela nič. Prázdne biele strany. Tak som to vyriešila po svojom, našla som si “obsluhu” 🙂 a nechala som si povedať, čo tam stojí. (Vysvetlenie mi poskytol Gabriel.) Ja už som taký ten “posledný akčný hrdina” 😛 … Potom druhýkrát som videla nejaké nejasné obrázky, ktoré sa navyše menili. Takže zjavne napriek mojej totálnej neschopnosti vizualizovať dostávam obrazy (napríklad Melike som dostala ako víziu, hoci som nevedela, čo práve vidím). A tie potom dokážem celkom efektívne premeniť na slová. (To azda uznáte. 😛 )

Ale výrazný červený bod, ktorý vybuchuje… Nemohu sloužit. 😦

16 thoughts on “Keď sa hlási Večnosť

  1. Mne sa veľmi často stáva, že na hranici bdenia a spánku uvidím pred sebou hárok papiera a čítam nejaké tlačené písmo. Hneď ako si uvedomím, čo robím, vráti ma to do pôvodného stavu vedomia. To, čo som čítal si obvykle pamätám.
    Myslíš, že aj toto by mohol byť istý spôsob prímania informácií od večnosti/akaši?

    Páči sa mi

    • Mohlo by to byť, čo ma však pletie je, že keď sa snažíš sústrediť na to, zmizne to. Ten text ide inou rýchlosťou, ako je tvoja rýchlosť vnímania, alebo je statický a pokazí ho tvoje sústredenie?

      V tom druhom prípade (a vlastne aj v tom prvom) by som skúsila v duchu zakričať “prečítajte mi to niekto!” a čakala, čo to urobí. 🙂

      Skús si urobiť šamanskú cestu do akaše. Jednoducho zo svojho silového miesta požiadaj, nech ťa tam prenesú. A potom sa pozri na to, či tam neuvidíš písaný text. Ak by si mal problém orientovať sa v akaši, privolaj si niekoho ako sprievodcu. Stačí povedať, čo potrebuješ.

      Páči sa mi

      • predstav si, že čítaš text. Tak sa naň normálne sústredíš. Tak to prebieha u mňa. Ale akonáhle zistím, že vlastne čítam’niečo neexistujúce’ vyhodí ma to stadiaľ. Tak som to myslel.
        Myslím, že text je statický. Nevidím ho celý, ale len slová, ktoré práve čítam. čítam to v normálnej rýchlosti.
        S tou šamanskou cestou to skúsim 🙂

        Páči sa mi

      • Keď ste pri čítaní z akaše, da sa čítať z knihy že nevidím písmo, len počujem myšlienky toho , kto tú knihu písal a on mi to číta?

        Páči sa mi

  2. Dobry den Helar,

    mozem sa mylit, no neviem, ci by som Maresa a jeho “sposob fungovania” nazyvala “bosorackym”, resp. ho radila k “bosorackej vetve” (ako je uvedene vyssie, ci cosi v podobnom vyzname v inych prispevkoch). Podla mojich doterajsich aktivnych osobnych skusenosti s nim a ludmi okolo neho obklopenymi to nie je az take “bosoracke”. Alebo by som povedala, ze takato definicia nie je celkom vhodna volba slovneho definovania :). Je vsak mozne, ze som nespravne pochopila vyjadrenie “bosoracke” v tomto kontexte.

    Páči sa mi

    • Jana73,

      ja Maresa zatiaľ vnímam tak. Rozhodne je menej zameraný na emocionálnu stránku veci ako Ruiz a jeho vetva. Okrem toho má veľmi dobre prepracované snívanie, ba dokonca ho ťahal do hĺbky, ktorá u Castanedu chýbala. Pravdepodobne má iný cieľ ako Castaneda (teda nie je tak upriamený na prechod cez smrť) ale zatiaľ som kompletne prečítala len jednu z jeho knižiek, takže môj názor odráža môj stav poznania. To, čo som doteraz čítala vo Shadow of Wolf Fire, mi prichodí ako presne to nasmerovanie, ktorým ide Castaneda. Ale, ako hovorím – najprv musím prečítať všetky knižky a keď ich budem mať za sebou, budem celkom presne vedieť, čo je zač. 🙂

      Ale toltécke učenie ako také je hodne, hodne bosorácke! Aj podľa toho, čo viem od Villolda, ktorý zas nepatrí k “toltékom”, ale k inckej šamanistickej vetve – a mnohé veci sú si až desivo podobné.

      Páči sa mi

      • Helar,

        “ja Maresa zatiaľ vnímam tak. Rozhodne je menej zameraný na emocionálnu stránku veci ako Ruiz a jeho vetva.”
        … Ja ho vsak vnimam, a nielen z knih, uplne naopak. Ku kniham – na zaklade nasej minulej korespondencie som mala za to, ze mate precitane vsetky knihy, evidentne som to zle pochopila.

        “Ale toltécke učenie ako také je hodne, hodne bosorácke!”
        … Z mojho uhla pohladu ide vylozene o “jednoduche hranie sa s energiou” (a ine, samozrejme…)

        “smrt” – je a sluzi ako pomocnik a radca … na transformaciu, smrt stareho a pod… nebudem to tu rozpisovat, ved si to kazdy, kto chce precita 🙂 …

        Páči sa mi

      • V tomto sa zjavne dosť odlišujeme. V mojom svete neexistuje “jednoduché hranie sa s energiou”, pretože každé babranie 1 milimetríka energie súvisí s babraním energie celého zvyšku Univerza. Takže ja by som sa s ňou rozhodne “nehrala”. A čo som doteraz z Maresa videla, tak ani on. On to berie smrteľne vážne – preto si ho vážim; je to jeho spôsob života a ak žije na 100% (a to asi žije ako nagual), tak žije v každej sekunde bezchybne a nebude sa len tak “hrať”.

        Inými slovami: chápem Váš názor, ale nekryje sa s mojím. Zrejme sa zakladá na nejakých skúsenostiach alebo vnímaní, ktoré ja nemám a neviem ani naemulovať.

        Páči sa mi

  3. Na: helar hovorí:
    Júl 11, 2010 o 6:03 pm

    “V tomto sa zjavne dosť odlišujeme. V mojom svete neexistuje “jednoduché hranie sa s energiou”, pretože každé babranie 1 milimetríka energie súvisí s babraním energie celého zvyšku Univerza. Takže ja by som sa s ňou rozhodne “nehrala”.”

    A kto sa s nou hra? Na zaklade coho sa vyvinulo taketo vyjadrenie (najma a predovsetkym ta cast “nehrala”)?

    “A čo som doteraz z Maresa videla, tak ani on.”

    Evidentne mi cosi unika, opytam sa preto, ako je myslene “videla” ? Mame na mysli tu jednu knihu, alebo aj ine veci a prakticke skusenosti?

    “On to berie smrteľne vážne – preto si ho vážim; je to jeho spôsob života a ak žije na 100% (a to asi žije ako nagual), tak žije v každej sekunde bezchybne a nebude sa len tak “hrať”.”

    Kto hovori nieco ine? Myslim, ze prave vyjadrenie z mojej strany o nazore a skusenosti, co sa tyka emocionalnej stranky, jasne dava tomuto za pravdu, no neviem, co mi tu opat unika :)… Velmi rada sa nadobudnem nove poznanie.

    “Inými slovami: chápem Váš názor, ale nekryje sa s mojím. Zrejme sa zakladá na nejakých skúsenostiach alebo vnímaní, ktoré ja nemám a neviem ani naemulovať.”

    Ano, zaklada sa na aktivnych osobnych skusenostiach a preto som uviedla, ze to ako “bosoracke” a v porovnavani s Castanedom nevidim, veru ani nahodou :).

    Páči sa mi

      • Helar,

        Tu vobec nejde o moje osobne stanovisko, ale realitu (aku samozrejme vnimam na zaklade praktickych skusenosti), ktorou ZIJE dana osoba, zjavne sme sa nepochopili … Ide o pojem a “skatulkovanie” do “bosoracka vetva”… O to islo 🙂 …

        Páči sa mi

  4. Ahoj helar
    Včera mi môj sprievodca vsunul slovo “Orgonit” do pozornosti,a ja keďže, veľmi zvedavá bytosť som sa s ním o tom pozhováral. Jeho posledné slovo mi zostalo akosi trčať v mysli ..
    a tak akosi mi niečo hovorí že, to slovo patrí sem …viac musím naštudovať 😕 lebo som to v živote nepočul … idem pátrať… lebo to má, že vraj niečo spoločné aj s tebou 😀
    hovoril o nejakej inteligentnej sile… potlačovanej v našom prostredí žitia… toť vsio 😀

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.