Don Juan vždy zdôrazňoval, že bojovník nesúcití s nikým. Pre neho “mať súcit” znamená priať si, aby ten druhý bol ako ty, aby žil tvoj život – a aby to dosiahol, podávaš mu pomocnú ruku. Najťažšia vec na svete je nechať iných žiť si svoj život. A bezchybnosť bojovníka znamená nechať iných byť a podporovať ich v tom, čím sú. To, samozrejme, značí, že im veríme, že aj oni sú bezchybní bojovníci…
Ale čo ak bezchybnými bojovníkmi nie sú? Potom sa musíme sami zachovať bezchybne a nekomentovať. Každý pokus z našej strany pomáhať iným je vlastne svojvoľný zásah, vedený naším vlastným záujmom. Len bosorák, ktorý vidí a stratil ľudskú formu, si môže dovoliť pomáhať iným, pretože sa už s ničím neidentifikuje, nič nechce a nepotrebuje dosiahnuť a vníma sám seba ako súčasť a používateľa fungujúceho celku, nie jeho prispôsobovateľa…
Hoci to znie dosť hrozne, stojí to za úvahu. Tu je zážitok Carlosa Castanedu, ktorý to osvetľuje:
Jedného dňa, keď som s ním [=donom Juanom] bol v meste, zdvihol som zo stredu chodníka slimáka a ukryl som ho v bezpečí pod nejakou popínavkou. Bol som si istý, že keby som ho bol nechal v strede chodníka, skôr či neskôr by ho bol ktosi zašliapol. Myslel som si, že tým premiestnením na bezpečné miesto som ho zachránil.
Don Juan podotkol, že môj predpoklad je dosť nepresný, pretože neberiem do úvahy dve dôležité možnosti. Prvá je, že slimák sa mohol snažiť uniknúť istej smrti z jedu listov tej liany, druhá je, že mal dostatok osobnej sily na to, aby prešiel cez cestu. Svojím zásahom som slimáka nezachránil, len som ho pripravil o všetko, čo s takým nasadením dosiahol.
Samozrejme, hneď som sa zberal premiestniť slimáka späť na chodník, na miesto, odkiaľ som ho vzal, ale don Juan mi to nedovolil. Povedal, že to bol osud tohto slimáka, že mu cestu skríži idiot, ktorý ho oberie o jeho výsledok. Ak ho nechám tam, kam som ho položil, možno dokáže ešte zozbierať dosť síl na to, aby sa dostal tam, kam sa pôvodne poberal.
🙂 Viem, znie to dosť nekresťansky, že? Ale nie je v tom pravda? Zasahujeme, pretože si myslíme, že vieme, ako by situácia mala vyzerať. Často sa ani vopred nepýtame, či je náš predpoklad správny… a koľkokrát sme už potom museli povedať “aha… prepáč”?
Raz som bola chorá a v určitú hodinu som musela brať istý liek. Lieky boli dva a v žiadnom prípade sa nesmeli pomiešať. Jeden naobed a jeden večer. Vzala som prášok, vložila som si ho do úst, začala som hltať – a vtedy som si uvedomila, že mal nesprávnu farbu… bol to ten druhý…
Okamžite som stuhla a prestala hltať. Čo teraz? Ešte aj dýchať som prestala, len aby som ho nezhltla… A vtedy ku mne priskočila kamarátka a buchla ma do chrbta, aby mi prášok lepšie skĺzol dole krkom. Myslela, že mi zabehlo…
Ten zvyšok príbehu vám ušetrím. Liek musel von. 😦
Po tejto príhode som začala byť opatrnejšia v svojich úsudkoch, čo je v danej situácii pre koho najlepšie. Napriek tomu ešte dosť dlho trvalo, kým som sa naučila na svet pozerať ako na dokonalé miesto, kde všetko má svoj zmysel a z nejakého dôvodu je presne tak, ako je… či sa mi to hodí alebo nie. Aby som sa dostala do tohto bodu, museli na mne anjeli hooodne makať… Ale potom, keď už som to pochopila, prestala som cítiť nutkanie vybiehať na barikády za každú vec, ktorá bola drahá mojej duši: za slobodu myslenia, za záchranu Zeme, za práva kdekoho iného… pretože keby som bola za tieto veci bojovala, musela by som pripustiť, že viem lepšie ako Boh, ako veci majú vyzerať! Teda, poviem vám, v mnohých veciach som skutočne dobrá, ale jedno rozhodne neviem – neviem lepšie ako Boh.
A preto mi nezostáva nič iné než dôverovať, že všetko sa deje s nejakým zmyslom – aj vtedy, keď ho ja osobne nevnímam.
Táto lekcia je veľmi dôležitá pre každého, kto chce liečiť, pomáhať alebo vychovávať iných. Nemôžeme meniť životy iných ľudí. Tie si musia meniť oni sami. Jediné, čo môžeme, je ísť pred nimi ako ukážka toho, že “aj takto sa dá”. Byť bezchybnými bojovníkmi a podnietiť k bezchybnosti aj ich.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ďakujem za článok, veľmi výstižný a poučný 🙂
Páči sa miPáči sa mi
len sa asi ťažko rozlišuje “vôla Božia” a… ako to nazvať… flegmatizmus a pštrosí inštinkt dokopy – nerobiť vôbec nič 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nehovorím, že nemáš pravdu. Ale – nie sú “flegmatizmus” a “pštrosí inštinkt” tak trochu posudzovačné slová? 🙂
Keď sa niekto vyberie “meniť svet”, má na to aspoň dva možné spôsoby. Jeden je “push”, teda potlačiť. Iný je “pull”, teda potiahnuť – a ten, kto je na to pripravený, ten sa chytí a nasleduje. Z môjho pohľadu ešte nikdy nepomohlo rozmýšľať alebo dokonca rozhodovať miesto niekoho iného. Mám pocit, že ho tým oberám o jeho právo robiť vlastné skúsenosti. A seba tým staviam do pozície niekoho, kto má “lepší názor” a “väčšie právo” – a z toho sa mi robí zle.
Nie každý slimák musí nutne prežiť prechod cez cestu. 😛
Páči sa miPáči sa mi
nemyslela som robiť niečo namiesto niekoho iného alebo mu vnucovať svoj názor, obraz “pravdy”. ale že sa to dá chápať aj tak, že keď si niekto povie trebárs “Boh to tak chcel, je to ako má byť”, tak mi to zaváňa odsúvaním zodpovednosti za svoj postoj k veciam na Boha. neviem či sa dobre vyjadrujem 🙂 skúsim príklad s tými záplavami. Správny postoj, ktorý si asi ty mala na mysli, je ten, že keď to človeka chytí za srdce, ide pomôcť ľuďom, čo sa ich to týka. Ponúkne pomoc, nevnucuje ju. Ale niekto to môže zobrať tak, že veď svet je dokonalý, Boh to tak chcel, nebudem sa montovať… rozumieš? 🙂
aj tak mám pocit, že som nevyjadrila presne to, čo som chcela 😀
Páči sa miPáči sa mi
Boobak, myslím, že viem, čo hovoríš. Na druhej strane, sú situácie, kedy nevieš povedať, či práve nezasahuješ do karmy daného človeka. Z diaľky veci vyzerajú dosť ináč ako z blízka. Ponúknutie pomoci je dobrá možnosť, pretože tomu druhému prenecháva rozhodnutie, či ju prijme alebo nie. Budhisti majú ešte jednu praktiku – tonglen, posielanie sily na prekonanie príkoria. Na energetickej rovine to vyzerá tak, že vytvoríš vír istého typu energie a pošleš ho tam, kde je potrebný. Ak niekto cíti potrebu, má čo využiť. A ty pritom ani nemusíš vstúpiť na scénu.
Je to bezpečnejšie preto, že veľa ľudí “pomáha”, len aby sa oni sami potom cítili “lepší”. Keď “pomáhaš” takto na diaľku, celkom z toho vyberáš ego. Si len nejaká jedna energetická záplata, o ktorej sa nikto nikdy ani len nedozvie a ty sa nikdy nedozvieš, či si bola užitočná a nakoľko. 🙂 Samozrejme, musíš veriť, že prijímateľ je dostatočne “bezchybný” 🙂 na to, aby energiu využil…
Páči sa miLiked by 1 person
no hej, každá akcia vyvoláva reakciu 😉 sme tu, montujeme sa a myslím, že to tak asi aj má byť 😀 inak by sme všetci len na zadku sedeli, meditovali a posielali si víry toho či onoho 😀 hihi, zľahčujem, samozrejme 😉 myslím, že občas treba pomôcť tak, inokedy zasa onak. fór je v tom, vedieť rozlíšiť, kedy ktorú pomoc použiť a či vôbec 😉 am I right? či som zaaas mimo(ň)? 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Problém je naša slobodná vôľa. Čo s ňou? Tak sa montujeme… 😕
Myslím, že to zostáva na rozhodnutí každého jedného, či sa na to montovanie cíti alebo nie. Ak sa necíti, nech to nerobí. A sme znova tam, kde sme začali – nebolo by fér ho nazývať “flegmatickým” a s “pštrosím inštinktnom” len preto, že to cíti inak ako ja … nie? 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
nééé, necítiť sa na to a nechcieť pomôcť alebo hocičo, lebo sa radšej vyhne akejkoľvek zodpovednosti je rozdiel! wáá, nemám rada, keď sú moje myšlienky prekrútené 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Boobak,
“a nechcieť pomôcť alebo hocičo, lebo sa radšej vyhne akejkoľvek zodpovednosti” je len tvoja interpretácia pohnútok toho človeka, nemyslíš?
Mrzí ma, ak máš pocit, že sú tvoje myšlienky prekrúcané. Vieš, nepracujem s tvojimi myšlienkami, pracujem len s tým, čo si napísala. A ono sa to opakuje: “keď si niekto povie trebárs “Boh to tak chcel, je to ako má byť”, tak mi to zaváňa odsúvaním zodpovednosti za svoj postoj k veciam na Boha” je zasa len jedna z možných interpretácií situácie, a táto dokonca dosť emotívna (“mi to zaváňa”). Mimochodom: a ako vieš, že to Boh tak nechcel? 😛 To je to, čo som spomínala: karma… A ak je to karma, tak to nechcel tak len Boh, ale aj dotyčný človek, ešte než sa stal “dotyčným človekom”…
A ešte jedno skreslenie: ja som nepísala “necíti sa na to”, ale “cíti to inak”. To je dosť podstatný rozdiel. Jedno je o sebaobraze, druhé o videní sveta.
Páči sa miLiked by 1 person
viem, lebo takých ľudí poznám. sú rôzne skupiny montovačov a nemontovačov 🙂 len som chcela poukázať na to, že nie je ľahké rozlíšiť, kedy by sme do cudzích vecí zasahovať asi aj mali (nie vnucovať, ale ponúknuť pomoc) a keď by sme to mali nechať len na ľudí, ktorých sa to týka. a že sú aj ľudia, ktorí sa na karmu, Boha a podobné výrazy vyhovárajú, aby sa vyhli vlastnej zodpovednosti za zaujatie postoja, názoru, alebo dokonca konania. nič emotívne v tom nebolo.
len to som chcela, a už sa mi zdá, že som sekýrovaná za to, že som sa vyjadrila 😛 alebo si hľadala v mojich slovách nie moje myšlienky, ale svoju interpretáciu, preto sa to potom pokrúti 😦 chápem vcelku (myslím…) to, čo si napísala v článku a čo si tým chcela povedať, no teória je jedna vec, ale aplikovať v praxi je zložitejšie. a tiež sa to dá rôzne pochopiť. len na to som chcela poukázať, aby tí, ktorých som spomínala, to nebrali ako odobrenie svojho postoja. toť vše. už mi je lepšie rozumieť? 😉
Páči sa miPáči sa mi
Iste. Rozumiem veľmi dobre.
Páči sa miPáči sa mi
..ako si “koruna tvorstva” namýšľa, že je korunou tvorstva.. 😀
Páči sa miPáči sa mi
[…] Ak vás téma zaujala, na Eprakone je toltécky pohľad na tému babrania života iných. […]
Páči sa miPáči sa mi
[…] Pekný príbeh k tomuto (ktorý ma hlboko ovplyvnil napriek tomu, že sa neprihodil mne 😉 ) je príbeh o mexickom slimákovi. […]
Páči sa miPáči sa mi