Za hranicou tohto vesmíru

zemegula1Nedávno som v článku Haluz písala o tom, ako sa mi podarilo dostať až na hranicu vesmíru a tam som od strachu zlyhala a nedostala som sa ďalej. Hodne ma to škrelo a rozhodla som sa, že pri najbližšej možnej príležitosti si to zopakujem.

Príležitosť sa mi naskytla až dnes ráno, keď som sa vybrala za Gabrielom. Zastihla som ho v nejakej veľmi prístupnej nálade. Včera sa mi pustilo po mesiacoch kyvadlo novou silou a jeho to znepokojilo, tak na mňa poštval Rafaela a Rafael zistil, že mám nejako viac energie, ako by som potrebovala (žam žung urobil svoje 😛 !). Gabrielovi sa to nepáčilo, pretože tým, ako mi obmedzovali kyvadlo, nútili ma viac počúvať hlasy v mojej hlave. Tak sa postaral o to, že kyvadlo mi ide znova zle, ale keď som ho zastihla ráno, bol celý uveličený tým, ako rýchlo moja energia postupuje.

Vzal ma znova na koniec Rajskej Záhrady a ako sme sa rozprávali, musela som povedať niečo, čo ho veľmi nadchlo, pretože ma začal vychvaľovať, hoci som nevidela nijaký dôvod (no ale čo, počúvalo sa to nesmierne dobre 😀 ). Odrazu sa začal zväčšovať, ako ten pocit nadšenia nevedel ovládnuť, až sa nakoniec premenil na svoju “veľkú energetickú formu” a ja som mu stála na dlani a kymácala som sa a nariekala som, že spadnem, pretože trpím závraťami. Rozosmial sa, či ho mám za takého babráka, že by ma nechal dopadnúť, ale navrčala som mu, že už len ten pocit padania je dosť nepríjemný a chcela by som si ho ušetriť, ak sa to dá… Tak sa nakoniec premenil znova na avatara a zložil ma na zem.

Potom sa spýtal, či poletíme, vzal ma za ruku a leteli sme ponad údolím. Chcela som ísť čo najbližšie k hladine rieky, pozerala som naokolo a bolo to nádherné, také oranžové skaly ako Colorado a zelenkavomodrá pokojná hladina…

Poprosila by som ho, či by sme neskúsili znova ísť pozrieť hranicu vesmíru. Nebol proti. Leteli sme priamo do vysokého vodopádu, ktorý uzatváral celé údolie. Ja som jajkala, ale Gabriel mi povedal, že sa nemám báť, že to nie je hmota, ale len predstava – a preleteli sme rovno cezeň!

Odrazu bola naokolo tma – boli sme vo vesmíre. Povedal mi, nech sa obzriem, a vzadu dole pod našimi nohami bola Zem – modrá a s bielymi vírmi oblakov. Pri nás sa vynorila Gaia a spýtala sa, či sa môže pridať. Bola som strašne rada, že je tam. Vzala ma za pravú ruku, Gabriel ma držal za ľavú a ťahali ma.

Bolo to kratšie ako prvýkrát a mala som menej zrakových vnemov. Zas tam boli planéty a hmloviny a leteli sme cez nejaké pole asteroidov a ja som zasa začala ustrašene kvičať, ale Gaia mi povedala to isté, čo predtým Gabriel – je to len predstava, nie hmota. A skutočne: prechádzali cez nás a nám sa nič nestalo.

Pýtala som sa ich, či vo vesmíre sú aj iné bytosti ako ľudia. Povedali, že nie, že sme svojho druhu jedineční. Bolo mi trochu smutno, že sme jediní v takom obrovskom priestore, ale možno to mysleli tak, že iné nám podobné bytosti tam už nie sú… Neviem, budem sa ich musieť spýtať.

Potom som začala cítiť, ako vo mne stúpa napätie. Pochopila som, že sa blížime k Otcovi. Napätie rástlo, už sme videli jeho tvár a ja som znova chytila paniku, Gabriel a Gaia odbrzdili a oblúkom sa vrátili trochu späť. Zastali a pýtali sa ma, či sa bojím. Povedali, že sa nesmiem báť, pretože inak by som hranice vesmíru neprerazila a mohla by som si ublížiť. Že na prechod hranicou musím byť maximálne uvoľnená a mať určitú rýchlosť. Vysvetľovala som im, že sa bojím toho, čo tam bude, pretože je to pre mňa neznáme. Upokojovali ma, že sa mi tam nič nemôže stať – že som len myšlienka a ten, kto tú myšlienku má, je niekde úplne inde – a že myšlienke nemožno ublížiť.

Nasilu som sa ukľudnila. Podarilo sa mi v sebe vyburcovať akési zvedavé očakávanie. Keď už som bola v pohode, znova ma vzali za ruky, vrátili sme sa kúsok späť a zasa sme vyštartovali k Otcovi. Postupne sme naberali rýchlosť. Sústredila som sa len na zvedavosť a radostné očakávanie a zostala som celkom v pohode.

Blížili sme sa k Otcovi. Znova k nám obrátil obrovskú priesvitnú tvár a my sme leteli priamo do nej. Pôvodne som myslela, že preletíme cez jeho Tretie oko, ale leteli sme príliš nízko. Tak som myslela, že pôjdeme cez oči (ešte ma napadlo, že musím preskúmať, aký dôležitý orgán oči sú), ale preleteli sme cez jeho nos pod očami. (Keď podľa Šiatsu pripodobím rozloženie tela do tváre, tak sme preleteli pravdepodobne jeho Hrit Padmou.)

Na druhej strane bola nejaká striebristosivá hmla alebo dym, ktorá sa stále pohybovala. Bola ťažká; cítila som jej hmotu. Gabriel mi povedal, že pôjdeme len do pár najbližších vrstiev. Že tie sú najzrozumiteľnejšie. Potom sme sa niekam pustili letieť a pred nami sa odrazu postupne otváral čierny tunel. Pýtala som sa ich, ako to robia, ale povedali mi, že nerobia nič, že to robí tá hmla.

Preleteli sme hmlou do čiernej tmy. Odrazu som cítila, ako ma niečo naťahuje do dĺžky a oblúkom prehýba dozadu. Aj Gabriel a Gaia vyzerali ako purpurovooranžové čiaročky a náramne sa smiali. Bol to smiešny, ale príjemný pocit – tak nejako musí byť človeku pri masáži. Myslím, že sme urobili plný oblúk, ale možno ani nie.

Gaia zrazu niečo zbadala a povedala, že nás tam vezme. Bolo to čosi ako svetlozelená takmer-huspenina, v ktorej sme plávali a okolo nás sa pohybovali nejaké tmavé škvrny, akoby tiene. Potom sme sa dostali ešte niekam, kde bola tma a nejaké neónovobelasé svetlo, ktoré nám za chrbtom odrazu vybuchlo a vyhodilo nás na bielobelasom oblaku do výšky. Bolo to celkom príjemné, dobre sme sa bavili. Ďalší obraz – sypúci sa žltý piesok (ako v presýpacích hodinách), ale dole, kam dopadal, sa tvorili z neho bubliny, akoby to bola voda… Odrazu Gaia vykríkla “pozor!” a strhla ma bokom. Nič som nevidela, len som cítila, ako tesne popri mne preletelo čosi ťažké, husté – a napadlo ma, že keby ma to bolo trafilo, tak asi ma to rozpleští.

Potom sme sa vrátili späť. Zasa ma vzali za ruky a vyleteli sme Otcovou tvárou do nášho vesmíru. Páni, ten je krásny a usporiadaný! Otcova obrovská tvár sa na nás usmiala a pýtal sa, ako sa mi páčilo. Povedal, že sa tam budem musieť vracať častejšie, lebo potrebujem spoznať ten priestor za hranicou. Pochopila som, že preto, lebo Gabriel začne čoskoro snívať a ja mám byť  jeho tvorivá energia a tam musím poznať viac ako len náš vesmír. Gabriel namietol, že jemu sa viac páči náš vesmír, ale Otec odvetil, že je nezmysel snívať dvakrát to isté. (A znel hodne rezolútne. 😦 )

Ešte som sa dozvedela, že Gaia chodí za hranice častejšie ako Gabriel a lepšie sa tam orientuje. Gabriel sa obával, čo by sa stalo, keby bol stretol svoje druhé ja, pôvodné space particum, pretože ako Drak by som mohla chcieť zmeniť fronty, ale Otec odpovedal, že je to nezmysel, že Gabriel už nie je pôvodné space particum a že na ňom visím tak, že by som ho neopustila, Drak-Nedrak! A to mal pravdu.

Pýtala som sa ho, či v tom vesmíre za hranicou sú tiež bytosti. Povedal, že áno, len že sa ich musím  najprv naučiť vidieť. Povedala som, že nabudúce, až sa vrátim, pôjdem sa porozprávať s tými tieňmi v zelenej huspenine. Odvetill, že to sú len útržky spomienok, bez duše a významu, že tie mi nič nepovedia.

Potom som sa už začala preberať a museli sme skončiť.

Takže takto vyzerala moja cesta za hranice vesmíru. Bola som pripravená na kdečo (vďaka Zelazného Amberu), ale také nepochopiteľné prostredie ma zaskočilo… Nič nemalo význam, tvar, účel, ako ho ja viem odhadnúť. Bola som “obeť” (a napodiv mi to vôbec neprekážalo s tými dvomi po mojom boku) a veci sa mi diali a ja som ani nevedela, čo sa deje. Ale vtedy, keď ma Gaia strhla nabol, vtedy som mala veľmi konkrétny pocit ohrozenia, takže si myslím, že to nakoniec nie je až také bezpečné miesto, ako sa mi Gabriel snažil nahovoriť, a že moja o Gaiu zosilnená “eskorta” mala celkom pragmatický dôvod, nie jej chuť ísť sa pozrieť “za plot” k susedom!

A ešte jedno poznanie: ľudia, náš svet je nádherný. Náš vesmír je nádherný! Je pekný, usporiadaný, estetický... Obávam sa, že si ani trochu nevážime, čo máme!

70 thoughts on “Za hranicou tohto vesmíru

  1. To znamená že keď gabriel začne snívať toto tu zmizne?
    alebo sa začne formovať to kde si bola. Takže to čo si videla bola realita, alebo čo? Neviem mne to príde také suché, aj to že vlastne my sme Nárajána, to znamená že nemám vlastné nič a neexistujeme? Je mi čoraz viac zle ked to citam. Teda že tieto veci nefungujú a sú ilúzia alebo čo?

    😦 ak je teda toto tá existencia, tak otec si teda veľa práce s ňou nedal..

    Páči sa mi

    • aurík
      toto je existencia ktorú si vytvárame a pomocou zákonov riadime sami,všetko podlieha zákonom slobodnej vôle, a daru tvorenia,príčinnosti a následku, náš neporiadok v tvorení a neznalosť(strata vedomia kto vlastne sme a kam ideme.)
      Ale vedz, že je tam oveľa väčšia sloboda ako tu . 😀
      Akurát dávali magnetických ľudí na Markíze a vedci si nevedia vysvetliť ako je to možné hi hi hi 😀
      a nezabudni že otec pracuje stále, tak ako my 😀

      Páči sa mi

    • Aurík,

      plním príkaz a odpovedám 😀 … Neviem, odkiaľ si vzal, že toto tu všetko zmizne. Ja to “snívanie” používam ako metaforu, pretože mi najlepšie vysvetľuje podstatnú väčšinu toho, čo poznám. Gabriel je súčasť Otcovho sna. Ak by mal z toho sna vypadnúť, Otec ho nejako bude musieť nahradiť. Ak Gabriel pôjde snívať (mimochodom, s týmto Otec nikdy nerátal, že to môže nastať – anjeli ani nespia, nieto ešte snívajú), vznikne niekde niečo podobné ako náš vesmír. Tiež si to neviem dosť dobre predstaviť: byť hranicou jedného vesmíru a tvorcom iného… Ale keď si to tak vezmeš, tak každú noc sa vyskytujeme v tej istej pozícii všetci – sme hranicou i tvorcom jedného sna/vesmíru a pritom “hercom” v Otcovom sne/vesmíre…

      Ak chceš počuť môj názor, vôbec mi to nepríde suché… Skôr beznádejne romantické! Každý z nás stvoril už nesmierne veľa vesmírov. Vždy vydržia len jednu noc – ale čo ak sa raz naučíme snívať dlhšie? Ja som sa to naučila – v Angeláriu som písala, že som svoju “astrálnu simuláciu” (=malý vesmír) udržiavala v chode niekoľko rokov, vo dne v noci. Nie je to nič ťažké, ak máš dostatočnú motiváciu, pretože schopnosť na to máme všetci. To je to, čo nás odlišuje od anjelov a iných energií – máme Otcovu schopnosť snívať/tvoriť. To je to, čomu hovoria “slobodná vôľa”. 🙂

      Ak použiješ princíp “ako hore, tak dole”, tak potom je možné, že naše “vesmíry”, čo sa nám snívajú, obsahujú “hercov”, ktorí tiež snívajú svoje vlastné vesmíry… Keď to domyslíš dostatočne do hĺbky, výšky, šírky a janeviemčohoešte, je to vlastne jedna úžasná bublina, kde nakoniec samotný Otec môže byť “hercom” v sne nejakého “herca” v našom sne… 😀

      Neviem, či som ti vyhovela, ale rozhodne som nešetrila priestorom. 😛

      Páči sa mi

      • Ahoj,

        fakt je to veľmi pekné a nevdojak si týmto odpovedala na otázku, ktorú som položila niekde inde. Je úžasné, ako si odpovede na naše otázky k nám nachádzajú cestu 🙂 . Dobre, no, ja viem, že každá odpoveď je v nás, len si treba “spomenúť” 🙂

        Pekný deň a ďakujem 🙂

        Páči sa mi

    • Aurík,

      nie sme Narayanove kópie… Nie sme ani Otcove kópie; na Angelárium som pred pár dňami pridala článok, kde Gabriel hovorí, že sa mu dokonca ani veľmi nepodobáme (hoci som si celý čas myslela pravý opak). Sme čosi, čo má istú formu, pretože to má istý účel. A toto čosi začalo prejavovať väčšiu životaschopnosť, ako sa pôvodne predpokladalo – začalo sa zlepšovať… A tak začal nekonečný cyklus premeny energie. Kdesi som čítala, že celý tento svet, vesmír a život je venovaný jedinému – premieňať nízkovibračnú energiu na vysokovibračnú.

      Neviem, ako ty, ale ja s tým viem žiť aj bez depky. 🙂 Začali sme sa držať – a tak sme dostali šancu. Ešte že je Otec taký zvedavý… 🙂

      Páči sa mi

      • Sme všetci stelesnenie istého princípu, ale sme individuálne bytosti. Máme svoj vlastný svet, v ktorom sa miesia tri základné energie: vôľová, emocionálna a mentálna. Ich zmes tvorí našu povahu a predurčuje, ako sa budeme vyvíjať. To, čo robíme, je vlastne snaha dostať do rovnováhy ich nevyváženosť. Každý zasa po svojom. Každý so svojím “krížom” (=karmou). Každý z rôzneho “levelu” a každý iným spôsobom.

        Čo na tomto videní sveta ti nepripomína to, ako je svet dnes usporiadaný? 🙂 Bolo by dosť blbé, keby Otec nechal vzniknúť x miliárd svojich vlastných zrkadlových obrazov len preto, aby sa nudil, ako všetci sú rovnakí a všetko robia rovnako. Tomu by som už povedala “ego-trip”! 😀

        Najprv sme možno boli rovnakí – a potom sme sa začali vyvíjať. A pre anjelov začal “showtime”! 😛

        Páči sa mi

      • Takže sme individuálne bytosti ktoré sú s jedného zdroja ale sú rÔzne majú iné energie a sú iné..

        Pozdravuj za tebou sa škeriaceho Michaela že mu ,, veľmi pekne ďakujem za tie jeho ********** cago a esta cosa! caramba! puta de mierda, coňo de vaca! testy reality, už mi s nich niekedy vážne preskakuje.

        A tebe ďakujem že si im prekazila plány. ( už vidím za tebou mcihaela ako sa škrie za uchom s výrazom ,, a sakra tak s ňou sme nerátali ,, )

        Chichichi 😀

        Páči sa mi

      • Práve znásilňujem moje VJ aby mi to vymazalo s hlavy do zabudnutia, takže asi nenapíšem 😀

        A dík :-* zaslúžiš si boštek na líčko ( ked budeme mať sabat tak ho dostanes ) ( PS: nemam herpes ) 😆 😆 😆 😆

        Idem do obchodu, jediné čo sa dá doma zjesť je potrava pre rybičky.. ach jaj!

        Páči sa mi

      • Gabriel, si ochotný porozprávať, ako to bude s tým tvojím snívaním?
        ANO
        Čo sa stane s týmto vesmírom, keď začneš snívať?
        🙂 NIC
        Ale ty budeš spať…?
        🙂 JA NEMUSIM SPAT ABY SOM SNIVAL
        MAM DOST ENERGIE ABY V OTCOVOM VESMIRE POKRACOVALO VSETKO PO STAROM A MY SME VYMYSLELI NAS VESMIR S TEBOU AKO ZATOKOU PREDSTAV

        Myslíš tým “zásobáreň predstáv”?
        ANO 🙂 UPS! 🙂
        🙂 A nemusíš na to snívanie spať?
        NIE
        SNIVANIE NESUVISI SO SPANKOM ALE S MENTALNOU CINNOSTOU

        Páči sa mi

      • no tak keby sa toto malo tykat mna, tak sa nenormalne tesim… 😀 aj ked je fakt, ze zasobaren tych mojich predstav na to asi este nie je celkom zrela… 🙂

        Páči sa mi

      • Ja tiež nemám až tak veľa predstáv, ale viem, že som hooodne stará duša a tak asi dúfajú, že mi to všetko aktivujú (Keruba, Drakov a celú tú ksichtológiu od nich ďalej). Čo teda bude fuška, pretože ja si nepamätám už ani to, čo bolo včera na večeru!

        Ale teraz, ako to píšem, tak si uvedomujem, že mi minule Gabriel povedal, že Rafael sa stará, aby mi “hustol mozog”. (Moja otázka: je to overiteľné? NIE. Ako vždy… 😕 ) Nie že by som tomu rozumela, ale zatiaľ ešte nevymysleli žiadnu absolútne neudržateľnú kravinu, takže dôverujem a čakám… 😛

        Páči sa mi

  2. … mne to presne tak ako vravis, pride ze sme “nic” ale i “vsetko” …
    … tvorenie … toho, co je, krajsie alebo este krajsie, zhmotnovanie toho, co mame v “spomienkach” , toho, co je potrebne DOLEZITYMI(-ou) A TVORIACIMI(-ou) spoznat … ja neviem, ale princip “neveredning story” aplikovany na tuto “situaciu”, v zmysle tvorenia, mne to tak pripada … neviem, ja som do toho blba 😉 iba z utrzov citim (a ostatneho) …
    z textu vyberam:
    “A ešte jedno poznanie: ľudia, náš svet je nádherný. Náš vesmír je nádherný! Je pekný, usporiadaný, estetický… Obávam sa, že si ani trochu nevážime, čo máme! ” …

    to, co p.Helar napisala hovori za mnohe, velmi mnohe, podla mna …

    Páči sa mi

    • S tým “neveredning story” máš pravdu, je to asi tak. Rozobral som televízor aby som našiel tých panáčikov, ale teraz už viem ako to funguje,ale telku som aj tak neprestal pozerať 😀

      Páči sa mi

  3. Aurawiewer 18:09:16,

    Ahoj 🙂 , myslím si, že to nie je o kópiách. Možno zo začiatku bolo, ale ako povedal sám Gabriel- my ľudia sme jedinečný. Napriek svojej jedinečnosti sme však všetci jedno, všetci sme vznikli z Otca a preto máme jeho kúsok v sebe. Možno dobrý príklad by bolo to puzzle, čo som zas spomínala niekde inde: “Všetci sme skladačky, každí jeden z nás, ale nakoniec je to aj tak len jeden veľký obrázok. Skladačky by bez obrázku nemali význam, či účel, ale môžu existovať oddelene a každá má na sebe svoj vlastný obrázok. Ale ich konečná podstata a význam je v tom, že práve všetky pospájané tvoria jediný veľký a dokonalý obrázok.”

    (Neviem, kto vymyslel puzzle, ale dobrý bol 😀 )

    Páči sa mi

  4. Zdravim vsetkych,
    ospravedlnujem sa ze sem pisem nieco co sem nepatri, ale neviem najst kam to patri .-) ospustte mi otazky, som tu prvy raz tak este zatok
    1. Chcela som napisat Helar mailik ale neviem na nu najst kontakt, tak sa pytam ci je pristupny.
    2. Da sa sem zaregistrovat pod nickom, alebo sa pise len meno bez overenia ci patri tomu sitemu cloveku?
    vdaka za odpoved

    Páči sa mi

  5. Tak toto som si aj myslel. Co uz. Musime sa zmierit, ze sme len myslienka, alebo predstava.

    Tym, ze sa mi tu teraz moje tusenie potvrdilo mi asi vyfucalo chudatko ego … 😦

    Páči sa mi

  6. Mladý muž oslovil gurua:”Môžeš ma prijať za svojho žiaka?”
    Guru odvetil:”Keby si sa lepšie podíval do seba,zistil by si,že nepotrebuješ žiadneho gurua.”
    “A načo sú potom guruovia?”
    “Aby ti pomohli zistiť,že žiadneho gurua nepotrebuješ.”
    “Mládenec namietol:”Ale ty si pre mňa jasným svetlom.”
    “Tak som ťa oslepil,že nevidíš svetlo v sebe?”
    Mládenec sa spýtal:”Ako spoznám,že som našiel svetlo?”
    “Keď ťa už nikto v ničom nebude musieť klamať,keď pokojne znesieš každú pravdu.”

    Páči sa mi

  7. Tak teraz pravda
    Duša prišla k telu a telo k životu pre jeden účel, a tento účel je evolúcia. To znamená že všetci sa vyvíjate . Ale aby ste sa mohli rozhodnúť čím sa stanete, na to používate svoje vzťahy, a v tom spočíva radosť vytvárania vlastného já. Radosť poznávania vlastného ja a toto vlastné ja ste priviedli do tejto reality aby ste mali nástroje ktoré vám umožnia poznať kto skutočne ste a čo zo seba urobíte ku vzťahu ku všetkému ostatnému ,dlo by sa povedať že je to božská dychotómia lebo egocentrici poznajú boha lebo uznajú svoju posvätnosť a na tom základe uznajú aj posvätnosť iných,
    lebo ak to bude opačne tak tých posvätných zabijete zas … 😕 je to jasné…hi hi 😀

    Páči sa mi

    • snažil som sa to vysvetliť zo strany vášho vnímania a pocitov na zemi.. 😕
      lebo okúsili mäso mágov a nechutilo im… 😀
      a mlieko matky považujú za nedostatočné 🙂 treba pochopiť že sa nám tvorí, správne vytvárame si, alebo deje sa nám, to čo myslíme … je to dar tvorenia
      ktorý máme ,ale to som už spomínal, ale kybalion ešte mnoho ľudí nevie vstrebať
      a hlavne nevie pochopiť (myšlienka, slovo, čin) že toto mág nepozná , lebo myšlienka musí byť čistá aby sa čin ukázal vo svojej plnej kráse , to znamená úplne si veriť že je to tak … (príklad: Vo Vietnamskej vojne traja americký vojaci sa dostali do ukrutnej paľby ,pri tom už vedeli že to nie je dobré a tak snívali o svojom detstve na pobreží Floridy … boli to kamaráti z detstva .. a tak si povedali že než zomrú tak túto šťastnú myšlienku si zapamätajú . Tak že stalo sa …boli na pobreží Floridy … plne vyzbrojený aj s horúcimi samopalmi
      hi hi ale vojenský vedci to preskúmali a aj preto ich neobvinili ako zbehov. 😀
      Taká je sila “šťastnej myšlienky ” Peter Pan 😀

      Páči sa mi

      • … tak … presne takto to citim i ja … (verim, ze nielen citim, zadari sa i ten posledny krok, len nech je stale len a len cista myslienka … o to ide …) 🙂 🙂 🙂

        Páči sa mi

      • Nieee, poznanie je fajn, aj dokonalosť, aj láska nie je odveci 🙂 Ale že by som tu mala byť len pre to? A čo s tým “premieňaním” vibrácií??? O_o
        Jeden celok so všetkým, pomoc iným, splývanie s Božskou podstatou, napĺňanie Božieho zámeru… samé fajn veci 😀 . A teraz si predstav, že si sa nenarodil práve pre toto, no hrôza!!!

        Páči sa mi

      • A prečo myslíš že sa niekto narodil na “GAJU” veď je matkou a slnko otcom
        aby tieto vyššie ciele nepoznal ? 😀 KAŽDÝ sa narodil pre tieto veci nato aby túto krásu spoznal a ver že nie je to nemožné vyrásť do nadvedomia ,takúto vieru majú liečitelia, vedia že človek má byť celistvý a dokonalý
        a táto viera má moc prenášať hory a preto majú liečitelia moc liečiť aj na diaľku. Ver že myšlienka nepozná vzdialenosť… to poznám z vlastnej skúsenosti… lenže čim viac poznám tým viac aj zisťujem zložitosť poznaného hi hi 😀

        Páči sa mi

      • Ale ja nehovorím, že snažiť sa o dokonalosť nie je dobré. Ale keď si to zoberieš zo širšieho hľadiska, my už vlastne dokonalí sme- ako duchovné bytosti. No a nie? Inak toto je fakt haluz, ak sme ako “duchovia” dokonalí, načo teda zbierame tie skúsenosti? Hmm…
        A myšlienky? Jasné, že sa neratajú vzdialenosti 🙂 Čas a priestor sú len relatívne pojmy 🙂 A vibrácia chodí cez vibrácie… stále sa premieňa (kvantová fyzika) 🙂 … No jo a čím viac vieme, tým väčmi si uvedomujeme, ako toho vieme málo 🙂 Ale vieš, čo povedal Einstein? 🙂 Vedomosti sú obmedzené, ale predstavivosť objíma svet 🙂 🙂 🙂

        Haleluja 😀

        Páči sa mi

      • Kornelia1,

        dovolím si byť nejapne úprimná 🙂 … a ak sa ťa to dotkne, tak si napíš moje meno na papier a prepichaj ho špendlíkmi 😛 , uľaví sa ti…

        To, čo cítim z tvojich slov, je nesmierne ľudské – krásne a obmedzujúce súčasne. Už som tu niekde (je toho tak veľa, že som dávno sama stratila prehľad) písala, že ľudia majú rôzne úrovne rozvoja a sú pre nich vhodné rôzne cesty rastu. Ktosi kedysi pripodobil tento svet k obrovskému zábavnému parku, do ktorého sa “duša” príde učiť, ako funguje kauzalita a hmota – a popri tom, ako sa učí, premieňa energiu s nižšou vibráciou na energiu s vyššou vibráciou. Je to tu. V “reáli” to vyzerá tak, že na energii najnižšej vibrácie (asi skala) sa tvorí pôsobením trošku vyššej vibrácie (mikroorganizmov) energia vyššej vibrácie (=pôda). Na tejto energii sa rozvíja energia ešte vyššej vibrácie (=rastliny) a premieňajú najnižšiu možnú vibráciu (prvky) na vyššiu. Potom príde zviera a spasie rastlinu (premení nižšiu, rastlinnú vibráciu na vyššiu, živočíšnu). Potom v rámci potravinového reťazca človek kravu zabije a zje (premieňa ju na vyššiu energiu). A tým, že má v sebe Otcovu kreativitu a pracuje sám na sebe, svojou vlastnou snahou premieňa svoju vlastnú energiu na ešte vyššiu, aby vzostúpil.

        A teraz späť k zábavnému parku. Sme rôzne staré duše. Niektoré sú ešte bližšie zvieracej ríši a tak si nesmierne vychutnávajú novú možnosť slobodne si vyberať, čo sa v mojom živote stane. Iné si potrebujú vyskúšať svoju moc a zabezpečiť sa proti všetkému, čomu boli v minulosti ako energia bez vlastnej vôle bezbranne vystavené. Iné sú fascinované zhŕňaním všetkých krásnych vecí. Ďalšie sú posadnuté vytvárať si vzťahy s ľuďmi. Ešte iné chcú mať pocit, že sú užitočné. A zasa ďalšie sú tu už tak dlho, že ich všetko otravuje a už nechcú byť “duše v zábavnom parku” a hrabú sa ešte vyššie.

        Ak sme neprešli celú túto cestu, len zriedkavo budeme ochotní akceptovať myšlienku, že sme len časť niečoho iného. Celý náš pobyt v zábavnom parku je totiž jeden obrovský proces individuácie: najprv sme svorka, potom si tvoríme individualitu a postupne sa jej zbavujeme a vraciame sa späť k celku. A od toho, kde v tomto individuačnom procese sa nachádzame, závisí, čo je pre nás hodnotné.

        Pre teba je pravdepodobne ešte nevhodné opustiť zábavný park. Rezonuje tam veľa zo spoznávania a vytvárania vzťahov a vychutnávania. Ale ubezpečujem ťa, že keď si raz túto potrebu nasýtiš, preješ sa jej a v jednom z budúcich životov začneš veľmi intenzívne skúmať, kde sú dvere s nápisom “východ”… 😛

        Zdraví majster stručných komentárov.

        Páči sa mi

      • Ahoj Helar 🙂

        Nie, nedotklo sa ma to, ale dostala som dobré “kvapky” 😀 Vieš, beriem ťa v mnohých ohľadoch za staršiu, múdrejšiu a tú, čo je duchovne vpredšie (ak sa to tak dá charakterizovať) 🙂 .Keď nad tým tak rozmýšľam, už len to, že si napísala niečo mne beriem ako veľkú poctu 🙂 .
        Odpovede ti budem “odsekovať” tj.- ako osek 1. a pod. , aby to bolo jasnejšie.
        Ods. 2. – No neviem, či je to normálne, ale ja so sa našla vo všetkých príkladoch 😀 Niekedy ma to všetko úplne fascinuje a nikedy som už týmto životom unavená. Skôr by som ale povedala, že už dosť dlho som posadnutá hlavne spoznávaním samej seba a hľadaním svojich “koreňov” 🙂 Som plná toľkých protikladov, že ma to niekedy vytáča, lebo by som bola rada skôr vyvážená, ale ako sa blížia moje 22. narodky, začína to byť lepšie a preto sa teším 🙂
        Ods. 3. – Popravde, rada “rešpektujem” myšlienku, že som časť niečoho iného 🙂 Jasné, že sa považujem za individualitu, ale ako idividualita si uvedomujem (hlavne z duchovného hľadiska), že chcem pomáhať. Pretože ak dostávam lásku a pomoc, taktiež ju musím “vrátiť späť”. Pred tým som to pochopila tak, že je to v určitom zmysle ako “každí je tu sám za seba”. Ale nikto tu tak nie je, sme tu všetci pre všetkých, pretože len ako celok, ktorý podporuje určitú myšlienku (napríklad dobro) a pomáha častiam, ktoré sú slabšie a potrebujú sa rozvynúť, sme schopný docieliť jednotu. Iba vtedy, ak si toho bude každí vedomí a bude každí ochotní pomôcť. V určitom zmysle je to ako úloha anjelov. Myslím, že v každom je dobro (či je to napríklad vrah) a nikto nie je odsúdený na zánik, len niektorí potrebujú viac času, aby si to uvedomili a stali sa vedome súčasťou celku. Neviem, ako to súvisí, ale zaoberám sa myšlienkou, že to čo vzniklo sa musí vrátiť tam, kde to vzniklo. Lebo energia nezaniká, len sa transformuje.
        Ods. 4. – Neviem, či je pre mňa vhodné, alebo nevhodné byť v “zábavnom parku” a skutočne máš pravdu, teraz som v tej etape “spoznávania, vytvárania vzťahov a vychutnávania” , ale je to len etapa. Nakaždý pád, veľmi sa mi páči jeden údajný Ježišovích výrok: “Buďte ako deti” a tak sa snažím pristupovať k životu aj ja. S otvorenými očami, mysľou, srdcom aj dušou 🙂 V určitom zmysle som idealista a verím, že svet má určite aspoň potenciál byť ideálny 🙂 A na druhej strane, mám rada, keď sú ku mne ľudia “nejapne úprimní” 😀 pretože len tak sa učíme- ak si nevieme vlastné chyby uvedomiť sami, musí nám ich niekto ukázať 🙂 a ja to beriem všetkými desiatimi 🙂 A posledné dve veci- 1. má pocit, akoby bol celý môj duchovný vývoj akosi “zrýchlený” , akoby som mala v tomto živote spoznať všetko a 2. určite som veľa vecí zabudla a vynechala. Niektoré som ani nevyjadrila presne tak ako som chcela, lebo klasická reč sa mi zdá viac obmedzená ako napríklad komunikácia cez myšlienky, tak ale čo už 🙂 Aj tak som strašne zvedavá, čo mi na to povieš 🙂 A dúfam, že sa nehneváš, alebo niečo. Nič som nemyslela v zlom.

        Pekný deň 🙂

        Páči sa mi

      • Kornelia1,

        vraj “staršia”! Pch! Budem si musieť zohnať iný krém proti vráskam! 😀

        Čo sa týka tvojich postrehov, nemôžem ti na ne povedať nič. Ja som len jeden uhol pohľadu. Je to tvoj život a sama sa v ňom musíš zorientovať – toto ti nikto z pliec nevezme.

        Celý vesmír pulzuje. A tak v ňom pulzujeme aj my: expanzia – kontrakcia – expanzia – kontrakcia… Možno tie expanzie sú vždy o niečom inom, ale pravdu máš – v tých kontrakciách sa vraciame do Zdroja.

        Ešte k tomu Ježišovmu výroku “buďte ako deti”. Mám pocit, že tým mohol myslieť aj “buďte bez predsudkov, vnímajte všetko, nielen to zjavné; všetko je možné a všetko je negociovateľné”.

        Páči sa mi

      • Helar 🙂

        A však vieš, že toho Ježiša som tak nejak myslela 😀 Hlavne otvorený- dúfam, že aspoň na 4 prsty 😀
        Vrásky nerieš, duch vrásky nemá 🙂 🙂 😉
        No hej, učiť sa z vlastných skúseností je fajn, len je to dlhááá cesta… ale garantujem, že tie veci potom už nezabudneme 🙂 (Asi pre to je to tak vymyslené… hmmm… )
        Mno, tak predsa sme u Boha 🙂 Aspoň niečo 😀

        (viem, že niektorým sa zdá môj humor hrubý, alebo jednoducho neslušný a nemiestny… ale stále je to humor, však kam by sme bez neho dospeli 🙂 )
        (Helaaar? Inak, mám sa spýtať na jednu vec, raz som o tom písala v odpovedi Aurawiewerovi, ale nechcem takto verejne, lebo ma ešte vypískajú, že si namýšľam a lepšie znesiem, keď to spravíš ty osobne a len v súkromí 🙂 🙂 Otázka znie- ako? )

        Ď. 🙂

        Páči sa mi

  8. Helar krasny pribeh az mi stali vlasy dupkom. Ako vyzerala Gaia? Obdivujem ta ze vies takto meditovat. Ja myslim ze za hranicou vesmiru je to take zlozite pre nasu mysel ze sa tam vsetko zhmotnuje tak nabuduce si daj pozor aby sa ti nieco nestalo. Ahoj a vela stastia.

    Páči sa mi

  9. Velmi zaujimava skusenost ,co ma napada ako prve, otec je to druh energie cez ktoru si len tak preletela …ake jednoduche a dalsie vysvetlitelno nevysvetlitelne huspenina zelena…Myslis ,ze to bolo realne co si videla alebo, to bol tvoj pohlad a vec…asi tak to vyzera… rozne energie ,medzi ktorymi treba vediet rozlisivat….Hmmm mam pocit ze si blizko nejakeho odhalenia…doleziteho pre nas vsetkychhh …tos do toho .

    Páči sa mi

    • pripomína mi to morskú ulitu – je úžasne dokonalá, jednoduchá a pritom zložitá s potenciálom nekonečnej špirály, zvonka nádherne farebná, za každým závitom nasleduje ďalší a ďalší a vo vnútri tiež nie je šedivo a ani pusto – je tam perleť opalizujúca všetkými farbami, ale perleť nie je to najvzácnejšie, lebo pod perleťou, ale i všade okolo je život …

      Páči sa mi

    • Jozef,

      pri týchto veciach mám pocit, že sa prenáša princíp, ktorý si my v svojej hlave premietneme na vyhovujúci obraz. To by mi vyzeralo ako logický postup. Na druhej strane, viem, že niektoré miesta v anjelskej “krajine” vnímajú rôzni ľudia nezávisle od seba podobne (“vodopád”, “akašický záznam”) a pri čítaní Castanedu som zistila, že to, čo popisuje, som niekedy videla tiež.

      Takže konečná odpoveď znie: neviem. 😛

      Páči sa mi

  10. cau Helar,
    dufam, ze nevadi, ze tykam. Mam par otazok. v tvojom zazitku Gabrel vravi, ze uz nkto ini podobni nam nejestvuje, ale predtym si v jedom clanku pisala, ze si navstivila nejaku planetu zo zelatiny ci z coho a dostala si sa do kancelarie nejakeho tam toho tvora. tak sa prosim ta este povypytuj na to, ako to teda myslel.
    A chcem sa este opytat na energie, ze mame volovu, emocionalnu, mentalnu. No viem, si predstavit, na co je volova, ze clovek vie dokoncit, co zacal. Emocionalna, je to ako velmi clovek dokaze prezivat veci, svoje pocity, ale neviem, na co je mentalna energia, ci to suvisi s myslenim, ako mozgom, inteligencou alebo je to vlastne predstavivost, co vsetko si clovek dokaze predstavit.
    A dalej nemame aj nejaku duchovnu energiu, energiu duse?
    Tak ako mi to mozes vysvetlit, budem rada.
    Dik.

    Páči sa mi

    • Ahoj, sorry, že odpovedám ja, Helar to určite spraví tiež 🙂 Ale teda: mentálna je duchovná, emocionálna je pocitová (cez city), ale vôlová, to som aj ja zvedavá… 🙂

      Páči sa mi

    • Leloa,

      neviem o planéte zo želatíny, takže A. moja skleróza je horšia, ako si pripúšťam, alebo B. bol tam niekto iný a napísal to do komentárov. Tipovala by som na Čikiteta, ten tak veselo “cestuje”. Ja chodím viac-menej len vždy na tie isté miesta.

      Tie tri energie: sú to rôzne kanály, cez ktoré človek komunikuje so svetom okolo seba. Cez ktoré prijíma a spracováva informácie a cez ktoré riadi svoju vlastnú životnú energiu. Každý z nás má všetky tri, ale v rôznom množstve. Podľa toho, ako sú rozvinuté, má svoju vlastnú osobnosť a svoju vlastnú cestu. O tomto hovorí typológia zvaná Enneagram.

      Anjeli ako “operačný systém” sú napríklad prevažne vôľová energia (mať úlohu a zariadiť ju, ísť a zistiť fakty a urobiť z nich závery). Niektorí medzi nimi ako Yovmiel alebo Raziel sú však prevažne mentálna energia (a medzi ľuďmi napríklad istá helar 🙂 ) a fungujú tak, že si svet vymodelujú v svojej hlave a tam v ňom prehrávajú rôzne scenáre, pričom nepotrebujú vidieť, že sa výsledok dostavil, pretože im stačí mať vnútornú istotu, že by sa dostavil, keby… 😀 No a posledná energia je emocionálna (vzťahovo orientovaná) a veľká časť ľudstva sa tiesni práve tu. Je to dané stupňom ich vývoja – píšem o tom vyššie v odpovedi Kornelii1. Zvierence sú podľa mňa kombinácia mentálnej a vôľovej energie, ale to ešte nemám vôbec premyslené 😀 .

      Naša “duchovná” energia je naša schopnosť tieto rôzne energie kombinovať a zlaďovať a rozvíjať sa v súlade s cieľom našej duše (a teda najprv sa naučiť ju počúvať, čo ide len vtedy, keď sú energie pekne vyvážené a kanál je plne otvorený). Kombinácia týchto energií totiž tvorí náš komunikačný kanál s prostredím i vyššími bytosťami a podľa toho, ktorá energia prevláda, také prostredie prevažne vnímame – ľudí a čo si o nás myslia a či sú priateľskí alebo nepriateľskí (emocionálna), či veci fungujú ako systém, čo je príčina a čo je následok a aká kauzalita je medzi prvkami (mentálna) alebo či sa dosahuje to, čo treba, aby sa dosiahlo: pre mňa i pre iných, a či sú príležitosti vyrovnané a každý má šancu prejaviť sa (vôľová). Viac o tom nájdeš tu: https://eprakone.wordpress.com/2007/12/26/bosoracke-videnie/

      Páči sa mi

    • Ahoj Leloa,

      to s tou kancelariou som bola ja. Bolo to napisane na angelariu. Tie bytosti tam ale neboli nam podobne, polietala som par planet patriacich k inym hviezdam a nam podobne bytosti som tam skutocne nevidela.
      Sme proste jedinecni 😉

      Páči sa mi

  11. mila Helar,
    so srdca dakujem za strucny komentar … “step by step” som sa “zadelila” … uzasne komenty, fantazia, vdaka, toto je to orechove 😉 (za seba vravim, aby som zase niekoho nahodou neurazila :p alebo cosi podobne … VDAKA ZNOVU) …

    naplneny den 🙂 do maxima, chichiii 😉

    Páči sa mi

  12. ahoj, helar, alebo aurik,
    poslal ma za vami filip, len neviem kde by som vas chytila, mozes sa prosim pozriet na “Navod ako zacat kyvadlovat”, prosila som filipa o radu, odkazal ma na vas dvoch, ak vyjde cas, skuste, dakujem

    Páči sa mi

  13. Krasny pribeh tesim sa s vami. Ja mavam mnoho zaujimavich pocitov a vidin, a rad by som sa podelil o ne a porozpraval z clovekom, ktory ma nevysmeje, ale poradi.

    MERKABA S VAMI

    Páči sa mi

Povedz svoj názor