V nedávnych článkoch som zabŕdla do otázok sebavedomia. Znie to ako hodne “nebosorácka” téma, ale opak je pravdou – problémy so sebavedomím a pocitom sebahodnoty (toto druhé označenie mám oveľa radšej) stoja za všetkými našimi limitujúcimi presvedčeniami, vnútornými mantinelmi vnímania. Keď sa rodíme do tohto sveta, naša výchova nás väčšinou učí “zakotviť sa” v tom, ako nás hodnotia iní. Potom žijeme svoj život “navonok”, budujeme pre ostatných “výklad”, aby si nás vážili a aby sa nám v ľudskom spoločenstve žilo ľahšie. (Nezabúdajme, že na Slovensku platí – ak ťa majú radi, dostaneš sa aj ty ku korytu. 😛 )
Skutočný bosorák (a ezoterik na ceste za poznaním) sa, naopak, musí zakotviť vo svojom vlastnom vnútre, aby nepodliehal tlaku prostredia. Nepotrebuje nijaké vnútorné mantinely a prispôsobovať sa tomu, čo si o ňom myslia iní. Bosorák potrebuje ísť svojou vlastnou cestou – a nie je to vždy ľahké, pretože máme rodiny, známych, kolegov a širšie okolie a to po pár dňoch nášho “odľudštenia sa” začne dvíhať obočie… Myslím, že tu pomôže jedna pieseň z mojej mladosti 😛 , ktorú by som označila ako mantru pre zakotvenie sa vo vlastnom “ja”. Volá sa I am what I am (Som, čo som):
Anglické slová máte na obrazovke a tu je ich voľný slovenský preklad:
Som, čo som
Som svoj špeciálny výtvor
Tak sa poď na mňa pozrieť
Vraz mi do zubov
Alebo ma oslavuj
Je to môj svet
V ktorom chcem byť trochu hrdá
Môj svet
A nie miesto, v ktorom sa musím skrývať
Život nestojí za nič
Kým nemôžeš povedať
Som, čo som
Som, čo som
Nechcem chvály
Nechcem súcit
Bijem na svoj vlastný bubon
Niektorí si myslia, že je to hluk
Iní si myslia, že je to fajn
No a čo ak mám rada každú čačku-mačku
Prečo sa nepozrieť na veci z iného zorného uhla?
Tvoj život je hanba
Ak nemôžeš o sebe bez obáv povedať
Som, čo som
Som, čo som
A čo som, to nepotrebuje ospravedlňovať
Rozdávam svoje vlastné karty
Niekedy dobré, niekedy slabé
Je tu len ten jeden život a nijaké “späť” a nijaké “do zálohy”
Len jeden život, takže je načase otvoriť svoje brány
Tvoj život nestojí za nič
Ak nemôžeš o sebe bez obáv povedať
Som, čo som
Ja som Ja som Ja som dobrá
Ja som Ja som Ja som silná
Ja som Ja som Ja som rovnocenná/hodnotná
Ja som Ja som Ja som z vás
Ja som Ja som Ja som užitočná
Ja som Ja som Ja som nefalšovaná
Ja som Ja som niekto
Ja som rovnako dobrá ako ty
Áno, ja som
No a tu je pieseň ešte raz, tentokrát naživo:
Z môjho uhla pohľadu táto pieseň pripomína Pyšnú princeznú: “Pamatuj, ševče – nad nikoho se nevyvyšuj, před nikým se neponižuj!” Byť sebou samým nie je o egu, ale o sebavedomí a schopnosti stáť na vlastných nohách (s inými alebo bez nich). V piesni sa priamo hovorí “som rovnako dobrá ako ty” – ani viac, ani menej, ale proste naroveň. Viem, kto som, a preto sa nepotrebujem nad nikoho vyvyšovať (aby som sa urobil dôležitejším) ani pred nikým ponižovať (aby som získal jeho priazeň, lebo jeho ego sa cíti poctené tým, že v mojich očiach je viac ako ja). Kedysi mi anjeli povedali – a mňa to absolútne zaskočilo 😕 – že znižovať sa je rovnaká lož ako hovoriť, že som niekto iný. Z tohto pohľadu je jediná a skutočná pravda byť sám sebou, v neskreslenej podobe, bez umelých “výkladných skríň” alebo umelého “křoví” 🙂 .
Nie je jednoduché žiť podľa “som, kto som”. Pokiaľ vzájomná dohoda ľudského spolunažívania predpisuje prispôsobovať sa a nastavovať sa na očakávania iných, každý pokus byť sám sebou vyzerá ako pohŕdanie hodnotami, ktoré tí druhí vyznávajú. Ľudia si budú ťukať na čelo. Niektorí budú kritizovať. Iní sa začnú vyhýbať. A ešte iní budú tak silno zasiahnutí v svojom pocite bezpečia, že na nás priamo zaútočia (alebo zorganizujú “loveckú párty”). Je to preto, že tým, že sa presúvame do bodu našej vnútornej/osobnej sily, prestávame byť pre nich kontrolovateľní.
Na druhej strane (a podľa LOA) k sebe začneme priťahovať práve ten typ ľudí, ktorý nás nechce ani kontrolovať, ani manipulovať, ani od nás neočakáva, že mu budeme potvrdzovať jeho vlastnú hodnotu. Ľudí, ktorí podobne ako my majú sami seba v úcte a preto nepotrebujú iným nič dokazovať. Vypočujú vás, buď s vami súhlasia alebo nesúhlasia, ale vezmú váš názor do úvahy ako ďalší možný pohľad na vec a podľa toho s ním aj narábajú. Neposudzujú, neodsudzujú, ale skúmajú. Alebo sa na to vykašlú, vezmú na vedomie a neskúmajú. 🙂 Nepotrebujú s vami mať spoločné hodnoty a spoločného nepriateľa, pretože sa nepotrebujú cítiť spolupatriční k vám – sú sami sebou a nemusia (ale môžu) byť nutne súčasťou nejakého celku so zdieľanými hodnotami. Takíto ľudia prechádzajú vaším životom, prídu a odídu; vy sa ich nesnažíte k sebe pripútať (pretože nie ste zakotvení v ich náklonnosti, ale v sebe samých) a tým ich neobmedzujete. (Kto ste čítali Castanedu, viete celkom presne, o čom hovorím.)
Kedysi som jednému chlapíkovi liečila komplex menejcennosti prirovnaním k bielemu tigrovi. Kým je biely tiger v kŕdli hnedých pruhovaných tigrov, vyzerá inak. Cíti sa inak. Všetci naňho divne pozerajú, sám sa cíti nepatrične, niektorí ho bijú a odháňajú, iní frfľú, že musia loviť i na neho… Nakoniec to už nevydrží, nechce byť ten odháňaný, kritizovaný, “iný”, zanechá bezpečnosť tigrieho klanu a ujde sám do džungle.
V džungli je len sám sebou. Nezáleží na jeho farbe, ak si napriek nej dokáže uloviť korisť. Miesto vonkajších parametrov začnú rozhodovať vnútorné – či je schopný uživiť sa, ubrániť sa a prípadne sa rozmnožiť. Kým je sám, nie je “divný” či “iný”. Je proste tiger a je biely. Nevýhoda, ktorá sa dá kompenzovať napríklad lepšou schopnosťou maskovať sa.
Takto si tiger žije v džungli. Jedného dňa ide okolo iný biely tiger, ktorý podobne ako on ušiel od iného tigrieho klanu, pretože medzi nimi bol “divný” a “iný” a sám si tak prichodil… a odrazu vidí iného tigra presne takého ako on sám! V tú ranu pochopí, že nikdy nebol “nepodarok”, len sa na pohľad odlišoval od ostatných.
Je na tom tigrovi, čo s novým zistením urobí: či sa pridá k svojmu dvojníkovi a budú pokračovať spolu, alebo pôjde džungľou sám s vedomím, že je absolútne v poriadku, len vyzerá trochu inak… Keby sa pridal k druhému bielemu tigrovi, možno by si po čase vzájomne ťažkali, nadávali by na hnedých pruhovaných tigrov a pestovali by si komplex obete, lebo by mali spoločné hodnoty a spoločného nepriateľa. Ak sa nepridá, nič z toho mu nehrozí. Neskĺzne z koncentrácie na svoje schopnosti do koncentrácie na to, ako ho vníma jeho okolie. (A navyše je pravdepodobné, že jeden biely tiger sa v tej istej džungli uživí ľahšie, než keby v nej lovili dvaja. Toľko blbých a slepých zverov totiž nie je na kope snáď v žiadnej džungli! 😛 )
Ale vie, že keď bude mať niekedy ťažký deň, tak v tejto džungli nájde niekoho, s kým sa bude môcť porozprávať, pretože ten druhý ho oveľa ľahšie pochopí.
(A prosím, neopravujte ma, že tigre nežijú v svorkách… To ja viem; ale ako podobenstvo je to dobrá story! 😛 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
… vdaka …
Páči sa miPáči sa mi
Heli,
vďaka!!!! aj za všetky biele tigre, ktoré stretneme !!! 🙂
/ja som v čínskom horoskope drevený tiger hihihi/
Páči sa miPáči sa mi
Helar, veľmi krásne napísané a nádherná pieseň… ďakujem 🙂
Toto si budem musieť čítať na pripomenutie veľmi často, pretože moje sebavedomie nie je ešte stále nič moc… ale aby som nebola až taká sebakritická a nesebavedomá 😛 musím povedať, že je to neporovnateľne lepšie ako kedysi… povedala by som, že je to najmä vďaka tomu, že sa mám oveľa radšej. Sebaláska robí naozaj zázraky a pomáha nám vidieť seba aj všetko ostatné úplne inými očami… Takže ešte kúsok sebalásky a zvládnuť zlozvyky v myslení a budem už len sama sebou – krásna a jedinečná biela tigrica 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To s tym Slovenskom a korytom plati vsade, ci u nas alebo niekde v inej krajine.To len taky postreh.
Je pravda co pises ak nezapadas do klanu je tazke prezivat, rozhodnutie je len na nas.
Hlavne sa nestat, nesklznut do ulohy obete, mame ich okolo seba mnoho.
Hore je napisana cesta, vyborne .dik.
Páči sa miPáči sa mi
Helar tigre nežijú v svorkách 😀 len čo s tou bielou farbou ? Já chodím ku kaderníkovi aby som sa premaľoval na hnedo, hnedá ma lepšie zamaskuje hi hi..
😀 a potom sa mi lepšie loví. Dnes som bol v kine na “Avatar” konečne niečo pre moju dušu.. hltal som to plnými dúškami prekrásne …podarilo sa to…
a budeš mať trochu času tak choď na to …oplatí sa … 😀
Páči sa miPáči sa mi
Chcem na to ísť, len ako poznám Jej Lenivosť Helar Najúžasnejšiu 😛 , tak si počkám pár rokov, kým to budú dávať v telke… dovtedy mi o tom rozprávajte… 😀
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem!! Uzasny clanok a tak pravdivy..hned mi je lepsie,este raz dakujem za vsetky biele tigre
Páči sa miPáči sa mi
Rád by som vedel od vás všetkých, ktorí ste sa už nejaký čas rozhodli ísť tou popisovanou cestou “som kto som”, ako to vyzerá u vás doma (rodina, priatelia, známy…). Aké to máte, keď ste sa rozhodli otočiť proti prúdu a ísť svojou vlastnou cestou….
…ako je to u teba, Helar?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mám dva tábory. Jeden, ktorý vie, čo som, a druhý, ktorý si o mne myslí, že som ešte stále “normálna” 😛 . A dávam si náramný pozor, komu čo poviem. Pred kolegami sa správam racionálne, logicky, zodpovedne a materialisticky a keď ideme na konferenciu a je tam stánok s ezoterikou, nepristavím sa, ba ani sa očkom nepozriem. (Castaneda a Mares to nazývajú bosorácky stalking. Ukáž im, čo očakávajú/čo sa ti hodí. Nebosoráci tomu zas hovoria emocionálna inteligencia.)
Moja mama je niekde na polceste. Vie, že som “bosorka”, ale nič presné si pod tým nepredstavuje a keď môžem, nehovorím jej o týchto veciach. Iba by som ju tým zbytočne vydesila. Jedine keď jej je zle alebo treba niečo mimoriadne, tak jej poviem “pardón” a použijem svoje schopnosti. Napríklad keď bola sama a v nemocnici a prišla som za ňou, tak mi porozprávala, že jej do sna prišiel nejaký pán a povedal, že je odo mňa a že je tam na to, aby sa nebála. Haluz bola v tom, že som v ten deň skutočne poprosila môjho strážneho, aby jej poslal jej strážneho, nech sa tam sama nebojí… a keď som sa vrátila od mamy z nemocnice a pýtala som sa ho, tak mi povedal, že za mamou išlo Jeho Gabrielstvo osobne… a popis sedel!
No a druhú skupinu tvoria moje bosorácke kámošky alebo ľudia, u ktorých som dostala povolenie na to, aby som ich liečila. Tí čiastočne vedia, kto som (nikto nevie 100% 🙂 ) a poznajú niektoré moje “schopnosti” a väčšinu mojich postojov. Ale aj tu niekedy narazím – ja si proste idem svojou cestou a neprispôsobujem sa nijakým uskupeniam a nijakým názorom len preto, aby som niekam patrila. Celý život som bola sama a viem s tým žiť. Poviem ti to tak: som sama a niekedy sa cítim aj osamelá, ale zas nie tak často, aby ma to vnútorne rozkladalo. Je to moja cesta – zvolila som si ju s tým dobrým i s tým zlým. Dvojtvárnosť je daň, ktorú platím za to, že ma neukameňujú. A ak výsledok nebude stáť za to – šajnálom 😦 , ale aspoň som bola sama sebou.
Páči sa miLiked by 1 person
zvláštne…ja to mám tak isto 🙂
Páči sa miPáči sa mi
miro,
na opísanú cestu som v plnom rozsahu vykročila až po škole, takže reakcie učiteľov a spolužiakov som v tomto smere riešiť nemusela.
V robote mám v mojom okolí uložených veľa silových predmetov a vôbec ich neskrývam, denne nosím aj netypické prívesky, prstene a náušnice a tiež sa nesnažím ich nijak maskovať …, takže vnímavý pozorovateľ má možnosť zistiť podstatu mojej cesty.
Ak sa niekto spýta, tak odpovedám buď protiotázkou alebo použijem trošku filozofického viaczmyslu, avšak nepoužijem otvorene klamstvo, takže vnímavý poslucháč má tiež možnosť nájsť skrytú podstatu mojej odpovede …
Priatelia o mne vedia a nemajú s tým problém, zo začiatku to iba akceptovali ako moju súčasť, ale už pár rokov dozadu si vypýtajú radu vždy, ak treba – najčastejšie chcú poradiť cez tarot, ale i cez kamene a iné pomôcky 🙂
Najväčšie úskalia mojej cesty sú v rodine, hlavne v tej blízkej = moji dvaja najbližší mužskí pokrvní príbuzní ma považujú za tmárku a nie raz mi to už vmietli do očí …
Takže tak, na každej ceste sú nielen plody, ale aj tŕne, ale ja by som moju cestu za inú nemenila, lebo je to pre mňa ucelená, zaujímavá a hlavne živá Cesta 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ja to mam tak, ze mam zakladne spravanie – spravanie ala som sam sebou – a to pouzivam stale a je mi jedno co si o mne pomyslia….zatial statocne znasaju 😀 ale potom vseliake okrajove veci, ako co komu kecnem, o com zacnem rozpravat tak to mam roztriedene…..si neviem predstavit ako by reagovali v skole keby som im aspon raz povedal nieco aspon trocha na ezo, temu……asi by to skoncilo ako u teba Tomas na etickej 😀
Páči sa miPáči sa mi
tak ja akože furt v škole davam nejaké perličky 🙂 presťahovali sme sa, nikto ma tam nepozná, tak sa možem hrať na co budem chcieť – no a ja som zvolil byť sám sebou
…zážitky zo školy…to by som knihu napísal 🙂
Páči sa miPáči sa mi
heh no jasne 😛 ….mne zase pomohlo ked som zmenil skolu – novi ludia, nikto ma nepoznal a isiel som nanovo. Ale co mi nejde do hlavy…..ked v triede ja dam nejaku drsnu teoriu vsetci sa pustia do rehotu a ked to da dakto iny tak sa len vsetci poskrabkaju na makovicke a opisuju z tabule dalej 😀
Páči sa miPáči sa mi
moj milovany zivotny partner vie o tom akym smerom sa ubera moje duchovno, ale on je ako si vravi realista..nic mu nevnucujem, a aj ked sa snazim obcas nahadzovat temy ohladne duchovna, len prevrati oci v stlp a viem ze este nenastala ta spravna doba..ale je uzasny v tom, ze ma neobmedzuje..on skor patri medzi ludi, ktori potrebuju mat hmatatelne dokazy..obaja mame velmi blizko k egyptu, jeho historii, takze aj ked velmi nerad narozdiel odo mna cita knihy,narozdiel odo mna , historiu faktu v telke si rad pozrie a vtedy je pristupny aj tymto veciam medzi nebom a zemou..rodine sa nezverujem s mojimi pocitmi a zazitkami, je to zbytocne, len by ma vysmiali a mysleli by si ze som blazon..mam jednu priatelku, s ktorou sme si velmi blizke a tej sa mozem zverit aj s takymito ezoterickymi skusenostami..ale to tiez len obcas..takze vsetko spracovavam sama v sebe a so sebou a som velmi rada ze som nasla tuto skvelu stranku so skvelymi ludmi podobne postihnutymi ako ja 😀
Páči sa miPáči sa mi
pekne od teba 😀
Páči sa miPáči sa mi
U mna je to jednoduche,ludia ktori su mi blizki,vedia o tom a myslim,ze to beru ako sucast mojej osobnosti,respektuju to a maju ma radi prave taku aka som 🙂 a potom je tu dalsia skupina ludi,ktori mi nie su az tak blizko,preto ich do mojej intimnej zony,kde ezoterika patri, nepustam. Ale ak by sa ma nietko z nich spytam, ci verim napriklad sile kamenov, torotu,..atd, s hrdostou poviem ano,lebo to je moja cesta 🙂
Páči sa miPáči sa mi
„Pretože ľudia nevidia či necítia potrebu zmeniť svoj život, skončia vo všeobecnosti tak, že hľadajú takzvanú duchovnú cestu. Títo ľudia často cítia potrebu uviesť do svojho života nejaký druh spirituality. Avšak, akákoľvek takáto disciplína, ktorú uvedú do svojho života, bude iba dodatkom k ich súčasnému životu. Cesta bojovníkov nemôže nikdy fungovať ako dodatok – jej samotná povaha si vyžaduje úplný záväzok a totálnu transformáciu učňa.“
Nagal Théun Mares, „Cry of the Eagle“
…zamysleli ste sa už niekto nad tým, ako by to dopadlo, keby ste skutočne nastúpili túto cestu, a nielen pripojili ku svojmu doterajšiemu životu nejakú formu spirituality (duchovna, ezoteriky…) ?
Koľkí z vás ste ochotní vzdať sa vecí a činností, ktoré rozptyľujú alebo úplne odvádzajú pozornosť – napr. televízia, počítač, diskotéky(zábavy), nákupy, domáce oslavy…. a čojaviem čo ešte…. (teraz ma rýchlo nič ďalšie nenapadá, ale je to všetko súvisiace s naším konzumným životom)…
Koľkí z vás ste ochotní vzdať sa svojej terajšej práce, a toho bežného života medzi tými, ktorí o duchovných hodnotách iba nanajvýš tliachajú keď je to vhodné… (vianoce a pod.). Koľkí z vás ste ochotní vzdať sa tej pretvárky, na úkor terajšieho pohodlia…
Koľkí z vás ste ochotní vzdať sa tej ospevovanej lásky (vlastniacej) ku konkrétnym ľuďom, (svojim ďeťom, rodičom, manželkám, manželom, priateľke, priateľovi, kamarátom, psovi, mačke, …) pretože tá skutočná láska (súcit) je rovnaká ku všetkému, nielen k tým najbližším… (a nielen k ľuďom)
Viem, sú to silné slová ale ten Mares nehovoril do vetra, a podľa toho, čo som čítal aj v iných učeniach, vyjadrujú sa veľmi podobne….
Páči sa miPáči sa mi
🙂 ja som ochotný! je tu ešte niekto iný???
Páči sa miPáči sa mi
Miro,
nehovorme o ochote… hovorme o schopnosti… Aký je v tom rozdiel? Aj keď nie som veľmi ochotná niečo urobiť, ak to je treba a vyžaduje si to niečo (napríklad moje presvedčenie), som schopná to urobiť. Neteší ma to, ale to už patrí k tomu… Radšej sa neskloniť ako sa skláňať až do konca života. (Alebo hocičo iné, čo tvorí jadro tvojej osobnosti. Posledná, neodstrániteľná škrupinka ega.)
Ak skutočne nastúpiš na svoju vlastnú, nekompromisnú cestu, neznamená to, že v tom okamihu musíš odísť od všetkých a žiť niekde v baobabe z červíkov a lásky k životu… Ak skutočne budeš žiť svoju cestu, nemusíš sa vzdávať nikoho. Zistíš, že tí ostatní sa ťa vzdali sami. Zákon rezonancie. (Môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti.)
Takže otázka podľa mňa nie je len o ochote. Každá situácia má viacero parametrov, podľa ktorých sa rozhoduješ. Ak by si mal odísť a žiť žobrajúc alebo zostať a pretvarovať sa, čo urobíš? A moja odpoveď je možno trochu divná, ale – neviem… Ešte som v tej situácii nebola a tak neviem, čo by som urobila.
Myslím, že by som zvažovala, čo z toho je menšie zlo. A postupom času by som veľmi pravdepodobne svoje rozhodnutie (nech by bolo hocijaké) ľutovala a asi aj korigovala. 😦
Páči sa miPáči sa mi
Tak to teda hej…ani neviem ako ale krocik po krociku – den za dnom postupne stracam aj tych najlepsich kamaratov. A urcite aj po p razdninach budeme zase o kus dalej v priatelstve. Ja nic nerobim – len jednoducho sa priatelstvo ruca – a neviem preco. Na jednej strane ma to mrzi, ale viem ze ma to v skutocnosti oslobodzuje a v konecnom dosledku mi to pomoze – ale boli to. 😦
Páči sa miPáči sa mi
miro,
mám pocit, že je dôležité žiť naplno a v každej situácii sa snažiť byť sám sebou a aplikovať ezoterickú teóriu do praxe obyčajného života …
Ak by som žila iba a len čistou ezoterikou, tak asi by som sa ocitla niekde, kde by som vlastným príkladom asi veľa ľudí neoslovila 🙂
Podľa mňa je dôležité žiť a nestrániť sa života – askéza, mystika alebo iné tzv. čisté formy duchovna sú úžasné, ale mám pocit, že podstatné je žiť napr. podľa staromódnych desatoro Božích prikázaní alebo podľa hlavných budhistických právd “obyčajný” ľudský život v prítomnosti so všetkým, čo k nemu patrí 😉
Páči sa miPáči sa mi
Preco nie….v poho. 😀 Ale je to pravda. Ja som sa minule nad tym zamyslal – a dospel som k nazoru ze, to nemoze fungovat iba ako doplnok. A pre to sa snazim postupne ezoteriku, duchovno zaradit do beznych veci. Do denneho zivota. Nebudem prepinat v skole na ,,nevedomeho,, a doma akoze zacnem citat duchovnu literaturu…ale je to sakra tazke 😕 …ale zase odopierat si veci co patria k zivotu….ked nas to bavi preco to nerobit…preco si odopierat to co mame radi…
Páči sa miPáči sa mi
Presne tak, preco si odopierat,ked to mame radi? Podla mna to nie je ciel..nepovazujem sa zasa za nejaku velku ”duchovnu zenu”, ale myslim ze dolezitejsie je,ako sa spravame v tom nasom beznom zivote..ci aj aplikujem tie poznatky,ktore mame,alebo len o tom citame a len tak o tom do vetra tliachame,a pritom skutek utek,ako sa hovori..moj pohlad na to je taky, ze aj ezoterik si moze pozriet v telke dobry film, vyuzivat internet alebo si sem tam pochutit na dobrom jedle,ktore nemusi byt prave najzdravsie 😉
Páči sa miPáči sa mi
A nemusime viest prave asketicky zivot 🙂 narodili sme sa prave v tomto case na nasu Zem,zrejma to ma svoj vyznam..preto si myslim,ze nemame od toho ”utiect”,ale naucit sa tu zit v sulade s nasim najlepsim svedomim a univerzalnymi zakonmi
Páči sa miPáči sa mi
Ja si nemyslím, že by bolo nutné sa čohosi vzdávať…Nemusíme sa vytrhnúť “zo života”. Keď som čítavala Castanedu, čsto som toto v sebe riešila, ale postupne, ako rástlo moje rozhodnutie skutočne sa stať bojovníkom, moj život sa tomuto začal sám prispôsobovať. To ozajstné rozhodnutie to tozhodne “za nás”. Dnes, ak by som sa pozrela naspäť, tak svoj život som zmenila, zmenila som seba. To, čo malo ísť, išlo, a čo malo ostať, ostalo…Beriem to tak, ako to je…. Som dcéra, matka, manželka. priateľka … Bojovík vo vás zmení pohľad na mnohé veci, udalosti…Naučila som sa pomáhať, aj nepomáhať(!), milovať, ale hlavne rešpektovať. Ale najviac ma tešilo (a stále teší) zbavovať sa pocitu vlastnej dôležitosti ( pomáha mi pesnička od Jara Filipa: …do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš a potom ich hoď z mosta do vody…atď) Je jedno ktorú cestu si vyberieme, dôležité je dať jej srdce… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lina to zhrnutie toho batozku ,uzastne…)
Páči sa miPáči sa mi
…slovami kamoša ,, šaman robí kostolníka v kostole “
Páči sa miPáči sa mi
Dnes ráno (asi okolo 4:04 😛 ) ma napadli na Mirovu tému ešte dve veci:
Prvá sa týka tej telky. Nemyslím, že pozerať telku je “nebosorácke” – ovšem záleží od toho, čo v nej pozeráme… “Talent” asi nie (hoci jedna kámoška mi rozprávala, ako ju práve postihnutí ľudia v tej show priviedli k hlbokej úcte voči iným ľuďom), ale všetko, čo nám pomáha pochopiť svet naokolo a vytvoriť si preň porozumenie a pocit začlenenia, môže byť celkom “bosorácke”.
Tá druhá vec bola, že som sa pristihla, ako si pri rozmýšľaní o tejto diskusii spievam “these boots are made for walking and that´s just what they´ll do, one of these days these boots are gonna walk all over you” (tieto topánky sú stvorené ne chodenie – a presne to aj urobia: teraz niekedy tieto topánky pôjdu rovno cez teba ďalej). A vtedy som si uvedomila, že mi zas niekto “našepkáva” 😛 : myslím, že to je základný bosorácky postoj. Nie vyhýbať sa bežným vzťahom, ale nebyť od nich závislý, žiť s vedomím, že mám obuté “boty na chodenie” a ak niečo zraňuje moju Cestu, tak sa boty jednoducho dajú do pohybu…
Takto by sme vedeli žiť v svete i mimo neho – sami sebou a napriek tomu nie izolovaní. Bosorák nesmie byť izolovaný – inak nemá šancu pôsobiť na iných a pomáhať im nastúpiť na ich vlastnú cestu. Aj Mares aj Castaneda sú/boli obklopení seberovnými a živo sa kontaktujú/kontaktovali s komunitou “tých ostatných”. Bosorák, ktorý si žije len sám pre seba a odmieta ďalej dávať to, čo v ňom je, je pre ekosystém rovnaký prínos ako tŕň v päte – teda žiadny.
A tu je tá pieseň, čo som spomínala:
Páči sa miPáči sa mi
Neviem odkiaľ ste všetci zobrali, že hovorím o askéze a o žití mimo tohto sveta…
Hovorím o nelipnutí na čomkoľvek, či sú to bytosti, alebo predmety…
Helar to teraz vystihla inými slovami – nebyť závislý. A – ano, máš pravdu Helar, nie je to ochote, ale o schopnosti. Ochota je rozumové rozhodnutie, schopnosť je … hm…niečo, čo cítime že je to tak, niečo, čo funguje bez zapojenia bežnej mysle…
Vzdanie sa, som nemyslel v tom, že sa teraz otočíme všetkému chrbtom, a začneme chodiť po žobraní, žiť pod stromami v lese omotaní pár handrami. Myslel som vnútorné vzdanie sa, jednoducho pocit, že ak to stratím, nič sa nedeje, pôjdem ďalej bez akejkoľvek ujmy. Pretože iba po odstránení “lipnutia” a “odporu” môže byť človek slobodný. A iba táto sloboda nám dovolí ísť ďalej po tej ceste, o ktorej tu všetci snívame… 🙂
(mimochodom, aj toto “snívanie”, túžba po dosiahnutí niečoho duchovnejšieho je – lipnutie)
Páči sa miPáči sa mi
miro,
vnímam to tak – byť tu a teraz slobodná, a zároveň sa nevymknúť pred životom 🙂
je to pre mňa náročné, lebo nechcem “bojovať” proti …, takže “bojujem” za seba uvedomujúc si rovnosť všetkého /čo urobím-neurobím pre seba, to zároveň urobím-neurobím pre celok/ 😉
Páči sa miPáči sa mi
Miro, plne podpisujem… a hlavne tú poslednú vetu! 😛
Páči sa miPáči sa mi
Helar
tebe aj všetkým priateľom na minigrimi prajem dni plné lásky,hojnosti,pokoja,nech sa vám splnia aj tie najtajnejšie túžby.
Páči sa miPáči sa mi
ahojte vsetci,
tak toto je teda clanok, nad ktorym som sa naozaj pousmiala. pretoze je to take “pravdive”. to slovo uz nepouzivam velmi rada, ale ked je nieco v tejto realite naozaj tak, tak to pouzijem. presne na sk plati dvojnasobne, ze ludia si tu velmi potrpia na svoje vykladne skrine a myslim, ze specialne to plati pre slovakov. nesuhlasim s mirom, ze to je vsade na svete. nemyslim, vsade som ani nebola a to, kde som bola, mozem povedat, ze to tam s tymi vykladnymi skrinami, nefunguje tak ako u nas vo vseobecnosti. u nas je to specialny pripad. asi to bude tou vychovou a tym rezimom, co bol u nas, ale som rada, ze viem, ze vsade na svete to takto nefunguje.
ozaj Helar, dalo by sa k tebe prist dat si vyvestit z kariet? pretoze rozhodnut sa sice musim sama, ale ked ja neviem, co mam robit. som teraz v takej situacii, ze neviem, ktore rozhodnutie bude mensie zlo. a ide naozaj o to, aky zivot si vyberiem, ci sa vratit do zahranicia alebo ostat tu kvoli zdravotnym problemom.
Páči sa miPáči sa mi
Patriť niekam je velmi zložitá vec.. niektorý kôli tomu zmenia svoju osobnosť o 180 stupňov. Ja som neraz za môj študenský život porobil vela somarín , len preto aby som niekam patril. A teraz som aj tak na to prišiel čo sa píše hore. ( aj tak som sa teraz vyskytol v klube Won Hwa Do 🙂 ale aj tak niesom členom kolektívu… cítim to … a vela krát ma to trápi .. cítim sa byť sám …
Páči sa miPáči sa mi
o nic si neprisiel, kolektiv/dav ma psychiku 5 rocneho decka.
Páči sa miPáči sa mi
[…] https://eprakone.org/2009/12/19/hymna-pre-zvysenie-sebavedomia-som-co-som/ (verejne prístupný starší článok na Eprakone) […]
Páči sa miPáči sa mi