Ako vníma šaman chorobu?

Šamanské vnímanie choroby a smrti je všelijaké, len nie jednoduché a priamočiare.

Okolo choroby sa nahromadilo hodne kulturálneho strachu. Sme ochotní podniknúť čokoľvek, aby sme sa pred ňou ochránili. Chorobu považujeme za niečo, s čím treba bojovať. A ak sa to nepodarí, je na vine babrák doktor, nanič medecíny alebo pacient, ktorý sa neriadi príkazmi lekára… Keď niekto je chorý, spoločnosť naňho ešte často nazerá, akoby bol “chybný” alebo dokonca “potrestaný”. Už som sa na minigrimi stretla s naznačovaním, že keby som sa nevenovala ezoterike, nebola by som dostala rakovinu… Je to blbosť. Choroba nie je trest ani zlyhanie, ale hláška o tom, že niečo v systéme je neoptimálne a treba s tým začať niečo robiť.

Emócie a choroba

V poslednom čase sa v metafyzickej komunite a medzi psychológmi hodne hľadá príčina chorôb v potláčaní emócií. A aj keď niekto, kto si nikdy nedovolil prejaviť svoj hnev, môže trpieť neskôr fyzickými problémami, opak nie je pravdou! Existuje množstvo osvietených, emocionálne a psychicky vyvážených ľudí – a napriek tomu majú choroby, niektorí dokonca veľmi ťažké…

Choroba ako lekcia

Z perspektívy šamana choroba nie je ani nepriateľ, ani zlyhanie – šaman na ňu nahliada ako na učiteľa. Choroba so sebou vždy prináša stres a nepohodu, ale otvára aj príležitosti pre rast a vyhojenie. Alberto Villoldo vynikajúco popisuje rozdiel medzi liečením a vyhojením: liečenie znamená, že symptómy zmiznú, ale často sme sa nenaučili svoju lekciu a potkneme sa o ňu pri najbližšej príležitosti. Pri vyhojení symptómy môžu – ale nemusia – zmiznúť, ale my sa svoju lekciu naučíme a môžeme ísť ďalej. Je krásne, ak sa nám podarí počas vyhojovania zbaviť fyzických symptómov, ale úlohou šamana je pomôcť pacientovi pochopiť lekcie a dary, ktoré choroba prináša, a pomôcť mu, aby sám seba vyliečil.

Čo liečiť a čo nie?

Jeden z veľkých problémov šamana je neopustiť úzky chodníček medzi stavom “byť človek” a stavom “byť len kanál pre informácie zo spirituálneho sveta. Ako ľudia prirodzene túžime po tom, aby naše šamanské počiny obnovili výborné zdravie a pohodu našich klientov. Ale niekedy toto nie je v najlepšom záujme klienta, ktorý si kedysi zvolil istú cestu a urobil dohody prinášajúce mu práve túto chorobu ako lekciu, z ktorej sa má niečo dôležitého naučiť… Ak na to neberieme ohľad, nepomáhame a neliečime.

V poslednom čase sa hlavne v súvislosti s ľuďmi závislými od omamných látok skúma princíp “padnúť na dno”. “Dno” je ten bod, v ktorom sa veci dostanú do takého neúnosného štádia, že narkoman je ochotný vziať na seba prakticky čokoľvek čo treba, len aby sa vymanil zo svojej závislosti.

Pre každého človeka je celkom inde ten bod, v ktorom sa veci stávajú natoľko neúnosné, že je ochotný vziať na seba strach a bolesť a námahu potrebné na to, aby sa zmenil. Ak sa snažíme pomôcť narkomanovi skôr, než sa dostane na “dno”, vlastne mu nepomáhame. Môže byť, že náš zásah ich pripraví o šancu dosiahnuť trvalú zmenu len preto, že si tú nepríjemnú časť svojej závislosti ešte dostatočne neprecítili.

To sa vzťahuje aj na ostatné lekcie, ktoré sa ľudia potrebujú naučiť. Pri tých skutočne ôležitých lekciách Univerzum bude stupňovať tlak a nepohodu, až kým nenarazíme na naše osobné “dno”. Ak prepíname, prvá zmizne radosť z toho, čo robíme. Ak neprestaneme, dostaví sa únava a organizmus začína mať drobné choroby. Ak ani vtedy neprehodíme výhybku, môže sa dostaviť taká silná choroba, že nás na istú dobu celkom pripúta k posteli.

Ale dopady našich rozhodnutí a konania sú len malá časť príčin našich chorôb. Katie Weatherupová: “Mala som možnosť zúčastniť sa šamanského seminára o smrti a umieraní s učiteľkou, ktorá bola veľmi vážne fyzicky chorá. Začala svoj seminár tým, že nám povedala, aby sme si o ňu nerobili starosti – že emocionálne a spirituálne bola v poriadku a celistvá a preto pre ňu jej fyzické problémy nepredstavovali hrozbu. Hovorila o tom, že s touto chorobou dostala aj jeden dar – keď nastane jej čas umierania, bude oveľa menej pripútaná k svojmu fyzickému telu…”

Jeden z hlavných darov choroby je príležitosť spomaliť a zrekapitulovať si, čo je pre nás skutočne dôležité. Naše telo je absolútne kritická súčasť našej skúsenosti “byť človekom”, pretože nám umožňuje naše fyzické prežitky. Ale veľa ľudí ho zanedbáva a ignoruje jeho potreby. Zapodievame sa ľudskými skutkami, nie ľudským bytím – a choroba je prvý signál, že prekračujeme rozumnú hranicu. Naša západná kultúra síce krčí nos nad tým, keď niekto len tak posedáva a nič nerobí, ale práve toto môže byť jedna z veľmi užitočných zručností ľudského bytia. Choroba nám dáva príležitosť vyskúšať si to.

Šamanské liečenie iných nie je náhrada normálneho lekárskeho liečenia. Keď má človek možnosť, mal by sa nechať vyšetriť a mal by podstúpiť všetko možné v klasickej medicíne. Aj šamani domorodých kultúr najprv zastavili krvácanie a až potom vytiahli bubny a hrkálky a začali privolávať spirituálnu pomoc… Ale keď sme už urobili svoju domácu úlohu a navštívili sme doktora (ktorý odstráni symptómy našej chorob), je načase spraviť si aj zvyšok domácich úloh a postarať sa o vyhojenie príčin, pre ktoré ku chorobe mohlo prísť.

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s