Existuje život po pôrode?

Jeden z čitateľov, Martin, mi poslal linku na stránku o pozitívnom myslení. Išla som tam a vyňúrala som jeden rozkošný príbeh:

V brušku boli raz tri embryá… Jeden z nich bol malý veriaci, druhý malý pochybovač a tretí bol malý skeptik.

Malý pochybovač sa pýta: Veríte vlastne na život po pôrode?

Malý veriaci: Áno, je jasné, že to existuje. Náš život tu je naplánovaný len na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli dosť silní pre to, čo nás čaká.

Malý skeptik: Blbosť. To predsa neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode?

Malý veriaci: Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude oveľa jasnejšie ako tu. A možno tam budeme pobehovať a jesť ústami.

Malý skeptik: To je haluz! Pobehovať, to sa predsa nedá. A jesť ústami, aká smiešna predstava. Existuje predsa pupočná šnúra, ktorá nás živí. Okrem toho je nemožné, aby bol život po pôrode, pretože pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.

Malý veriaci: Ale áno, určite je to možné. Bude to akurát všetko inak.

Malý skeptik: Ešte sa nikto nikdy po pôrode nevrátil späť. Pôrodom náš život končí. A život je jedno trápenie a je temný.

Malý veriaci: Aj keď presne neviem, ako bude vyzerať život po pôrode, v každom prípade budeme potom vidieť mamu a ona sa o nás postará.

Malý skeptik: Mama?! Ty veríš na nejakú mamu? A kdeže je?

Malý veriaci: Veď tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme existovať.

Malý skeptik: Hlúposť! Nič z nijakej mamy som ešte nevidel, takže nemôže ani existovať.

Malý veriaci: Niekedy, keď sme úplne ticho, môžeš ju počuť spievať. Alebo cítiť, keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že náš vlastný život začne až potom…

18 thoughts on “Existuje život po pôrode?

  1. Užasné, a krásne.Koľko energie vydávame na to,aby sme zistili,čo bude tam a zabudame si užiť každú jednu sekundu tohoto krásneho hrubohmotného sveta.Koľko lásky a radosti si so sebou odnesieme,ked strácame čas tým,že špekulujeme ,čo je za oponou a dni,mesiace,roky ubiehajú a my si nespomíname na to, čo pekného sme prežili a čo si vezmeme so sebou

    Páči sa mi

    • Máš pravdu Saltinka, vieme o tom len múdro hovoriť, ale žiť podla toho a uvedomovať si to…to robíme občas až neskoro. Občas človek musí dostať poriadný úder aby si to uvedomil a vážil si každej minúty v svojom živote a prežil ju s tými , ktorých má rád.
      Máme život, ktorý slepo preletíme poniektorý…..Ešte, že v detský vek je plný radosti…potom už len starosti…..

      Páči sa mi

  2. saltinka, aspoň niekto mi rozumie tu už, furt tvrdím, že jedine cez život sa dá život zachrániť. :-),
    presne o tomto je pobyt na zemi. o prežívaní, a nehľadaní niečoho, čo sa aj tak na sto percent nikdy v tomto živote nedozvieme.

    ale toto je krásne, fakt. takto nejako sa na nás musí pozerať pán universa, :-), ako mi sme sa s láskou dívali na svoje brušká, hladili ich, a čakali aké to bude až to bude. :-), najkrajší zážitok na svete.
    chlapi, máte čo ľutovať. 🙂

    poviem vám, že ak to bude prebiehať takto, teším sa na svôj pôrod. 🙂

    Páči sa mi

  3. Ja som podobne vykladal taký príbeh neveriacim a pokračoval som asi takto:
    Jeden z nich zrazu odišiel tunelom, na konci ktorého bolo iba svetlo. Pre tých, čo ostali v brušku, on zomrel a plakali, ale ten narodený počul ich plač a nechcel sa vrátiť, lebo vedel, že aj bratia prídu za ním, keď príde čas a budú sa spolu tešiť a keby aj mohol, tak sa nemôže vrátiť a povedať im, že už vidí matku, vidí svetlo a pochopil, že až toto je ten pravý život atď….

    Páči sa mi

    • minne

      who is neveriaci? 🙂

      tvoje pokračovanie je pekné, ale článok má jednoduchšiu formu, pre mňa väčšiu výpovednú hodnotu a je nádherný! :-),
      v jednoduchosti je krása! ako vždy ! 🙂

      Páči sa mi

  4. Pred nedávnom … niekto… 😀 že vraj vie presne kam má namierené hi hi 😀 ale zdalo sa mi, že je to najlepší spôsob ako zísť z cesty… 😀 😛

    Páči sa mi

Povedz svoj názor