Nedávno som si upratovala svoj počítačový “denníček” a prišla som na jednu techniku, ktorú vám chcem porozprávať. Je asi rok stará, z mája 2009. Vtedy decká (t.j. Aurík, Filip a Luc) aktívne diskutovali na Helarfóre. Ako ho spustili, ozvalo sa im tam zopár divných ľudí. Jeden z nich bol niekto, komu som hovorila “Jóžin z Bážin”. (No dobre; nie som extra úctivá k iným ľuďom. Najmä nie, ak útočia na moje “dietky” 🙂 . Teda, vtedy to ešte boli moje “dietky”. A nejako nimi naveky zostanú 🙂 .)

Aurík mi vtedy napísal, že sa im tam ozval nejaký chlapík s vysokými schopnosťami. Najprv to spozoroval Filip, ktorý zostal tak trochu “mimo” – jeho komunikácia s anjelmi sa prerušila a miesto nich sa mu do hlavy nakýblil náš Jóžin z Bážin.

Decká začali robiť rituály, ale chlapík bol príliš silný na to, aby si s ním poradili. Vyskúšali aj špeciálnu mantru MORKLB 😛 , ktorú som im zostavila pri jednom z predchádzajúcich psychických útokov (ale o tom až niekedy inokedy), ale tá potrebuje dlhší čas na zapôsobenie – a Jóžin z Bážin ich vážne ohrozoval. Aurík: “Mali sme s ním astrálny boj a je krytý riadne, tak bacha naňho!” Ešte som si povedala, že by nemusel tak hnusne preháňať 🙂 … lenže to som ešte nevedela, čo sa bude diať!

Už som minule písala, že som zvyknutá robiť s psychickými linkami. Najjednoduchšia psychická linka je pre mňa fotografia. Decká mi poslali svoje fotky a našťastie sa im podarilo niekde “zobnúť” aj fotku Jóžina z Bážin, takže stav bol úplne ideálny! Bosorka mohla vytiahnuť “do boja”. 😛

Niekedy okolo 2:00 ráno som sa vybrala za Jóžinom z Bážin. Povedala som mu, že má decká nechať na pokoji, pretože sú to predsa len decká a preňho nie sú rovnocenní súperi…  Javil pramálo porozumenia. Kým som s ním hovorila, stavala som okolo neho zrkadlá. Na fotke, čo mi decká poslali, vyzeral samoľúbo, ako človek rád pozerajúci na svoj obraz. Spoľahla som sa na to, že sa v nich bude zhliadať a zabudne na čokoľvek menej dôležité ako on sám (decká mi preposlali aj časť korešpondencie s ním, takže som vedela, že presne takto sa vníma).

Ostala som však zaskočená: on tie zrkadlá vôbec nevidel, hoci ja áno! Chvíľku som pochybovala, či vôbec niečo robím. Ale keď som bola hotová, zrejme ho už moje litánie dožrali a chcel mi urobiť niečo zlé. Namieril na mňa ukazovákom (stála som za zrkadlami) a nejako ma preklial či čo, ale v tom okamihu sa energia odrazila od zrkadla a videla som, ako postupne ukazovák i ruku pokrýva niečo sivé, ľad alebo pleseň alebo niečo také… Len na to civel a nechápal, čo sa deje. Spokojne som sa vytratila.

Celá akcia mi však zožrala toľko energie, že som potom zaspala – a odrazu som ho mala v sne! Snažil sa ma zviklať, vybudiť vo mne strach alebo komplex menejcennosti… Hehe! 😀 Zistila som, ze síce je schopný dostať sa človeku do hlavy, ale nemal dosť schopností na to, aby sa v nej hrabal hlboko – mal dostup len na krátkodobú pamäť.

Ten sen bol o nemocnici, chorobách a lekárovi, čo to liečil. (Kamarátka musela v tom týždni do nemocnice s kolapsom pľúc. Zrejme to vyhrabal v mojej hlave a chytil sa toho, ale pritom nezistil, že z mojej strany nešlo v tomto prípade o strach, ale len o nervozitu.) Odrazu som musela ísť na lekársku prehliadku, lebo bolo podozrenie, že mám nejakú trombózu či čo… Pred tou lekárskou prehliadkou som musela ísť do sprchy. Do ruky mi dali zdravotnú kartu s mojím menom a adresou, no ale čo som s ňou mala robiť? Tak som ju vzala so sebou do sprchy. A keď mňa pustíte do sprchy, tak si buďte istí, že tam budem hooodne dlho a v tej najteplejšej vode, akú moje telo znesie… No a keď som v nej vyliezla a para okolo mňa sa rozplynula, zhrabla som kartu a išla k lekárovi.

Lekár si ma posadil naproti sebe cez stôl a začal ma strašiť. Ja som sa nejako odmietala báť. Tak zmenil a odrazu o mne začal tvrdiť, že som iná, a snažil sa vo mne vyvolať pocit menejcennosti. Tvrdil, že som premúdrelá a že všetko viem. Vtedy ho nejakí iní ľudia vyzvali, aby mi teda položil nejakú otázku – a ja som nevedela odpovedať… Tak si aspoň vypýtal moju zdravotnú kartu. Podala som mu ju – a moje meno i adresa boli nečitateľné! V sprche sa atrament rozpustil… Bolo smiešne, aký zostal z toho zistenia zronený!

Vtedy som pochopila, že nejde o obyčajný sen, ale mám v hlave nakýbleného Jóžina z Bážin (aj keď vyzeral celkom ináč než na tej fotografii) a že celý účel toho sna bolo zistiť, kto som! A súčasne som pochopila, že zrkadlá “držia” – keď som videla, ako sám odrazu dostal strach a pocit menejcennosti! To, čo vysielal inému, sa dostalo späť na jeho hlavu.

Nakoniec to vzdal a tíško vykráčal z mojej hlavy a z môjho sna. 🙂

Ale pretože som si uvedomila, aký je silný, rozhodla som sa deckám urobiť ešte aj ochranné klietky, ktoré by z nich odvádzali negativitu do zeme a boli hore napojené na Zdroj. A deckám som napísala: “Takže zrkadlá zatiaľ držia a nastavala som ich tak, aby okolo neho tvorili nepriepustnú bariéru. Síce ich nevidí, ale už vie, že tam sú – takže možno vymyslí niečo, ako sa ich zbaviť…”

Našťastie pokiaľ viem, už ich viac neotravoval.

Takže dve poučenia z príbehu:

• technika zrkadiel postavených okolo škodiča a odrážajúcich jeho obraz naňho späť (bez medzier medzi nimi) je schodná a účinná
• nikdy nepodceňujte nepriateľa, lebo aj keď robíte obranu šamanskou cestou, nechávate za sebou veľmi jemnú nitku energie, cez ktorú vás schopnejší jedinec vie vystopovať späť!

A keby sa niekedy vám taký Jóžin z Bážin nakýblil do sna, tuto máte stručný návod, ako sa ho zbaviť:

(Ilustračná snímka je z tarotu Deviant Moon.)