Pre mňa je Om Namo Bhagavate Vasudevaja jedna z vzostupových mantier. Obvykle sa jej hovorí “mantra pre božské v nás”. Spája sa s ňou pekný príbeh o Narasimhovi, ktorý však začína oveľa skôr. Ja ho poznám z humorného prerozprávania Thomasa Ashley-Farranda.

Kedysi si Narayana zaľahlo, že si podrieme, a poverilo dvoch služobníkov, Džaju a Vídžaju, aby ho nebudili. Ale na Zemi začali nejaké problémy a indickí riši (mudrci) sa vybrali požiadať Narayanu, aby s tým niečo urobilo. Džaja a Vídžaja ich odmietli k nemu pustiť a riši ich prekliali, aby ich Narayana odvrhlo.

Keď sa Narayana zobudilo, obaja strážcovia mu povedali, čo sa stalo. Narayana sa zamyslelo a potom im povedalo, že im dáva na výber: budú musieť ísť na Zem žiť ako obyčajní ľudia 100 inkarnácií alebo ako démoni 10 inkarnácií. Obaja strážcovia chceli byť čo najskôr späť s Narayanom a tak si vybrali, že pôjdu žiť 10 inkarnácií ako démoni.

No a tak sa narodili do pozemskej existencie. Jeden z nich bol démon Varaha a druhý démon Hiranjakašapú.Varahu zabil boh Višnu, Hiranjakašapú prežil a znenávidel Višnua. Začal sa mu mstiť, prenasledoval všetkých rišiov i kňazov a kto ho odmietal uctievať, toho nechal zbičovať. Rišiovia utiekli do lesov ako pustovníci. Hiranjakašapú si podmanil aj bohov a stal sa zvrchovaným vládcom. Oženil sa a narodil sa mu syn, Prahalad(a). Čo nikto nevedel: v Prahaladovom vnútre stále dookola bežala Višnuova mantra Om Namo Bhagavate Vasudevaja.

Ako chlapec rástol, poslali ho do školy. Jeho otec chcel, aby sa naučil, ako poraziť nepriateľa, ako používať zbrane, ako si podmaňovať kmene a podobné. Po niekoľkých rokoch učenia si ho Hiranjakašapú zavolal a povedal:

“Nuž, synu, a čo si sa naučil?”

Nuž, Hiranjakašapú bol strašidelný démon s červenými očami, plnými zúrivosti, ktorá každou sekundou hrozila vybuchnúť. Keď si zavolal Prahalada, očakával, že mu bude hovoriť o dobýjaní. A povedal:

“Synu, povedz mi, čo z tvojho celého doterajšieho štúdia bolo najdôležitejšie!”

A Prahalad sa uklonil a povedal:

“Najdôležitejšie je: Sklaniam sa pred cieľom všetkých bytostí, príčinou všetkých príčin, Narayanom, ktoré je bez začiatku, stredu či konca, ktoré v podobe Brahmu tvorí svet, v podobe Višnua ho zachováva a v podobe Šívu ho ničí a znova mení na spirit. Sklaniam sa pred tým, čo nepribúda a neubúda, skláňam sa pred večným!”

Hiranjakašapú vypenil od zúrivosti:

“Čo za nezmysly mi tu bľaboceš! A či nevieš, že mám ochranu samotného Brahmu?!”

A skutočne ju mal: keď Višnu zabil jeho brata, Hiranjakašapú začal trénovať, aby bol taký silný, že dokáže zabiť samotného Višnua. Odišiel do lesov a podrobil sa prísnym spirituálnym disciplínam. Robil to tak dlho, až z jeho hlavy vyšľahol spaľujúci plameň a začal páliť Nebo. Bohovia sa vyľakali a bežali za Brahmom, aby problém nejako vyriešil. Brahma šiel za Hiranjakašapúom a povedal:

“Vedieš si úžasne. Požiadaj ma o niečo a dostaneš to.”

Hiranjakašapú neváhal, nazval Brahmu “starý otec”, poďakoval mu a povedal:

“Ó, starý otec, nedovoľ, aby ma niekedy zabilo niečo z nasledovného – úder alebo bodnutie nepriateľskej zbrane, blesky, práchnivé kmene stromov,  vysoké hory, oheň, voda; osloboď ma od zraniteľnosti zo strany bohov… nech ma nikto nezabije ani vnútri, ani vonku, ani vo dne, ani v noci, ani človek, ani zviera.”

A Brahma povedal:

“Dobre, bude ako si želáš. Po najbližších 96.000 rokov bude tvoja žiadosť naplnená a budeš mať zvrchovanú moc.” 

Toto bol Brahmov prísľub Hiranjakašapúovi a keď Hiranjakašapú počul, ako Prahalad ospevuje Narayanu miesto jeho, mocného a neporaziteľného démona, rozpálil sa do žerava. Poslal Prahalada preč, aby ho znova učili a Prahalad sa vrátil a znova len ospevoval Narayanu.

Nakoniec to démona prestalo baviť a rozhodol, že jeho vlastného syna treba zabiť. Vyslal sluhov so zbraňami, aby zabili Prahalada. Ale Prahalad povedal:

“Božie žije vo všetkých zbraniach, vo vás i vo mne – a keďže toto je pravda, vaše zbrane mi neublížia.”

A sluhovia ho nedokázali zabiť, nech sa aj sebaviac snažili.

Nuž, je to dlhýýýýýý príbeh… Snažili sa ho zabiť rôznym iným spôsobom: jedom, uhryznutím hada, mágiou, upálením, utopením – ale Prahalad zakaždým vyviazol bez úhony. Nakoniec Hirnajakašapú prikázal svojim mágom, aby skombinovali svoje sily a zbavili ho Prahalada. Ale Prahalad len povedal:

“Vaše počiny mi neuškodia. Božie je v nás všetkých.”

A kúzla sa od neho odrazili a padli späť na hlavy mágov a zničili ich na prach.

Lenže Prahalad bol božia duša. Padol na kolená a zvolal:

“Narayana, Narayana! Ušetri ich, ó Nekonečný! Ak je to pravda a prenikáš celým svetom a chrániš, ak si Všadeprítomný a v každom z nás, a pretože ja myslím na svojich nepriateľov aj vtedy, keď vzývam teba, pretože neexistuje oddelenosť medzi nami… nechaj ich žiť, pretože necítim nevraživosť k tým, čo sa ma snažili zabiť!”

Keď slová dozneli a on sa dotkol popola, mágovia vstali z popola, zopli ruky v zbožnej úcte pred ním a priali mu dlhý a ničím nerušený život.

Prahaladove motlitby však pokračovali. Modlil sa, aby ho jeho otec miloval, hoci sa ho snažil predtým zničiť. A pod silou “Om Namo Bhagavate Vasudevaja” sa jeho otec zmenil! Ešte stále síce zostal démonom, ale už svojho syna prestal nenávidieť…

Ale zlú karmu, ktorú Hirnajakašapú vytvoril, bolo treba vyvážiť. O tom však viac inde… 🙂

Mantra “Om Namo Bhagavate Vasudevaja”  (volá sa aj dvādaśākṣara-mantra) je vzývaním toho božieho v nás, v každom tvorovi a v každej veci, oslava toho, čo nás spája, nie toho, čo nás oddeľuje. Má dve použitia, o ktorých viem:

• ako vzostupová mantra, ktorá vyťahuje z nás to najlepšie a robí z toho náš bežný stav existencie (zmieruje nás so svetom a ruší náš pocit oddelenosti a ohroziteľnosti)
• pre bezdetné páry sa používa ako prosba, aby počali “božie dieťa” (tu si myslím, že páry, ktoré nemali mať deti a chcú ich mať, si takto vyprosia dieťa, ktoré má síce ľudské telo ale dušu vyššej bytosti).

No a pretože nič nie je lepšie ako príklad, tu je moja obľúbená verzia tejto mantry:

Deva Premal ju naspievala trochu inak:

a Indovia ju spievajú nejako takto:

A celkom na záver malá irónia osudu: všimli ste si, že Džaja a Vídžaja chceli byť radšej 10 inkarnácií démonmi, aby sa čo najrýchlejšie dostali späť ka Narayanovi? A čo urobil Hiranjakašapú v svojej prvej inkarnácii? Postaral sa, aby žil v pohode 96.000 rokov… Takže dávajte pozor, čo si prajete – mohlo by sa to naplniť! 😛

Ja túto mantru používam vtedy, keď mi chýba energia, keď mám strach alebo inak stojím pred neriešiteľným problémom. Použila som ju intuitívne a zistila som, že zaberá. Keď som sa pýtala Gabriela, povedal, že mi dočasne prepožičiava Otcovu energiu na prekonanie situácie alebo navýšenie mojej vlastnej energie. Povedal mi, že ju mám spievať zakaždým, keď mám pocit, že už nevládzem ďalej.

A to vám poviem – spievala som ju už nespočetnekrát! 😕