"Vzdať to!"

Včera zas raz prišiel zlom v mojom vzťahu k anjelom. Nečakala som to… Posledné dvaapol mesiaca boli úplne “idylické”, chválili ma za to, ako som si dokázala odstrániť svoju škrupinu a že som sa začala cítiť spolupatričná, “jedna z nich”. Síce na mne kde-tu čosi skúšali, ale nikdy nie veci, ktoré boleli, skôr len naťahovanie trpezlivosti a tréning poslúchania 🙂 … až do včera. A včera sa zas raz Jeho Gabrielstvo uráčilo zasadiť mi škaredú ranu pod pás.

Lenže mňa už nebaví večne nariekať alebo prskať… Už som z toho všetkého unavená. Tak som to len tupo vzala na vedomie a pobrala sa spať.  S tým, že neriešim.

Ľahli ste si už niekedy spať, keď ste mali rozhádzané vnútro? Čím dlhšie som ležala, tým zlostnejšia a útočnejšia som bola. Uvedomovala som si presne, že znova sa oddeľujem. Znova okolo seba vytváram škrupinku. Znova beriem osobne. Ale včera som si povedala, že proste niekedy aj ja mám svoje dni a toto je jeden z nich

Pustila som si hudbu, aby som sa ukľudnila. Ako som sa do nej započúvala, začala som zaspávať. Odrazu som sa ocitla na morskom pobreží. Milujem vodu a príliv, žblnkanie a šplechotanie, ale tentokrát som ho nedokázala oceniť. Pláž bola prázdna, ale studená. Napravo odo mňa boli vysoké bralá a navrchu na nich ktosi stál. Vedela som, že je to jeden z anjelských: Gabriel alebo dokonca Otec. Vedela som, že majú strach z toho, čo zas urobím… ale nebola som ochotná rozprávať sa.

“Som bytosť tmy a nechcem, aby do tejto tmy vstupovalo nejaké Svetlo!” zakričala som. “Nechcem Svetlo! Chcem byť sama a temná, tak sa cítim dobre!” A hodne rezko som sa pobrala preč, pretože dobre viem, ako málo rešpektujú Otec alebo Gabriel moje priania…

Cestička ma viedla cez hustý tropický les. Náhlila som sa, aby tá svetlá postava zo skaly nezletela nadol a nezačala na mňa hovoriť. Bola som ubolená; nemala som chuť zhovárať sa. Nemala som chuť rozmýšľať nad tým, čo spravím.

Uvedomila som si, že som v sne. Začala som horúčkovito hľadať nejakú dieru v zemi alebo v kmeni stromu, kadiaľ by som mohla zmiznúť do Spodného sveta. Nejako som vedela, že tam za mnou nemôžu.

Pri koreňoch jedného zo stromov som objavila malú myšiu noru. Skočila som do nej, prehrmela cez vlhkú, smrdutú hlinu a vypadla som presne na tom istom pobreží, aké bolo v Strednom svete.

Lenže tentokrát bolo pobrežie celé čierne. Nebolo to len tým, že bola noc, ale more i pláž sa leskli odpornou naftovou škvrnou. Pokrývala všetko, kam som dovidela, až po to vysoké bralo, na ktorom už nik nestál.

Bolo mi nanič. Nechcelo sa mi žiť. Ľahla som si dolu tvárou do toho hnusného lepkavého piesku, hlavou k moru, a dúfala som, že najbližšia vlna ma zaleje a utopí

Odrazu som spozorovala, že moje telo nasáva do seba celú tú čiernu ropnú masu z piesku i vody a pod ňou sa objavuje čistučký piesok a tyrkysová hladina… Vyčkala som, až som nasala všetku čiernotu, a postavila som sa.

Zavolala som si Asraela. Prišiel, ale nebol usmiaty ako obvykle. Nebol v svojej koži. Ešte stále celý v čiernom, ale spod kabáta cez čiernu farbu presvitali krvavočervené záblesky jeho energie.

“Chcem sa ťa niečo spýtať, Asrael,” povedala som mu.

“Viem, čo chceš. Neurobím to.”

“Nechcem, aby si nič robil. Viem, že mi nepomôžeš zomrieť. Nechaj ma dohovoriť… Chcela by som vedieť, čo môže urobiť tvor ako ja, aby sa mohol vrátiť do svojho bezvýznamného ľudského bytia, kde je absolútnou nulou, a celkom obyčajne zomrieť.”

Neodpovedal. Dosť nešťastne na mňa pozeral a mlčal.

V tom okamihu sa mi v hlave ozvala akási tichá myšlienka: “Vzdať to.”

Musel to počuť. Nepovedal to on; zrejme som však v tej chvíli bola podvedome napojená na akašu a moja odpoveď prišla odtiaľ. A že bola správna, to mi prezrádzal šok v jeho tvári.

“Nerob to,” povedal ticho, takmer prosebne.

“Ďakujem ti, Asrael. Už s tebou nechcem hovoriť,” odpovedala som, otočila som sa a išla som preč, preč od neho.

Išla som do lesa. Nebol čierny a bol v ňom dostatok svetla, akoby sa už brieždilo. Napadlo ma, že sa poobzerám, či tam nenájdem nejaké silové zviera alebo učiteľa. V nasledujúcej chvíli som už stála späť na brehu mora a pozerala som na drobného ráčika-pustovníka v piesku – takého toho so špicatou ulitou na chrbte, spod ktorej mu trčia nožičky. Namáhavo drobčil vlhkým pieskom.

Spýtala som sa ho, čo ma môže naučiť. “Mám ulitu, ktorá chráni moje mäkké miesta pred nebezpečenstvom,” odpovedal.

“Vidím. Lenže ja som si ulitu nemala robiť.”

“Ale ulita je výborná ochrana. Nič ti nedokáže ublížiť.”

Prišla väčšia vlna a prešplechla cez neho. Prevrátila ho, zahrabala do piesku a potom spláchla do mora. Áno, ulita je dobrá ochrana, síce ti nič ublížiť nedokáže, ale z nôh ťa hravo zhodí, napadlo ma. Zhodí z nôh a spláchne do mora.

Lenže mne je fuk, či ma vlny spláchnu do mora, povedala moja duša.

Ocitla som sa späť v lese, na nejakej lúčke. Naokolo poletoval motýľ, biely s čiernou kresbou na žilkách krídiel a s čiernym okrajom krídiel. Natiahla som k nemu ruku. Sadol mi na dlaň.

“Čo ma môžeš naučiť?” spýtala som sa ho.

“Nič, čo by si nevedela,” odpovedal a odletel, ale potom si to rozmyslel a vrátil sa. Sadol mi späť na dlaň, za chvíľu znova odletel a znova sa vrátil na moju ruku. Zrejme som preňho bola niečím príjemná, možno som mala sladkú dlaň a on ju chodil olizovať, neviem. Viem len, že som nerobila vôbec nič, vôbec nič som od neho neočakávala – a on sa napriek tomu stále vracal.

Keď zas odletel, pobrala som sa ďalej. Vo vzduchu som počula bzučať muchy a videla som ich tmavé, modrasto lesklé telíčka. Spýtala som sa ich, čo sa od nich môžem naučiť. Odpoveď mi prišla ako myšlienka: nie sú náročné a veci, ktoré pre iných vyzerajú ako hnus, sú pre nich zdroj potravy. Pamlsky.

Chvíľu som sledovala, ako lietajú, ale odrazu sa mi niekde za chrbtom ozval napätý, zúfalý zvuk – mucha chytená do pavučiny. Obzrela som sa a zbadala som ju vo veľkej sieti za mojou hlavou. Ešte zúfalo bzučala, ale už na nej pracoval bieložltý, akoby mŕtvolný križiak a omotával ju.

Ja teda pavúky nemusím. Pozerala som naňho a v duchu som sa pýtala, čo sa od neho môžem naučiť. Zastavil sa v svojej činnosti a pozrel na mňa svojimi vypuklými, studenými očami. Zamrazilo ma. Napadlo ma, že on vstrekne svoje tráviace enzýmy do muchy a muchu to vnútorne celkom rozloží, až z nej zostane len prázdny obal… Akosi mi to pripomenulo môj vlastný pocit v danom okamihu. Nechcela som, aby toto bola moja lekcia od pavúka!

Našťastie pavúk povedal: “Viem, že som ohavný, ale pozri, aký dokonalý som! Som dokonale uspôsobený na svoj účel.”

Chvíľu som naňho bez slova hľadela, potom som sa otočila a išla preč.

Už nebudem vykríkať, že mi bolo ublížené. Už sa nebudem kasať, že nikdy viac…  Všetky tie “nikdy viac” nevydržali dlhšie ako mesiac-dva! Už som len unavená. Je mi jedno, ako to bude pokračovať – ale ešte stále som dostatočne zvedavá, aby som sa na to pozerala… Budem sedieť medzi divákmi, pozerať film, kde som hlavným hercom a sledovať, ako sa vyvinie.

Narodila som sa ako bojovník. Vyrastala som na kovbojkách. Kovboji a bojovníci neprehrávajú; radšej padnú, ako by to vzdali.

Nuž ale ako to vyzerá, prišiel čas naučiť sa vzdávať.

42 thoughts on “"Vzdať to!"

  1. Aj ja som včera dostal pekne na frak! A takisto som išiel spať s rozhádzaným vnútrom…ale nepovadal som si, že to vzdávam, ale povedal som si, že mi to je jedno. Niekedy je to skutočne ťažké, ale veď ešte si musíme vychutnať tretiu dimenziu so všetkými aspektmi 🙂

    Páči sa mi

  2. no Heli, tak tymto clanockom si veru nezdvihla moju “uplne super” naladu, ani citove rozpolozenie, pretoze ako citam, tak si sa citis rovnako ako ja… 😦

    Páči sa mi

      • Nebuď strašpytel, svoje nervy si šetri na anjelskych 😛 … Zajtra pozrieš, uvidíš, zaslzíš a potom tomu môžeš ubrať všetky hviezdičky 🙂 .

        Práve som zisťovala, čo to včera bolo. Dostala som odpoveď za všetky drobné… Niečo v tom zmysle, že to bol pokus o vtip, ale keby som si spomenula na to slovo… 😦 …nejako ako “on oceril” alebo niečo také… hovoril Otec o Gabrielovi… a ja som ako somár zisťovala, či “oceril” je dobré alebo zlé slovo… než mi došlo, čo to znamená… 😆 Baštím tieto Otcove archaizmy!

        Páči sa mi

  3. …zdá sa mi,že stavy absolútnej vnútornej prázdnoty súvisia s touto dobou,týmto časom v ktorom sme…. aj ja by som často v takomto rozpoložení chcela “obyčajný ľudský život” …ale vraj sa vrátiť späť nedá….vraj keď človek nastúpi na duchovnú cestu hľadania a prejde za určitú čiaru,nie je možné už urobiť kroky späť,späť k bežnému žitiu…proste buď sa pozviechame zo dna (ďalšieho 😉 ) a zbadáme pokračovanie cesty alebo nemáme NIČ – ani len život,len nejaké trpiace prežívanie či skôr dožívanie….a tie dná akoby boli stále hlbšie a hlbšie…možno preto je tá únava taká neskutočná …
    Helar, si pre mnohých z nás životnou energiou na štveranie sa hore,keď ju nutne potrebujeme u teba ju nájdeme…často tu dostaneme injekciu rovno do žily a opäť “to ide”… prajem ti ,aby ti zablikala smerovka na tvojej ceste a všetko sa oslniečkovalo 🙂

    Páči sa mi

  4. Vsimajte si (cisla) casy niektorich prispevkov. Ja viem ze to znie sialene ale niekedy az dost casto sa velmy presne zhoduju s naladou alebo umyslom daneho cloveka 😛 Staci si najst velku arkanu a najst si dany cas napriklad: 14:09. Podla mna to na nas cely den takto posoby. Napriklad ja sa vzdy rano zobudim s malou depkou ale za to vnoci idem spat ako kral 😛

    Ja som si to raz tak skusil zo srandy. A teraz sa uz nestacim divit 😀

    Páči sa mi

  5. myslím si, že bojovník sa vzáva v “správnej” chvíli, a to je umenie, áno, tomu rozumiem

    ale “čas naučiť sa vzdávať” (?) 😦 tomu, zrejme nerozumiem…..to ako naučiť sa vzdávať “preventívne” (?)
    máš pravdu, asi by si si mala vytvoriť akýsi odstup…:-) v duchu hesla : ráno múdrejšie večera…si trochu oddýchni 🙂 , držím palce

    Páči sa mi

  6. nebudem ťa ľutovať radšej ťa kusnem do za…….. len jedno ti poviem… nie si bytosť temna … každý kto má telo je hviezda skovaná v hore 😀 Ste iskrou plameňa, Ó deti, horíte farbou a žijete hudbou. Počúvajte hlas a budete slobodní. Vedomie slobodné je zlúčené s Kozmom, v Jednote s Poriadkom a Zákonom VŠETKÉHO. hm 😕 😛 Tvoje Svetlo, ó človeče, je veľkým Svetlom, žiariacim cez tieň tela. Slobodný musíš povstať z temnoty, predtým, ako budeš v Jednote so Svetlom. 😀
    Tiene temnoty ťa obklopujú. Život ťa napĺňa svojím tokom. Ale vedz, ó človeče, musíš povstať a vyjsť von zo svojho tela ďaleko k úrovniam, ktoré ťa obklopujú a predsa sú tiež s tebou v Jednote.
    Pozri sa okolo seba, ó človeče. Uzri svoje vlastné odrazené svetlo. Áno, dokonca v temnote okolo teba, tvoje vlastné Svetlo preteká cez závoj. 😀

    Páči sa mi

  7. Ten kto má zranené vnútro, má aj sny ťažké. Ja po zápase s anjelmi som mala strašné predstavy. Vždy som sa snažila niečo pekné si vymyslieť, ale každá predstava skončila tým, že som prišla o život desivým spôsobom a to len vdaka tým , ktorý sa so mnou zahrávali.Krásne mi ich menili. Počas tohoto obdobia som nemala žiadne sny, ja čo snívam každý deň.
    Toto sú ich slová:
    Hlavne nebrať to osobne len sa na tom pousmiať a vziať si z toho to potrebné, alebo mať ten správny uhol pohladu ako to mi vezmeme.

    Len aby mali oni pocit víťaztva, že zase sa im podarilo niekoho zlomiť a oni sa na tom krásne pobavili…..aúúúúú dostala som za to pichanec pod rebro od niektorého sviniara archanjelského. : -(
    No čo už, človek si zvykne na všeličo…..

    Páči sa mi

  8. ako tak vidim, je nas viac, co prezivame podobne tazke obdobie..ja poslednu dobu cca 3 tyzdne prezivam velmi nechutne a hrozive sny..same boje s priserami, prezivam pocity ludi v prirodnych katastrofach, hlavne povodne, vcera sa mi snivalo ze som videla ludskych kanibalov, to som citila ako mi prislo zle od zaludku v tom sne..uz sa bojim zaspavat..motlitba. nepomaha.neviem co to ma znamenat, neviem si to vysvetlit, ale uz ma to nesmierne unavuje a vycerpava..pritom nad ranom ked som si volala anjela na pomoc, zretelne som citila jeho pritomnost, ulavilo sa mi a ked som vstala s tym, ze dnes prezijem skvely den, ako keby sa vsetko proti mne spiklo a nic sa mi nedarilo..tiez mam chut to vzdat…

    Páči sa mi

  9. hm, s výnimkou noci počas splnu mesiaca, je tma najtmavšia tesne pred svitaním 😉
    a nielen v spojitosti so sprievodným obrázkom – stačí iba malinký posun a z K.O. je zrazu O.K. 🙂

    Páči sa mi

  10. Ahoj helar,

    raz som ti písala o jednom sne, ktorý sa skutočne stal realitou. A to bol iba začiatok môjho uvedomenia svojej existencie, teda mojej energie. Helar, ospravedlňujem sa Ti za ten sen, pretože si bola v mojom relaxačnom svete. Anjeli ti nechceli ublížiť, ale chceli ti naznačiť, že ak sa ti v živote nedarí, nestrácaj nádej a nevzdávaj to. V takýchto chvíľach sa častejšie ocitám v živote, ale už som pochopila, že temnota neexistuje, lebo sme si ju vytvorili my sami. Každá zlá skúsenosť, prináša aj niečo pozitívne. Napríklad v tvojom sne: 1. zvieratko pustovník znamená to, že sú ľudia a ich energie, ktorí ťa natoľko milujú a položia za teba život, aj keď si myslia, že sú v bezpečí. Zdajú sa svojho bezpečia, aby si pokračovala v evolúcii.
    2. zvieratko je motýľ znamená to, že sú ľudia a ich energie, ktorí ti veľmi radi pomôžu v akejkoľvek situácii, aj keď si myslíš, že ich pomoc nepotrebuješ.
    3. zvieratko je mucha, znamená to, že sú ľudia a ich energie, ktorí potrebujú aj tvoju pomoc, aj keď ti niekedy ublížili a poviem ti skutočnosť, že aj tí nepriatelia ti skôr pomôžu a v tom okamžiku budeš prekvapená.
    4. zvieratko je pavúk a znamená to, že sú ľudia a ich energie, ktorí nevyzerajú dokonalo, ale uvedomujú si, že sú dokonalý, pretože vedia, že na tom svete sú jedinečný a užitočný. Ten pavúk nezabije muchu z radosti, ale preto aby prežil a aby pokračoval v tej jedinečnosti v životnej rovnováhe. Preto aj ty si tu na to, aby si plnila nejakú tú úlohu, na ktorú si predurčená.
    Ver mi, že stretávam veľa ľudí, ktorí strácajú nádej a slzy majú v očiach, topia sa v takých problémoch, ale viem, že ja tých ľudí priťahujem, ale nie v zlom. Pochopila som svoju účelnosť na tomto svete. Pomohla som im a oni doteraz sú vďační, ale ja nepotrebujem tú vďačnosť, ale ide o to, že moja energia sa dostala na vyššiu úroveň, z dôvodu toho pocitu ako som im pomohla. Boli aj ľudia, ktorím som pomohla a nakoniec, ak už všetko bolo v poriadku, tak ma vyhodili a nepotrebovali ma a dokonca sa mi ani nepoďakovali. V tej chvíli som bola smutná, naštvaná, nemala som chuť stretávať ľudí, dosť dlho ma to štvalo až nakoniec som veľmi tuho nad tým rozmýšľala, kde som urobila chybu. Nakoniec som neurobila chybu, ale pomohla som sebe samej, pretože viem, že som urobila veľmi správnu vec v evolúcii mojej duše. A naučila som sa neposudzovať ľudí, lebo ľudia nie sú ani dobrí ani zlí. Záleží na nás, či budeme tvoriť dobro alebo zlo. Žijeme vo svete, kde je polarita plus a mínus, a práve ona nás vedie k vyššiemu vedomiu a spoznávanie samých seba – k evolúcii našej duše teda energie.
    Tvoj sen bola iba malinka, ja mám sny, ktoré by si určite nechcela snívať. Napr. o konci našej Zeme, o posmrtnom živote a atď…
    Helar, nevzdávaj to, radšej sa zhlboka nadýchni a pokračuj ďalej. To je len začiatok a neboj sa, ak budeš potrebovať pomoc. Už vieš, že na tomto svete sú ľudia (energie), ktorí ti veľmi radi pomôžu. 🙂
    Don´t worry, be happy! (netráp sa, buď šťastná) Tvoja priaznivá energia Vierka.

    Páči sa mi

  11. Krásny duchovný zážitok a ešte krajšie sú v ňom pestré duchovné symboly, v ktorých sa nachádza veľa múdrosti.
    Len som nepochopil, že čoho sa týka toto: “prišiel čas naučiť sa vzdávať”.
    Zrejme mi niečo ušlo 😦

    Páči sa mi

  12. Decká, ste fantasticí a úžasní a všetko… 😛 Nebojte sa, všetci máme výšky a pády a to, čo som písala, je tak, ako som spomenula: proste toto bol jeden z mojich dní.

    Už v komentári Ambale (hore) som písala, že som zisťovala, čo to malo byť: najprv som sa spojila s Messielom, mojím strážnym, a pýtala som sa ho, čo som zas urobila zle, že ma trestajú (tak som to vnímala). Povedal, že nič, ale nedokázal mi to vysvetliť, vychádzali samé nezmysly a prepínal môj kanál za hranicu únosnosti, pretože som začala zaspávať uprostred dňa. Nakoniec to skončilo “hovor s Otcom”. A ten mi vysvetlil (je to v tom komentári Ambale), že “Gabriel oceril” 😀 , čo som zistila že znamená “robil si srandu”. Potom som ešte hovorila s Gabrielom a mierne som mu vynadala, že ma večne týrajú s tým, či im verím na 100% a keď uverím, potom sa čudujú, že uverím aj vtedy, keď si zo mňa strieľajú… 😕 Výhody a nevýhody dôvery.

    No a k tomu snu… Ide sa na symboliku. Nie je typická “snová”, pretože to bol mimotelový zážitok a nie produkt podvedomia 🙂 :

    Krab-pustovníček: ukázal mi, že aj keby som si ulitu hneď urobila a cítila sa v nej dobre, každý väčší záchvev (=všetko, čo nevychádza výlučne z môjho vnútra) ma zmetie z nôh a odplaví do mora. Ten pind mojej duše bola miera mojej únavy, nič viac.

    Motýľ: symbol transformácie mi hovorí, že ma nemá čo naučiť = že všetko, čo na dokončenie transformácie potrebujem, už viem. Tá čierno-biela kresba znamená polaritu. Lietanie zo Svetla do Tmy. Zrejme je to súčasť transformácie. Nepotrebujeme ju urýchľovať. Má svoje vlastné tempo a keď raz začala dobre, bude sa vo vlnách vracať – pretože je v nás niečo, pre čo sa oplatí vrátiť. Nič netreba siliť – veci bežia svojím prirodzeným vývojom a ak sa mu poddáme, budeme v pohode. (Teda, asi až na prípady transformácie. Ešte som nezažila človeka, ktorý by tento proces absolvoval “v pohode”… 😕 )

    Muchy: schopnosť hľadať “potravu” tam, kde sa iní odvracajú s hnusom. Myslím, že to nejako súvisí s tou ropnou škvrnou, ale túto časť si budem ešte musieť overiť a potom ju sem doplním. Pre mňa muchyu znamenajú odbúravanie starého, zmrcinovatelého a očistu od nebezpečného odpadu. Očistu od starého. Zrejme ešte zostáva kdečo dočistiť…

    Mucha v pavučine: presne to, čoho som sa bála. Vstreknú do teba enzýmy, rozpustia tvoje vnútro a ostane len prázdny obal. Transformácia par excellence. Teraz je len otázka, ako čo sa chceš cítiť: ako to vnútro – alebo ako ten obal?

    Pavúk: všetko má svoj účel. Nič nie je náhodné a nič nemožno posudzovať cez svoje oči – pretože ti unikne práve ten účel. Niekedy potrebuje mucha pavúka, aby sa zmenila na vyššiu vibráciu. Tak ako tráva potrebuje kravu a krava potrebuje človeka a človek potrebuje anjela. Ale nič z toho nie je náhodné, všetko je súčasť jednej obrovskej reťaze založenej na jedinej drobnej zákonitosti… Ten pavúk mi povedal dve veci: nemám sa báť (odpoveď bola menej drsná, ako som očakávala) a mám dôverovať…

    Všimnite si poradie, v akom tie obrazy nasledovali: najprv výpoveď o mojom vnútornom pocite. Potom výpoveď o procese, ktorého súčasťou som. Potom výpoveď o stave, v ktorom momentálne som. Nakoniec výpoveď o pokračovaní.

    To “vzdať sa” nepatrí do tohto obrazu (je to aj iný dej) a je to informácia pre mňa – s perfektným významom, ktorý však pre hocikoho iného je nepoužiteľný.

    No a tú ropnú škvrnu ešte budem musieť vyzistiť. Mám isté tušenie, ale uvidíme.

    Páči sa mi

      • daeduwen,
        to ma tiež raz napadlo ako jedna z možností. Vychádzal som z výroku “Blahoslavený je lev, ktorého zje človek, takže ten lev sa stane človekom; prekliaty je však človek, ktorého zje lev a človek sa stane levom.” (Tomášovo evanjelium). Samozrejme som vychádzal iba z doslovného výkladu a nie z duchovného, ktorý je hlbší a symbolický.
        A k tomu ďalšia z uznávaných teórií, ktorá hovorí, že človek sa nakoniec stane bohom a to tak, že duch človeka nakoniec splynie s bohom, čiže stratí individualitu, ako keď kvapka vody sa spojí s morom. More sa tým zväčšuje.
        Lenže otázne je ( 🙂 možno nrayn pomôže ), keďže sú rôzne výstrahy pred spoluprácou so zlými silami, či to “upísanie duše diablovi” nie je niečo podobné. Či on potom “nezje dušu toho človeka”, ktorý využíval diablove schopnosti a potom diabol rastie vo svojom zle. (schválne píšem hore ducha a dole dušu).

        Páči sa mi

      • Minne,

        nedá mi, musím si rypnúť 😛 – nie je “diabol” kategória dualitného vnímania? Nedefinovateľná, ak nepoznáš jej protipól? 🙂

        Nie je Tma len absencia Svetla? A Svetlo len absencia Tmy? Nie je pod všetkým tým jedno jediné spoločné: vibrácia? Len na inej frekvencii? 🙂

        Páči sa mi

      • No však aj to píšem symolicky, lebo tak sa zaužívali výrazy pre určitý druh stavu. Lepšie sa to chápe, ako keď budem písať že tma ho pohltí 🙂

        Páči sa mi

      • Helar,
        Je tu veľa diskutujúcich a stále tu prídu aj nováčikovia. Diskutujúci sú rôzne ideologicky zameraní a často sa tu hádajú len kvôli tomu, že používajú rozdielnu terminológiu na rovnaký objekt a preto si nerozumejú.
        Čo ak by sme tu vytvorili, keďže ešte zrejme neexistuje nikde, “Zjednotený terminologický slovník”, ktorý sa zmestí do hlavného menu v pravo (napríklad) a tam by sa postupne dopĺňali pojmy. Po pár rokoch bude z toho možno učebnica 🙂
        Lenže z technického hľadiska by sa to muselo zrejme robiť napr. v Exceli, aby to zakaždým zoradilo podľa abecedy.
        🙂 Je to pomoc pre začiatočníkov a aj “profíkov”, ktorý poznajú iba jeden smer? 🙂

        Páči sa mi

      • Minne,

        tvoj komment som dala na zajtra ako samostatný článok a zistíme, ako k tomu stoja ostatní. Mne by sa aj páčilo urobiť niečo ako “komparatívny” slovník, kde by každý napísal svoju definíciu daných vecí, svoj uhol pohľadu, aby sme mali čo najviac názorov na tú istú vec pohromade. “Možno nájdeš pravdu porovnávaním lží (alebo v tomto prípade “interpretácií” 🙂 ).”

        Týmto prosím ostatných, nediskutujme Minneho návrh na tomto mieste, počkajme do zajtra a potom to “rozpitveme” 😛 !

        Páči sa mi

  13. asi sa fakt musí človek naučiť “všetkému”…zmenšiť niektoré nároky na seba, aj okolie a iné zas zväčšiť…pozrieť sa na svet a seba aj inými očami a hlavne srdcom…a potom nám ani pád na hubu už nezvykne narobiť takú “galibu” v našom egu…u mňa doslovne 😀 😀 😀
    pekný deň 😀

    Páči sa mi

  14. Helar, je tá “dimenzia”, v ktorej si v kontakte s anjelmi, to isté, ako Castanedov NAGUAL ?
    Ten komparatívny slovník by nám asi všetkým veĺmi pomohol sa
    v tom zorientovať. Ďakujem.

    Páči sa mi

  15. Ahoj Helar,

    Bol by som rad, keby si mi pomohla najst odpoved na to, co som sa ta pytal v predoslej sprave. Moze suvisiet to interpretovanie ako si mi to spominala s tym nabozenstvom, aj s tymi konspiracnymi teoriami a slovnymi hrackami, ktorych su teraz plne media? ako napr. tie pristroje chemtrails a vyskyt ufo. Ja som sa k ezoterike dostal len nedavno, tak viem o tom naozaj len zaklady, je z tohto hladiska mozne, aby hore vo vesmire existovali nejake nadprirodzene zelene bytosti? kruhy v obili, znamenia a tieto veci? chcem sa uz zbavit tychto zlych myslienok a sustredit sa hlavne sam na seba.
    Dakujem 🙂

    Páči sa mi

    • Ani na toto nemám názor. O týchto veciach veľa neviem – možno niekto iný…

      A prečo by vo vesmíre nemohli existovať zelené bytosti? Prečo by museli byť hneď “nadprirodzené”? Myslím, že keby oni na nás pozerali, asi by sme im prichodili rovnako čudesní… 😕

      Netráp sa “tým tam vonku”. Cesta smeruje dovnútra, nie navonok. Vonku vidíš nepochopiteľné veci, ktoré len rozptyľujú tvoju pozornosť a odvracajú ju od toho podstatného – pochopiteľných, ale neoptimálnych vecí v tvojom vnútri. Všetci utekáme “von”, len aby sme sa nemuseli zapodievať tieňmi v našom vnútri. Ale keď sa s nimi popasujeme, prestanú byť pre nás drobní zelení mužíčkovia s výzorom muchy mäsiarky ohrozením… aspoň si to myslím.

      Zdroj/Prvopočiatok/Otec/Poznanie je v našom vnútri, nie “tam vonku”.

      Páči sa mi

  16. Milá Helar,

    ako tak pozerám, vidím že sa začíname spájať. Myslím to, že ľudia, ktorí veria v UFO a v iných bytostiach smerujú k ezoterike. A niektorí zase opačne. Nakoniec to tak skončí, že sa spojíme všetci dokopy, aby sme vytvorili spoločnú energiu, ktorá bude silnejšia. Čo myslíš? Bude platiť heslo: Spolu toho dosiahneme viac?

    P.S. na http://www.youtube.com som našla plno veľa 🙂 videí niečo ako Plejaďané (Poslové úsvitu). Celkom ma to zaujalo, je to ako čakry a energia.

    Páči sa mi

Povedz svoj názor