Tieň predátora

Táto časť z Castanedu je pre mňa ešte stále veľmi problematická. Mám totiž s tým, čo sa tu píše, len veľmi mizivé osobné skúsenosti. Takže idem hlavne citovať. Ono sa to zas nečíta zle, je to niečo ako sci-fi… Videli ste film Predátor? Tak o niečom veľmi podobnom to bude…

Ale než začnem s predátormi, vrátim sa ešte raz k nášmu energetickému telu. Tam totiž nastavuje Castaneda scénu pre celé rozprávanie o predátorovi a ja to zneužijem.

Mimochodom, ešte stále nemám v hlave “uprataný” vzťah medzi ruizovským Parazitom a predátormi, ale mám pocit, že jedno je produkt druhého – že ruizovský Parazit je tá “cudzia inštalácia” v našej mysli, ktorej pôvodcom je Predátor. Takže hoci oboje začína na P, asi nejde o jedno a to isté 🙂 …

Energetické telo

Energetické telo popisoval don Juan ako konglomerát energetických polí, zrkadlový obraz konglomerátu energetických polí, ktoré tvoria fyzické telo, keď ho vidíme ako energiu pretekajúcu Univerzom. Hovoril, že bolo menšie, kompaktnejšie a vyzeralo ťažšie ako svetelný kokón fyzického tela.

Telo a energetické telo sú oba konglomeráty energetických polí, ktoré drží pohromade zvláštna spájacia sila. Podľa šamanov starého Mexika táto sila je to najtajuplnejšie v Univerze. Don Juan bol toho názoru, že ide o samotnú podstatu vesmíru, súhrn všetkého, čo je.

Toto mám rada… 🙂 Najviac preto, že pre mňa Všetko-čo-je je synonymum pre Otec. 🙂

Fyzické a energetické telo sú podľa dona Juana jediné vyvážené energetické štruktúry v svete ľudských bytostí. Preto okrem nich žiaden iný dualizmus nepripúšťal. Dualizmus medzi telom a mysľou, hmotou a duchom považoval len za umelé prepojenia vytvorené mysľou, ktoré nemajú žiadne energetické opodstatnenie.

Podľa dona Juana pomocou disciplíny bolo možné energetické telo pritiahnuť bližšie k fyzickému. Obvykle je vzdialenosť medzi týmito dvoma obrovská. Keď sa však energetické telo dostane do istej blízkosti fyzického tela (táto blízkosť je pre rôznych ľudí rôzna), hocikto s potrebnou disciplínou ho vie vyformovať do presnej kópie svojho fyzického tela – teda do trojrozmernej pevnej bytosti. Preto mu bosoráci hovoria aj ten druhý alebo dvojník. A presne tým istým postupom, cez disciplínu, dokáže hocikto vyformovať svoje fyzické telo do dokonalej kópie svojho energetického tela – teda do energetického náboja neviditeľného ľudským okom.

Predátor

Don Juan Castanedovi za súmraku prikázal, aby sa sústredil na temnejúce lístie stromov okolo, ale nazaostroval naň oči. A aby pozeral kútikom oka – že spozoruje mihnutia čiernych tieňov v svojom zornom poli.

To, čo Castaneda videl, skutočne mihalo hore-dole, nadskakovalo a odrážalo sa od zeme a znova lietalo vzduchom. Čím dlhšie pozeral, tým viac takýchto pohybujúcich sa tieňov objavoval.

“Tiene” ja vidím už dlho. Väčšinou za svetla a kútikom oka. Raz pri channelingu s Camaelom (jeden z archanjelov) som postrehla nejaký pohyb napravo hore nad mojou hlavou. Pozrela som sa tam a Camael sa hneď spýtal “ty si ma videla?” Preto mám problém s tým, že by každý tieň mal byť nepriateľský. Ale to možno preto, že ich nevnímam ako veľké čierne tiene, ale len ako slabý dym alebo dokonca záblesky svetla. 🙂

Don Juan na to povedal, že Univerzum je nepredstaviteľné, nelineárne a celkom mimo hraníc našej syntaxe. Bosoráci starého Mexika objavili tieto tiene a sledovali ich. Videli ich ako energiu, ktorá preteká Univerzom. A zistili čosi nepredstaviteľného dopadu:

„Zistili, že máme celoživotného spoločníka. Máme predátora, ktorý prišiel z hlbín vesmíru a prevzal kontrolu nad naším životom. Je náš pán a vládca. Spravil z nás mäkké, bezmocné bytosti. Ak chceme protestovať, potlačí naše protesty Ak chceme konať nezávisle, zakáže nám to.“

„Existuje vysvetlenie, ktoré je najjednoduchším vysvetlením na celom svete. Ovládajú nás, pretože sme pre nich potrava, a nemilosrdne nás žmýkajú, pretože z toho žijú. Tak, ako my chováme kurence na kuracích farmách, tak predátori chovajú nás na ľudských farmách, humaneros. Preto majú svoju potravu vždy poruke.“

„Ako inak by si vysvetlil protiklad medzi inteligenciou inžiniera a hlúposťou jeho presvedčení či hlúposťou jeho protichodných skutkov? Bosoráci verili, že predátori nám dali náš systém presvedčení, naše predstavy o dobre a zle, naše spoločenské pravidlá. Oni v nás inscenujú naše nádeje a očakávania a predstavy o úspechu či neúspechu. Dali nám baženie, chamtivosť a zbabelosť. To práve predátori nás robia samoľúbymi, rutinnými a egomaniakmi.“

„Aby nás donútili k poslušnosti a udržali nás slabými a poddajnými, vytvorili absolútne prešpekulovaný manéver – prešpekulovaný z pohľadu vojnového stratéga. Hrozný z pohľadu obete… Dali nám svoju myseľ! Počuješ? Predátori nám dali svoju myseľ a tá sa stala našou mysľou. Ich myseľ je prekomplikovaná, protirečivá, nevľúdna, naplnená strachom z hroziaceho odhalenia.“

„Viem, že aj napriek tomu, že si nikdy netrpel hladom, bojíš sa, či budeš mať čo jesť – čo nie je nič iné než strach, ktorý predátor cíti: že každým okamihom jeho manéver môže vybuchnúť a on príde o svoju potravu. Cez myseľ, ktorá je vlastne ich mysľou, predátori zavádzajú do ľudského života čokoľvek, čo sa im hodí. Týmto si zabezpečujú dostatočnú istotu, že sa nemusia báť.“

Bosoráci vidia malé deti ako zvláštne žiarivé gule energie, pokryté odhora až nadol žiarivým plášťom, akoby plastikovou fóliou prilepenou pevne na energetický kokón. Tento žiarivý obal vedomia (glowing coat of awareness) predátori konzumujú a v čase, keď človek dosiahne dospelosť, zostáva z neho už len úzky lem od zeme až po vršok prstov na nohách. Tento lem nám umožňuje prežívať, ale len tak-tak.

Človek je jediný živočíšny druh, ktorý má tento žiarivý obal vedomia na vonkajšej strane svojho svetelného kokónu. Preto sa stal ľahkou korisťou pre vedomie iného rádu – pre ťažké vedomie predátorov.

Zvyšný úzky lem žiarivého obalu vedomia je epicentrom sebareflexie, v ktorej je človek nezvratne uväznený. Sebareflexia, sebaskúmanie je jediný bod vedomia, ktorý nám ešte zostal. Predátori tento bod manipulujú a zapríčiňujú jasné záblesky vedomia, ktoré oni potom požierajú. Zásobujú nás nezmyselnými problémami, aby zapríčinili toto plápolanie nášho vedomia a držia si nás preto, aby mohli konzumovať energetické plápolanie našich pseudostarostí.

„Ani ty ani ja s tým nič nenarobíme. Môžeme sa len podrobiť disciplíne do tej miery, že sa nás nedotknú. Disciplína zaťažuje cudzorodú myseľ do tej miery, že sa ju nakoniec podarí cez tvrdú disciplínu vypudiť. To preto, že predátorova myseľ nemá žiadnu koncentráciu…. Kedykoľvek ťa niečo trápi v nezvyklej miere, urob s tým niečo pragmatické.“

Bosoráci starého Mexika videli predátora. Pretože robil dlhé skoky vzduchom, nazvali ho letec (flyer). Je to veľký tieň, nepreniknuteľne temný, ktorý skáče vzduchom. Potom naplocho dopadá na zem. Bosorákom starého Mexika pôsobil jeho príchod na Zem dosť veľké problémy. Boli toho názoru, že človek bol kedysi kompletná bytosť s úžasným poznaním, schopnosťou dosahovať svojím vedomím fantastické veci, ako to poznáme z dávnych legiend. A potom akoby sa všetko stratilo a stali sa z nás oťapenci.

„To, čo máme pred sebou, nie je jednoduchý dravec. Je veľmi chytrý a dobre organizovaný. Celkom metodicky a systematicky nás robí bezvládnymi. Človek, tá magická bytosť minulosti, už nie je magický. Je to len bežný kus mäsa. Už mu zostali len sny zvieraťa, ktoré žije na to, aby sa stalo kusom mäsa: banálne, konvenčné, imbecilné.“

Predátori, hoci sú inorganické bytosti, nie sú pre ľudské oko tak neviditeľní ako iné inorganické bytosti. Don Juan predpokladal, že ako deti ich vidíme a rozhodneme sa, že je to taký desivý pohľad, že ho vymažeme zo svojho vedomia.

„Jediné východisko pre ľudí je disciplína. Je to jediné, čo ich odpudzuje. Ale pod disciplínou nemyslím tvrdú rutinu. Nemám na mysli, že každé ráno vstaneš o 5:30 a ošpliechaš sa studenou vodou, až si z toho celý modrý. Bosoráci pod disciplínou myslia schopnosť pokojne čeliť všetkým príkoriam, ktoré sme neočakávali. Pre nich je disciplína umenie – umenie čeliť večnosti bez cúvnutia; nie preto, že by boli silní a tvrdí, ale preto, že sú naplnení posvätnou úctou.“

Bosoráci hovoria, že disciplína robí žiarivý obal vedomia pre letcov ťažko stráviteľným. Predátor zostane zmätený. Nejedlý žiarivý obal vedomia nie je súčasťou ich poznania. A keď ho nemôžu jesť, tak nás nechajú na pokoji.

Ak predátori chvíľu nejedia náš žiarivý obal vedomia, začne tento obal znova rásť. Bosoráci pomocou svojej disciplíny odstavia predátorov na dostatočne dlho, aby žiarivý obal vedomia prerástol nad úroveň palcov na nohách. Keď sa raz dostane za túto úroveň, narastie späť do svojej pôvodnej veľkosti. Je ako strom: ak ho nezrezávaš, narastie do svojej normálnej veľkosti a košatosti.

„Bosoráci starého Mexika vymysleli úžasný trik: zaťažili letcovu myseľ disciplínou. Zistili, že keď zaťažia letcovu myseľ svojím vnútorným tichom, táto cudzia inštalácia zdupká, čo je len dôkaz, že táto časť našej mysle nie je naša vlastná. Vráti sa, ale už nebude taká silná. Vypudzovanie letcovej mysle sa stáva rutinou tak dlho, až jedného dňa celkom zmizne. Veru, smutný to deň! To je totiž deň, kedy sa musíš začať spoliehať na svoju vlastnú myseľ, ktorá je takmer vynulovaná. Nemáš nikoho, kto by ti hovoril, čo treba urobiť. … Môj učiteľ, nagual Julian, varoval svojich žiakov, že toto je najťažší deň v živote bosoráka, pretože naša vlastná, skutočná myseľ, súbor všetkých našich skúseností, sa po celoživotnom potláčaní stala neistou, plachou a nestálou. Skutočný boj bosoráka začína až vtedy. Ten zvyšok je len príprava naň.“

Letcova myseľ vraj zmizne navždy, keď sa bosorákovi podarí uchopiť vibračnú silu, čo drží naše energetické polia pohromade. Ak ju drží dostatočne dlho, letcova myseľ to vzdá a zmizne.

43 thoughts on “Tieň predátora

    • Presne tak: byť vždy na 100% prítomný v každom okamihu a robiť najlepšie, ako len vieš. “Tu a teraz.” 🙂 Nerobiť si predstavy a nesnažiť sa ich dosiahnuť, ale dokonale reagovať na situáciu, aká sa práve poskladala. Keď prestávaš predstavovať si a snažiť sa a báť sa, že to nevyjde, uzatváraš svoju energetickú obálku a nič zvonka sa na teba nemôže napájať. Keď si sústredený stále na bezprostrednú realitu, nevzniká priestor pre to, aby ťa niekto alebo niečo manipulovali. Vždy prítomný a vždy na 100%. A vždy všetko brať na 100% vážne. 🙂

      Páči sa mi

      • 🙂 Tak to patrí k najzákladnejším cvičeniam pre magickú prax. Skús 10 min. udržať absolútnu bdelosť. T.j. nestratíš sa vo svojich myšlienkach. Celkom náročné 🙂

        P.S.: Tak pekne si tu píšeme…aj ty máš dnes voľno ? 🙂
        P.S.2: Jablká majú fialovú (alebo niečo do fialova) auru?

        Páči sa mi

      • P.S.1: Nie. 🙂
        P.S.2: Neviem. 🙂 Ja vidím energiu trochu inak ako sa obvykle píše v knihách. Ale prečo by nemohli mať fialovú auru?

        Páči sa mi

  1. Klasika, ako sa všetko prelína … predátor = budhistický démoni = ego = (žeby aj draci?) … atď
    Zbaviť sa predátora = utíšiť myseľ = bdelé vedomie = meditácia = pozornosť … atď

    celý tento popis, mi pripomína Matrix. Spomínal som už, že som niekde čítal, že Matrix bol inšpirovaný práve toltéckym pohľadom sveta? (hehe – tak preto mi to pripomína … ) 😀

    Páči sa mi

  2. Je to celkom desivé, tak že som v polovici článku odmietol tomu uveriť. Čo najskôr skúsim to cvičenie aby som sa o tých tieňoch presvedčil. Inak prečo túto informáciu vidím až teraz? Pripadá mi celkom dôležitá… Castanedu som ešte nečítal, jedine Paula Coelha ktorý sa trocha Castanedom inšpiroval ale ani on o tom nič nepísal… Hmm fakt ma niečo vyciciava už od dectva? Už som čítal veľa vecí a som schopný uveriť aj teórii že ľudí stvorili mimozemšťania (nefilovia) z “Dvanástej planéty” (Zecharia Sitchin- Dvanásta planéta). Ale toto sa mi zdá fakt divné… nechcem byť vyciciavaný 😀

    Páči sa mi

    • Ryuuga San,

      ako nepríjemná stará vrana 🙂 zakrákam na tému “prečo túto informáciu vidím až teraz? Pripadá mi celkom dôležitá.” 🙂 Jazyk je môj základný “výrobný prostriedok” a tvoje vyjadrenie mi hovorí, že by si sa mal brať trochu viac s odstupom. Teraz si centrom celého diania. Vystúp z neho a pozeraj na veci zboku. Kým to neurobíš, bude ti každá nečakaná informácia odčerpávať priveľa energie.

      Neboj, toto nie je kritika! 🙂 V najbližších dňoch a týždňoch budem masírovať práve tento náš “sval vlastnej dôležitosti” – je totiž predpokladom na to, aby sme sa pohli za určitý bod: aby sme nezostali “len tak liečiteľom”, ale išli ďalej k vzostupu.

      K tým nephilim… už som počula všelijaké divoké teórie 🙂 , ale túto o dvanástej planéte nepoznám.

      Páči sa mi

  3. Brať veci s odstupom znamená nebrať sa tak vážne? Myslím že na túto vec platí staré známe “to sa ľahko povie, ťažšie vykoná” :D. Aj keď som určitý pokrok už urobil stále sa neviem odosobniť.. a ako normálny človek stále podlieham emóciam, ale môžem povedať že už oveľa menej ako napr pred rokom, všetko vďaka týmto úžasným stránkam :). Ale našťastie beriem všetko s rezervou :D. A zatiaľ našťastie vidím okolo seba len mihajúce sa komáre :D. Neviem prečo ma niektoré veci vedia tak podráždiť.. Trocha mi to pripomenulo vesmírnych ľudí, tých ktorí rozdávali tie kartičky že nás zotročia “příšery z kozmu” xD. Nič v zlom, ja nič nezatracujem, Castanedu si veľmi vážim. Momentálne neviem čo si o tom mám myslieť, tak tých predátorov nechám tak :). Tá Teória s tými nefilami je staršia, ja som tú knihu našiel náhodou v knižnici a myslel som si že je to nejaký zaujímavý sci-fi román tak som si ju požičal :D. Autor to tam celkom presvedčivo obhajoval a bolo to celkom pekné čítanie nakoniec 🙂 ale aj to beriem len ako jednu z možností, aj keď to bolo celkom pekné, pripomenulo mi to stargate 😀 :D.
    A ešte nie Ryuuga San ale Ryuuga-san. To san je japonské neutrálne zdvorilostné oslovenie ktoré určite poznáte, znamená niečo ako pán. Chcel som si nechať len Ryuuga ale gravatar to nevzal.. čo už 😀 😀 😀

    Páči sa mi

    • Ryuuga-san,

      neviem, prečo som si zapamätala, že sa to má písať oddelene, keď sa to oddelene písať nemá… 😦 Moja japončina končí pri “sake” písané latinkou 😛 . A Ušimito Sako, čo bol kedysi japonský nick súdr. Vasiľa Biľaka, pôvodným povolaním krajčíra 😆 .

      Odstup u mňa neznamená absenciu emócií, ale pohľad na svet, seba a situáciu “zboku”. Castaneda tomu hovorí “strata vlastnej dôležitosti”. Súvisí to s tým, čo popisujú psychológovia aj bosoráci: vytvoríme si predstavu o nás a tú potom udržiavame nepoškvrnenú cez vnútorný monológ: “ohrozuje ma to?”, “uráža ma to?”, “nedostávam, čo by mi malo podľa toho, ako som ostatným vyhovoval, patriť?” Všetky tieto vety sú jednak posudzovania, jednak zožierajú priveľa energie a odvádzajú našu pozornosť k nepodstatnostiam. (To je ten náš Parazit “v akcii”.) Prvý z článkov na túto tému by sa mal objaviť v pondelok, ďalší je naplánovaný na 20.7. A postupne zrejme budú pribúdať. 🙂 Je to ústredná téma celej práce na sebe samom – prestať byť vzťahovačný.

      Páči sa mi

  4. Môj ty nerv! 😯 A je to tu… Tento článok som dnes potrebovala. 😕 Hm.
    Takže toto je ten boj bosoráka. To teraz znamená, že začínam byť bojovníkom?!? Či ako?
    (sorry, neviem čo si myslím a čo si nemyslím… 😕 )

    Páči sa mi

    • White,

      počkaj do zajtra, tam to celé rozpisujem… 🙂 Môžeš a nemusíš byť “bojovníkom”. Je to tvoje rozhodnutie. Je to podobný prístup, ako bola budovaná Mračná hora – a až dnes, po 3 rokoch pomaly chápem, že to tak jednoducho muselo byť…

      Páči sa mi

      • Teraz si čítam články o stalkingu. 😯 Ja toto robím (podvedome) skoro rok. A dnes je ten zlom – jaguár. 😯 To ticho v hlave je neskutočné. 😯 😆 (nie, neliečim sa 😆 Ale aj tak som v šoku! 😯 )

        Páči sa mi

      • Stalking, ako všeličo iné, je len vec používania “zdravého sedliackeho rozumu”. 🙂 Aj ja som začala “stakovať” celkom po svojom a neskôr som zistila, že je to presne to, na čo je “učebnicový stalking” zameraný… 🙂

        To ticho v hlave ti nesmierne závidím. Ja mám hlavu, že tú by neutíšila ani guľka medzi oči… 😆 Zas na druhej strane musím povedať, že odkedy na to došli aj anjeli, nasťahovali sa mi do vnútorného monológu a priam neskutočne ma vychovávajú, koťuhy jedny! 😀 Takže slabú stránku premenili na silnú. To sa od nich musím ešte naučiť… 🙂

        Páči sa mi

  5. Doteraz som si myslel, že možnosť byť bojovníkom nemá KAŽDÝ človek len na základe svojho vedomého rozhodnutia, ale sila sama si vyberie, koho poctí šancou stať sa bojovníkom. Ako to teda je?

    Páči sa mi

    • Luxor,

      podľa mňa si “sila” skutočne vyberá sama… Kdesi som spracovávala rozhovor medzi donom Juanom a Castanedom, kde don Juan hovoril, že tá istá informácia pre niekoho nie je použiteľná a pre iného je to cenný poznatok. Že to závisí od osobnej sily. Ak máš dosť vysokú osobnú silu, pritiahneš tým pozoronosť “sily” a tá sa tebou začne zapodievať. Súvisí to nejako s vyladením emanácií vnútri tvojho svetelného kokónu na emanácie nagualu. Teda prvotný signál ide od teba – ty sa rozhodneš, či so sebou ideš niečo robiť. Potom so sebou niečo robíš, nazbieraš dostatok osobnej sily a “sila” si ťa nájde – cez naguala alebo proste “len tak”, pretože zistila, že si schopný začať s ňou pracovať.

      “Sila” nie je nič úmyselné, ale neosobný princíp, ktorý funguje u každého rovnako. A tak na konci si buď bojovník na vlastných nohách, alebo si člen družiny nejakého naguala (buď len “učiteľa” alebo dokonca “vidiaceho/bosoráka”).

      Ja napríklad som začala sama, ani som nevedela, čo vlastne robím – a v istom bode som dostala taký nákop “zvonka”, že ešte dnes mám problém sadnúť si 🙂 – “sila” si ma našla.

      Páči sa mi

    • Čítala som to, je to haluzné. 🙂 A hlavne to, že si to nazvala tak, ako si to nazvala… ako to nazývajú oni… 🙂 (Nechala som ti koment.)

      Neviem, kto si alebo nie si, ale jedno viem – ak sa máš pohnúť výraznejšie dopredu, prestaň deliť na my/oni. Všetci sme jedna energia. Len naše vedomie je dočasne vopchané do telíčka, ktoré je straaaašne maličkou časťou tej celkovej energie, a tak toho samo od seba nedokáže až tak moc. Dokázalo by, keby… prestalo deliť svet na “ja” a “tí druhí”, kašľalo na iluminátov a zlých mimozemšťanov (odkiaľ vieš, že sú “zlí”? 😛 ) a venovalo sa sebe a rozširovaniu svojich schopností. Potom je jedno, čo za priateľsko-nepriateľský tvor vstúpi do nášho života – ak máme schopnosť zatočiť s ním! 😆

      Si na správnej ceste. 🙂 Ak môžeš, channeluj. To náramne zdvihne tvoju vibráciu a urýchli tvoje schopnosti. 🙂

      Páči sa mi

      • 😀 😀 Tak to je fakt haluz. A to jsem si říkala co to má znamenat 😀 Skupina energií Gabriel? O té nic nevím :/
        Proto jsem napsala zlí do uvozovek 😛 Asi jsem jen chtěla nějak víc konkretizovat ten stín. Poznat víc “nepřítele”. Odkud vlastně teda přišel?
        Tzn. že nám brání se dostat do stavu před nimi – když jsme měli kdysi 12 vláknovou DNA a používali celý mozek… 😀
        OK. Budu channelovat. Jen nevím jak si mám informace ověřovat. Nepřijde mi že mám kanál zas tak čistý… :/
        A v poslední době jsem věčně bez energie, tak nevím, pomohl by na to třeba žam žung? :/ Ještě jsem ho nezkoušela 😀
        A ještě- když nebudu rozdělovat na já – oni, přece pak nebudu jimi…nebo…jsem zmatená 😀 Nešlo by to kdyžtak rozebrat na mailu?
        Charlene.L@seznam.cz

        Páči sa mi

      • Crystallin,

        tentokrát budem obrazná 😉 – predstav si obrovský multilevel marketing. Na špičke stojí Otec (=Všetko-čo-je). To má rôzne aspekty/vibrácie/vlnové dĺžky. Jedna z vibrácií je “Gabriel”. Ale “Gabriel” je okrem individuálneho vedomia aj definícia pásma, ktoré sa zas rozpadá na vibrácie/aspekty/vlnové dĺžky. Gabriel to nazýva “odštiepky” alebo “synovia”, hoci je to bezpohlavné, ale do mojej pohlavne mysliacej hlavinky to preniesol cez mužský rod. Je to tá istá vibrácia, ale iné individualizované vedomia. A celej pyramídke “Gabriel” hovorím “skupina energií Gabriel”. To ešte môže byť okrem šéfa archanjelského aj hocikto iný, kto do toho spadá. Radšej nejdem do hĺbky, pretože by tento komentár siahal až kamsi do Austrálie.

        A teraz idem na inckú kozmológiu, ktorá mi je náramne blízka, pretože som z nej štartovala. 🙂 Všetko-čo-je je energia. Táto energia tvorí celé univerzum. Aby sa mohla pozrieť sama na seba, tak v tomto univerze vošla do absolútne každej súčasti toho univerza. Každý človek, každý strom, každý kameň, každý psí výkal a každý iluminát v sebe obsahuje maličkú kópiu univerza, ale na povrch sa dostávajú vždy jeho iné aspekty.

        Takže aj tá “negatívna energia” je Všetko-čo-je, len jedo iná zviditeľnená časť. Keby sme také niečo nemali aj kdesi hlboko v sebe (napr. neprejavené), neboli by sme schopní vnímať to na iných. A tak celý vzostup, ako ho dnes chápem ja, je začať si pomaly “prisvojovať” aj tieto časti z nás samých (pretože aj my sme Všetko-čo-je). Len čo si ich prisvojíme, len čo ich akceptujeme, prestaneme ich vnímať – a z nášho sveta sa vytratia. A čím viac pochopenia a akceptácie pre čím viac aspektov Všetkého-čo-je v sebe dokážeme nazbierať, tým viac vecí sa z nášho sveta vytratí. Z nášho – nie zo sveta ostatných ľudí, ktorí to ešte vnímajú “po starom”. A až si dokážeme prisvojiť všetky aspekty, tak sa jednoducho my vytratíme zo sveta dualitných bytostí – teda vzostúpime. Zmizneme. Nada. Vzduch. Nefyzická bytosť. 🙂

        To je moje momentálne vnímanie celej práce na sebe a celého vzostupu.Kým vnímaš telá, máš telo. Keď pre teba prestanú telá existovať, tvoje vlastné telo (ako vymedzenie oproti ostatnému svetu) sa stratí. 🙂 Všetko ostatné sú len cestičky k tomuto jednému. 🙂

        Páči sa mi

  6. Jasně…puf 😀
    Myslíš toto? 😀 http://angelarium.wordpress.com/2010/01/31/najprv-rozdeluj-potom-spajaj/
    Tím pádem označení bojovník znamená že bojuješ jen sám se sebou…
    Když vezmu v úvahu dvě polarity emocí – redost/láska a strach/hněv měla bych přijmout obojí a v konečném výsledku necítit emoce vůbec? Nebo proč ve vyšších dimenzích bytosti hodně milují, přitom tam nemají dualitu… Takto že pak prožívají část naší duality? Neměli by být něco jako neutrální?Nebo přijmuli vše a teď už si jen vybírají co chtějí prožít…
    Vysvětlení skupiny Gabriela je jasné… jen nemám ponětí co tohle zjištění bude znamenat pro mě. Asi nic moc, jen to že se mi bude s Gabrielem lépe channelovat než s jinými bytostmi…?
    Alespoň chápu proč se mi kdysi líbil – Dokonce sem si kdysi jeho jméno napsala na pouzdro apod…. 😀 nevím proč mě pak tahle sympatie opustila…

    Páči sa mi

    • 🙂 Vieš, ja s tou “láskou” mám tak trochu problém, každý si do toho vkladá to svoje a Slovania už len odkvapkávajú emóciami… Emócie nie sú zlé na cítenie (to oni ovšem necítia), ale sú zlé ako pán. Neslobodno sa nimi nechať ovládať, pretože skresľujú. Vidíme, čo si prajeme, aby tam bolo.

      Preto je to “bojovníctvo” o odstupe. Keď máš rovnaký odstup od všetkého, aj od seba samého, vnímaš nie to, čo ti vadí, ale ako veci do seba nádherne zapadajú a ako na seba nadväzujú. Ako je potrebé to “zlé”, aby vyvážilo to “dobré”. Tomu ja hovorím absolútna vyváženosť alebo tolerancia. To je to, čo iní nazývajú “láska”. Keď vieš, že všetko si ty, nemáš sa čoho báť, nemáš čomu závidieť, nemáš proti čomu bojovať – nemáš sa s čím porovnávať. Tvoje vedomie migruje z jedného do druhého, ale všetko si to ty, len v každom okamihu si myslíš, že si len jedna časť toho celku – vždy nejaká iná. Neviem, či je to takto zrozumiteľné.

      A na tú lásku… Nemci majú jedno úžasné slovo, ktoré Slovanom asi chýba: “bejahen”. Hovoriť “áno” ku všetkému. Pozitívne očakávanie, akceptácia, tolerancia… ako to nazveš, atk to bude. No a niekto to nazýva “láska”. 🙂 Ja nie. 😉

      Páči sa mi

  7. To v tom článku o lietavcovi – stačí ho v podstate vnímať / cítiť a dá sa s ním urobiť čokoľvek, aj ho uvoľniť alebo prepustiť (teda asi len to … :-)). Iným aspektom je, že nie sú všetci rovnakí, tých malých (niečo ako netopiere ako o tom píšu iní) je veľké množstvo (a rôzne pri rôznych témach) a potom sú iní, väčší. Dajú sa dokonca vytestovať aj kineziologicky (ak teda niektorému kineziológovi vysvetlíte, čo to vlastne chcete a že si z neho nerobíte vrtuľu … 😛 :D).

    Disciplína je všeobjímajúce slovo a z mojej skúsenosti je len jednou zo zložiek toho “oslobodzujúceho” procesu. Kebyže chcem lietavcov odstrániť, je potrebný aj zámer (rozhodnutie) sa ich zbaviť, ako aj úplne prioritne – schopnosť ich vnímať/cítiť (čo nie je zasa až také ťažké, na druhej strane – ak sme sa ich napr. v detstve rozhodli nevnímať, je to problém, pretože je v nás zámer ich nevnímať … ;-)). Bez vnímania nepomôže žiadna disciplína, pretože sa môžu v našej energii presúvať podľa ľubovôle …

    Ale zároveň keď ich nevnímame, nie sú ani taký vypuklý problém (keďže sme energeticky niekde dole pri členkoch a nie je už moc čo odčerpať … ;-)), ten vzniká až vtedy, kedy rušíme naše zabehnuté štruktúry, rutiny, autopilota, svoje “ja” – pretože to je v princípe ich hlavný nástroj manipulácie a odčerpávania energie – posunúť nás do stále rovnakých zabehnutých koľají.

    Páči sa mi

  8. Potom som sa opýtal Deviatky: “Ó Pane, ukáž mi cestu. Daj mi cestu k múdrosti. Ukáž mi cestu k Slovu.” Potom mi odvetil Pán Deviatky: “Prostredníctvom Poriadku, nájdeš cestu. Nevidel si, že Slovo prišlo z Chaosu? Nevidel si, že Svetlo prišlo z Ohňa? Hľadaj vo svojom živote neporiadok. Vyváž a usporiadaj svoj život. Premôž všetok Chaos emócií a budeš mať poriadok v Živote. Poriadok zrodený z Chaosu ti prinesie Slovo Zdroja, dá ti moc Cyklov, a učiní z tvojej Duše silu, ktorá sa slobodná rozšíri v priebehu vekov, zdokonalené Slnko zo Zdroja.” 😀 hm 😕 😀

    Páči sa mi

    • 🙂 Ide asi už len o to, aby to nemuselo byť až v tom priebehu vekov … ;-), hoci, tie veky vlastne môžu ísť aj smerom dozadu … 😀 – takže vlastne ostáva len tu a teraz … 🙂

      Páči sa mi

    • tu a teraz je v zmysle žitia,aby si sa netrápil nad minulým ani nad neistotou budúcich časov 😀 ale život bez času nie je …len existencia a to ma nebaví …radšej žijem 😀

      Páči sa mi

  9. Ďakujem za článok. K tým lietavcom – jednu dobu som na môj vkus až príliš často vídala v tme tieňové postavy, ktoré boli ešte tmavšie ako čerň tmy samotnej. Boli z tmy, ktorá bola strašne hustá, skoro hmatateľná a plastická, temná. Pohybovali sa zvláštne, akoby prískokmi. Jedna taká tieňová postava mi dokonca vyviedla niečo dosť nepríjemné. Dlho som netušila, čo s tým. A nebyť fyzickej bolesti, ktorú som pociťovala ešte dosť dlho, asi by som si fakt myslela, že je to čistá halucinácia.. Až sa dostavilo aháááá nešibe mi! pri čítaní podobného zážitku, ako ho opísala Elisabeth Haich vo svojej knihe Zasvätenie. Druhý raz zarezonovalo pri čítaní tohto článku. Som rada, že na tie potvory predsa len niečo funguje.

    Páči sa mi

  10. väčšinou si ich pripútate a vytvoríte sami …sú to vaše temné myšlienky…tie vytvoria entitu, ktorá žije z vás 😀 … svojej švagrinej som to vysvetlil, ako to vzniká a ako sa to dá rozpustiť a teraz už má pokoj …ďakovala 😀

    Páči sa mi

    • 🙂 Nie všetko sú len naše temné myšlienky. Aj iní ľudia vedia vytvoriť temné myšlienky a poslať nám ich. Zistila som, keď sa mi jedna taká “temná myšlienka” nakýblila do sna. Našťastie som vtedy na to došla. Nechcem si ani predstaviť, koľkokrát sa mi takto niečo špacírovalo po snoch a ja som ani nevedela, že to tam je. 🙂

      Páči sa mi

      • No keď som si pustil tie všelijaké cvičenia mysle… veľká väčšina doporučuje zapáliť sviečku a posielať negatívcov alebo unavenú energiu do “svetla” tej sviečky …možno z toho vzniklo aj kresťanské peklíčko 😆 … Pozoroval som aj nejaké tie televízne vysielania (TV8) a keď sa niektorá bytosť rozhodla očistiť niekoho od negatívnych nánosov, tak si ruky čistila nad sviečkou. 😀

        Páči sa mi

    • Máš pravdu, ide to aj pri vudu ..to znamená, že myšlienky zdielame … že sme prepojení v jednote Všetkého 😀 Asi by sme tie entity mali s láskou prijať a zmeniť ich na svetlo 😀

      Páči sa mi

Povedz svoj názor