Ak ste so mnou už dlhšie, tak viete, čo pre mňa znamená slovo “udička”: drobné, niekedy ťažko postrehnuteľné signály, ktoré majú zapríčiniť nejakú zmenu v našom konaní. A kto ste čítali Castanedu, viete, že tieto udičky prichádzajú v “bande” – najprv ide nenápadný “špión”, ktorého často ani nezaregistrujeme. Potom prichádza silnejší jedinec, potom ešte silnejší a ak si ani ich nevšimneme, príde nakoniec lokálny “hromotĺk” a dostaneme na držku 😛 … Pretože tak to skutočne prebieha – ak udičkám nevenujeme pozornosť, nakoniec dostaneme na držku a poučíme sa tým “tvrdým” spôsobom.
Natrénovať sa vnímať udičky osudu patrí k základným a nevyhnutným bosoráckym zručnostiam. Nie je to pre nás až taká ťažká robota, ako sa na prvý pohľad zdá… Človek je už od prírody vybavený výborným detekčným systémom, ktorý mu pomáha z rôznych signálov hlavne v medziľudskom vzťahu robiť uzávery o úmysloch toho druhého. Väčšina týchto úsudkov prebieha u nás podvedome – z reči tela, postoja, polohy hlasu, stupňa zamračenia a výberu slov vieme zistiť, ako nás ten druhý vníma – či sme “korisť” alebo “partner”.
A keďže tieto veci robíme, je naším jediným problémom dostať ich z oblasti podvedomia do nášho bdelého vedomia. Ako? Že začneme s plnou pozornosťou sledovať svet naokolo a spätne rozoberáme, čo nám mohlo slúžiť ako udička, výstraha či nápoveda…
Príklad, pre ktorý som toto všetko vlastne začala písať: Dosť si zakladám na tom, že gramatiku zvládam. Okej, mám problémy s čechizmami, pretože sa mi český jazyk vidí bohatší na odtienky, ale obvykle nemávam problém s “i” a “y”. A za posledné dva dni som dvakrát po sebe musela opravovať tú istú chybu: miesto “my” (vo význame “viacero ako len jeden”) som napísala “mi” (vo význame “mne jednému”).
Prvýkrát som sa len začudovala, ako sa mi to mohlo stať… Druhýkrát som spozornela. Nie je to obvyklé. Čo sa mi život snaží povedať?
A potom som na to prišla… Naposledy mi anjeli dávali “pucung”, že sa mám cítiť viac než len sama sebou, že sa mám začať stotožňovať s nimi. Spočiatku som sa i náramne snažila, všade som “ja” premieňala na “my” a oni boli unesení a chválili ma za to… a ja (mala by som povedať “my”? 😛 ) som zaspala na vavrínoch… Začala som sa zase viac identifikovať so svojím úžasným a pochváleným fyzickým avatarom ako s nadradeným celkom! A čo prišlo? Udičky… Miesto “my” písanie “mi”, aby som to musela opraviť, lebo ma to zasahuje v mojej (mala by som povedať “našej”? 😛 ) osobnej hrdosti…
Nedalo mi neupozorniť na to aj ostatných. Všímajte si udičky. Jednak vám pomôžu ľahšie zvládať vašu bežnú cestu, jednak vás dostanú ďalej na tej spirituálnej. A okrem toho sú prejavom, že sa vo vašom živote začína dostavovať synchronicita, že niekto, kto si o vás robí starosť, sa začína k vám hlásiť a má záujem komunikovať… Pred každým kontaktom sa začínajú množiť udičky. Len čo si ich začneme všímať a začneme sa podľa nich správať, bude ich viac a viac a budú priehľadnejšie. Priamo nás povedú do miesta, kde už budeme pripravení na kontakt s tým, čo nás vedie…
Aké skúsenosti máte s udičkami vy?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Abychom prežili, lpíme na tom, co známe a čemu rozumíme. A říkame tomu realita.
Ale znalosti a porozumění nejsou jednoznačné. Realita může být prostě jen ďalší iluze. Všichni lidé žijí, aniž by to správně pochopili. Neni to jen ďalší pohled na věc? 😛 hh
Páči sa miPáči sa mi
Našťastie u týchto “udičiek” je v podstate fuk, či vnímame konečnú realitu alebo len tú našu 🙂 … Každá udička je totiž odchýlenie od nášho normálu, ktoré ukazuje na niečo, čo treba ošetriť… Takže je platná pre tú realitu, ktorú práve vnímame.
Páči sa miPáči sa mi
No ja s tým mám skúsenosť asi takú, že semtam dačo zbadám ale neviem to rozlúštiť tak to pustím z hlavy a neviem si ani spomenúť čo to bolo proste nato zabudnem ale viem, že to bolo :D.
Páči sa miPáči sa mi
Udičky sú moja záľuba.
Mám rada detektívky typu Sherlock Holmes, Hercule Poirot, Miss Marple …, rada sa “zašijem” v prírode a pozorujem, celkovo mám radšej polohu pozorovateľa a poslucháča než vodcu svorky 🙂
V robote je u mňa synchronicita už tak očividná, že si to kolega začal tiež všímať a asi od októbra – keď nastane synchronicita, tak sa len na seba mlčky pozrieme a usmejeme sa. Kolega je realista, ale synchronicitu už aj u seba akceptuje ako fakt a na udičkách, ktoré predchádzajú synchronicite sa buď dokážeme výborne zabaviť alebo ich berieme ako šancu pripraviť sa na niečo menej zábavné a odvrátiť tak prípadne niečo ešte horšie 😉
Páči sa miPáči sa mi
Heli,
vďaka za tému! ja mám tento rok celý “udičkový”. ale najviac- a skutočne zreteľne sa začali objavovať od septembra. teraz ak sa nejaká objaví, hneď sa jej chytím a ona ma dovedie kam treba… a je sranda, že sa dokážu objaviť v tých najnezvyčajnejších podobách (článok, kniha, priatelia, rozhovor, minulé životy, spomienky…)! takže vesmír- vďaka za udičky 😀 !!!
Páči sa miPáči sa mi
Ja tie udicky dostavam aj tak ze mi nieco zacne trosku vadit a potom velmy vadit a nakoniec pridem ze chyba je vo mne a vsetko si to len prekrucam. Alebo sa bojim niecoho a ked to zazijem tak je to uplny opak a som z toho vlastne stastny. A k veciam voci ktorym som kladol odpor sa mi takto vlastne ukazali v inom svetle.
Páči sa miPáči sa mi
Hmm. Aj ja ich zacinam vnimat. Idem si domov, ale nejde moj autobus, a zrazu mi napadne ist na druhy, ktorym nechodievam. Hned nastupim a potom ma napadne vystupit a ahľa! 🙂 Presne moja elektricka ktora mi ide skoro az domov. To som sa na tom naramne zabaval este doma ako mi to super vyslo. A uz asi posledny mesiac stale skoro co sa kuknem na hodonky vidim napriklad 8:00 alebo 11:00 a vela krat vidim za den kazdu hodinu o 00 cize presne. Vzdy sa jednoducho na celu hodinu kuknem na hodinky. Ked som si pozeral clanok helar o tych casoch tak tam neboli moc taketo cele casy tak ja neviem. Co sa mi snazi niekto povedat? 😕
Páči sa miPáči sa mi
Spontánne ma napadlo: ten pravý čas na niečo… 😛 Ani priskoro, ani prineskoro.
Páči sa miPáči sa mi
To vsetko je fascinujuce. Vsetko vlastne funguje na nasom vnutornom svete lebo vonkajsi svet v podstate existuje len v nasej mysli a pocitoch. A vo vnutornom svete mozem mat to co len chcem ked na to dokazem mysliet. Vonkajsi svet na mna posoby ale je iba na mne ako s nim nalozim. Ale keby tu nebol vonkajsi svet nemal by som ziadnu predlohu toho z coho by som zacal tvorit vo svojom vnutornom svete. Ale vedomie je zive stale takze tvorenie je neobmedzene. To co sa deje v nasej mysli sa potom vobec neodlisuje od toho co je okola nas len sa to stava jeho dalsiou sucastou. Ako je potom mozne ze sa myslienky nezhmotnuju ? Mne sa zhmotnuju v mysli ale fyzicky svet je tiez len myslienka v ktorej sa silne prejavuju jej zakonitost. Stastie a smutok je potom len nasa iluzia. Vonkajsi svet je zaroven vnutorny neviem ako ich oddelit lebo ak poviem ze su oddelene tak je to len obycajne slovo ale podstata je rovnaka-myslienka. Ako sa z toho vymanit.. Myslim ze myslienka fyzickeho sveta ovlada nase telo aj myslenie a tak sme na tej istej urovni posobenia reality. Vzdy si z reality vyberame prave to co sa nam zda zaujimave. Ked sme na nieco nemysleli tak to pre nas v podstate neexistuje pokial sa s tim nestretneme. Viem ze kazdy mozme vnimat to co je a delit to na rozne veci a davat im rozne vlastnosti podla toho ako sluzia ale to su len dalsie myslienky ktore im davaju ich vlastnosti. Pozorovatel urcuje vlastnosti veci. Vec sa meni podla toho ako je pozorovana. Je to skutocnost. Ak sa pozriem na svet s jednym zakritym okom tak bude 2D ak ho nebudem vediet ohmatat alebo vidiet tak zas nebude priestor. Priestor existuje pre nasu mysel vdaka zmyslom ktore su tiez len myslienka. Neustale dostavame podnety na nove myslienky a mozme s nimi pracovat. Ked nejaka myslienka prestane dostavat svoju potravu tak nemoze dalej existovat. To na co sa vobec nemysli,nepozoruje to neexistuje. Clovek nepotrebuje jest ani pit. Kto si mysli ze zomrie ak nebude jest a pit tak zomrie lebo jeho telo je nasytene myslienkamy ze potrebuje ziviny pre telo a inak ich prijmat nevie. Jedine co v tom brani je to ze sa to stale vyvracia spolocnostou ktora stale poklada za jedine iba to co je prave teraz. Ale to je len sucastny stav veci. Ak chcem nieco zmenit tak preto musim aj nieco urobit. Je to ako platno na ktore sa daju malovat vzdy nove veci.
Páči sa miPáči sa mi
😛 jj, udičky…hehe to je moje…já většinou poznám až tu udičku, která mi vlepí takovou facku, že mám problém se pak zvednout 😛 . Budu si muset na ně dávat větší pozor. Díky za článek Helar!
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
neviem či si to dostala, ale písal som ti mail. Ak môžeš, rád by som keď by si mi odpísala.
Páči sa miPáči sa mi
Michal,
čítala som a zajtra sa ozvem, oki?
Páči sa miPáči sa mi
takže,keď vynechávam na konci slová m,tak si onikám,a trvá to už pol roka….ináč tiež síce vnímam skôr,ale “nevidí”,až keď sa na tú udicu chytím
Páči sa miPáči sa mi
Táni,
že by snaha odosobniť sa? Zbaviť sa ega? Keď miesto nevidím napíšeš nevidí, vyzerá to, akoby si hovorila o niekom inom. Akoby tvoje fyzické telo pre teba nebolo tým, v čom sa momentálne nachádzaš. Akoby si už bola vyššie a o svojom fyzickom avatarovi hovorila ako o “ňom/nej”…
Páči sa miPáči sa mi
Heli,
to keby som tušila…žeby anjeli?…. :-)) A to,že som vynechala to m,som si všimla,až keď som to odoslala. Niekedy to prečítam viac krát a nezbadám,ale je to skoro v každom slove…teda “ja”
Páči sa miPáči sa mi
myslim ze tieto udicky mozu znamenat aj akusi napovedu pred skuskou ktoru budeme musiet absolvovat. podobrom alebo po zlom :-)… alebo to mozu byt aj haciky ktore nas skusaju ci uz sme pripraveny ist dalej, a skusaju teda nechat nas nespadnut do stareho co by uz malo byt vymenene za nove. V suvislosti s tym ma napada schpnost rozhodovat slobodnou volou. Uz dlhsie mi beha mraz po chrbte ked pocujem “odovzdat zivot bohu” alebo “nechat sa viest bohom”, co tieto veci maju znamenat, ked ja som strojcom svojho osudu?! znamena to nasledovat to co som si zvolil ja? snad?
pomoze mi toto niekto pochopit?
Páči sa miPáči sa mi
https://eprakone.wordpress.com/2009/12/14/sen-v-sne/
Ja som “stará štruktúra” 😛 a spomínam si na Engelsa: “Sloboda je spoznanie nevyhnutnosti.” Človek si o tom môže myslieť čokoľvek, ale má to svoju logiku – keď poznáme “nevyhnutné”, vieme, kde zostáva priestor na “slobodné”. A ak sa nám nepáči rozsah tohto priestoru, vždy máme slobodu opustiť danú situáciu a skúšať nejakú inú.
Vezmime si to z hľadiska nášho zmyslu – ak my sme senzory, ktorými Vedomie skúma svoje prostredie a seba samé, tak potom by nemalo zmysel, keby nás v kuse viedlo… To by si mohlo všetko vymyslieť samé a nepotrebovalo by nás.
Ak však Vedomie vytvorilo nejaké “ihrisko” pre svoje “senzory”, tak hranice tohto ihriska sú naše jediné obmedzenie a čo sa deje v rámci tohto ihriska je naša “sloboda”. Môže byť pre každého iná a pre tento život iná ako pre minulý alebo budúci – ale je tu a ak ju nepoužívame, len čakáme, až niekto iný urobí všetku robotu za nás, tak sa Vedomie z nás veľa nenaučí (alebo bolo naplánované, že tento život “odvegetíme”).
Udičky sú nápovedy – nič viac a nič menej. Môžu nám naše rozhodovanie uľahčiť – ale v konečnom dôsledku sa rozhodujeme my sami: 1. či ich zbadáme alebo nie, 2. či ich vezmeme na vedomie alebo nie a 3. či sa nimi budeme riadiť alebo nie. Sloboda. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Znamena to ist podla toho co sme si pred zivotom zvolili. Zit v rovnovahe a v harmonii s Univerzom. Zit efektivne a uzitocne. A tak zit, to je ciel…..a makacka. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Hehe treba upustit od toho co nas robi smutnimy a stastie je na svete 😛
Cize ak mas nieco rad ale brania ti v tom predsudky alebo sa bojis ze sa to pokazi tak do toho smelo skoc. Lepsi jeden zbabrany pokus ako keby si sa mal o to strachovat cely zivot a potom lutovat ze si to neurobil. Treba mat na to kuraz. Je to ako krok do hmly. Staci verit a zivot ta sam navedie na spravne chodnicky. Jedine co mu brani je strach.
Páči sa miPáči sa mi
vdaka za vysvetlenie..
Páči sa miPáči sa mi
Helar, pre mňa je tento článok ďalšou udičkou 😉 Viem, že niekto pri mne stojí (netuším kto), cítim ho (svieži vánok – aj keď sú všetky okná zatvorené a nie je prievan), netuším čo odo mňa chce, necítim strach, len lásku… Pred pár dňami som cítila už aj vibrácie v mojom tele… Bola som dosť prekvapená.
Druhou udičkou sú mi knihy 🙂 Dostala som 2 romantické (čo už dávno nezvyknem čítať) a našla som tam niečo – bylinky a liečenie s nimi… Keď mi to došlo, tak som sa nad tým dlho zamýšľala a začala čítať tretiu knihu (Mnoho životů, mnoho mistru – Brian L. Weiss) Bola som trošku šokovaná, keďže všetky tie moje predošlé úvahy som tam našla… A to som len v prvej tretine.
A kundalini sa mi stále zobúdza, dnes už asi po 4-5 krát. Neviem čo to znamená.
Páči sa miPáči sa mi
Čakaj, uvidíš, príde nová udička… podstatné je hľadať ich 🙂 …
Páči sa miPáči sa mi
ahoj Helar,
tak ja neviem, ale uz 2x za posledne dni sa pokazil autobus, ked som sa rano nahanala do prace, ale aj napriek tomu som do prace prisla nacas. podotykam, ze som isla do prace na poslednu sekundu a mam presne vypocitane minuty na prestup z jedneho busu na druhy…
no vazne neviem, co sa mi niekto snazi naznacit… 😛
Páči sa miPáči sa mi
Nechceš odo mňa odpoveď, že nie? 😛 Lebo asi by vyzerala nasledovne: “Niekto tam hore sa o teba stará… tak to už konečne vezmi na vedomie!” 😆
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa posledný čas pravidelne sníva, že som v škole. Na strednej, že idem maturovat a včera som bol dokonca pred mojou základnou školou, nejaký ujo mi tam niečo vysvetloval, len už neviem čo a ostatní ľudia sa na mňa tak nejako divne pozerali, no keď som sa nad tým včera tak zamyslel pri čítaní knihy o čakrách a všetkých týchto článkov, tak som pochopil, že vlastne aj teraz študujem, len prečo sa tie sny stále opakujú, to zatial netuším…a to s tým prievanom mám čím dalej, tým častejšie..akurát ked som vyzval svojho sprievodcu, že nech sa mi ukáže, tak zatial o tom neviem, že by sa ukázal..aj ked je pravda, že mám trochu problém definovať otázky, na ktoré by mal odpovedať…viac-menej, by som si s ním rád pre začiatok iba tak pokecal, ale nechávam tomu volný priebeh 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar.
Tak tento článok mi prišiel veľmi vhod, potvrdil mi, čo som si myslela, že skutočne sa niektoré “náhody” nedejú len tak a vďaka rôznym tým udičkám ma to občas potiahne do správneho smeru ak hrozí že pôjdem mimo..
Kedysi som to ani nevnímala, ale zmenilo sa to približne v auguste, keď som sa pomaly začala chystať na vysokú školu (tak pekne mi frcla do nosa jedna udička už na zápise) a odvtedy akoby som ich vnímala viac a častejšie. Prichádzajú ako náhle vnuknutia typu “prisadni si k tamtomu človeku…” alebo “choď domov inou cestou, než zvyčajne..” a pod. a všetky tie malé a nevinne vyzerajúce udalosti mali potom veľký význam.
Povedala som si, že by bolo dobré dôverovať tomu vnútornému hlasu. Niekedy to bol pre mňa dosť problém, zrejme kvôli strachu, že niečo mi ujde ak tak náhle zmením nejaké svoje plány… Ale teraz mám pocit že je to tak dobré, veci sa nedejú len tak bez príčiny, všetko môže byť pre nás prínosom ak to prijmeme.
Pekným príkladom z mnohých, čo ma udržuje v tomto ladení, je aj situácia, keď som sa ráno chystala do školy. Veľmi som si priala ísť do školy spolu s jedným človekom. Vedela som, ktorou električkou zvykne chodiť, tak som tomu chcela dopomôcť a ísť tiež tou. Už som bola vychystaná, ale ešte bolo asi 15 minút do odchodu, keď náhle sa mi v hlave vynorila myšlienka, aby som vyrazila ihneď. (Pri tých električkách totiž zavážila každá minúta. Ráno ich ide z mojej zastávky ku škole asi 5 v priebehu zhruba 20 minút…) Bol to malý konflikt v mojej hlave: Poslúchnuť a ísť skôr ale pritom nestretnúť “môjho človeka” alebo sa na to vykašľať, ísť v plánovanom čase a stretnúť…? Rozhodla som sa, že počúvnem. Nikdy nevieme čo sa môže stať, čo je pre nás prichystané… Tak som šla. Vonku sa rozvidnievalo a akurát vychádzalo slnko, bolo to nádherné, tak som mala dobrý pocit, že som šla skôr. O to väčšie bolo moje prekvapenie a radosť, keď som uvidela, kto stojí na zastávke a čaká na električku…
Ono, v podstate sú to len drobnosti, malé udalosti, ale práve tie tvoria a tvarujú veľký celok v našom živote…
Tak mi napadlo, či sa to nestupňuje, čím viac sa blížime k 2012… Alebo len viac otváram oči..? Každopádne, je to milé a príjemné zistiť, ako pekne to do seba všetko zapadá a aký majú tie signály čo prichádzajú význam… Toľko môj pohľad 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Velmi zaujímavy článok a možem iba suhlasit s komentármi.
Páči sa miPáči sa mi
Kto hľadá, ten nájde. Tisíc mníchov , tisíc náboženstiev
Páči sa miPáči sa mi