62 thoughts on “Gabriel na Porsche a dvaja negatívci”

1. Tak neviem,čo majú krídlatý s tými porchami. Messiel sa mi v predstavách začal ukazovať v bielej dlhej košeli a vždy ked sa lúčil že odchádzajú, tak Rafi šoféroval a Messiel sedel vedla neho a ako veľký frajer mi zamával. Dokáže si vybrať mužské telo a len tak mi vbehne do predstavy a ukáže sa ako on chce. Frajeriť teda dokážu! 😆

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

2. Gabriel a Porsche! No tak to by som si teda pozrela!!! 😆
   Takže Melike je v podstate o tom našom reagovaní na “chyby” iných, ktoré si nechceme všímať u nás???
   A rozdiel (geinven vs. Melike) je v pocitoch? Keď cítim strach a bolesť, je to geinven a keď zlý pocit, tak Melike? (toto potrebujem pochopiť).

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   • White82,

     môžem ti povedať len to, čo si myslím, pretože ten channeling bol guláš, najprv úspešnosť len na 60%, potom sme to s kyvadlom dorážali a museli sme vynechávať celé odstavce, kde so mnou ušla predstavivosť 😕 … Kedysi existovala jedna typológia, ktorá vysvetľovala typy ľudí podľa toho, kde sú v mozgu umiestnené ich preferencie. Veľmi sa neujala, ale to nič; rozdeľovala ľudí na kapre, žralokov, pseudoosvietené kapre a delfíny. To, čo povedal Gabriel, chápem tak, že sú ľudia, ktorí sú voľne prístupní nízkym vibráciácm (strach, bolesť, nenávisť a pod.). Zo spomínanej typológie sú to kapre zo strachu zahrabané do bahna a žraloky z pažravosti žerúce všetko, čo vidia. A potom sú ľudia, ktorí sa “zobudia” a začnú svet upravovať podľa seba. Tí sú v dvoch etapách: začínajú ako “pseudoosvietené kapre”, vediace o svojich slabých stránkach a prikrývajúce ich pocitom, že ak sa budú tváriť v pohode, všetko bude v pohode, a keď v tejto podobe zostanú dosť dlho a uveria tomu, menia sa na delfíny, ktoré presne poznajú samy seba, svoje silné a slabé stránky a podľa situácie využívajú presne to, čo je najúčinnejšie. Už sa neboja, nepozerajú na iných, sú “tímoví individualisti”: pre seba a seberovných sú najlepší priatelia a pritom sa neprispôsobujú nikomu a ničomu. Sú sami sebou.

     Z tohto pohľadu mi to vyzerá, že geinveni sa nacucávajú na kapre a žraloky a Melike nastupuje u tých pseudoosvietených, aby sa z nich mohli stať delfíny. Totiž človek nezískava silu tým, že si nepripúšťa slabosť, ale tým, že jej čelí a ovládne ju a vie, že ho už z nôh nezhodí. Myslím, že to robí Melike… ale istá si nie som!

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • Tak to potom nie je guláš, ale halászlé… 😆 Ale to rozdelenie je celkom logické. Pomohlo. 🙂 Rozmýšľam nad tým, že ak pseudoosvietený kapor vie o svojich slabých stránkach a prijme ich tak, že je to ok, tak sa z neho môže stať aj žralok, namiesto delfína. Môže sa to stať??? Čo sa týka tej slabosti, nejde tu o jej elimináciu, ale o ovládnutie, aby s nami nezakývala hocikedy – a keď už, tak vtedy, keď je to vhodné či potrebné??? 😛 😀

       Páči sa miPáči sa mi

     • Myslím, že sa nemôže stať už žralokom… Totiž žralok a kapor vnímajú svet ako nepriateľský, ako miesto nedostatku. Keď sa naučíš žiť aj so svojimi slabými stránkami, prestávaš sa báť, lebo vieš, že keď nastane A, ty urobíš B a ak schytáš po papuli, tak urobíš C… 🙂 V tomto štádiu už svet pre teba nie je nepriateľské miesto, ale len miesto, kde je jedna i druhá vec vedľa seba a závisí len od teba, čo z nich urobíš… a to už je delfín. A pseudoosvietenec je to prechodové štádium, kedy skúmaš, ako máš na čo zareagovať, aby ťa to neskosilo, a čomu sa máš radšej vyhnúť, aby ťa to neskosilo. Myslím, že v tomto štádiu sa tvoj hodnotový systém od základu mení. Pseudoosvietenci ešte okolo seba potrebujú stádo oviec, aby mohli zaliezť do jeho stredu a hladný vlk zožerie niektorú z kraja. Delfín už stádo nepotrebuje, pretože vlka vidí z diaľky (=už sa naučil, ako taký vlk vyzerá) a vie, čo naňho zaberie (=pozná svoju vnútornú silu). Stádo už neurčuje, či smie do jeho stredu alebo nie. 🙂

       S tou slabosťou sa to aj mne tak vidí. 🙂 “Neexistujú slabosti; existujú len silné stránky nasadené v nevhodnom okamihu.” Povedal nejaký múdry človek. Hovorí majiteľ sklerózy. 😛

       Páči sa miPáči sa mi

     • Ešte ma napadá, že by som mohla napísať, aké presvedčenia panujú v tom našom halászlé 🙂 :
       Kapor: “Len nevytŕčaj, lebo si ťa všimnú a zožerú ťa!”
       Žralok: “Musím zožrať, lebo mi to zožerie niekto iný!”
       Pseudoosvietený kapor: “Keď budeme všetci vegetariáni a budeme sa mať radi, nebude sa nikto musieť báť zožratia.”
       Delfín: “Žrať budem, až keď budem hladný, pôjde niečo okolo a mne sa podarí to chytiť. Teraz si užívam; je mi dobre.”
       😀

       Páči sa miPáči sa mi

     • Wow, chápem!!! 😀 A zároveň žasnem… 🙂 Takže do toho delenia patrí aj “videnie” okolia, či života – ako nepriateľské a priateľské. 🙂 To samo o sebe veľa vysvetľuje. 🙂 Vďaka ti Helar!!! (A ten citát si zapíšem… 😆 )

       Páči sa miPáči sa mi

     • uff, 69 a viselec = vedieť zvládať život v protipóloch a pohybovať sa medzi nimi, obrátiť všetko hore nohami, ak bude terba získať rovnováhu jin a jang 😛

       Páči sa miPáči sa mi

     • Keď je viselec o zasvätení, tak je to presne o tomto Moonica. Netreba tu vidieť 2 vlastnosti, ale iba jednu a s tým, že má 2 protipóly. Dualita verzus jednota… vek Rýb verzus vek Vodnára. A s týmto asi pomáha to Melike. 😀

       Páči sa miPáči sa mi

   • White,

     budem protivná: neexistuje “nepriateľské” a “priateľské”. Delfín nie je idiot. Nevníma svet ako “priateľský”. (Nie je ako ja, čo si myslím, že negativita neexistuje. 😛 Gabrielov pohľad na mňa.) Vníma svet taký, ako je – s tým dobrým i s tým zlým. Nerobí interpretácie, drží sa reality. Nenahovára si, že všetky ryby sú OK; vie, že sú medzi nimi aj “ksichti” a vie, čo má urobiť, keď sa o nejakého potkne. A vie to urobiť účelne – t.j. nie vždy zlikvidovať. Každý má svoju hodnotu. Niekedy stačí aj odpudiť. 🙂

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • Myslela som tým skôr prístup. 😀 Ale viem, čo tým chceš povedať. A tá silná stránka bola v tomto prípade použitá správne 😛 . Nechápem, prečo sa ešte stále pozerám na všetko oddelene. 😕 Asi ma teraz osvietilo. 😆

       Páči sa miPáči sa mi

     • 😯 ani nevieš, akú obrovskú udičku si mi dala s týmito vlastnosťami (silné vs. slabé)… (karta viselec, zasvätenie)

       Páči sa miPáči sa mi

     • otaocka:
       moze sa z delfina stat kapor?

       Páči sa miPáči sa mi

     • Iste. Všetko je vec silných emotívnych zážitkov.

       Páči sa miPáči sa mi

3. MELIKE vzájomné… 69 😀 vyváženie… zrod života jin jang 😀
   ďakujem už som si myslel že neviem napredovať 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   • Čiki,

     máš do činenia s neandertálcom 🙂 , takže prosím, prosím, vysvetlíš mi to? Čo presne si v svojom komentári povedal? Veľmi ma to zaujíma, pretože mám strach, že jednému takému s Melike na krku budem potrebovať pomáhať… Napíš všetky asociácie k Melike, ak to ide, prosím! (Inak zas raz schytám pri mojej “záchrannej akcii” po papuli 😕 )

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • Melike je najobľúbenejšie meno v Turecku. Jeho numerologické číslo je 69. Šestka je Pán Svetla, skrytá cesta, časť duší detí ľudí.Deviatka je otec nesmiernej tváre, vytvára a mení z toho, čo je beztvaré.Ale číslo 69 je čislo rovnováhy (jin,jang) Muž a žena v jednote.(sexuálna jednota) A tak isto vibrácia 6Hz je vibráciou 4 čakry a tá je zrovna tiež v strede medzi čakrami a Slovo Melike je kľúč k ďalšiej bráne 😀 A meno pána 4 čakry je GOJANA Je to pán svetla 😀 je to zákon rovnováhy v plnej kráse 😀 je to zákon rovnováhy medzi temnotou a svetlom takže jeho farba bude pravdepodobne biela alebo zlatá hi hi 😀 ..skús liečenie farbami 😀

       Páči sa miPáči sa mi

   • Mne teraz udrelo do očí to číslo 69. Podobá sa to na znamenie Rýb. 😉 Keď už sme na konci toho rybacieho – galaktického cyklu… Sranda! 😀

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • Hm, to je zaujímavé. Mne pri tom čísle 69 napadá niečo úplne iné … ale nesúvisí to s anjelmi 😀 😀 😀 😀

       Páči sa miPáči sa mi

     • Áno, priznávam, klamala som… 😛 Ako druhé ma napadlo znamenie Rýb… 😆

       Páči sa miPáči sa mi

4. Lunkoteopmoni kde si na neho prišla? Na internete som o takej vzostupnej bytosti nič nenašla. O Melike len v súvislosti s Plejadanimi.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   • Pre mňa sú obaja celkom neznáme mená. Lunkáča som dosiahla šamanskou cestou a neskôr som si od neho vypýtala cez kyvadlo jeho meno (bolo to bezpečnejšie). To trvalo… 😦 Povedal, že je “kepu”, čo je vraj “kráľ”, povedal mi aj skupinu energií, no tu končí moja zhovorčivosť 🙂 … Ale bacha, skoro ma roztrhal na kusy – a to som už predsa len nejaký “cestovateľ” 😛 , takže neodporúčam ho kontaktovať. Je prítulný ako hladný šabľozubý tiger krížený so štrkáčom a šplechnutý šípovou žabou s troškou vitriolu v žilách. (Lunki, prepáč. 😕 Aj tak ťa mám rada.)

     Melike som poznala len ako meno, dal mi ho Gabriel, ani som nevedela, že o nej niečo je na internete… Ja som ju považovala za nejakého démona, ale zjavne nie je.

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • Dole ti neviem odpísať, tak píšem sem. Ani vlastne neviem, čo k tomu povedať. V ten deň, keď sa to začalo, som mala strašné nutkanie kúpiť si malachitový náramok. A každé ráno mi Michael pripomína, že si ho musím dať, lebo moja transformácia nie je dokončená. No a keď som na tom zle, tak schytá každý. A viem ako na tom som a čo mi to robí, ale neviem sa ovládnuť. A vlastne ani nechcem :d A potom to prejde. Len neviem, či toto stačí k úplnému očisteniu sa či k čomu. Vôbec neviem čo mám robiť, mám len nechať, nech to prehrmí?Nechcem, aby u mňa zostalo niečo negatívne, bola by som radšej, keby mi Melike poukázala na všetko a potom sa to nejako odstránilo. Za ten Gabrielov návod by som bola naozaj veľmi vďačná. Či to tu už je a ja som si nevšimla?Tým lupeňom tiež nerozumiem…zrejme som tu neandertálec ja 😀

       Páči sa miPáči sa mi

     • 🙂 Nina, malachit dosť ohavne urýchľuje transformáciu, takže ho skús nosiť s nejakým ružovým kamienkom “pre srdce”, ruženínom, morganitom, rodochrozitom alebo rodonitom (ten obsahuje aj to ružové, aj to čierne, takže je dobrý pomocník na meditovanie). Alebo melónovým turmalínom.

       Ja mám len jedu radu. Už som to tu niekde písala: neexistujú zlé vlastnosti, len dobré vlastnosti prejavené v zlej chvíli. Myslím, že dobrý štart pre hocijakú robotu s Melike je odpúšťanie sebe samému. Odpúšťanie toho, že máš výkyvy. Odpúšťanie perfekcionizmu. Odpúšťanie toho, že máš (ešte stále) požiadavky a očakávania.

       Keď si odpustíš dosť veľa vecí, začneš odpúšťať aj iným. Tým sa nezaťažuj. A hlavne začneš mať sama seba vo väčšej láske a úcte a nebudeš taká závislá na reakcii iných na teba.

       Mne nesmierne pomohla ešte jedna vec (objav starý asi 3 dni 🙂 ) – na minigrimi je jedna afirmácia (https://eprakone.wordpress.com/2009/08/30/loa-zakon-rezonancie-ako-zaklad-magie/), ktorú som si vytlačila a dala k počítaču. Spočiatku som ju dennodenne čítala (niekoľkokrát denne), neskôr len kedy-tedy. No a pred pár dňami som zistila, že som ju plne prevzala do svojho života a ona akoby zrušila moje “nedostatky”, pretože som sa prestala báť a tým pádom necítim nevraživosti ani rozdiel medzi skutočnosťou a mojou predstavou. Neviem to povedať inak. Proste som začala inak vnímať veci, inak reagovať na príkoria a začala som mať radosť zo života aj v situáciách, ktoré mi hrozia a budú pre mňa náramne nepríjemné. Pozerám na ne ako “a zvládnem aj toto?” Tak už snáď Jej Meličenstvo nemá šancu…

       Gabrielov návod znel “nevytvárať si pre prostredie inú tvár než to, čo skutočne si”.

       A tých šesť lupeňov je hlod od Čikiteta. 😀 Pusti z hlavy.

       Páči sa miPáči sa mi

5. Postavte sa šiesti okolo Márie a položte na melike ruky a myslite na svetlo ako preteká vašimi rukami a uzdravuje ju, treba ľudí s veľkou láskou. Dá sa to aj na diaľku 😀 Tebe som poslal trochu svetla a tiež už vypisuješ… hi hi hi 😛

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   • Čiki,

     toto bolo pre mňa? Lebo ak áno, nie celkom rozumiem… Okolo akej Márie? Myslíš Pannu Máriu, nejakú jej sochu? Čo tá má s Melike? A potom: nemám 6 ľudí. Som na to sama. Nanajvýš dve, ak ukecám Snake. Navyše nedokážem “položiť ruky na Melike”, pretože ako to vnímam ja, nie je to bytosť, ale energia – a teda je všade… Nemôžem položiť ruky na “všade”, ak nemám opustiť telo. A to by som skutočne nerada; kým som v hmote, tak som bezpečná. Len čo z nej vyleziem, nemám veci pod kontrolou. A za to mi nestojí nikto. Naposledy keď som to urobila, tak ma Gabriel natláčal späť do tela ako zubnú pastu do tuby. 😦

     Sorry, ak to nebolo pre mňa, ale prepínam sa medzi robotami a tak moc podrobne nečítam, len reagujem, ako to prichádza. Po tom všetkom ma napadlo, že čo ja mám čo babrať Melike, keď sú tu na to lepšie vybavení okrídlení borci 🙂 ! (Inými slovami, z Melike mám plné gate. 😛 )

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

6. melike je vibrácia ktorá udržuje rovnováhu medzi svetlom a temnom
   a báť sa toho netreba, nič ti nespraví,len u niekoho je posunutá hore ,alebo moc dole a ak je nevyvážené telo, tak rýchlo prichádza bolesť a … 😀 Mária… Jozef Mária je ženský aspekt MER KA BA Jozef… mužský aspekt 😀 a tam kde prichádza k stretu je štvrtá čakra ,a každá čakra vibruje na určitej frekvencii..už to moc komplikacion 😀 no proste toto energetické pole musí do stredu tela
   inak je ti zle ..má to človek má to planéta a slnko.. má to galaxia
   atď… 😀

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   • a kvet života má 6 ramien (lupeňov) nehľadaj vonku 😀 energie sú v tebe 😀

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

   • Deti, prosím láskavo mi vysvetlíte ako som na tom, keď je u mňa vraj Melike?Už to trvá pár dní no a nie som najšťastnejšia 😀 Raz hore, raz dole, ale keď dole tak úúúúplne 😀
     Heli,
     tú pomoc pre človeka s tou Melike si nemyslela mňa, všaaak? Ja len, že dúfam, že to všetko prebehne ľahko a v kľude ak to tu je 😀 Lebo tá pomoc mi príde ako pomoc pri niečom ťažkom, čo človek sám nezvládne.Ďakujeeem 😀

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • Nina,

       prekvapila si ma – nie, nemyslela som na teba… ale ak to tu je aj u teba, skús použiť návod hore: proste zložiť všetky svoje obrany a pretvárky a vyvrátiť dušu mäkkým navonok. Možno to spočiatku bude bolieť, ale to je jediný spôsob, ktorý vidím, ak Melike nemá nájsť nič, do čoho by sa dalo zadrapiť… 😦 Ono sa tieto veci spočiatku zdajú hroznejšie, než v skutočnosti sú. Keď to urobíš, reakcie ostatných ti ukážu, kde sú tvoji skutoční priatelia a ktorí ťa chcú len preto, že im pasuješ do ich predstáv. (Viem z vlastnej skúsenosti.)

       Ak chceš, môžeme pomôcť. Už sa mi ozvali traja ďalší ľudia, čo sú ochotní pomôcť, a z Gabriela som vypáčila návod 🙂 … Nakoniec to možno dotiahneme aj na tých Čikiho “šesť lupeňov” 😀 !

       Páči sa miPáči sa mi

7. neviem, ale mne sa zdá, že to príliš analyzujete. je to o vyváženosti. pokiaľ sme v hmote a nielen v nej dokážeme vidieť iba po určitý okraj, po istú hranicu, ktorá sa síce môže posúvať, ale hranice má. 😀 načo pomenovávať nepomenovateľné? Všetky tie mená iba zbytočne pletú, načo mi je vedieť meno niečoho, alebo niekoho? a zvlášť keď si aj bez toho robí svoju robotu sakra dobre 😀
   inak to poršátko je celkom dobréééé, 😀 to je ako z filmu meet joe Black, brat pitt, bol ako anjel smrti neoodolateľný 😀 :-D:-D
   gabriel je dobrý 😀 😀 😀 😛

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   • 😀 Gabriel má fakt vyberaný vkus 😛

     lilah,
     s tým posúvaním hraníc mi to pripomína Múdrosť v Kybalione 😉

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • jo, presne o tom je Kybalion, vesmír nie je nekonečný, je konečný, a s vedomosťami a poznaním sa hranice stále rozpínajú, ale SÚÚ 😀

       len sa prosím nechytte toho, moonica, ty nie slniečko, že ako vysvetlím čo je za plotom na konci vesmíru 😀 😀 😀
       prečo? lebo nechápeme ani tento život, nieže to ešte vesmír, 😀 😛

       Páči sa miPáči sa mi

     • hihihi, ja sa nechytám 🙂 a aj Tabula Smaragdina je o tom, že individuálnym poznávaním poznania Múdrosť rastie celkovo 😛

       Páči sa miPáči sa mi

     • presne tak 😀 som, hľadač pravdy, pomenovaní …boh dostane 1000 mien
       a pri poslednom sa prebudí 😀 podnecujem tvorenie a fantáziu, ste cestujúci v čase a priestore, som nekonečné hľadanie múdrosti 😀
       som svetlo medzi tieňmi hi hi 😀 pracujem na majstrovstve života,lebo tiež ako vy vystúpite hore v poznaní ..po vás prídu ďalšie cykly a vaša rasa bude nahradená nižšími rasami …takýto je cyklus… tak isto pred vami boli iné vysoko vyspelé a rovnako oni postúpili na inú úroveň bytia hi hi hi 😀

       Páči sa miPáči sa mi

   • to preto aby ste si uvedomili aj Gabriel je pomenovanie vlastností
     Gabri-el
     gabri= poslaný človek hrdina
     el= boh
     čiže.. 😀 vlastne nepriamo povedané vlastnosti vás samých alebo ..poslaný bohom 😕 😀 boží posol hi hi 😀

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

     • takže Gabriel môže jazdiť v Porsche hi hi 😀

       Páči sa miPáči sa mi

     • 🙂 Vibračne Gabriel značí niečo ako “vyzdvihuje nižšie, keď sa dopracovalo do stredu, a cez osvietenie prináša bližšie k Bohu/Zdroju”… moja interpretácia.

       Čikitet by potom vibračne znelo asi nejako ako “séria osvietení a prekonávaní prekážok, ale večný (úmyselný???) návrat späť tesne nad hranicu hmoty (=rozhodnutie nesplynúť so Zdrojom)”. 😀 Zasa len moja interpretácia.

       Páči sa miPáči sa mi

     • toto mi sedííííííí 😀

       Páči sa miPáči sa mi

     • snažím sa udržať dole lebo život je zaujímavý a pestrý 😀

       Páči sa miPáči sa mi

     • A ešte niečo.. každá vibrácia je ako morské vlnenie ..ak chceš nazrieť dolu, musíš sa vyvážiť inak budeš dole veľmi a potom zas hore veľmi ..hihi ako na vlnovke a anjeli nie sú výnimkou …preto surfuju na vlne …a niečo podobné robí(snaží sa) aj mág ..čiže aký rozmer ideš dolu, taký treba byť aj hore …zákon vibrácie

       Páči sa miPáči sa mi

8. Vesmir je konecny ale jeho stvoritel nie 😉

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   • groover, ďakujem za výdatnú pomoc vysvetlenia čo je za plotom 😀 😛

     Páči sa miPáči sa mi

     Odpovedať

9. Ďakujem za rozpoznanie vecí cez tento príspevok priamo v živote. je to naozaj tak,že v postupe do Svetla,nie je iba rýchla a priama cesta,ale treba byť v strehu aj keď si myslíme,že všetko máme v malíčku. Asi sa priateľke prihodilo to o čom si napísala…bola na sústredení majstra Nocholasa C.Demetra a bolo to naozaj povznášajúce ako duchovné bádanie v nás …
   pôsobí priamo a začnú sa vynárať na povrch rôzne situácie,ktoré boli tíško ukryté v nás a po desaťročiach sa vynárajú ako nepochopené. Na tomto je naozaj radosť popracovať. Ale ona sa asi naozaj priveľmi očistila a začala sa strániť neg.ľudí,aby ostala v čistote a jej práca na sebe je v tomto momente viac zostupom. Až cez tento príspevok som pochopila,že sa dostala z rovnováhy – rýchlo vzostúpila,ale sa u nej nevyvinul ten pocit spolupatričnosti. Zostala oddelená a vníma seba ako niečo extra,že ona je predurčená pomáhať a liečiť. Jej reálny svet sa rúca,ale to nevníma. Je dobré jej poslať Svetlo a lásku…. aby našla tú silu v sebe vrátiť sa kúsok cesty späť. Ďakujem v mene všetkých hľadajúcich.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

10. Vždy keď si toto čítam tak sa mi podarí stotožniť sa s Lunkoteopmonim. Akoby som to bol ja. No ale ako povedal Dumbledore:” Nejde o to v čom ste si podobný ale o to v čom ste rozdielny”. 🙄
    A kedy si s Lunkoteopmonim hovorila? Aby som mal istotu :D, že to nemôžem byť v žiadnom prípade ja 🙂 a že mňa/ho nevrazili späť do hmoty.

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať

    • 🙂 Neboj… Nie si… Ja som ho stretla prvýkrát 1.11.2009, keď som sa pokúsila poslať Otcovi a anjelom “vírus” 😳 . A potom pár dní neskôr a potom už vôbec nie.

      Je mi ho ľúto. Ale najprv musí Gabriel dovoliť s tým niečo robiť, až potom sa do toho môžem montovať. 😕 My poslúchame. (My si už fakt musíme kúpiť ten slovník cudzích slov. 😕 )

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať

11. Na tieto stránky som sa dostala vďaka Angeláriu. Ešte tam niekedy zabŕdnem čítať si staršie články. Tak naposledy /okolo Vianoc!/ som tam objavila aj tento článok, ktorý som samozrejme preskočila.
    Samozrejme… Prečo? Bol tu môj strach, ktorý som už ako dieťa pociťovala v noci v posteli, prežívala pri čítaní o niečom negatívnom z “nehmatateľného sveta”, neschopnosť pozerať sa na filmy s negatívnejšou tématikou, spať sama už aj v dospelosti v izbe pri zhasnutom svetle a dokonca v určitom období som sa nedokázala pozrieť ani do zrkadla: Čo keď tam “niekoho/niečo” uvidím? Nebola to fóbia, ktorú by som musela liečiť, ale jednoducho ten strach tu bol…Čiastočne som ho eliminovala aj tým, že som takéto články preskakovala…Aj keď na druhej strane aj pri čítaní o všetých pre mňa pozitívnych ezoterických veciach som sa stávala aj vnímavejšou na môj strach.
    Ale až teraz, keď sa objavil tento článok aj tu na prednej strane a ja som pri prečítaní nadpisu opať pocítila búšenie srdca a návaly do hlavy a stiahnutie v krku, som si povedala “A dosť! Asi si ho mám prečítať”
    No a zistila som, že som sa bála len neznámeho, pri čítaní som sa super zasmiala a pochopila som NAOZAJ V SRDCI, že sa fakt nemám čoho báť, že nemám byť už pštrosom s hlavou v piesku, že naozaj aj to “zlo” je vlastne “dobré”. Veď ako lepšie sa to dalo ešte napísať:

    “Je pred Melike nejaká ochrana?
    Je ochrana pred ohňom? Pred zemetrasením? Melike je fakt, nie nepriateľ. Jediná ochrana je nebrať veci osobne. Nesnažiť sa vytvárať pre iných fasádu, ale byť sám sebou, stáť k svojim silným i slabým stránkam rovnako.
    Vidíš, ale teraz ma napadlo: ak je niekto v kontakte s anjelmi, prečo ho nevarujú pred Melike?
    A prečo by mali? Melike robí to, čo aj oni. Dostáva vás dopredu. Melike je vibrácia rovnako ako my. Pre ľudí menej príjemná, ale pre nás vysoko potrebná.”

    Toto ma dostalo tak, že keď to teraz píšem, plačem. A to je u mňa naozaj zriedka…
    Prečo tu bol tento druh strachu? Nehovorím, že ešte nie je, ale už som si povedala, “bojím sa, no a čo? mám čo stratiť? Tak chcem sa pozrieť na toho/na to, čoho sa bojím, aby som vedela, či sa oplatí ešte sa báť!”

    Je to strach zo seba? Z niečoho, na čo sa u seba bojím pozrieť? Prečo?
    Neviem akceptovať to “zlo” v sebe? Alebo sa bojím, že ho nebudem vedieť akceptovať, keď vytiahnem hlavu z piesku?
    Tak prečo nemám potom strach z ľudí, zo situácií, zo života, z budúcnosti a zo smrti? Alebo si to len navrávam?

    Tento už dávnejšie napísaný článok mi teraz super pomol, že ma prenasledoval v tak krátkom čase, ďakujem Helar, aj Gabrielovi a všetkým ostatným okolnostiam.

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať

    • 🙂 Matavisi, vitaj v klube “pokaky” 🙂 Nemyslím si, že sa ale dá báť niečoho čo nepoznáme 🙂 Podľa mňa sa dá báť iba zlých skúseností, ktoré nám spôsobili akúsi traumu. Či už fyzickú, alebo duševnú, v rámci pudu sebazáchovy. “Zvieratá” ho mávajú tak vycvičený, že nebezpečenstvo nepotrebujú vidieť. Vycítia ho. Ľudia, ktorý sú senzitívnejší podľa mňa dokážu to isté 🙂 No a vzhľadom na to, že pre reinkarnácii, sa nám zablokuje prístup na spomienky z uplynulého života, toto môže byť aj istá forma “spomienky”.
      Tvoj koment ma sákriš zaujal, lebo je v ňom zopár paralel s mojimi zážitkami.
      Strach z tmy, strach sa pozrieť večer do zrkadla, strach zaspať po tme sám, a ešte by sa možno niečo našlo 😀
      Myslím si, že ak budeš naďalej pátrať/stopovať svojich “fantómov”, podarí sa ti postupne nadobúdaním vedomostí zvýšiť svoju vibráciu (posilniť sebavedomie?) natoľko, že tento druh strachu vlastne rozpustí sám seba a jednoducho 1 dňa zistíš, že už tam nie je, alebo, že je už iba takým maličkým hláskom/radcom, ktorého sa nebojíš, ale jeho rady ti pomáhajú orientovať sa 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať

      • Nastáva jeden zo zriedkavých okamihov 😛 – nesúhlasím s tebou… Ľudia sa zásadne boja niečoho, čo nepoznajú, nevedia odhadnúť a nevedia, nakoľko to zvládnu. Najlepšie hollywoodske horrory neukazovali hrôzu – len tmu a škreky. 😉 To preto, že do tmy si premietame naše najhoršie skúsenosti a fantázie, lebo v nej nevidíme dobre a cítime sa zraniteľní. Mačka, ktorá na videnie potrebuje oveľa menej svetla ako človek, sa tmy až tak nebojí. Netopier, ktorý vôbec nepotrebuje svetlo, aby sa orientoval, sa tmy nebojí vôbec. Je to o tom, že “tma” je pre nás neštandardná situácia. V tme sa spí – ale keby sa malo v tme konať, tak sa potkýname, padáme a kdečo nás chytí za nohu. 🙂

        Myslí, že za tým všetkým je strach zo straty kontroly – a ten funguje len vtedy, ak svet vnímaš ako nepriateľské, potenciálne ohrozujúce miesto. Keď takým prestane byť, všetky ostatné strachy sa zlikvidujú samy od seba. 🙂 Aspoň si to tak myslím. 🙂

        Páči sa miPáči sa mi

      • 🙂 Nenastáva, úplne s tebou súhlasím a súhlasím aj so mnou 🙂
        Tma = veľa x nebezpečenstvo = nie je to neznáme = je to len nevidené, nepochopené, ale čo keď naše zmysly vedia registrovať niečo, čo náš mozog nevie premeniť na termíny/obrazy, lebo vysvetlenie je momentálne ešte mimo nášho chápania/videnia a tak sa zapne strach, ako univerzálny prekladač nebezpečenstva 🙂 Svetlo je pre nás ako magnet a tma nás odpudzuje. Je to niečo ako základný inštinkt. Ako sací reflex dieťaťa.
        Zase sme pri termínoch a koniec koncov, je ešte veľmi veľa poznania, ktoré je mimo môj obzor, takže to že sa mýlim, je pravdepodobné tak isto, ako to, že neviem nájsť tie správne slová, ako popísať, čo myslím/tuším/cítim 😆
        Myslím si, že keď niečo nepoznám, tak sa toho nemôžem báť.
        Ako príklad by som použil živočíšne druhy, ktoré žili izolované bez predátorov a keď sa tam objavil človek vôbec ho nevnímali ako nebezpečenstvo…do momentu keď ich ľudia začali loviť. Tak isto sa správajú aj mláďatá. Vystavujú sa s úsmevom na perách nebezpečenstvu, pri ktorom dospelých tuhne krv v žilách, ale tmy sa veľa z nich bojí bez toho, aby sa im niečo zlé tam pred tým stalo 😀

        Páči sa miPáči sa mi

      • iskra, ked sa babo narodi, nejake prudke osvetlovanie mu neni moc prijemne. V bruchu bola tma a klidek. Takze myslim ze tmu pozname ako prvu. Vsimla som si ze moj maly, tak do 2 rokov absolutne vobec nereagoval na tmu strachom. Nejake zneistenie pri tme sa objavilo neskor. Asi tak az medzi tym druhym-tretim rokom. Napriek tomu ze nepatri medzi deti , ktore sa tmy vyslovene boja, prejavi sa to tak, ze ked ma ist do tmy, zarazi sa , alebo ked ma prejst cez tmu, tak zrychli 🙂 . Ale som si ista ze toto je naucene, nebolo to tak od zaciatku.

        Páči sa miPáči sa mi

      • A este nieco. V absolutnej tme nevidime nic, rovnako ako v absolutnom svetle. Na to aby sme svojimi ludskymi ocami videli dobre, potrebujeme isty pomer svetla a tmy.

        Páči sa miPáči sa mi

12. Ďakujem vám obidvom, z vašich komentov som vycítila oporu a spravila som si z nich takú skladačku, v niečom som rozmýšľala podobne ako iskra, v niečom ako helar no a v niečom ešte ako ja.
    Prikláňam sa k helar v tom, že naša fantázia vytvára tie najvačšie strachy a keď si na niečo posvietime a pozrieme sa tomu zoči voči, tak zo strašidla je zrazu kabát na vešiaku. Ale iskra má asi pravdu v tom, že to strašidlo som si z kabáta vytvorila vďaka viacerým skutočným menším strašidlám, ktoré niekde existovali a ja som si z nich do predstavy poskladala to najhoršie, čo sa dalo.
    Helar, nemám pocit, že svet vnímam ako ohrozujúce miesto. Preto som písala, že sa nebojím ľudí, situácii, kauzality, budúcnosti ani smrti.
    To je niečo, čomu ako tak rozumiem a akceptujem /aspoň na terajšej danej úrovni/, preto z toho necítim strach. Ale to, čo nemôžem ohmatať a je pre mňa tajomné a teda nepoznané /v tom sa zhodujeme/, ma veľmi priťahuje, ale zároveň tam vidím tie “strašidlá”. A preto som akoby zablokovaná čo sa týka mimozmislového vnímania, niekedy mám pocit, že niekoho/niečo vyciťujem ale potom cítim aj strach. Napr. uvedomujem si, že sú pri mne dobré energie, ale potom ma napadne, že keby som s nimi komunikovala a viac sa im otvorila, či sa za nich nemôžu vydávať tí druhí a potom ich ten strach, ktorý pocíťujem, naozaj priťahuje a to vyvolá ešte vačší strach…
    Ako zdolávanie strachu /namiesto pštrosa, ktorého som robila: len aby som na nič také nemyslela, o ničom nečítala../ mi na základe tohto článku vychádza otvoriť sa tým energiam, ktoré sú pri mne a keď sa pri mne objaví aj niečo nižšie vibračné, tak aspoň budem pátrať, prečo je tu, posvietim si naň /čo na mne ho pritiahlo/ a odzbrojím ho /?/, aspoň dúfam, predstavou Otcovho svetla a lásky v mojom srdci.
    Nehovorím, že nemám a nebudem mať z toho strach, ale tie strašidlá sú týmto článkom menej strašné. Len aby som potom rozoznala, o koho ide.

    A ozaj, iskra, som rada, že taký klub existuje.

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať

    • Matavisi, postavenie sa svojim strachom je krok, ktorý si prejde asi každý. Aj ten, čo to nerobí vedome…myslím si 🙂 To, že to ideš spraviť vedome, je tvoje rozhodnutie a pravde podobne je to časť skladačky, ktorú potrebuješ zložiť, aby si mohla postaviť ďalšiu. Sprav to presne tak, ako to budeš cítiť, že to máš spraviť. Poskladaj si toľko názorov, koľko na to budeš potrebovať 🙂 Už len to, že si sa rozhodla, je veľký krok…si myslím 😀

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať

13. Ďakujem, Iskra, aj ja to tak cítim.

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať

14. Helar, nedá mi neozvať sa po čase. Už som pochopila Tvoje: “Myslím, že za tým všetkým je strach zo straty kontroly – a ten funguje len vtedy, ak svet vnímaš ako nepriateľské, potenciálne ohrozujúce miesto”

    Aj keď ja by som to takto nidy nenazvala a nespojila, je v tom poriadny kusisko pravdy.
    Uvedomila som si, z čoho mám strach. Že budem NEPOCHOPENÁ. A čo to pre mňa znamená, keď sa cítim nepochopená? Že som zlyhala. Čiže mám strach ZO ZLYHANIA. A kedy môžem zlyhať? Keď niečo potrebujem kontrolovať. Čiže áno, mám strach ZO STRATY KONTROLY. No a kedy niečo kontrolujem? Keď sa cítim ohrozená.

    Toť moja odpoveď po mesiaci. 😎

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať

15. hmhm heli, počula som , že vieš vidieť energiu človeka v akej sa momentalne nachadza a aj co je okolo neho. chcel aby som ta poprosit, ci sa to da aj u mna, ci sa da pozriet na energeticke vajicko aj u mna a ako vyzera. dakujem 🙂 dúfam, ze to nebola od veci prosba a ci vobec je splnitelna, dakujem aj tak 🙂

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať

    • Eli,

      momentálne nemám dostatok energie na to, aby som videla. Rátam, že aspoň mesiac potrvá, než sa to zlepší. Ak sa dá pozrieť aj potom, tak rada, ale dovtedy aj keby som chcela, nemám ako. 😕

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať

      • dakujem velmi pekne heli, ja pockam samozrejme, len si davaj na seba pozor a ak nie, tak to nevadi, vies videla som dneska melike u ineho cloveka a snazim sa to respektovat ako jeho cestu a jeho lekciu, ja nemam na to dosah, aj ked mi to je velmi blizka osoba hmmhm ja som vzdy akoby za clonou a len vidim cez to, co asi potrebujem, nedotyka sa ma to, ale asi podvedome trapi, ked som to videla hmhm
        dobre sa tam opatrujte a pekny vecer prajem 🙂

        Páči sa miPáči sa mi

16. Peosím ťa Eprakone ide o Meeelike.
    Gabriel hovoril a toto mi vrta v hlave…”Bola si už pomerne vyvážená, keď sa k tebe dostala.
    A dostala sa k tebe len okrajovo, keby ťa ovládla úplne, nemáš proti nej šancu.”…brr
    To akože nikto proti nej nemá šancu, alebo tak reaguje len na tvoju netypickú energiu?

    Páči sa miPáči sa mi

    Odpovedať

    • Nakoľko viem, reaguje na ňu každý. Vnímam ju ako akýsi “akcelerátor”. Proste ťa donúti začať robiť niečo s vecami, ktorým si nemienila venovať pozornosť ani náhodou a už v tebe dlho kvasia. 🙂

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať

      • Keď som sa o nej prvý krát dozvedela, vobec sa mi nepáčila
        Bála som sa takej špatky špatnej
        Ale teraz sa vlastne aj teším, že bás svojou zlosťou dokope k cieľu 🙂

        Páči sa miPáči sa mi