Učím sa zhmotňovať!

Dnešný článok nebude veľmi poučný – hoci pre mňa ten zážitok poučný rozhodne bol! 🙂

Včera sme sa okolo piatej vracali s kolegom do Bratislavy a zostali sme trčať v kolóne áut, ktorá sa posúvala ledva krokom. Chvíľu sme sa rozprávali, potom sme počúvali hudbu, potom to začalo byť otravné. A vtedy som si spomenula: od čoho si bosorka?! Zariaď sa podľa LOA: nastav sa na vibráciu toho, čo chceš dosiahnuť, a ono príde!

Prečo nie? Tak som v sebe vyvolala fyzický pocit, akoby sme pomaly, ale plynule s autom napredovali… a odrazu sa kolóna rozhýbala! Do troch minút sa kolóna celkom rozpustila a my sme si pohodlne 70kou frčali po diaľnici…

Potom sme sa dostali k odbočke, ktorá obvykle býva tiež zaprataná a stojí sa tam na semafóroch aj na dva-trikrát. Keďže to už poznám, začala som znova v sebe vyvolávať pocit, že sa pomaly, ale stále hýbeme vpred… a autá sa pohli a my sme takmer ani nestáli!

Asi o päť minút som to zopakovala na ďalšej upchatej ceste – a cesta sa celkom náhle sprejazdnila a my sme nemuseli ani na brzdu stúpiť…

Je možné, že to boli náhody. A je možné, že to neboli náhody, ale že som konečne došla na to, ako veci dosiahnuť.

Takže skúšajte – funguje to!!! 😛

27 thoughts on “Učím sa zhmotňovať!

  1. A ak máš chuť experimentovať, skús ešte želať si parkovacie miesto na miestach, kde je (takmer) vždy plno. Mám doma jednu knižku “Jak si správně přát” a tam je to ako prvé jednoduché cvičenie.
    Po pravde, keď som si ju prečítal, zistil som že mi je na nič… teda nie preto že je zlá, ale preto, že mi len potvrdila to, čo som nevedome robil od malička… Akurát jednu dôležitú zásadu spomína, na ktorú od vtedy nezabúdam:

    NEZABUDNITE POĎAKOVAŤ !

    🙂

    P.S. Ešte jedna zásada – Dôverujte “Vesmíru”, že to čo ste si želali sa aj splní. A pozor! nie vždy “Vesmír” pochopí vaše želanie tak ako si ho predstavujete vy. A preto treba vedieť – Jak si správně přát… 😉

    Myslím, že nedávno tu bol jeden obsiahly článok o tomto…

    Páči sa mi

  2. Ja to praktizujem hlavne ked zaspim do roboty a potrebujem co najblizsie parkovacie miesto pri vchode. Uz doma pri umyvani zubov vizualizujem miesta kde sa nieco uvolni. Zakazdym sa veeelmi cudujem a som rada ze to zase raz fungovalo ;))) Nahodou odide akurat nakladak co tam parkoval celu noc, alebo kolega co stal pred vchodom uz v tu dobu ide k lekarovi…atd. Uspesnost ca. 80%, podla toho ako skoro na to prijdem, ze potrebujem to miesto 🙂

    Páči sa mi

  3. Ja Lou praktizujem od oktobra 09 a odporúčam ju študentom ktorý sa chcú vyhnúť testom alebo skúšaniu 😀 ja to poživam us celý školský rok no ale teraz sa mi to trocha odrazilo na vysvedcení 😀

    Páči sa mi

  4. Pred 4-5 rokmi, este na strednej, som mal vela inej “prace” a nenaucil som sa na pisomku… Vecer pred tym som si predstavil, ze ta pisomka nebude. Nebol som prekvapeny, ked na dalsi den ucitelka nebola v skole 🙂 Lenze o 2 dni sme s nou mali zase hodinu a ja som zopakoval rovnaky postup 😀 Ucitelka mala dobru naladu a len sa nas spytala, ci chceme pisat pisomku, ze jej sa nechce 😀 Takze pisomka mala byt na dalsi tyzden, o 5 dni. A aj do tretice som sa nic neucil, zase som si predstavil, ze budeme na hodine robit nieco ine. Ucitelka prisla s tym, ze ma vela nejakej prace, tak nam len povedala, co mame robit, a ona sa venovala svojej praci… Pekna nahoda, vsak? :))

    Posledne mesiace (mozno tak rok a pol) uz viem presne o co ide… Cim dalej tym viac to viem vyuzivat 🙂 Teraz takmer kazdy den sa stretnem aspon s jednou takou “nahodou” 🙂

    Dolezitu vec co som pochopil je vediet prijimat. Napr. som si predstavil, ze mam dobry chrup (s ktorym som mal ako dieta dost starosti a nevyzeral velmi dobre). Ako odpoved ma zacal boliet zub a takto som sa dostal k dobremu zubarovi, takze konecne som spokojny 😀 Vybral som si ciel a ponukla sa mi najblizsia cesta 🙂

    Este mala rada – dajte si pozor na to, co si prajete… dostanete to 😉

    Páči sa mi

  5. Mne sa na gympli stávalo, že keď učiteľka vyvolávala, tak som vždy vedel, kedy chce vyvolať mňa. Teda, ona sama ešte nevedela, koho, lebo to robila náhodne z triednej knihy. Vychádzalo mi to natoľko, že som sa s kamošmi, ktorí mi neverili párkrát aj stavil a vychádzalo to. Nikdy nezabudnem na to, keď mala vyvolávať, a asi 10 sekúnd pred tým ako vybrala moje meno, som sa postavil potichu, pripravil si žiacku do ruky a zamieril si to pomaly k nej. Povedala moje meno, a ja so už stál pred ňou. Vtedy nechápala ani ona. Toto ale nebolo o zhmotňovaní, skôr o silnej intuícii, hraničiacej s istotou. 🙂

    Páči sa mi

  6. Ja som mal tuto sobotu tiez zaujimavy zazitok.
    “Tam” (cca 50 km) som isiel s kamaratom jeho autom, on tam musel dlhsie zostat, tak som sa vracal stopom. Chvilu som bezutesne a bezuspesne pobehoval po plnom parkovisku a pytal sa prezuvajucich sa z lyziarok, ci ma nevezmu do krajskeho mesta. Samozrejme, ako na potvoru nic. Potom mi doslo, ze mam na to predsa aj ine metody a zacal som sa “napajat”. Osvietenie neprislo, ale premiestnil som sa rozumovo na strategicky lepsie parkovisko, kde sa vsak, zial, tiez ziadny uspech nekonal, az som sa zacal spochybnovat, ci mi nesibe a ze som mozno prave prisiel o odvoz z predosleho parkoviska. Kedze mi vsak posledne 2 tyzdne, po nezvycajnom dusevnom zazitku a “aha” efekte, v suvislosti so spontannym napojenim na bytost Zem-Gaiu … zacalo vsetko akosi podozrivo vychadzat a plnit sa, tak ma dost mrzelo, ze prisiel okamih prerusenia. Hovorim si, ze to meskanie uz napravi jedine stop priamo pred moj dom. A tak sa aj stalo. Zastal mi chlap, ktory isiel priamo na nasu ulicu a este aj robi v odbore, o ktory sa prave dost zaujimam, lebo mam ponuku na zaujimavy projekt, kde to budem potrebovat. Tak snad to bolo to kontinuum, ktore si tak velmi vazim a bude to nadalej pokracovat.

    mmmiro:
    s tym podakovanim to mam v poslednej dobe tak, ze na to uz nemusim ani mysliet, proste ma len obleje pocit vdaky a radosti a uz nerozmyslam nad tym, ci to treba. Az sa niekedy sam cudujem, kde sa to same vezme (aj bez pomenovania).
    A vzdy ma zamrzi, ked ma nieco rozladi, ci dopali, lebo hned mi je jasne, ze som prave fest vypadol a az tak dobre napojeny zase nie som a ake to mam zatial krehke. Proste, roboty ako na kostole, ale hybe sa to konecne dopredu 🙂

    Páči sa mi

  7. Čítala som Tajomstvo /The Secret/ a taktiež som videla DVD, je to super, len treba dávať pozor na čo myslíte a z čoho máte obavy, vesmír nerozlišuje, či to chcete,alebo nie, len plní Vaše priania. Myšlienka je silná a šťastná myšlienka robí zázraky.

    Páči sa mi

  8. aHOJTE s tajomstvom som sa stretol asi pred 2 msiacmi a kupil som si vdakaa nemu auto … Dovtedy ako som tajmstvo nepoznal ani som nevedel co vseto mozem dosiahnut…. Dovtedy som myslel dost negativne a nic mi neslo…. Ale teraz som iny clovek usmiaty stastny a rad ze mam to co mam…. Ak by niekto chcel pokecat moze napisat na jurosak@pobox.sk

    podelte sa este o to ako si navodyujete poyitivnu naladu… majte sa krasne/..

    sorz ya gramatiku.

    Páči sa mi

  9. No ja dnes som chcela pocut pesnicku od pana Mullera “už” … Hrala mi v usiach nesiel mi net tak jedine radio a nahoda mi to mohli splnit.. Ako som behala medzi stanicami.. asi pol minuty… zastavila som na istom radiu kde bola reklama a hovorim si ze pockam.. 10sekund na to hrala pesnicka od Mullera.. Nahoda??? :))) aj ine veci sa mi stali ktorym neverim ze su nahoda ale bolo by to nadlho.. a Secret je fajn ale aj Vitale a kluc no myslim ze Barbara Bergerova je bezkonkurencne z tych troch ludi najlepsie odporucujem jej literaturu :))

    Páči sa mi

  10. Ono to funguje aj na známky v škole, slovenčina bol jediný predmet, z ktorého mi vychádzala čistá 2 (najhoršia známka :D) povedala, že sa to už nedá zmeniť, známky sú tam čisto na 2, ale ja som si furt navodzoval pocit, ako mi tu jednotku dá, nakoniec v škole som sa do toho úplne vžil, že mi dáva tu jednotku a na koniec dala celej triede za trest písomku, ja som napísal na 1* jediný z triedy a dala mi tu 1 :D. Vtedy to náhoda určite nebola, pretože aj otázky sa presne prispôsobili mojím vedomostiam. Moc tej vibrácii ale nechápem. To zmení ľudské myslenie, alebo ako to funguje? Je možné ovplyvniť niečo, čo je už dané, ale neviem o tom, na niečo iné? Dám taký príklad, učiteľ má už pripravenú písomku s otázkami, ale ja začnem strašne myslieť na to, že tam má ľahké otázky, je potom možné, aby sa tie otázky zmenili? 😀 Pretože to magnetické vibrovanie sa mi zdá, že funguje aj na veci, ktoré sú dané a fyzickým pôsobením sa nezmenia.

    Páči sa mi

    • “Ľahký” a “ťažký” sú relatívne veci. Veľa závisí aj od tvojho podvedomia (a cezeň od napojenia na akašu 🙂 ). Proste časť tých otázok sa ti bude zdať ľahšia, ako by sa ti zdali, keby si sa ich bál. Mozog je uvoľnenejší, podvedomie má širší “kanál” a posťahuje z neho aj tie informácie, na ktoré by si si normálne nespomenul – a ty máš lepšie výsledky a otázky sa ti spätne zdali byť skutočne “ľahšie”.

      Tak si to vysvetľujem ja. Ale už som zažila aj prípady, kedy sa učiteľ pozeral na tie otázky a pýtal sa “Toto som sem skutočne zaradil ja? Načo som myslel, že som sem dal takú ľahkú vec?” 😛

      Takže si vyber… 😀

      Páči sa mi

    • Skusim to napisat ako to vnimam ja z “programatorskeho hladiska” 🙂 Nasu “fyzicku pamat” (mozog) vnimam ako miesto, kde su ulozene “pointre” (smerniky) – cize len nejake adresy smerujuce na skutocne data. Nemyslim, ze nas mozog je schopny pamatat si take obrovske mnozstvo informacii, s akymi prichadzame do styku. Tak napr. kolko detailov ma jeden sen? Predstavte si zaznamenanie jedneho statickeho obrazku s tolkymi detailami. A pritom v sne casto vidime veci, ktore si len tazko dokazeme predstavit / sami vymysliet. Myslim si, ze vsetky tie data su ulozenie niekde “mimo nasho fyzickeho sveta”, resp. cely nas fyzicky svet je akoby zaznam na nejakom nosici. Ked s niecim prideme do styku tak si ulozime pointer na dane data. Pri spominani si prechadzame nase pointre a kontrolujeme data, kam smeruju 🙂

      Taktiez si myslim, ze nas mozog nikdy nezabuda. Len nieco posunie dalej (na hardisk), alebo niekam do “archivu”, ak s tym nepracujeme. To, s cim pracujeme, mame v pamati (RAM) a rychlo to dokazeme spracovat.

      K tej tvojej pisomke. Ty vies vsetky odpovede, aj ked vela z nich len podvedome. Takym to pristupom je mozne, ze svoj mozog privedies do stavu, kde bude mat potrebne pointre nahrane v RAM (alebo aj priradi vacsie mnozstvo pamate na spracovanie tychto pointrov). Cize odpovede na potrebne otazky sa ti hned vybavia. V podstate suhlasim s nazorom helar 🙂

      Z ineho hladiska ale aj vidim taku moznosti, ze vdaka tvojmu pristupu sa ucitel rozhodne dat ine otazky. Cas je len iluzia. Je mozne, ze si “dnes” na to myslel a vdaka tomu sa “vcera” ucitel rozhodol dat ine otazky.

      …Este poznamka k tej mojej teorii, ze nas mozog pracuje len s nejakymi pointrami. Ak sa dostaneme mimo nasho tela, mimo obmedzeni, tak uz nespracovavame tie pointre, ale mame priamy pristup k vsetkym datam. Nemusime sa ucit nieco, co uz bolo niekedy (niekoho) naucene, vsetko vieme. Staci spracovavat informacie a tvorit 🙂

      Páči sa mi

  11. Dik za reakcie 😀 Mylo, o niečom takom som aj čítal, všetky informácie sa nachádzajú v podvedomí, mozgom sa len vyvolávajú. Ten zákon rezonancie potom musí ovplyvňovať aj myslenie iných ľudí. Celý svet sa potom navzájom ovplyvňuje, a ak hmotná energia, ktorá sa priťahuje k ostatným myšlienkam je nevyčerpateľná, tak potom, keď sa rôzne myšlienky iných ľudí navzájom priečia, tak záleží už iba na podobnosti energie vyslanej mysľou nejakým človekom, a ak je tá podobnosť silnejšia, tak sa energia pritiahne jemu. Pokiaľ sa myšlienky priečia priečia len čiastočne, tak zhmotňovanie sa tiež prieči len čiastočne. A ešte niečo, ak záleží len na podobnosti myšlienky a nie jej intenzity, tak potom čo sa stane, keď nejaký človek s mozgovou poruchou si myslí, že vie lietať? To potom fakt bude lietať? Niekde som čítal, že energie nerozlišujú silné a slabé, takže niektorý ľudia teraz nelietajú len preto, že myseľ ostatných tomu zabraňuje. Takže človek toho asi nevedome ovplyvňuje veľmi veľa aj nevedomé, pretože keby nie, tak by nejaký človek, čo si myslí že dokáže lietať, naozaj dokázal lietať. Ale všetko je to nejaké divné. Zákon rezonancie určite funguje, ale inak ako je popísané podľa mňa. Určite záleží aj na sile myšlienky a vyslaná energia, ktorá prieči inej energie, oslabuje tú inú energiu a tým vykoná myslený dej len čiastočne. Alebo je ešte možnosť, že tu pôsobí veľká intenzita sily, ktorá udržiava na zemi zákony fyziky. To môže byť univerzum. Dá sa toto univerzum prekonať? Toto univerzum si myslím, že rovno tvorí svet a nie len priťahuje energiu, ale je možné, že tvorí svet z energie, ktorá nebola hmotná a pritiahol ju. Takže neviem či som sa vyjadril správne, keďže je noc a mne to už nepáli :D, ale myslel som na neviem čo, ani neviem čo som písal, ale je to dlhá správa, tak mi je ľúto ju zmazať. 😀

    Páči sa mi

  12. Odkedy som prečítala Objednávame si z vesmíru, ešte sa mi nestalo, aby som nezaparkovala v meste auto. Zaparkujem kde chcem aj na tých najprepchatejších uliciach 🙂
    Teraz čítam od manželov Esther a Jerry Hicks ich úžasné knihy Pros a dostaneš, Pocity, Kľúč ku všetkým vzťahom a Zdravie a hojnosť. Na túto tému je to podľa mňa to najlepšie, čo som doteraz čítala. Pokúšam sa správať podľa ich rád. Strážim si myšlienky, myslím len na to, čo chcem, … a hlavne teším sa, ako to všetko dopadne 🙂

    Páči sa mi

  13. Ahojte…každý deň myslím na vesmír a na zákon príťažlivosti…prečítala som si asi všetky vaše komentáre,a sú veľmi pekné aj mne sa stalo veľa podobných vecí v živote ako vám samozrejme a aj ja tomu verím od vtedy ako som čítala knihu a DVD…poslednou dobou sa zaujímam aj o videa pepa kopřivu na you tube neviem či poznáte a ešte aj Vladimíra Savčenku – veľmi zaujímavé….náhodou som objavila túto stránku…a potrebovala by som aby ste mi prosím pomohli napriek tomu že tak dlho sa smažím o jednu konkrétnu vec v živote: spoznala som jednu osobu a náš kontakt sa totálne prerušil a ja ho mám veľmi rada nechcem ho stratiť ale je tomu tak dávno od kedy sme neni spolu on už má dokonca svoju lásku ale ja by som dala za to aby som mala ešte jednu šancu byť s ním asi všetko…všetko na svete by som zato dala…nie vždy dokážem tie myšlienky zanechať harmonické a nie vždy som šťastná keď na neho myslím keď viem že si už užíva s inou…bolí ma to a moc…keď mi dávaju šancu iný muži nikdy ju nepríjmem ako keby stále verím že sa to ešte dá vrátiť späť…možno si len neviem spávne priať…tak ako to mám vlastne urobiť…keby ste my tak pomohli prosím vas čokoľvek čo si o tom myslíte vy…lenže energia pracuje bezprestania vždy a všade takže keď na to myslím asi už pol roka deň čo deň noc čo noc tak ten vesmír predsa musí nejako reagovať…hovorí sa že si dokážeš pritiahnúť čo len chceš ale nie ľudskú bytosť…keď niekoho chceš tak ti práve “ten ” odíde a príde namiesto neho druhý a to je ten výsledok tvojho priania…lebo toho koho si chcel si pritiahnúť nemôžeš…len upraviť vzťahy….ale to nevadí ja by som dala čokoľvek zato aby sa to upravilo tak aby sme aspoň začali spolu komunikovať a najradčej keby začal on prvý…napr. že mi príde on neho sms tak a si predstavte že stále si to predstavujem a neprišla mi je to vôbec možné…???….čo sa tam hore vlastne deje?…poradte mi ktokoľvek čo mám teda robiť lebo som s toho veľmi smutná a už aj unavená…

    Páči sa mi

    • tak takto to nefunguje 😀 vesmír sleduje tvoje vibrácie
      a podobné priťahuje podobné ..ak si v blate, pridá ..ak si šťastná pridá..ak žiarliš prídáááá ..a situácie sú rozmanité ..vibrácie sú vlastne, tvoje pocity …máš strach? pridá situácie zo strachom, až do maxima..ak snívaš, tak budeš snívať viac a viac hi hi hi .. ak si šťastná, tak buď..ale bez podmienok ..budem šťastná keď ..to vesmír nepozná hm 😕 😀 😛

      Páči sa mi

      • Čiki 😀 dobre ty. 😀

        No čo ja by som na to povedal, je to skúška toho, že by si mala hlavne hľadať šťastie v sebe. Všetko je v tebe, všetko čo potrebuješ. A ver tomu, VER, že keď to pochopíš, príde aj taký ten ,,bonus,, , že nájdeš nejakého super chalana. Možno to nakoniec bude on, možno nie. Možno nájdeš takého, že sa ti až hlava roztočí od radosti. Viem aké to je, pozerať sa na to, ako má tvoju milovanú osobu niekto iný. Jediné, čo v tej chvíli pomáha(teda aspoň mne) je zapozerať sa do svojho vnútra a hľadať odpovede. Tie prídu vždy, len musíš byť trpezlivá, musíš prísť na to, že ty si pánom všetkého okolo, ty si tu šéf. A keď to pochopíš, tak bude aj ten bonus. Ono vieš, máš v živote túto situáciu kvôli tomu, aby si sa na nej niečo naučila. Tak skús začať v sebe. Toť moja rada. Môžeš poslúchnuť aj rady iných ak sa ti moja pozdávať nebude. Je to slobodné rozhodnutie. 🙂

        Páči sa mi

  14. Zdravím, viem že to nepatrí k téme, ale chcem sa spýtať na deja vu, ten pocit ako keď viete, že sa presne stane to čo ste videli už niekde (vo sne napr.). Chcel by som vedieť či sa to dá ovládať a vidieť tak budúcnosť. 🙂

    Páči sa mi

Povedz svoj názor