Už kedysi na minigrimi som začala popisovať, čo to také “inorganické bytosti” sú. Vtedy som im ešte ako správny Slovák hovorila “neorganické bytosti” – a asi to bol aj správnejší preklad. Ale medzičasom som už natoľko z tej angličtiny zblbla, že som sa rozhodla vrátiť k pôvodnému anglickému “inorganický”.

Na minigrimi som spomínala hlavné body tejto teórie. Prekopírujem ich aj sem:

Živá a neživá energia

Šamanské videnie svetla sa opiera o energetickú skutočnosť, že celý kozmos je zložený z dvoch síl, ktoré sú si protikladné a súčasne jedna druhú dopĺňajú. Volali tieto sily živá energia a neživá energia (animate / inanimate energy). Videli, že neživá energia nemá vedomie. Vedomie je vibračný stav živej energie.

Všetky organizmy na Zemi vlastnia vibračnú energiu. Šamani ich nazvali organickými bytosťami (beings; dá sa prekladať aj ako “existencia”, čo by bol asi správnejší preklad) a spoznali, že organizmus si sám stanovuje súdržnosť (cohesiveness) a hranice takejto energie.

Takisto spozorovali, že existujú konglomeráty vibračnej živej energie, ktoré majú svoju vlastnú súdržnosť, ktorá sa neviaže na nejakú organickú formu. Tieto nazvali inorganickými bytosťami a popisovali ich ako zhluky súdržnej energie, ktoré sú neviditeľné pre ľudské oko; energie, ktorá si uvedomuje seba samu a má istú celistvosť, o ktorú sa stará spájajúca sila odlišná od spájajúcej sily u organizmov.

Keď som si čítala toto, napadlo ma, že všetci tí geinveni môžu byť vlastne inorganické bytosti. Takisto duša v stave medzi inkarnáciami môže fungovať ako inorganická energia. Víly, škriatkovia, dévy a ako ich ešte nazveme môžu byť inorganická bytosť. Duchovia môžu byť inorganická bytosť. O tom, či je inorganická bytosť “dobrá” alebo “zlá”, rozhoduje jej vibračný stav. Napríklad anjeli sú u mňa rozhodne inorganické bytosti, hoci v ich prípade vôbec nehovorím o “bytostiach”, ale len o “energii”. Je to dané zvláštnosťou prekladu: slovo being možno pochopiť buď ako bytosť, teda “kohéznu jednotku”, alebo ako existenciu – ako to popisuje indická mytológia v mýte o Nárájánovi. Anjeli sú v tomto ohľade rozhodne existencia, kým to ostatné môžu byť aj bytosti. Myslím, že anjeli to tak rozlišujú (lebo o sebe tvrdia, že nie sú “bytosť”).

Ako vnímame?

Keďže starí šamani videli energiu, vnímali ľudské bytosti ako zhluky energetických polí v tvare svetelnej gule (ja im hovorím svetelný kokón). Každý jeden z týchto svetelných kokónov je napojený na nepredstaviteľnú masu energie v Univerze, ktorú šamani nazývali temný oceán vedomia (dark sea of awareness). Každý svetelný kokón je na temný oceán vedomia napojený v bode, ktorý je ešte žiarivejší ako samotný kokón, a ktorý oni nazývali kotviaci bod (assemblage point; znamená to čosi ako “montážny bod”, pretože v tomto bode sa dohromady “zmontováva” obraz reality, v ktorom sme v danom okamihu ukotvení). Tento kotviaci bod býva fixovaný na určitom mieste a vyberá z množstva informácií tie, z ktorých potom skladáme ten obraz sveta, ako ho poznáme.

Inými slovami: zo všetkého okolo nás vnímame len to, čo dokážu postrehnúť naše zmysly a vložiť do kontextu sveta, ako ho poznáme. Ak inorganické bytosti nepoznáme, nevieme ich interpretovať a dávame im “podobu” niečoho, čo z nášho sveta poznáme (napr. tí škriatkovia a víly).

Počas spánku, tranzu, extrémnej únavy, choroby, hladu alebo po požití psychotropných látok sa náš kotviaci bod začne pohybovať. Keď sa pohne na inú pozíciu, získavame celkom odlišné vnímanie. Trénovaný bosorák dokáže silou vôle pohybovať svojím kotviacim bodom tak, že ho dokáže cielene umiestniť na hociktoré miesto v svojom svetelnom kokóne, čím sa mu “poskladá” obraz celkom odlišnej reality.

Žijeme v duplicitnom svete

Teraz prechádzam k inej Castanedovej knihe, k mojej osobnej “biblii” The Active Side of Infinity (Aktívna strana večnosti). V jednej z kapitol sa Castaneda vracia znova k téme inorganického vedomia a inorganických bytostí – a v ďalšej ide ešte o krok ďalej…

„Existuje čosi ako večná sila, ktorú bosoráci starého Mexika nazývali temný oceán vedomia. Keď boli na vrchole svojich schopností videnia, videli čosi, z čoho sa im roztriasli trenírky, ak teda nejaké nosili. Videli, že temný oceán vedomia je zodpovedný nielen za vedomie organizmov, ale aj za vedomie bytostí, ktoré nie sú organizmy.“

„Starí šamani zistili, že celé univerzum sa skladá z duálnych síl, … ktoré jedna druhú dopĺňajú a sú si súčasne protikladom. Náš svet je nevyhnutne duálny svet. Jeho protikladný a doplnkový svet je obývaný bytosťami, ktoré majú vedomie, ale nemajú organizmus. Z tohto dôvodu ich starí šamani nazvali inorganické bytosti.“

„A kde je ten svet, don Juan?“

„Tu, kde my dvaja práve sedíme. … Bosoráci starého Mexika nerozmýšľali ako ty v kategóriách priestoru a času. Mysleli výlučne v kategórii vedomia. Dva druhy vedomia existujú vedľa seba bez toho, aby sa vzájomne prelínali, pretože každý z nich je celkom odlišný od toho druhého. Starí šamani sa týmto problémom spolunažívania zapodievali bez toho, aby sa zaťažovali priestorom a časom. Uvedomili si, že stupeň vedomia organických bytostí a stupeň vedomia inorganických bytostí sa navzájom natoľko odlišujú, že oboje dokáže existovať vedľa seba s tým, že vzájomný dotyk je minimálny.“

„Dokážeme tieto inorganické bytosti vnímať?“

„Iste… Bosoráci ich vnímajú, keď chcú. Obyčajný človek ich vníma, ale neuvedomuje si, že ich vníma, pretože si nie je vedomý toho, že tu existuje sesterský svet. … Nikdy mu nedôjde, že jeho fantázie majú svoj pôvod v podprahovom poznaní, ktoré všetci máme: že tu nie sme sami.“

„Ťažkosť, keď sa na veci pozeráš z pohľadu priestoru a času je, že spozoruješ, že tu niečo pristalo, len keď to pristalo v tvojom sledovanom výseku času a priestoru, a ten je veľmi obmedzený. Bosoráci, naopak, majú obrovský uhol pohľadu a spozorujú, keď tu pristalo niečo cudzorodé. Mnoho bytostí z celého Univerza – bytostí s vedomím, ale bez organizmu – pristáva v poli vedomia nášho sveta alebo v poli vedomia jeho sesterského sveta bez toho, aby ich obyčajní ľudia spozorovali. Bytosti, ktoré takto pristávajú v poli vedomia nášho sveta alebo v poli vedomia nášho sesterského sveta, patria k iným svetom, ktoré existujú mimo tohto sveta a jeho „dvojčaťa“. Celý vesmír je nabitý až po okraj svetmi vedomia, organického i inorganického.“

Starí šamani poznali, kedy inorganické vedomie z iných svetom pristalo v našom poli vedomia. Takisto sa ho pokúsili klasifikovať. Inorganické bytosti, ktoré obývajú náš sesterský svet, považovali za istú formu nášho príbuzenstva. Inorganické bytosti, ktoré sú naši bratanci z prvého kolena, s nami komunikujú sústavne, ale táto komunikácia neprebieha na úrovni vedomia. My o nich vieme všetko hlboko v našom podvedomí, kým oni o nás vedia svojím vedomím. Výzorom sa líšia, ale inak sa nám veľmi podobajú. Preto si nedokážeme navzájom pomôcť – aj my aj oni sme neskonalí egomaniaci.

Potom existuje iný typ inorganických bytostí. Tieto nazývali starí šamani skauti alebo prieskumníci. Sú to inorganické bytosti z hlbín vesmíru a majú vedomie oveľa ostrejšie a rýchlejšie ako to naše. Istý druh týchto skautov je vďaka svojej živosti veľmi podobný na človeka. Dokážu sa skontaktovať s človekom a vstúpiť do symbiotického zväzku. Týchto nazývali starí šamani spojenci.

Podľa dona Juana hlavnou chybou starých šamanov ohľadne tohto typu inorganických bytostí bolo, že tejto neosobnej energii prisudzovali ľudské vlastnosti a snažili sa ju “adoptovať”. Videli v nej svojich pomocníkov a tak sa k nej aj správali a neuvedomovali si, že ako čistá energia nemá schopnosť udržať si nejakú snahu.

Castaneda popisuje, ako počas šamanskej cesty či snívania videl energiu svojich vlastných spojencov. Najprv vyzerali celkom ako dvaja Indiáni Yaqui, ale keď na nich dlhšie pozeral, zistil, že ich črty tváre sú premenlivé a nakoniec sa zmenili na čisté energetické útvary bez presných hraníc. Niekedy boli dlhé a pretiahnuté, inokedy roplesnuté do šírky. Vibrovali. Mali približne výšku človeka.

Ja zas zo svojej skúsenosti môžem povedať, že som už párkrát zažila toto “striedanie sa” tvarov a tvárí a miest. Raz to bolo u človeka v mojom sne, ktorý sa plynule menil z mladého na starého a späť v jednom kuse, že som mala pocit, že všetky jeho podoby a celý vek vidím súčasne cez seba. Druhýkrát sa mi toto isté stalo s krajinou. V prvom prípade u tej “osoby” išlo o anjela, v druhom prípade som bola s anjelmi, keď sa krajina menila. Moje vysvetlenie – videla som všetky verzie danej energie v tom istom okamihu. Tá, na ktorú som sa viac sústredila, sa v danom okamihu stávala mojou realitou. Proste priestor a čas sa stisli do toho jediného bodu. Možno takto vnímame aj spojencov – pri mimozmyslovom vnímaní vystupujeme z priestoru a času a tak ho môžeme vidieť vo všetkých jeho časových a priestorových verziách súčasne.

Duchovia

Castaneda mal nejaké svoje zážitky z detstva, keď si myslel, že má do činenia s duchami. Tak využil situáciu a pýtal sa dona Juana, či niečo také ako zjavenia a duchovia vôbec existuje.

“Keď sa bosorák bližšie pozrie na to, čomu hovoríš duchovia alebo zjavenia, vyjde mu vždy jedno a to isté – je možné, že tie ako duchovia vyzerajúce útvary sú zhluky energetických polí, ktoré majú vedomie a ktoré sa menia na veci, čo poznáme. Ak je to tento prípad, tak potom zjavenia majú svoju vlastnú energiu.. Bosoráci im hovoria energiu tvoriace konfigurácie. Alebo z nich nevychádza žiadna energia a potom sú to ilúzie, vytvory fantázie veľmi silného človeka – silného v zmysle vedomia.”

V Castanedovom prípade to bola jeho teta, ktorá vytvárala ilúziu krokov na chodbe a rôznych iných zvukov. Nerobila to vedome; robila to istá časť jej vedomia, ktorú neriadila vôľou.

Keď stretávame tieto energetické úkazy, najväčšou výzvou je to, že im prisudzujeme nejaký tvar/zvuk/vlastnosť, ktorú poznáme z nášho každodenného života. Je to tým, že máme len ten jeden interpretačný systém a tak  nám nájde niečo podobné z našej dennej reality a dá úkazu daný tvar. Nemôžeme sa spoľahnúť na to, čo vnímame, iba na to, že vnímame. Vnímame energiu; jej interpretácia býva najčastejšie vecou našej mysle:

“Kedykoľvek postretneš nejaké podivné zjavenie alebo podivný úkaz, nezľakni sa a uprene a odhodlane naň pozeraj. Ak je to inorganická bytosť, tvoja interpretácia z nej spadne ako jesenné lístie [a zmení sa na energiu].  Ak sa nič nestane, je to len pokašlaný výplod tvojej mysle, ktorá vlastne ani nie je tvoja.”

O ľudských dušiach

Nasledovný koncept sa mi spája najskôr tak s tým, čomu hovoríme “ľudské duše”. Don Juan zdôrazňoval Castanedovi, že putovní bojovníci by mali byť zamilovaní do poznania – a to nezávisle od formy, v ktorej poznanie prichádza.

Don Juan označoval bosorákov ako putovných bojovníkov. To preto, že ako bojovníci putovali temným oceánom vedomia. Ľudské bytosti podľa neho boli pocestní temným oceánom vedomia a Zem bola len jedna zastávka na ich ceste, ale z nejakého divného dôvodu tu svoju cestu prerušili a dostali sa do zajatia víru, ktorý sa cyklicky opakoval a dával im pocit, že sa pohybujú, hoci stáli na mieste. Ja to vnímam ako narážku na inkarnácie: stále to isté, ale vždy nejako iné.

Bytosti a umieranie

“Majú inorganické bytosti život ako my?”

“Ak životom nazývaš uvedomovať si, tak potom majú život. Myslím, že by sa dalo povedať, že ak život možno merať intenzívnosťou, ostrosťou a trvaním tohto vedomia, tak rozhodne sú inorganické bytosti oveľa viac živé ako my.”

“A umierajú tieto inorganické bytosti?”

“Ak smrťou nazývaš ukončenie uvedomovania si, tak potom umierajú. Ich vedomie skončí. Ich smrť je podobná smrti ľudskej bytosti, no na druhej strane jej vôbec nie je podobná, pretože ľudské bytosti majú zadné vrátka. … Zadné vrátka pred smrťou sú prístupné výlučne bosorákom. Pre obyčajného človeka znamená smrť ukončenie ich vedomia, koniec ich organizmu. Pre inorganické bytosti znamená smrť to isté: koniec ich vedomia. V oboch prípadoch ide o to isté – vedomie je spätne vcucnuté do temného oceánu vedomia. Ich individuálne vedomie, naplnené ich životnými skúsenosťami, prelomí svoje hranice a táto energia sa vyleje do temného oceánu vedomia. … Ale pre bosoráka je smrť zjednocujúci faktor. Miesto toho, aby ako obvykle zničila organizmus, tak ho smrť zjednotí…. Smrť pre bosoráka ukončuje vládu jednotlivých stavov tela. Starí bosoráci verili, že stav celého tela je ovplyvňovaný “náladami” jednotlivých orgánov. Časti, ktoré stratili svoju funkciu, vťahujú zvyšok tela do chaosu, ako keď zjeme niečo zlé a stav žalúdka začne ovplyvňovať stav všetkého ostatného. Smrť vynuluje moc týchto jednotlivých častí. Zjednotí ich rozdelené vedomia do jedného jediného celku.”

“Myslíš tým, že bosoráci si svoje vedomie udržia aj po smrti?”

“Keď dôjde k zjednoteniu, nevzniká mŕtve telo. Niet rozkladu. Telo bosoráka sa v svojej celistvosti  zmenilo na energiu, energiu disponujúcu nedeleným vedomím. U bosoráka ešte fungujú hranice, ktoré si vytvára organizmus a ktoré smrť ruší, ale tieto hranice už nie sú voľným okom viditeľné. … Bosorák sa v takomto prípade zmení na inorganickú bytosť, veľmi špecializovanú a veľmi rýchlo vibrujúcu inorganickú bytosť schopnú obrovských manipulácií vedomia. Takto vstupuje do toho, čomu šamani starého Mexika hovorili definitívna cesta. Jeho oblasťou pôsobenia sa stáva večnosť. Starí šamani verili, že vedomie tohto typu bytosti trvá tak dlho, ako dlho existuje Zem. Zem je ich živná pôda. Kým trvá Zem, pretrváva aj ich vedomie.”