Aké schopnosti vlastne máme?

ian-britton-waves.jpgObvykle by som nekopírovala otázky a odpovede z jednej stránky na druhú, ale na Mračnej hore práve odozneli nejaké otázky, ktoré by mohli vyštartovať zaujímavú diskusiu. Keď som na ne odpovedala, uvedomila som si, že som síce povedala svoj názor, ale zatiaľ som sa nedozvedela názory iných ľudí – nepoučila som sa. Mračná hora je menej navštevovaná ako Minigrimi a tak prenesiem túto tému aj sem:

Otáznik napísal: “Mila Hellar, v tretej ceste , cize v ceste magie ste uvidla len co to bude az to bude. Ale odkial sa to mam vsetko naucit ked ste tam nenapisala nic ine? Napr. prevtelovanie”

Pridal sa k nemu aj Romik s mimoriadne “zapeklitou” úvahou: “Zdravim, Helar… Aj ja sa pripajam k otazke, ktoru polozil otaznik vcera… Okrem toho budem rad, ked sa spolu so mnou zamyslite nad tym, co vsetko dokaze clovek -ak ho este mozem nazvat clovekom- s dokonale rozvinutymi schopnostami v oblasti snivania a nasledneho zasahovania do reality. Ak pripustime, ze v dejinach ludstva sa vyskytlo aspon niekolko takychto jedincov, mohli velmi vyrazne ovplyvnit dianie na tejto Zemi… Mohli zmenit buducnost v prospech seba, ale aj ostatnych.
Myslite,ze sa toto aj realne udialo? Ze vyznamne udalosti, ako boli vojny ci naopak obdobia mieru ovplyvnili aj takito jedinci? Je to velmi zaujimave a dych vyrazajuce.. Clovek je tymto postaveny na uroven nadcloveka, bytosti s bozskymi schopnostami. Uvazujem, ci toto vsetko nie je len zbozne zelanie vsetkych magov a mystikov, ale ci sa to aj niekomu vobec podarilo…. Je to v podstate ta najsilnejsia zbran, ale i liek v rukach cloveka,aku kedy mal. Myslite, ze mame az takuto moc?” 

Tak som si pred chvíľou sadla, trištvrtehodinu som písala a mazala a znova písala 😛 , až som sa dopracovala k takejto odpovedi pre Otaznik: “Táto stránka (=Mračná hora) nie je určená pre “poskakovanie” z predmetu na predmet… Fuj, to znie ale poučovačne! -P Nie, naozaj, robím to postupne, nech si ľudia najprv vybudujú odstup od svojho ega s jeho emocionálnymi poryvmi, potom nech si zvýšia energiu na úroveň, s ktorou sa dá niečo robiť, a až potom nech idú na prevteľovanie a babranie cudzej energie… Inak budú výsledky veľmi otázne! Práve včera som videla na ProSieben záznam z pokusov s psychokinetikom, ktorý v závislosti od toho, koľko energie mal, buď vedel alebo nevedel prejaviť svoje schopnosti. Tie schopnosti, ktoré sú popisované, máme vrodené, ale neaktívne – to znamená, že z času na čas sa nám ich podarí uplatniť, ale to je na figu, ak to nevieme urobiť cielene a vtedy, kedy potrebujeme!”

A to už je prechod k Romikovi: “Asi použijem jeden príklad, ktorý som riešila pred pár dňami. Istá kočka mi napísala svoj sen, kde sa vrátila do minulosti a povedala svojim rodičom, ako sa bude vyvíjať budúcnosť. Hlavne otcovi, ktorý ju bíjaval ako dieťa. A on odložil remeň. Keby mu to nebola v sne povedala, jednak by nevyhojila svoju vlastnú traumu, ale čo je dôležitejšie – možno práve tým zmenila budúcnosť. Možno teraz, keď sa to dozvedel (cez podvedomie a sny sme spojení všetci navzájom), prestane biť. Skúsme modelovať, čo by sa stalo, keby sa to nebol dozvedel: stĺkol by vnuka, vybudoval by v ňom agresivitu a bezmocnosť, ktoré často vedú ľudí k tomu, že útočia na iných – hlavne na slabších. Vnuk by sa mohol dostať do zlého prostredia, odmietla by ho dajme tomu nejaká žena a on by sa obrátil proti všetkým ženám a nielenže by ich tĺkol, ale by sa z neho mohol vyvinúť “masovkár” – odchytával by ich a vraždil. A povedzme, že by ho chytili až pri šestnástej vražde… (To je horor, čo? -) ) Takto, keď to ona v sne povedala otcovi, je šanca, že otec si to zapamätá a niečo vnútri sa zlomí. Prestane biť svojho vnuka, nevybuduje v ňom agresivitu a vnuk bude schopný vytvoriť si normálny chodivý vzťah a nebude na nikoho útočiť. Takto možno jediným snom zachránila šestnásť životov… a nikdy sa to nedozvie, lebo táto vývojová možnosť nenastane.

Podľa mňa každým naším počinom aktivujeme v energetickej sieti body a udalosti v životoch istých ľudí – a oni robia to isté. Ak zmeníme počin, aktivujeme iné body, iné udalosti, iných ľudí. To, čo sme schopní vnímať, je len toto aktivované “teritórium” – mapa nášho života. Ale niekedy sa nám stáva (v snoch alebo keď máme “vypnuté” rozmýšľanie), že sa k nám dostanú signály od ľudí, ktorí ich nemohli vyslať (napr. už sú mŕtvi) – ale keď sa podľa nich riadime, zistíme, že sme sa vyhli obrovským problémom! Takéto situácie som už zažila. Priznám sa, neviem si momentálne spomenúť, či som už zažila aj situáciu, v ktorej som si poslal signál sama sebe… Mám pocit, že áno, ale to je len pocit, nie spomienka!

V podstate každé rozhodnutie potrebuje istú vyššiu úroveň energie, inak ho neurobíme. Takže hocikto – a tým myslím skutočne hocikto – je schopný meniť beh sveta, teda budúcnosť. Na menenie minulosti je treba oveľa viac energie – musíte sa dokázať presunúť späť – a problém je, že nikto z nás okolo toho človeka si to neuvedomí, pretože pre nás je to v danom okamihu jediná realita, ktorú poznáme… Dokonca si myslím, že ak niekto zmení minulosť, neuvedomuje si to od toho bodu ani on sám. Je to, akoby sa celý náš život prepočítal spätne s inými premennými a vytvoril inú verziu mapy života – jedinú, ktorú si kedy budeme uvedomovať.

Teraz ešte jedno: “človek je postavený na úroveň bytosti s božskými schopnosťami”. Ak sa vnímame ako izolovaní, individuálni, tak môžete mať tento pocit. Ak sme všetci len uzlíky na nitkách energie, tak sme súčasťou božského, nie niečím stojacim izolovane mimo. Momentálne čítam Arjunu Ardagha a ten má krásne prirovnanie: sme vlny na hladine oceána. Božské je oceán. Každý jedinec je vlna. Možno sám seba identifikuje s vlnou, ale to nič nemení na skutočnosti, že je súčasťou oceána a má všetky vlastnosti a schopnosti oceána… Možno ich nepoužíva – ale má ich.”

Dobre, takže teraz poznáte môj názor, ale ja by som rada spoznala váš – hlavne na Romikovu otázku. Neostýchajte sa, píšte – pamätajte, viac hláv, viac kapusty! 😛 (Inými slovami: neexistuje hlúpy názor. Existuje len nepovedaný názor. A každý nepovedaný názor je premrhaná príležitosť zas o kúsok podrásť…)

102 thoughts on “Aké schopnosti vlastne máme?

  1. Dobry den!! prirovnanie s oceanom je podla mna uplne vystizne:) k romikovej uvahe…clovek podla mna dokaze robit nevidane veci, najma prostrednictvom dvojnika..ale myslim si ze tento svet ma nekonecne vela moznosti a okolo nas je obrovske mnozstvo druhych svetov..a ked uz raz otvorime branu do nich, vytvorime si prostrednictvom snov dvojnika( na co treba mnozstvo usilia a energie) prestane nam zalezat na tom svete v ktorom sme(alebo ktori momentalne vnimame) a nieco take ze presunut sa v case spat bude pravdepodobne stat fakt velke mnozstvo energie a pre takeho cloveka to bude zbytocnostou pretoze podstata exitencie sa uplne zmeni…takze myslim si ze ano taki clovek by dokazal ovplyvnit dajme tomu aj dejiny ale tym ze sa stal tym co je, muselo mu prestat zalezat na tychto veciach, takze dejiny nemeni ani nad tym neuvazuje, lebo tym ze je takym, akym je sa toho vzdal..myslim ze na tychto cestach si clovek moze vybrat slobodu alebo moc.a najvacsim paradoxom je ze najvacsiu moc bude mat aj tak ten ktori si vybral slobodu, len tu moc nebude zneuzivat:)tolko moj nazor:)

    Páči sa mi

  2. skvele Helar, ako vzdy!! 🙂
    mna napada jedna vec- napisala to Louise Hayova, ze sa vlastne spajame s ludmi, ked nieco robime a oni robia to iste. Napr. pri meditacii sme spojeni so vsetkymi, ktori medituju, na celom svete. I myslienkami, take ake mame spajame sa s ludmi, ktori maju rovnake myslienky. To ma napadlo k tejto vasej vete.

    Podľa mňa každým naším počinom aktivujeme v energetickej sieti body a udalosti v životoch istých ľudí – a oni robia to isté.

    Dalej tiez s vami suhlasim, ze vsetky tieto vlastnosti mame vrodene, teraz ma napadlo, preco ich “zabudneme” ked dospejeme…myslim, ze to tak ma byt. Ako ste napisala i vy a suhlasim, clovek ma bohuzial v sebe dve stranky, nazvem to podla seba- hada a anjela, resp. zlo a dobro, ego a “srdce”- vsetci viete co myslim. Bohuzial prave vdaka svojmu egu, ked si vycibri svoje schopnosti spat, ho to moze zvadzat na zlu cestu, ovladat, manipulovat, sam pre seba. Prave tieto schopnosti su vsak urcene na nieco uplne ine. Je to v poriadku, pokial ich vyuziva pre seba- zdokonaluje sam seba, spoznava sa atd. ale myslim ze casom mu to uz nebude stacit a pokusi sa manipulovat a ublizovat ludom, vchadzat im do snov, citat myslienky atd.

    Mame ovela vacsiu moc nez si dokazeme predstavit, ale mam pocit, ze nam ju ti hore po narodeni odobrali a vedeli preco. Akoby sme im pocas zivota museli dokazat, ze si ju zasluzime a budeme s nou vediet spravne narabat…
    Tu nejde iba o “magicke” schopnosti !!! Urcite poznate vo svojom okoli velmi vela ludi, ktori maju velku moc- napr. Hitler, bol vyborny manipulator, dokazal zmanipulovat mnoho ludi, bohuzial zlym smerom!!
    Mnoho ludi ma moc myslienky, moc slova, moc srdca…. Mame velmi velku moc, mozno je “pruser” 🙂 to, ze mnohi si to neuvedomuju a tuto svoju moc rozhadzuju okolo seba na vsetky strany, nevedomo co sposobuju.
    Preto tvrdim ze zaklad kazdeho bosoraka ale aj kazdeho cloveka, je v prvom rade spoznat sam seba!!! Dokonale sa poznat…aby sme svoju energiu nerozhadzovali len tak vokol seba, pretoze tym mnohim mozme ublizit, ale aj pomoct, zalezi ako tuto svoju moc pouzijeme, ako vysleme svoju energiu- myslim, ze cim sa clovek sam seba lepsie spozna, tym cistejsie a presnejsie a ovela silnejsie zo seba vypudi energiu ( je to akoby sa vam cvikom prestala triast ruka a vy zamierite a zasiahnete presne ciel). Pretoze vsetko je energia, slovo, myslienka….. I slova by sme mali velmi dobre zvazovat aj svoje myslienky, poznam cloveka, ktory na co si pomysli to sa splni- musel sa naucit narabat s touto svojou mocou a davat si pozor na svoje myslienky.
    Tak teraz neviem ci nejdem uplne od veci 😀

    Páči sa mi

  3. ja si myslím, že čím viac vieme, tým viac vidíme súvislosti. dokážeme sa na veci pozerať z väčšieho nadhľadu a vidieť (a nie len tušiť alebo veriť), že všetko sa deje z nejakého dôvodu. a preto si myslím, že ľudia, ktorí vedia, nemajú potrebu ovplyvňovať dejiny alebo druhých ľudí, lebo vedia, že to, čo si zvolili prežiť, im má pomôcť v raste, nech to aktuálne vyzerá akokoľvek zle.
    čo sa týka schopností, myslím, že je to rovnaké, ako s bežnými schopnosťami – keď sa rozvíjajú, tak sú stále silnejšie a užitočnejšie a keď nie, tak sa zmenšujú a miznú.
    a čo sa týka ovplyvňovania sveta, tak všetkým odporúčam, aby si pozreli film zeitgeist. tam uvidia, ako ľudia ovplyvňujú svet a nepotrebujú na to žiadne prebudené ani neprebudené schopnosti…

    Páči sa mi

  4. Ja si myslim ze clovek dokaze cokolvek. Nastastie jeho mysel je uvaznena a preto robime to co robime. Chceme svoju mysel oslobodit a stat sa panmi vlastneho osudu. Co sa tyka buducnosti nemali by sme ju menit aj keby sme mohli lebo (len tak medzi nami :)) ako by to vyzeralo keby sme kazdy menili svoju buducnost. Potom by sme uz ziadnu buducnost nemali. Zapamatajte si jedno: nepotrebujeme schopnosti aby nas zivot bol krajsi, lepsi alebo (co ja viem) hodnotnejsi. Kazdym dnom mame sancu byt lepsi a napravit chyby urobene v minulosti. Je len na nas ako sa k problemom postavime. (ale predsa len ovladat urcite schopnosti to by nebolo zle 🙂 co vy na to???)

    Páči sa mi

  5. Som už stredná generácia a mám pocit,že moja vôľa ani želanie nikdy neovplyvnili to, čo sa v skutočnosti stalo. Akoby som mala len také zdanie toho, že to je na mne. Udalosti si aj tak žili svojím životom, mne zostalo len nasledovanie. Tak asi posledných 10 rokov som dokonca nadobudla presvedčenie, že moja existencia bola akosi vopred naplánovaná, pretože: nedostala som do vienka talent na nejakú činnosť, ktorá by mala úspech, nie som charizmatická ani krásna – zrkadlo nepustí, nedokázala som si získať priateľa/ku, ktorý/á by ma podržal/a v dobrom aj zlom, nenarodila som sa do hmotného dostatku, ani ho nedokážem nadobudnúť svojimi schopnosťami – tým samozrejme nechcem povedať, že je to to najdôležitejšie, o čo som sa snažila. Ale ocenenie je motív. Preto, ak aj nejaké schopnosti mám, zostali utajené. Ako ich má jeden objaviť? Vnútorný vesmír človeka je dôležitý pre neho samého, spokojnosť so sebou samým je bonus. O to sa stále snažím, no je to tažké, keď niet s kým sa podeliť.

    Páči sa mi

  6. Maska, je mi smutno, keď čítam Tvoj príspevok, ale viem, že to nie je neriešiteľné. Ak by som Ti mohla poradiť, dobrým začiatkom pre Teba by mohol byť film The Secret. V ňom nájdeš návod, ako dostávať veci, po ktorých túžiš. Potom k sebe ľahšie pritiahneš sebavedomie, i ľudí aj všetko ostatné. a čo sa týka Tvojich schopností – ja vidím jednu už z Tvojho smutného príspevku – vieš krásne písať, štylizovať, Tvoja gramatika je bezchybná. to nie je málo!
    podľa mojich skúseností je šťastie vecou rozhodnutia, nie okolností. verím, že aj Ty nájdeš silu rozhodnúť sa pre šťastie.

    Páči sa mi

  7. Maska,

    “schopnosti” je tiež hodne relatívne slovo… S čím porovnávate? Kedysi dávno, zasiahnutá neprekonateľným komplexom menejcennosti (Martin má pravdu 😛 ) som čítala čosi, čo trošku zmenilo moje nazeranie na svet. Je to poučka z psychológie: človek má tendenciu porovnávať svoje slabé stránky so silnými stránkami tých druhých.

    Vaše silné stránky sú tie, ktoré vám pomáhajú prežiť svoj život čo najplynulejšie a najspokojnejšie v tých podmienkach, aké sa naskytnú – prispôsobivosť a nenáročnosť. Tak sa neporovnávajte s ľuďmi, ktorí majú iné silné stránky! To by bolo ako keby sa mravec porovnával s motýľom. Každý z nich má iné poslanie. Oba sú potrebné. Možno si nemôžeme vybrať, či sa narodíme ako mravec alebo motýľ, ale môžeme dosiahnuť, že z toho mravčieho života vytrieskame maximum spokojnosti, ktoré sa dá! Krása je prechodná – starnutím si nebudete musieť privykať, že sa stávate “neviditeľná”. Partner je dočasný – sebaúctu si môžeme dať len sami, nedokáže nám ju vybudovať nijaký iný človek. Charizma je užitočná len vtedy, ak pomocou nej dosahujeme spokojnosť. Ak ju vieme dosiahnuť inak, načo nám bude charizma? Len preto, že dnes sa “nosí”?!

    Svoj život už nezmeníte. Keď ste sa raz narodili ako mravec, nemá zmysel nariekať, že chcete byť motýľ – radšej sa staňte najveselejším, najspokojnejším a najvyrovnanejším mravcom na celom svete… Odporúčam prejsť okamžite do Mračnej hory a začať so Zoznamom krívd. Tam sa ukáže, kde sú tie polienka, čo si dnes sama hádžete pod nohy!

    Páči sa mi

  8. Ano, máte pravdu. Tá NEVIDITEĽNOSŤ je presne vystihutý pojem a nesmierne ma štve. Zatiaľ som sa s ňou nestotožnila. A nechápte ma zle, nepotrebujem k svojej spokojnosti meniť dejiny.
    No ako neporovnávať, keď si vlastnými silami nedokážem zabezpečiť svoje určite nie prehnané potreby?
    Vašu Mračnú horu navštevujem a teraz sa pokúšam o autoanalýzu. Nie som žiadny zadubenec, ktorý nerešpektuje svoje hranice. Ten môj príspevok bol skôr také povzdychnutie a konštatovanie vyššieho určenia, bohužiaľ pre mňa málo atraktívneho. Uvedomujem si, že je tam príliš veľa ne-…. a aj napriek tomu sa viem tešiť z toho, čo mám. Inak by som už dávno bola na psychiatrii alebo aj na druhej strane. Preto sa snažím, obrazne povedané, vidieť pohár poloplný a nie poloprázdny.
    Veľmi sa mi páčil jeden článoček od pána Činčuru pod názvom “Talent a schopnosti úspech nezaručia” na T-Station. Môžem povedať, že je to aspoň malá náplasť na dušičku. Sebaľútosť je veľmi pohlcujúca, prešla som tým a stačilo. Zas svieti slnko a nádej predsa zomiera posledná. No nie?

    Páči sa mi

  9. Maska,

    “neviditeľnosť” je dosahovanie vecí cez iných ľudí. Na začiatku však stojí otázka – o čo vám ide? Aby ste niečo mali podľa svojho uváženia, alebo aby ste stáli v svetle reflektorov?

    Ak ide o to druhé, tak moje rady vôbec nepomôžu. Tam sa treba na seba pozrieť, vybrať svoju najväčšiu schopnosť, ktorá je súčasne dobre predateľná, a tvrdo a poctivo “makať” na tom, aby ste sa v nej presadili. Znamená to vyberať si istých ľudí, ktorí vám umožnia rístup do istých kruhov, robiť pre nich službičky, aby sa cítili zaviazaní urobiť službičky aj oni pre vás, hodne nesebecky dávať a potom jedného dňa požiadať, aby vám vyhladili cestičku k vašim “reflektorom”.

    Ak ide o dosahovanie, tak budete potrebovať zmeniť svoj vnútorný monológ a zbaviť sa sústavného porovnávania – pretože váš cieľ je niekde celkom inde než v porovnaní s inými. Zmeniť svoj vnútorný monológ môžete tak, že nebudete veci rozoberať z hľadiska porovnávania, ale výlučne z hľadiska dosahovania. Chce to trocha sebakontroly, ale nie je to ťažké – keď som to zvládla aj ja… 😛

    Prepáčte, ak netolerujem “povzdychy”. Príliš ľahko pri nich spadneme do komplexu obete a prestaneme so sebou niečo robiť. Osud nie je písaný “zhora” – píšeme si ho my sami. A keď sú ľudia takí ako my, “neviditeľní”, lepšie im padne sústrediť sa na dosahovanie a brať svoj pocit spokojnosti z toho, ako sa veci daria, nie kto všetko nám to závidí.

    Páči sa mi

  10. ahoj maska,
    vieš ja mam presne také isté pocity ako ty.A tiež ťa chápem ,že tu pre týchto ľudí ,tých ,ktorí nemajú taketo pocity sa to možno ťažko chápe.Vieš aj ja som sa už veľa ľudí na tento môj problém pýtala,no nik mi nevie povedať čo mam robiť.
    Vieš raz som bola u psychologičky a tá mi robila výklad z kariet symbolonu. Ja som si mala vybrať jednu kartu ľavou rukou a malo ma viesť podvedomie. potom som jej tu kartu mala opisovať,aký mam z nej pocit a tak.ani neuveríš bola som u nej dva krát a zakaždým som si vytiahla tú istú. bola to karta EGA- bol na nej taký celkom milý ale smutný kráľ…na to mi potom psychol. vysvetlovala čo znamená…vlastne hovorila o tom,že veľmi veľa energie premarnim na to ako sa kontrolujem aby som sa vlastne neprejavovala v kolektíve a tak celkovo medzi ľudmi…čiže tiež sa celý život cítim neviditeľná ale pri tom si zato môžem uplne sama..a mojou cestou ma byť to aby som jednoducho kričala do sveta svoj názor,aj ked sa mi vysmejú aj ked ma ponížia, lebo sa mam pokoriť. neviem či je to aj tvoj problem,možno nie v tomto smere ale poradím ti aj ked to možno bude veľmi ťažké, vieš ani ja som to ešte neprekonala,lebo prekonať sám seba je predsa len tvrdý oriešok..ked celý život venuješ svoju podvedomu energiu na ukrývanie sa a pri tom o tom ani nevieš…skus sa čo najviac PREJAVOVAŤ…možno potom zmizne tá otravná NEVIDITELNOSŤ…vieš možno ani potom nenajdeš toho partnera ale tým ,že ťa niekto konečne vypočuje najdeš SAMU SEBA!…Možno toto je tiež sposob ako nájsť tie stratené schopnosti, možno si ich niekedy v minulosti mala,len si na to nepamätáš,alebo sa ti prejavia až potom čo sa prejavíš ty sama..vieš mi sami nevieme ešte kde je naša cesta,ale mysli na to ,že presne to čo robíš je správne,tie tvoje rozhodnutia, vieš mne aspon toto trochu pomáha,že to čo robím robím správne, lebo môj stražny anjel mi pomáha a vedie ma…

    Páči sa mi

  11. Ďakujem za povzbudenie. Jasne vysvetliť takéto myšlienky je cez písanie veľmi zložité. Dochádza pri ňom často k nesprávnemu výkladu použitých slov, ako napríklad pri odpovedi od Hely alebo Martina, pretože som neuviedla širšie súvislosti.
    Reflektory sú mi ukradnuté, závisť je mi cudzia. Skúsim to takto: keby som chcela niečo vyjadriť maľbou – z mojej ruky vychádzajú nezmysly, hudbou -milujem ju, ale nedokážem komponovať, básňou – poézia je španielska dedina. Zbytočne sa budem pechoriť, keď nemám talent. Zistila som to, rešpektujem to, jasné, že “mravec nemôže byť motýľ “.
    Ak ma však niečo baví, osloví, páči sa mi, nie je to preto, že to má druhý a že závidím, ale že by som bola rada, keby to bolo súčasťou môjho života. Ak sa snažím, ak mám pocit, že som urobila maximum, nikomu som pri tom neublížila a aj tak sa nedarí, musím sa s tým vyrovnať. Nezbláznim sa, ale mrzí ma to.
    Verte, či nie, nie som žienka domáca, mám nejaké postavenie, športujem, rozhodne sa nepodceňujem. Iba konštatujem, že sto ľudí môže robiť to isté, výsledok je vždy iný, pretože to ovplyvňuje tisíc ďalších faktorov. Niekto je spokojný sám so sebou a iný nie. Niekto aj z h… upletie bič, iný doň spadne. .
    Nepochybujem o tom, že obrovské množstvo ľudí je na tom oveľa horšie. Iba som z dlhej šóry obyčajných.

    Páči sa mi

  12. ahoj maska,
    keď čítam tvoje písmenka, no poviem ti ako keby som to písala ja….
    a ešte si k tomu trochu povzdychnem – “mať sa tak o koho oprieť” hneď by bol svet krajší, jasnejší, v dúhových farbách ,
    čím to je….. ??????

    Páči sa mi

  13. Tak dobre, decká… Dostali ste ma!

    Najprv hlboké ospravedlnenie Maske. “Svetlá reflektorov” neznamenajú z mojej strany odsudzovanie, len konštatovanie – ja sama som tiež začínala v tejto kategórii a stálo ma hodne práce dostať sa do tej druhej 😛 … Tak teda poďme o úroveň hlbšie. Každý z nás má dve tváre: jednu súkromnú (to, ako sa vidíme) a jednu verejnú (to, ako chceme, aby nás videli iní – a teda to, ako sa správame, keď máme obecenstvo). A často sa dopustíme tej chyby, že sa s jednou z nich identifikujeme. Ale ani jedna z týchto tvárí, hoci nám patria, nie sme my… My sme viac ako verejná tvár, ktorú predvádzame svetu, ale aj viac ako súkromná tvár – preto, lebo máme istým spôsobom nastavenú “optiku” a vnímame len tie veci, prejavy, talenty a pod., ktoré sa nám zdajú byť dôležité. K tomuto dochádza väčšinou preto, že sa snažíme “zapadnúť” do prostredia a príliš nevytŕčať. K tomuto zas dochádza buď preto, že nás tak vychovali, alebo že sa cítime slabší a ako ovca medzi ovcami sa ľahšie stratíme, keď príde veľký zlý vlk a nejakú zožerie. (Za svoju kvetnatú reč sa ospravedlňujem, väčšinou mi pomáha vysvetľovať, ale niektorých ľudí dráždi.)

    Ak sa prispôsobujeme, vyšší dôraz kladieme na veci, ktoré sa prejavujú v prostredí – a nutne to nemusia byť naše silné stránky. A tak, ako hovorí divineLOVE, na naše skutočné silné stránky postupne zabudneme.

    Ak sa z tohto stavu chceme dostať, potrebujeme najprv rozpustiť mantinely, ktoré sme si mentálne postavili. Zas máme viacero možností. Jedna je tá, ktorú odporúča divineLOVE: trúfnuť si. Nie každý to zvládne. Ja som spadla do tejto kategórie. Vždy som o sebe hovorievala, že musím trikrát vstúpiť do miestnosti, aby si ma vôbec všimli. Keď ma nejaký chlapík oslovil, tak len aby získal adresu mojej kamarátky. Keď som začala rozprávať, ľudia odrazu začali zívať. A to najstrašnejšie, čo ma sprevádzalo dlhé roky, bolo, že som začala hovoriť a oni odrazu začali rozprávať medzi sebou, akoby som bola nie neviditeľná, ale nepočuteľná… Nikoho som nezaujímala – nakoniec už ani seba nie.

    Jedného dňa som miesto emócií použila svoj rozum a poštvala som ho na situáciu. Zistila som, že ich nezaujímam. Keďže som ich nezaujímala, nemohla som od nich očakávať ani pomoc, ani podporu. Keďže som od nich nemohla očakávať ani pomoc, ani podporu, nemusela som sa im zapáčiť. Takže čo som teda chcela? Zapáčiť sa im, alebo aby si ma všimli? To druhé – a aj na úkor toho prvého! Tak som si povedala “a odteraz si ma všimnete, keby čokoľvek!” a kúpila som si ŠATY… a OBLIEKLA som sa. A to vám poviem, každý si ma všimol! Niektorí ma ohovárali, niektorí za mnou pľuli po chodníku, iní sa mi smiali – ale všimli si ma! (A po čase, ale to už len ako bočná poznámka, som zistila, že začali kopírovať môj štýl, moju farbu vlasov a podobne… To ma teda pobavilo!)

    Pre útlocitnejšie povahy to však nie je. Ale aj tie môžu so sebou niečo urobiť. Treba začať snívať o tom, čo by sme chceli do nášho života vtiahnuť. Predstavujte si to pred spaním, vymyslite si príbeh a žite ho vždy chvíľku v čase, pred zaspaním. Má to úžasný vplyv na psychiku. Podvedomie nerozlišuje totiž medzi predstavou a realitou. Tým, že si urobíte “alter ego”, začnete po čase prejavovať aj v dennom živote tie vlastnosti, ktoré máte v “sne”. Začnete sa vnútorne meniť. Začnete sa inak správať. Ľudia si to na vás všimnú. Začnete k sebe priťahovať iných ľudí… a tak ďalej. Po čase zistíte, že ste sa stali svojím “alter ego”, druhým ja. (Túto techniku som použila, aby som získala dostatok drzosti na to, čo som popísala vyššie 😛 )

    Iný “ťah” ma momentálne nenapadá, ale to neznamená, že niekto iný nejaký nepozná.

    A teraz k Trnke: to “mať sa o niekoho oprieť” je také príťažlivé, lebo je to bezpečné. My môžeme zostať sebou samými, nemusíme sa meniť a nemusíme na sebe pracovať (a tým ani neriskujeme odsúdenie okolia) a sebahodnotu nám dodá niekto zvonku… Lenže potom sme na ňom závislé… V ktorejsi anglickej pesničke sa spieva “a hra nikdy neskončí, pokiaľ celý tvoj svet stojí a padá s jedinou kartou”. Moje skúsenosti hovoria, že je to tak. Pokiaľ človek nemá aj plán B (napr. robiť so sebou niečo) alebo plán C (napríklad prisnívať si svoj nový život), tak všetko stojí a padá s jedinou kartou (=vlastniť iného človeka, ktorý nám dodáva pocit bezpečia a uznania). Možno to vidím príliš ostro – ale ja som sa takejto situácie bála!

    Páči sa mi

  14. treba sa spoliehať len a len na seba – to je začiatok aj koniec. Akonáhle sme na niekom (niečom) závislý , strácame dar daný len nám-SLOBODU. Nemyslím fyzickú, hlavne duševnú a duchovnú.
    Ja som bola silne zakomplexovaný človek,bála som sa do čohokoľvek pustiť.Potom taká myšlienka prišla,že : A TAKTO DO KONCA TOHTO ŽIVOTA?!? Tak pomaly som začala na sebe pracovať,prišli situácie,ľudia ,knihy ,info,ktoré ma posúvajú stále ďalej.(aj Vy Helar,ďakujem)
    Môj plán(zámer), je asi takýto :
    -zamyslieť sa nad sebou ohľadom svojho poslania v tomto živote (pracujem na tom?,robím prácu,ktorá je prospešná iným?,som sama prospešná iným?,baví ma moja práca,zamestnanie?,rozvíjam sa?)
    -skúmať to dovtedy,kým neprídem na to, čo ďalej(aspoň čiastočne)
    -vytvoriť si pevný zámer(na 1 minútu,na 1 hodinu,na 1deň,na 1 mesiac,…na toľko,na koľko sa momentálne cítime,čím ďalej budú zámery odvážnejšie a dlhodobejšie) a pracovať na ňom každodennými činmi,slovami, MYŠLIENKAMI
    -byť vytrvalý,aj ked prídu skúšky (niečo mi nevychádza tak ako som chcela?-nevadí!!! druhý pokus)
    -a hlavne :NIČ NEBRAŤ SMRTEĽNE VÁŽNE-trochu humoru a vtipu do toho!!! (aj do nás)

    Páči sa mi

  15. Milá Helenka a Agate! Snívanie je moja špecialita. Ani sa už presne nepamätám, kedy som začala s tým čo by bolo, keby… Ako to pánabeka robíte, že vám to vyšlo. Uvediem dva príklady. Je to už trochu osobné, no výhodou je, že si to nemusíte prečítať, ak nechcete. Ako som spomínala, športujem. Je toho viac, ale moja srdcovka je korčuľovanie. Preto je pochopiteľné, že som si vymyslela spoločníka. Viedla som s ním dlhé rozhovory, bolo nám spolu dobre (snívajte s nami…). Raz, to už v realite, ma skutočne na hrádzi párkrát predbehol jeden. V bufete, kde si ku mne prisadol, mu zazvonil mobil a venoval sa rozhovoru. Zatiaľ som odišla. Na ceste domov (chodím pešo, lebo bývam neďaleko) ma oslovil z auta. Ponúkol mi odvoz, ale odmietla som nastúpiť k cudziemu mužovi, som predsa dáma. Keď som tak pozerala za jeho autom pomyslela som si, že ak príde na budúcu sobotu, dám mu šancu na zoznámenie. V tú ďalšiu sobotu skutočne prišiel. Už z diaľky som ho videla. Poznáte to, pocítila som motýliky v bruchu… Zrazu pri mne zabrzdil kolega z práce so svojou dcérkou. Už som len stihla zaregistrovať, ako môjmu neznámemu mizne úsmev z tváre a odchádza. Viac som ho nestretla.
    A ten druhý príklad: minulý rok som sa skamarátila s jednou príma babou. Dospelý človek sa už celkom len tak spontánne a bez zábran niekomu neotvorí, no skonštatovali sme, že sme konečne jedna aj druhá našli spriaznenú dušu. Cez leto sme si to naplno vychutnali, chodili sme do ulíc, zabávali sa na fieste, kávičkovali. Plánovali sme dovolenku v Egypte – plavbu po Níle a snívali ako si to krásne užijeme. Dokonca sme začali uvažovať o spoločnom podnikaní, pretože naše povolania sa dopĺňali. A teraz pointa. V septembri sa jej splnil sen – dostala ponuku na prácu v nejakom africkom zapadákove. Odišla. A tak je to znova a znova. Mám na dosah niečo, po čom túžim a potom… nič.

    Páči sa mi

  16. heli, maska,
    najmä ty maska, presne o tomto hovorím / píšem / žiadne hľadanie istoty v niekom inom ALE ” spriaznená duša ” tiež som v pohode – biznis je OK, dcérka sa osamostatnila / možno je v tom aj trochu SOH syndróm opusteného hniezda / mám svoje koníčky aj športové aj spoločenské, podarilo sa mi zrealizovať jeden skvelý projekt začo prišlo aj uznanie ap. ale….presne potvrdzujem maskine slová: niečo je na dosah, ale všetko sa vyvŕbi inak ako snívam, túžim

    Páči sa mi

  17. Trnka, Maska,

    ako som čítala vaše komentáre (a to som sa rozhodla nečítať nič po dobu dvoch týždňov! 😕 ), tak ma niečo napadlo: ako to Maska popisuje, do jej života sa dostavila synchronicita. Stretla “svojho”. Ale zrejme ešte nebola pripravená, preto sa do toho zamiešali iné okolnosti a nakoniec z toho nič nebolo. Možno o týždeň stretne iného. A potom zasa a zasa… až kým to raz “neklikne”! Moje pozorovanie je totiž také, že zatiaľ sa mi v živote vyplnili všetky túžby – len málokedy vtedy, kým na nich ešte záležalo… Možno máme primálo energie, aby sme do života vtiahli niečo, čo chceme.

    Keď som urobila tento “vedecký objav” (na ruštine sme tomu hovorili “naúčnoje atkrýtie” 🙂 ), skúsila som to z opačného konca. Spoľahla som sa na to, že veci sa do môjho života dostávajú – že len ich nevidím, pretože hľadám svoju predstavu o tom, ako by mali vyzerať, a nie príležitosť z nejakej veci “vysekať” svoju predstavu… 😛 Zložité, ale dúfam, že chápete. Tak som začala behať po svete s otvorenými očami a ako mačka som do všetkého strčila ňufák a testovala, či by to nemohlo byť niečo pre mňa. A odrazu sa mi začalo napĺňať raz jedno, raz druhé… Pred pár dňami som od GabyBaby dostala jeden powerpointovský súbor na túto tému – a dnes sa zíde… Tomu hovorím synchronicita! Pozrite si ho – keby som rečnila týždeň, nedokážem to povedať lepšie!

    P.S. o 11:00: Práve som v poštovom priečinku našla mail od Kamienky, ktorá mi zas poslala iný powerpointovský súbor s rovnako výbornou myšlienkou. Kliknite na linku pravým tlačítkom myši a stiahnite si súbory k sebe, lebo sa veľmi dlho naťahujú!

    Agate,

    díky za úžasný návod! Najviac sa mi na ňom páči jeho “okamžitosť” – je vhodná aj pre takých netrpezlivcov ako ja! 😛

    Páči sa mi

  18. Agate,
    sme na tom rovnako. Aj ja na tú svoju vydarenú akciu striehnem poriadne dlhý čas. No som nenormálna, keď mám pocit, že včera bolo neskoro? Keby Boh chcel, aby som bola so všetkým spokojná, nevložil by do mňa túžbu po zmene.

    Páči sa mi

  19. Maska,
    v tvojej vete: KEBY BOH CHCEL………….,už je to tam zas -spoliehaš sa na iného (aj keď na Boha :-)) ).Vieš ,sranda je v tom,že Boh je tak suprový,že on nám splní čo chceme,o čo požiadame cez naše vety a myšlienky. Takže,keď nás najbližšie niekto poriadne vytočí do parádnej vrtule,tak si treba rozmyslieť,či poviem vetu tipu: “MŇA PORAZÍ!!!”
    To je ale príklad náš každodenný. Občas som v nemom úžase,keď počúvam bežnú okolitú konverzáciu. Treba si to skúsiť-popočúvať. A keď raz absorbujem do seba :
    MYŠLIENKY SÚ SKUTKY-a vlastne moja budúcnosť,tak začnem byť veľmi opatrná na takéto bľafy. Radšej sa pochválim-“Moja krásna,ty si dnes ale šikulka:” Mnohým ľuďom to príde smiešne (priam detinské) ,ale ono to funguje. Vyrástli sme so vštepovaním samých negativizmov- toto nesmieš!, na toto nemáš!,čo povie Mara od susedov,…… . Koho viac chválili ako hanili,tak tomu úprimne blahoželám. A je to poriadna fuška zmeniť kurz tej mysliacej mašinke. Ale stojí to zato.
    Maska,ak chceš napíšem ti môj názor na tvoj príbeh KORČULOVANIE.
    Myslím si ,problém bol v tomto:
    že si o ňom snívala je super, ale mala byť pri tých snoch aj 100% myšlienka- Tak toto sa stane aj keby fúriky padali z neba! -pevný zámer. A asi tam aj bola,keďže ON prišiel. Ale pozor! Čo sa stalo?-klasika- zľakla si sa tej svojej splnenej túžby (zámer povolil).Preto si odišla,kým telefonoval. Ale Šanca bola neodbytná,tak prišla znovu za tebou, na aute. A čo ty?-proste si urobila naštepenú spoločenskú kravinu (sorry): “Čo by povedal(i),keby som išla hneď do toho auta?!? ” A zahodila si šancu druhý krát. Šanca sa ukázala ešte tretí krát (je milá,nie?) a ešte si mohla! Napr. zdvihnúť ruku,zakývať, žmurknúť,… a možno by sa to rozbehlo.
    Nechcem byť nejaký detailista,len preto to tak rozpiplávam, aby si si milá Maska všimla,že tie šance,aby sa splnili tvoje sny, tu sú. Len ich pre rôzne druhy klapiek na očiach nevidíme. A keď ich aj mlhavo zazrieme,kadejaké nepísané pravidlá a normy nás aj tak zastavia.
    A ten Boh (o ktorého sa opierame hlavne keď je zle), zas splní čo si vysnívame. Tak poďme na to a NEOBLOMNE!

    Páči sa mi

  20. Agate,
    tisíckrát som rozoberala tú situáciu. Pripomenula som si aj to, čo tomu predchádzalo. Ano, mohla som…
    Bol pri tom ešte ďalší detail, ktorý som nespomenula. Pri tej tretej “milej” šanci ma skoro to dievča zhodilo z nôh, lebo sa ma v dosť veľkej rýchlosti chytilo. Mala som čo robiť, aby som to ustála a aj kolega nás obidve ratoval. Navyše som mala tmavé okuliare, ktoré tiež leteli. Boli to skutočne chaotické skundy.
    Pretože je to minulosť, nedá sa to zmeniť. Verím, že príde ďalšia šanca a snáď to zvládnem lepšie. Veď keď sa raz podarilo, zrejme na to mám, iba stačí vylúčiť chyby.
    Na Boha sa nespolieham – ďakujem mu za všetko dobré, čo je v mojom živote.
    Aj ja som opatrná vo voľbe vyjadrení, niektorí ľudia ich, aj keď nevedomky, nabíjaú negatívnou energiou.
    Želám pekný deň každému, kto si prečíta tieto riadky.

    Páči sa mi

  21. Agate
    P.S.: keď sme už pri tom, čo povieš na ten druhý príbeh? Aj tam vidíš nejaké nevyužité momenty? Taká práca, čo dostala, sa neodmieta. Jednak splnila jej dlhoročnú snahu – teda úmysel skorší než sme sa poznali a jednak je dosť lukratívna. …teda ak máš chuť pokračovať v písaní.

    Páči sa mi

  22. Maska,
    druhý príbeh má ešte menej doplňujúcich informácií,tak sa nechcem “hrať na múdru”.
    Určite však záleží od myšlienok ,ktoré vkladáme do svojich životných “projektov”. Či je stotožnené naše podvedomie s vedomím,či to nie je rozkol (ktorý ani nezbadáme): niečo hovorím,tvrdím a snažím sa tomu veriť,na druhej strane tam je niečo,čo mi nesedí,ale nevedomky to umlčujem a potláčam.
    Často sa stáva ,že nechtiac plníme sny iných ,považujúc ich za svoje. Možno si chvíľu žila priateľkin sen.
    Minulosť sa zmeniť nedá,máš pravdu (aj keď,….. no,to je iná téma), určite sa z nej dá poučiť.
    VERIŤ,že príde iná šanca – radšej – VEDIEŤ (na 100%),že príde iná šanca. Ja sa nehrám so slovíčkami, oni sú veľmi dôležité.
    A ďakovať za to dobré v živote,treba aj sebe. Ten zdravý egoizmus je super- veď predsa my sme tie šikulky,čo to (akokoľvek) zvládajú
    , my sme tu a fungujeme a všetko (nejak) vyriešime!
    Takže sa môžme pochváliť a poďakovať si.
    (ak som občas drsná-prepáč,ale medové fúziky sa dobre počúvajú,ale ešte nikoho neposunuli dopredu.)

    Páči sa mi

  23. Maska,

    podľa mňa, dôležitejšie ako hľadať v konkrétnych situáciách, je hľadať príčinu vo vzorcoch. Ak akceptujeme, že svet funguje tak, ako sa rozhodneme (naša myšlienka podmieni to, čo sa nám stane), tak Tvoje nešťastie by malo niekde mať svoj vzorec. Mám kamarátku, ktorá stále narieka, že sa jej nič nedarí, že o ňu nemá žiaden muž záujem… potom sa do nej niekto zaľúbi, ona doňho, všetko je krásne, až kým si neuvedomí, že ona predsa nemôže mať také šťastie a od toho momentu sa to celé začne sypať. Jedna vec je naše aktuálne naladenie a myslenie a druhá naše dlhodobé naprogramovanie. Pýtala si sa Agate, či aj v druhej príhode vidí nejakú nevyužitú šancu, podľa mňa je práve toto “nevyužitá šanca”. keď si uvedomíš, čo si napísala vo svojom prvom príspevku (nedostala som do vienka talent na nejakú činnosť, ktorá by mala úspech, nie som charizmatická ani krásna – zrkadlo nepustí, nedokázala som si získať priateľa/ku, ktorý/á by ma podržal/a v dobrom aj zlom, nenarodila som sa do hmotného dostatku, ani ho nedokážem nadobudnúť svojimi schopnosťami…ak aj nejaké schopnosti mám, zostali utajené… ), ktorý si písala bez toho, aby rozmýšľala nad tým, ako to zapôsobí na ostatných (čiže nešlo o žiadne štylizovanie sa), uvidíš presne, akými vzorcami si naplnila svoje podvedomie. keď sa naskytne situácia, ktorá spĺňa Tvoje aktuálne želania, je všetko fajn, akurát že po čase začnú účinkovať primárne vzorce a všetko sa pokazí.
    Takže na Tvojom mieste by som začala aktívne pracovať na zvýšení sebavedomia a sebalásky a tým vytváraní nových pozitívnych vzorcov.
    trochu toto celé vyzerá ako poučovanie (fúúúj :)), ale môj úmysel je iba pomôcť, žiadne postranné úmýsly 🙂

    Páči sa mi

  24. Maska,

    už som sa nechcela zapájať (príliš poúčam 🙂 ), ale predsa mi to nedá. Ide o ten váš druhý “príbeh”. Citujem: “A tak je to znova a znova. Mám na dosah niečo, po čom túžim a potom… nič.”

    Touto vetou (vetami) popisujete spôsob, ako máte nastavenú optiku – teda aké skúsenosti a zážitky vyhľadávate a zosilnene vnímate. Pravdepodobne sa to zakladá na nejakom vnútornom presvedčení, že si nezaslúžite naplnenie vašich túžob. Neviem, ako toto presvedčenie vzniklo, a je možné, že zaň nemôžete vy sama… ale je tu a núti vás zo všetkých zážitkov vyhľadávať práve tie, ktoré vám ho potvrdzujú.

    Ak chcete zmeniť svoj život, musíte nasadiť práve u tohto presvedčenia a zmeniť ho. Bosoráci tomu hovoria “posunúť kotviaci bod”. Môžete skúsiť pozitívny vnútorný monológ, môžete skúsiť afirmácie, ale niekedy stačí celkom jednoducho zmeniť prostredie, v ktorom sa pohybujete (aj ľudí, napr. priateľov) a zmeniť činnosti, ktoré robíte. Všetko nové a nevyskúšané vnesie do stojatej vody pohyb a umožní vám skúmať na sebe nové stránky, ktoré ste si možno doteraz neuvedomovali a ktoré vám pomôžu vybudovať si sebalásku a očakávať od života viac než “neviditeľnosť”.

    Je to, ako hovoria kočky – sebalásku vám nemôže dať nikto iný, len vy sama… a nepríde ničnerobením a zotrvávaním v zabehaných koľajách, ale ochotou riskovať nové a nezvyčajné a hľadať v ňom to dobré, nie potvrdenie svojich doterajších predpokladov. Koniec-koncov, sú to len predpoklady o vás a nie realita!

    P.S o minútu neskôr: Ešte ma napadlo, čo by vám mohlo pomôcť dostať sa zo začarovaného kruhu sebapochybnosti, v ktorom sa teraz pohybujete. Niekde tu mám popísanú techniku osobného totemu. Skúste ju, “vyhojte” svoje emocionálne blokády a nechajte sa zvieratkami viesť k zlepšeniu svojho života!

    Páči sa mi

  25. Ahojky,zdravím všetkých.Po dlhšej dobe píšem.Večer čo večer zaspím a nedostanem sa sem.Keď prídem z práce,tak je syn doma a učí sa.Ale aj tak nemám nič nové.Včera som si išla privolať Dagra aj zvieratká,ale dostala som sa iba k dubu a zaspala.Stojím na mmieste,a tiež stále rozoberám manžela/ex/,mám ho plnú hlavu.A tu chcem povedať môj názor na tento článok.Všetko je v nás,všetko je naše rozhodnutie,či sa rozhodneme dobre alebo zle.My máme v rukách to,čo urobiť,a každá cesta je pre nás niečim novým a poučným.Priznám sa,že sa neviem poriadne zasmiať,ani uvoľniť sa,stále by som chcela spať,ale je to moje rozhodnutie a viem,že je nesprávne.Je v mojich rukách zmeniť svoj osud,nikto mi ho nenadiktuje,hoci predtým to tak bolo a ja som si myslela,že to tak má byť.Teraz už viem,že je to nesprávne.Vedia to všetci ľudia.Hitler vedel pracovať s podvedomím ostatných ľudí,dokázal ich presvedčiť o správnosti svojej veci,oni tomu verili,ale prebudili sa a pochopili.Pochopili to skôr,akoby bol koniec./Možno niekto povie,že neskoro,ale bolo to včas./Je mi iba ľúto,že situácie sa opakujú,a že ľudstvo si to nevrylo do pamäte.Ľudia sú ovplyvňovaní umel.náboženstvami,slepo počúvajú a ničia sa navzájom,namiesto toho,aby počúvali a rozoberali to,čo im bolo povedané napr.v Biblii /hoci aj v tej,čo ju poznáme/.Žiadne náb.nekáže zabíjať,ničiť,škodiť,to si len niekto zmyslí a ovplyvní podvedomie tých druhých,je trma-vrma,ale Univerzum vždy zasiahne skôr-či neskôr.To je môj názor,i keď dlhý.Teda,každý je zodpovedný sám za seba.Napr.fajčím,viem,že je to zlé,a že to škodí,ale fajčím.Som smutná? Môžem si tancovať,smiať sa,meditovať,ale ja som sa rozhodla pre sebaľútosť.Vždy mám na výber.paDúfam,že som vás neunudila.

    Páči sa mi

  26. PS:o niečo neskôr.Ešte ma napadlo s tými vlnami.Najprv,neviem či môj názor súvisí s článkom,teda aspň dúfam,že som ho pochopila.Ale chcem sa vrátiť k článku.Súhlasim s tým,že sme ako vlny.Môj názor je taký,že s tým súhlasím,Ako vlny tiež máme na výber,buď sa odrazíme od brehu a vrátime sa späť do “mora poznania” alebo sa rozplieštíme na ostrých hranách útesov.Je to v nás a my sami sa rozhodneme.

    Páči sa mi

  27. Maska,
    žijeme v dobe a spoločnosti, ktorá nás neučí, ako máme žiť. A tak sme všetci viac menej akýsi samoukovia, samorasti v tom, čo je pre každého z nás v tejto chvíli, v tomto okamihu to najdoležitejšie. Skôr by som povedal, že sme unášaní, plácame sa od jedného mantinelu k druhému v búrke a naša loď nemá jeden správny smer. Na všetko v živote sa môžeme pozerať minimálne zo siedmich úrovní, tu spomeniem len štyri: karma, príležitosti, túžby, emócie.

    Každý dostane do vienka pri narodení čosi iné. Niekto fyzickú krásu iný nepríťžažlivosť, niekto bohatstvo iný chudobu, niekto úspech iný nešťastie. To všetko má svoje karmické príčiny, prečo to tak má byť a nie inak. Karma nás následne sprevádza po celý tento fyzický život. Nemôžeme ju zmeniť.
    Znamená to však, že máme prežiť určité konkrétne situácie, zdolávať konkrétne prekážky na svojej ceste evolúcie, po celý život dostávame do cesty príležitosti.

    A tu je naša príležitosť.
    1. či vôbec príležitosť/prekážky rozpoznáme/uvidíme/pochopíme
    2. ako ju vyriešime/nevyriešime zdoláme/nezdoláme
    3. ak prekážku nevyriešime správne (skoro vždy z hľadiska ľudskej evolúcie nepoznáme správne riešenie, lebo ešte nie sme na tak vysokej úrovni, keby sme poznali správne riešenie, už dávno by sme mali prekážku zvládnutú), tak sa nám bude prekážka opakovať znova a znova pri ďalsích príležitostiach
    4. dôležité je pri prekážke/príležitosti čo urobíme a hlavne s akým úmyslom. Neurobiť nič je to najhoršie. Tým nič neovplyvníme, ani sa nič nenaučíme. Treba vždy konať/rozhodovať. Ak nesprávne, karma nás zasa vráti na začiatok až dovtedy, kým sa nenaučíme prekážku riešiť správne a kým nepochopíme, prečo je to riešenie správne a navždy si ho nezapamätáme.
    5. dôležité je tiež poučiť sa spätne z nesprávneho riešenia a v budúcnosti už chybu neopakovať. Kto chybu opakuje, nič sa nenaučil.

    Tu odbočím do konkrétnosti tejto tvojej fyzickej inkarnácie. Pokiaľ si budeš stále myslieť, že sa ti nedarí, nikoho si nenájdeš, tak to tak aj ostane, lebo príležitosti si buď ani nevšimneš, alebo ich vyriešiš nesprávne. Na druhej strane si treba uvedomiť, že hľadanie partnera nie je asi to najdôležitejšie v našom živote. Lenže to nám nik nepovedal, ako som spomenul hneď v prvej vete.

    Naše túžby je to, čo nás v živote neskutočne zväzuje. Každý túži po niečom, každého nejaká túžba sprevádza v živote. Najhoršie je, že sú to túžby po hmotných veciach. Nie len auto, chata či dovolenka, ale aj psychická túžba (láska, úspech, krása, rodina) sú hmotné túžby. Všetko čo je naviazané na našu fyzickú, energetickú, astrálnu a rozumovú zložku človeka je pominuteľné a preto túžba viažuca sa k takejto úrovni je vlastne výstrelom do prázdna. No naša psychika je v tomto veľmi prefíkaná, túži prežívať túžby a emócie, netrápi ju to, že našou smrťou všetky hmotné zložky zaniknú. A tak sa topíme celý život v kolotoči hmotných túžob, z ktorého sa nevieme dostať. Preto východné filozofie hovoria, že sa treba zbaviť túžby, lebo túžba nás pripútava v pominuteľným veciam a naviac nás obmedzuje/spútava pri rozhodovaní.

    Emócie sú v prípade ženy veľmi dôležité. Dôležité je ich ovládať. Toto je konštrukcia prírody, na tom nič nezmeníme, musíme len o tom vedieť a vedieť s tým vždy počítať a pracovať. A je to vždy na striedačku žena/muž, v niečom je silnejši muž, v niečom žena, sú to naše silné/slabé stránky (muži sú z Marsu, ženy z Venuše). Tieto princípy treba poznať a potom máš možnosť silnejšie stránky využívať a slabšie si strážiť a ovládať.
    Muž má silnejšie fyzické telo, žena slabšie.
    Muž sa rýchlejšie energeticky vyčerpá, žena vydrží viac je vytrvalejšia vo svojom zámere.
    Muž vie lepšie ovládať/krotiť svoje emócie, žena prežíva všetko emočne oveľa intenzívnejšie, ale tým pádom aj menej kontrolovateľne.
    Muž vie lepšie používať svoju rozumovú stránku než žena.

    Tu nejde o nejaké degradácie alebo feminizmus či podobne. Tak to proste je, či sa to niekomu páči, alebo nie. A tak v praktickom živote má muž viac logickejšie rozumové myslenie a u ženy prevláda emočná stránka a aj jej rozhodovanie býva práve na základe práve prežívaných emócií, na čo by mal muž vždy myslieť a aj žena by si to mala kontrolovať. Ak ani jeden z partnerov o tomto princípe nič netuší (väčšina ľudstva na zemi), potom je najjednoduchším a samozrejme neriadeným riešením konflikt, hádka, negatívne emócie, rozvod, vražda,…

    Páči sa mi

  28. Maska – STRACH

    V našom konaní a rozhodovaní nás možno najviac ovplyvňuje strach, strach v tých najrôznejších formách, najnečakanejších situáciách, vedomý aj podvedomý strach. Ak sa bojíme (akýmkoľvek spôsobom), bojíme sa rozhodnúť, sme paralizovaní v konaní a radšej utečieme z boja. Strach je len emócia, väzba v našej psychike, nič viac. Bojíš sa že zlyháš a nevyužiješ príležitosť, bojíš sa odmietnutia, bojíš sa neúspechu, bojíš sa že ak sa bližšie s niekym zoznámiš, tak to nevyjde a budeš nešťastná, strach z depresie, strach strach strach, len mu dávaš iné krajšie mená, ale je to aj tak vo svojej podstate vždy len strach, či si ho už uvedomuješ, alebo je v tvojom podvedomí.

    Páči sa mi

  29. Maska – OBRAZY V NAŠEJ PSYCHIKE

    Čo je realita, čo je skutočnosť? Keď sa pozrieš von oknom a vidíš mačku, vidíš skutočnosť, skutočnú pravdu? Alebo vidíš len obraz/odraz reality, ktorú nedokonale sprostredkovali do tvojho mozgu tvoje nedokonalé zmysly (oči) a tvoja nedokonalá psychika si vytvorila o mačke nedokonalý obraz? Čo je naozaj tá mačka? Je to strakaté rýchle zviera? Je to zhluk buniek, atómov, elektrónov,…? Tvoje oči to nevidia, ale mačka sa skladá aj z atómov. Je horúca alebo studená? Tvoje oči to opäť nevidia, ale z mačky vyžaruje aj teplo. Čo sa deje v mačke? Nevidíš to, ale prebieha v nej metabolizmus, všetky životné funkcie… Má mačka nejaký pach? Predsa má, aj keď ho cez okno na diaľku necítiš. Má mačka nejaké túžby, emócie? Tvoje oči to nevidia, ale možno práve túži zasítiť svoj hlad a prežíva emócie lovca pred skokom za myšou.
    Takže aký obraz si si vytvorila o mačke, aký obraz vytvorila tvoja psychika o mačke? Je to pre nás len strakaté rýchle zviera, možno príjemné na pohladenie, možno odporné ak je neznáma a túlavá. Ale je to LEN NEDOKONALÝ OBRAZ SKUTOČNOSTI V TVOJEJ PSYCHIKE. A TAK JE TO SO VŠETKÝM. Naša psychika nás klame, či skôr nedokonale informuje o skutočnosti. Naša psychika si vytvára nedokonalé obrazy o všetkom, čo okolo seba vidíme, vnímame, čoho sa dotkneme, čo počujeme… To si treba vždy uvedomovať. Takže ak ty nejakú situáciu vnímaš, že muž vedľa teba telefonuje a stratil o teba potenciálny záujem, jeho osychika to vidí úplne inak. Keď ťa uvidel s kolegom a jeho dcérou, jeho psychika uvidela rodinu, videl úplný nezmysel.
    Z toho vyplýva, že si musíme stále pripomínať dve veci:
    1. naša psychika nás klame, vo svojom vnútri si len vytvárame nedokonalý obraz reality
    2. každá psychika je iná každý človek si vytvára o skutočnosti vo svojom vnútri iný nedokonalý obraz, preto nemôžeme pochopiť jeden druhého, netušíme aký obraz a ako vytvorila psychika toho druhého človeka

    K tomu sa ešte pridružuje fakt, že naša psychika ku všetkému okamžite priraďuje na základe nedokonale vytvoreného obrazu nejakú emóciu. Uvidíš mačku a hneď ti je príjemná, alebo odporná. Stretneš človeka, na základe nedokonalého a povrchného obrazu v tvojej psychike je ti hneď sympatický, alebo nesympatický. Ale to všetko, obraz o ňom aj priradené emócia k nemu je len KLAM KLAM KLAM.

    A ešte čosi o psychike. Potrebuje sa stále čímsi zamestnávať. Buď chce čosi prežívať, mať nejaké emócie, na čosi myslieť,… skús si povedať, že teraz nechceš myslieť na nič, nechceš ani žiadnu emóciu, mať len prázdnu hlavu. Bez tréningu nemyslieť na nič nedokážeš. No a samozrejme všetko čo psychika vygeneruje, je len nedokonalý obraz skutočnosti.

    Nehovorím, že psychika nie je reálny svet, že je to len fantázia. Myšlienka a emócia sú tak isto reálne, ako aj mačka ktorú vidíš. Ibaže sú reálne v psychickom svete (dajú sa samozrejme preniesť aj do sveta fyzického) a stále opakujem, že sú nedokonalé a na to treba myslieť.

    Páči sa mi

  30. Maska – BYŤ NAD VECOU

    Existuje spôsob (ktorý sa treba učiť), ako bezbolestnejšie riešiť situácie vo svojom živote, a to snažiť sa byť nad vecou. Vymazať všetky túžby, emócie, obrazy ktoré vytvára naša psychika a potom sa dá príležitosť/prekážka riešiť s prehľadom. Ak ťa neovláda túžba nájsť si partnera, ak sa nebojíš prípadného neúspechu, ak sa nebojíš “čo na to povedia ľudia”, ak si nevytváraš klamlivý obraz o situácii, potom ťa tieto veci nespútavajú a dokážeš sa správne rozhodovať/konať. Ak máš plnú hlavu nepodstatného bordelu, nedokážeš vidieť ani riešiť situáciu správne. Predstav si, akoby si vystúpila zo svojho tela a riešila veci neosobne z nadhľadu. Ako keď sa pozeráš na film. Ako vždy dobre vieme poradit filmovej postave v TV, čo by mala urobiť, ako nikdy nevieme poradiť sebe, čo by sme mali urobiťmy sami…

    Páči sa mi

  31. A co je to vlastne realita? Pokial su to veci ktore mozeme ochutnat, ohmatat, vidiet ……. tak to su len elektricke impulzy spracovane nasim mozgom. Nic ine. 🙂

    Páči sa mi

  32. hm, neda mi sa nepripojit… Vela z toho, co povedal brokoli, je pravda, aj ked davno znama – asi si cital berekeleyho ci schopenhauera? Zaujimave je, ze niektori ludia sa blysnu v dejinach ,aby pripominali stare pravdy, a my ostatni ich bud prijmeme a posunieme sa dalej alebo len mudro pokyveme hlavou -alebo ani to nie- a zijeme po starom, lebo sme este nedozreli… ked si tak citam otazky a reakcie v jednotlivych rublikach, dost prevazuju temy lasky, nestastnej lasky, snaha niekoho ovladnut, nieco vlastnit… Kdeze odputanost a prazdna mysel… Je to ako nekonecny pribeh – vieme, ze s laskou mozu byt obrovske problemy a napriek tomu po nej tuzime. Na druhej strane jednym dychom volame po oslobodeni, nirvane a odputani sa od tuzob. Clovek je naozaj rozporuplna bytost.

    Páči sa mi

  33. Problem je v tom, ze ludstvo si chyby uvedomuje, ale nerobi nic preto, aby sa taketo chyby neopakovali. Nasiel som takyto clanocek na internete
    http://www.vedomie.sk/clanok/692/matrix-skutocnost-alebo-fikcia.html
    (nie ze by som bol fanusikom 🙂 proste ten clanocek ma nieco do seba).
    tu je:

    Matrix

    Skutočnosť alebo fikcia?

    Možno sa vám bude zdať, že rozoberať niekoľko rokov starý film, v dnešnej dobe, keď tu máme omnoho dôležitejšie témy, ako je napríklad situácia v Iraku a globálny terorizmus nemá význam. Opak je však pravdou a preto sa vás budem snažiť presvedčiť o opaku.
    Film Matrix dosiahol veľký úspech vďaka skvelým efektom, akcii a najmä príbehu, v ktorom hlavný hrdina zisťuje, že žije v zdanlivom svete, vytvorenom umelými inteligenciami. Matrix však neukazuje len možnosť, ako by mohol vyzerať svet v budúcnosti, ale hovorí hlavne o fungovaní nášho sveta tu a teraz. Matrix nie je žiadne SCI-FI, ale naša realita vsadená do vedecko-fantastického príbehu. Neviem, či to bolo zámerom tvorcov filmu alebo to len tak vypálilo, ale je to tak. Obsahuje veľa filozofických myšlienok, spomeniem Platóna a Descarta, východné náuky a odkazy na Bibliu. Hlavnou ideou filmu je, že ľudia sú ovládaní strojmi, ktoré ich využívajú ako zdroje energie a sú napojení na systém vytvárajúci umelú realitu. Teraz si vysvetlíme, čo znamenajú jednotlivé aspekty filmu v skutočnom svete. Začneme strojmi. Čo sú to teda stroje a čo predstavujú? Stroje sú výtvory ľudí, ktoré nám mali uľahčovať prácu a život. Stroje tak vo filme Matrix predstavujú inštitúcie, ktoré boli tiež vytvorené na to, aby nám pomáhali v určitých životných situáciách. Tie nás však začali postupom času ovládať. V dnešnej dobe sú to najmä štát, cirkev a rodina. Stroje vytvorili virtálnu realitu, v ktorej žijú ľudia a ktorú strážia agenti. Agenti sú programy hľadajúce tých, ktorý sa snažia realitu Matrixu narušiť. Majú schopnosť vojsť do hociktorého človeka, ktorý je na Matrix napojený a úplne ho dostať pod svoju kontrolu. Do odpojených vojsť nemôžu, ale môžu a snažia sa ich zabiť. Inštitúcie v našom svete tiež vytvárajú virtuálnu realitu – hovoria, čo je dobré a čo zlé, kto je náš priateľ a kto nepriateľ. Pamätáme si ešte na časy nie tak dávne, keď nám tvrdili, že žijeme v tom najlepšom systéme a čakajú nás len svetlé zajtrajšky. Alebo o čosi skôr, že žijeme na rovnej doske, a že Slnko obieha okolo Zeme. Tí, ktorí sa tomu nepoddali, skončili v gulagoch alebo upálení na hranici. Ani rodičia v tomto nie sú výnimkou. Ak nás nezvládali, strašili nás rôznymi bubákmi, tvrdili, že deti nosí bocian a podobné nezmysly. Agenti sú zase myšlienkové vzory, vytvorené inštitúciami, ktoré nás majú kontrolovať, čiže zákony, prikázania a rôzne sugescie. Určite ste zažili situáciu, keď ste nechceli ísť do kostola, načapali vás pri fajčení, zistili, že klamete a podobne. Okamžite sa zišli rodičia, babky a tetky a začali do vás hustiť, že ak nebudete chodiť do kostola tak pôjdete do pekla, že fajčenie škodí zdraviu a klamať sa nemá. Tak toto boli agenti, ktorých nosia v svojich hlavách, bojujúci proti všetkému, čo sa protiví všeobecne prijímaným názorom. Samozrejme zatiaľ vás nezabijú fyzicky, ale chcú zabiť to, čo vo vás rozmýšľa a chce konať slobodne. K fyzickej likvidácii môže tiež dôjsť, ale to až vtedy, keď začnete byť pre systém skutočne nebezpečný a nedáte sa presvedčiť alebo zastrašiť. Namietate, že sa to už dnes nemôže stať? A čo potom nedávna vražda ruskej novinárky Politkovskej, ktorá kritizovala Putinov režim?
    Keď sa hlavný hrdina Neo nakontaktoval na rebelov, ich šéf Morpheus ho postavil pred voľbu. Buď si vyberie modrú kapsulu a potom na všetko zabudne a vráti sa späť k svojmu doterajšiemu životu alebo si vezme červenú a spozná pravdu o svete, v ktorom žije. Neo si vybral červenú a čo sa stalo? Spoznal pravdu o Matrixe, ale z pohodlného a bezpečného sveta sa dostal do bezútešného, zničeného sveta, musel jesť nejakú gebuzinu a utekať pred sondami strojov, ktoré chceli zničiť ich loď. Nepripomína vám to biblický príbeh o Adamovi a Eve v raji? Aj oni si tam žili v blaženej nevedomosti, nevedeli dokonca ani len to, že sú nahí. Potom prišiel had a ponúkol im jablko, ktoré keď zjedia, budú poznať dobro a zlo. No potom boli vyhnaní z raja, začali podliehať smrti a museli ťažko pracovať, aby sa uživili. Podobne aj tí, ktorí poznali skutočnú podstatu minulého režimu a niečo proti tomu robili, boli vystavení perzekúciam štátnej bezpečnosti. To však nie je jediná podobnosť s Bibliou. Morpheus verí, že Neo je vyvolený, ktorého už dlho hľadá a ktorý má oslobodiť ľudí zpod nadvlády Matrixu. Nea potom ku koncu filmu zabijú agenti, ale on nejako obžije a agentov nakoniec zničí. Hádam ani nemusím hovoriť, že Neo predstavuje Ježiša, ktorý mal tiež spasiť svet a podľa Biblie bol ukrižovaný, zomrel, ale vstal z mŕtvych. Meno Neo je navyše zakódované meno starozákonného patriarchu – Noe, ktorý zachránil všetko živé pred potopou sveta. Trinity zasa znamená trojica, čo je odkaz na biblické učenie o svätej trojici. Analógiou svätej trojice z Biblie je trojica hlavných hrdinov Morpheus-Neo-Trinity. Meno posledného ľudského mesta je zase Sion, čo je známa chrámová hora v Jeruzaleme. V druhej časti sa Neo stretne so samotným architektom Matrixu a dozvedá sa, že pred ním boli mnohí takí ako on. Zisťuje šokujúcu vec, že vlastne slúži systému, ktorý na základe jeho činnosti odhaľuje svoje vlastné chyby. Ani Ježiš nebol jediný, aj keď si to naša kresťanská spoločnosť nechce pripustiť. Spomeniem preto Mohameda, Buddhu, Zoroastra, ktorí pôsobili v iných časoch a iných kultúrach. Aj Ježiš kázal o láske, milosrdenstve a odpúšťaní, ale svojou činnosťou dal popud k vytvoreniu takej inštitúcie, ktorá upaľovala ľudí, viedla vojny a ktorej kňazi zneužívajú deti, takže vlastne len posilnil stávajúci systém.
    Neo, keď prekukol, že Matrix nie je skutočný svet, bol schopný neuveriteľných vecí. Rád by som vedel, či to je možné aj v našom svete. Existujú príbehy o takých ľuďoch, takže nás ešte možno čakajú zaujímavé možnosti.
    Teraz sa vrátim k Iraku a k témam, ktoré hýbu dneškom. Dôvody pre napadnutie Iraku boli dva. Prvý, že sa tam nachádzajú výcvikové základne Al-Kajdy a druhým boli zbrane hromadného ničenia. Žiadne takéto zbrane sa tam však nenašli. A tu je spojitosť s Matrixom, o ktorej som hovoril na začiatku. Bushova administratíva vytvorila takúto virtuálnu realitu hrozby terorizmu a neexistujúcich zbraní hromadného ničenia, ktorá bola zámienkou na začatie vojny v Iraku. Vážení aj my žijeme v Matrixe! No myslím si, že Irakom sa to neskončí. Ak chceme vedieť ako sa budú udalosti vyvíjať ďalej, musíme sa však vrátiť na začiatok. Všetko, čo sa dnes okolo Iraku deje vychádza z jedného bodu a to z udalostí 11. Septembra 2001, keď teroristi zaútočili na veže svetového obchodného centra. Bol to však naozaj útok? Nemci v tridsiatomdeviatom roku boli tiež akože napadnutí Poľskom, podobne vysvetľovali Rusi vojnu s Fínskom. Aj v japonskom útoku na Pearl Harbor sú veci, ktoré vyvolávajú špekulácie. Asi o 4. hodine Američania vypátrali japonskú ponorku, ktorá vykonávala prieskum. O čosi neskôr torpédoborec Ward spozoroval ďalšiu ponorku v priestore základne, ostreľoval a potopil ju. V osudný deň mali cvičenie radisti, ktorí na radaroch zachytili množstvo letiacich objektov. Prečo na to nikto nereagoval? Japonci zničili veľkú časť pacifickej flotily, ale jej jadro, teda lietadlové lode boli vtedy mimo základne. Bola to náhoda? Prečo by ale Amerika obetovala vlastných ľudí? Pretože v obyvateľstve prevládali izolacionistické nálady a až Pearl Harbor vytvoril v krajine bojového ducha. Nezabudnime, že druhá svetová vojna znamenala nové delenie sveta a Amerika si toho bola vedomá. Preto bolo potrebné sa do nej zapojiť a Amerika z nej vyšla ako nová veľmoc.
    Tak sa pozrime aj na dnešné udalosti týmito očami a zanalyzujme, kto má z toho všetkého najväčší prospech. Jedenásty september umožnil Amerike vstúpiť do Afganistanu a ovládnuť Irak, teda jeho bohaté náleziská ropy. Samozrejme Bin-Ládina nechytili doteraz ani s pomocou celej CIA, FBI a neviem čoho ešte. Prečo, to je hádam jasné na prvý pohľad. Ládina potrebujú na vytváranie atmosféry strachu. Bin-Ládin je motor, ktorý poháňa veľký stroj menom Amerika.
    Tak a teraz už môžme zistiť aj ďalší vývoj. Podľa mňa tu ide o ovládnutie Blízkeho východu, čiže ropy, ktorej svetové zásoby sa zmenšujú a jediným ďalším možným cieľom je Irán. Obsadením Afgánistanu a Iraku získali nástupný priestor a môžu tak Irán uchopiť do klieští. Aká je dnešná situácia v Afganistane a Iraku? Taliban znovu silnie a tlačí na koaličné sily a v Iraku sa začalo sektárske násilie medzi Šiítmi a Sunnitmi. Čo to znamená a komu táto situácia najviac vyhovuje? Rozdeľuj a panuj bola stará rímska taktika, kedy Rimania využívali už existujúce spory medzi dvoma stranami v nejakej krajine alebo ich tam vytvorili, čo im umožnilo danú krajinu vnútorne oslabiť a následne ovládnuť. To isté sa deje aj teraz a násilie v Iraku je dôvod na ďalšie zotrvanie a pravdepodobne aj zvýšenie americkej vojenskej prítomnosti v regióne a jej následné použitie proti Iránu.
    No môže tu ísť aj o niečo viac ako je ropa na Blízkom východe. Vytvorenie atmosféry strachu umožňuje mocným obmedziť osobné slobody občanom a zvýšiť tak kontrolu vlády nad obyvateľstvom. Hrozba terorizmu umožňuje odpočúvať súkromné hovory, ba dokonca uvezniť a mučiť ľudí. Stačí im dať nálepku terorista. Pán Bush my ale dokážeme prehliadnuť vašu hru, my sme totižto prežili 40 rokov v komunizme a dobre poznáme procesy s takzvanými nepriateľmi štátu. No môže tu ísť aj o vyvolanie globálneho konfliktu medzi veľmocami o svetovú dominanciu. To isté sa dialo i počas 2. Svetovej vojny, keď Nemecko anektovalo Rakúsko a Československo, Rusko pobaltské štáty a spoločne si rozdelili Poľsko, aby si vytvorili spoločné hranice, potrebné k vzájomnému meraniu síl. Podobne aj dnes sa Amerika približuje k Rusku a Číne. Ja len dúfam, že v tomto nebudem dobrým prorokom.

    Autor: Gabriel Briňarský
    Zdroj: http://www.vedomie.sk

    Páči sa mi

  34. Gabriel,
    je to žiaľ tak.
    Ak vás to zaujíma, pozrite si film Zeitgeist (Duch doby). Dá sa kuknút bud na googlevideo alebo na youtube. Stojí za to. Je plný zaujímavých hypotéz (hoci- prípad irackej invázie-jej pravá príčina- nie je žiadna hypotéza, ale fakt ). Film pojednáva aj o možnej príprave na očipovanie ľudstva. Ak vás to zaujme, a budete chcieť, povedzte prihrám vám k týmto tematikám zaujímavé linky. Je toho veľmi veľa a je to des…

    Páči sa mi

  35. Zatial iba zopár liniek, potom pridám dalšie. Nenašla som to ja. v tomto som len taký zvedavý poslíček. Iba posúvam dalej to, čo nájdem na diskusiách o týchto veciach- aby o nich vedelo čo najviac čitatelov. Sú ludia, čo sa tým zaoberajú do hlbky a majú nos na všeličo zaujímavé a možno aj ukryté. Pozbieram vám aj ich príspevky- spolu s ich názormi.
    Tu sú napr. informácie o mikročipoch od Pavly – najnovšie našla toto:
    Genéza vzniku RFID vyrozprávaná autorom patentovej prihlášky (Mario Cardullo):

    http://www.rfidjournal.com/article/articleview/392/1/2/

    Najmenší čip RFD: http://www.hitachi.co.jp/Prod/mu-chip/

    Čip VeryPai: http://www.adsx.com/

    Citlivejšie RFID: http://news.com.com/2100-1020-995744.htmi

    Vývoj cien RFID: http://news.com.com/2010-1069-980325.html

    Článok o súkromí človeka:
    http://druidova-mysteria.ic.cz/TAJEMNO/Soukromi_cloveka.htm

    Viete čo? Rovno vám doporučujem napr. jednu celú diskusiu- veci tam na seba pekne nadvazujú a ťažko sa vytrháva niečo z kontextu. Ved všetko so všetkým súvisí. Nájdete tam viacero zdrojov a tipov :
    http://diskuse.doktorka.cz/zachranme-svet/

    Páči sa mi

  36. Ahojte,
    nečítal som všetky príspevky, ale to, čo ma napadlo pri “oceáne” je, že všetci sme jeden kruh, bez začiatku, a bez konca. Takže, čokoľvek, čo urobím, ovplyvní všetko a všade. Všetci sme súčasťou toho kruhu, toho oceánu. Ale čo, ak je každá kvapka toho oceánu takým istým oceánom? Celý život je rozhodovaním, a ak sa ja rozhodnem pre určitú kvapku v tom to oceáne, prijímam tým celý obrovský balík možností (kvapiek v oceáne), a tie ostatné odpadávajú. A ďalším rozhodnutím vstupujem do ďalšej kvapky… Ale kde to začalo, a kde to končí?
    A čo je to vlastne začiatok? A čo je to koniec? Aký je medzi tým rozdiel? Ak niečo končí, niečo iné začína. k niečo začína, niečo muselo skončiť. Takže stále je to iba zmena, zmena stavu, zmena energetickej úrovne.
    A podľa mňa, ak chcem zmeniť niečo v minulosti, musím prijať fakt, že ja, ako človek, prestanem existovať. Zmením totiž línie času, a línia, ktorá viedla ku mne sa zmení. S tým sa ťahá niekoľko vážnych filozofických paradoxov. Napríklad: ak zmením minulosť, nebudem existovať v budúcnosti, a teda som nemohol zmeniť minulosť. Alebo ju zmením, no ja v nej už nebudem.
    Ale ja, ako duša, ktorej je moje telo, ego ostatné ilúzie len malou, ale v rámci učenia veľmi dôležitou súčasťou, súčasťou, som súčasťou boha, ako niečoho večného, som v podstate tak isto večný. Ale ako môžem vôbec povedať, že ja som duša, keď ja je ego…
    Kamarát mi na to povedal: “jestli je tvoje ego duše, tak jsi v pr…”
    Mne z toho všetkého ale vyplýva to, že realita je niečo absolútne nereálne, najdokonalejšia ilúzia. Podľa východných filozofií minulosť ani budúcnosť neexistuje (minulosť už nie je, a budúcnosť ešte nie je), že existuje len prítomný okamih. Lenže ak si uvedomím to jediné tu a teraz, už je to minulosť (oneskorenie myšlienok), a teda ani to neexistuje…
    Viem, že to, čo som tu napísal, vyzerá chaoticky, no čím viac logiky a systému vložím do reality, tým väčším chaosom a nezmyslom tá “realita” odpovedá…
    Dúfam, že mi raz toto všetko dá nejakú rozumnú odpoveď. A ak nie, tak sa na tom aspoň raz schuti zasmejem. (keby to tak nebolelo, rehotal by som sa už teraz…)

    Páči sa mi

  37. Krejzy,

    pobavil ma jasnozrak vášho kamaráta 😛 … Myslím, že viem, čo ste chceli povedať… Náš problém je v tom, že kategórie, pomocou ktorých myslíme a vyjadrujeme sa, sú prispôsobené na veľmi konkrétny, analytický svet a sú preto veľmi presné, jasné, konkrétne a vynikajúco vydefinované – a sú nám nanič v svete, ktorý funguje mimo toho, čo bežne vnímame. Pre mňa je ezoterika ako veľký čierny priestor, kde niet ani najmenšieho svetla. Nevidíme v ňom, akoby sme nemali oči. Musíme sa spoliehať na naše menej vyvinuté zmysly. A o všetkom, čo sa v ňom nachádza, sa len domnievame, čo to je… Snažíme sa to pripodobiť k niečomu, čo poznáme zo sveta viditeľných vecí, ale s tou výhradou, že vlastne nevieme, či to také skutočne aj je… V ezoterike som sa naučila ako prvé, že už neexistuje nejaká overená pravda (nebodaj fakt), ale len možnosti – a to, nakoľko sú pravdepodobné, vieme odhadnúť len tým, nakoľko nám dajú vždy jeden a ten podobný (hehe, žiadne “ten istý”!) výsledok…

    Páči sa mi

  38. ten môj jasnozrivý kamarát je šaman….
    Tie naše “presné” kategórie sú nám nanič aj v prípade, že ideme do hĺbky v našom svete. Fungujú len v nám najbližšej oblasti nášho sveta.
    Takže ak sa chcem vydať na prieskum, či už vo vnútri, či mimo mňa, musím odhodiť všetko, čo sa dá spochybniť, to znamená vlastne všetko, čo si myslím, že poznám. Tým sa ale ocitnem uprostred ničoho. Správne ste poznamenala, že ako keby sme nemali oči. Sme ako v pivnici, a potrebujeme svetlo. Takže hmatom hľadáme baterku. A keď ju nájdeme, zistíme, že ju nevieme zapnúť. Tak sa to učíme. Zrazu, keď sa baterka zapne, vidíme, že nič zmizlo, a okolo nás je všetko.
    Ja osobne si myslím, že tou hľadanou baterkou je viera. A to znamená nájsť niečo, o čom môžem povedať: verím, že áno, alebo verím, že nie. Pretože ak pochybujem, je jedno či vidím, a či nie…

    Páči sa mi

  39. Krejzy,

    viera je nebezpečná… pre bosoráka! “Veriť” je stav mysle, keď berieme niečo za “fakt”, hoci to nemáme nezvrátiteľne podložené. Ak však naše vedomie s tým narába ako s “faktom”, tak sa to v našom svete “faktom” stáva – a obmedzuje to naše vnímanie tých aspektov, ktoré sa do nášho “faktu” už nevošli – ale daná vec ich má… Siahnem po Lao-C: “pomenovávaním vecí strácame ich podstatu”. Náš svet je ako prierez huspeninou. Je to vždy to isté, ale v závislosti od toho, v ktorom mieste a akým smerom režete, získavate z tej istej huspeniny vždy iný a iný obraz… a to je “viera” a jej dôsledok. Oveľa presnejší obraz huspeniny získate, keď sa na ňu budete pozerať zvonku a budete narábať s možnosťami toho, čo by v nej mohlo byť a ako by to mohlo vyzerať, a pre žiadnu z nich sa nerozhodnete a nevyhlásite ju za svoju vieru, ale budete zbierať “možnosti” o huspenine a porovnávať ich s inými “možnosťami” o iných útvaroch – a nakoniec možno porovnávaním rôznych možností zistíte, že niektoré do seba zapadajú lepšie, iné horšie, ale sú to ešte stále len mentálne konštrukty nad realitou, ktorá nie je tieto mentálne konštrukty. Zasa citát, tentokrát z Leva Trockého: “Možno nájdem pravdu porovnávaním lží.” U bosorákov sa tomu hovorí “presúvanie kotviaceho bodu” – pozorovanie tej istej reality z mnohých uhlov pohľadu, aby ste ju videli v jej komplexnosti, nie v jej momentálnom stave, ako pri tom reze huspeninou.

    Liked by 1 person

  40. Helar,
    otázka viery nie je taká jednoznačná, bez nej ani bosorák nebude bosorákom. Ak totiž neverí svojim schopnostiam, kto vlastne je? Ja som strávil väčšinu doterajšieho života hľadaním možností, na všetko som sa snažil pozerať z maximálneho množstva zorných uhlov, no kvôli pochybnostiam som žiadnu z možností neskúsil. Dokonca som dokázal spochybniť aj sám seba. Potom som si uvedomil, že to, že mám kopec vedomostí, mi je úplne k ničomu bez viery vo vlastné schopnosti…
    PS: skúšal som porovnávaním lží nájsť pravdu, no výsledkom tohoto procesu je, že s Levom súhlasím len v tom slove možno.

    Páči sa mi

  41. v podstate nemozeme byt kvapky v oceane, lebo keby sme boli tak nemame moznost vyberu (kvapka v oceane je ako mravec v mravenisku). A to znamena, ze splyvame s davom a neodlisujeme sa od neho. A z toho vyplyva, ze nedokazeme zmenit svoj osud (schvalne myslite si, ze mravec dokaze zmenit svoj zivot???? Ak hej tak ste na omyle. Lebo mravec dostava prikazy od kralovnej a on tie rozkazy musi splnit – lebo keby bol clovekom, bol by sa rozhodol ci prikazy splni alebo ich odmietne).

    Páči sa mi

  42. Martin,
    prepáč, ale ty si myslíš, že mravčia kráľovná vydáva nejaké príkazy? Veď ona je na tom skoro tak isto, ako ostatné mravce.Len mechanicky rodí a rodí. Príkazy majú mravce už naprogramované v sebe od prírody…
    Tá kvapka v oceáne bolo prirovnanie. Faktom je, že že z toho uhla, z akého si reagoval (otázka vedomia, myslím si), je k tej kvapke bližšie mravec ako človek, lenže v tom prípade by nemohli existovať žiadne prirovnania…

    Páči sa mi

  43. Martin,

    ďakujem za komentár – umožňuje mi totiž vypichnúť niečo, čo by som inak nebola videla 😛 … Všimnite si, že keď hovoríte o oceáne, pozeráte sa naň “zhora”, nie ako na súbor kvapiek, ale ako na masu vody. Keď hovoríte o našom živote, pozeráte sa náň “zvnútra”, nie ako na jednu drobučkú kvapku, ale ako na začiatok a koniec všetkého. Je to tým, že sme veľmi stotožnení s týmto naším konkrétnym životom. Ale presne tak je stotožnená každá kvapka v oceáne s jej konkrétnou kvapkovou hranicou a jej konkrétnym kvapkovým životom… A preto, že vidí len hranicu svojej existencie, nevníma všetky tie ostatné kvapky a útvary oveľa väčšie, než je jej “kvapková” existencia – napríklad “oceán”.

    Čo sa týka mravca, ak ho chcete ako podobenstvo, potom si musíme zadefinovať (hehe, zasa taký ten “konkrétny” výraz), koho považujeme za mravčiu kráľovnú… Boha alebo hocijaký iný názov pre Univerzálnu Energiu? (Toto som napísala náročky, aby bolo jasné, že nemám na mysli antropomorfného Boha, ako si ho vytvorili náboženstvá, s jeho emocionálnymi poryvmi a nevybavenými účtami.) Ak áno, tak potom celý svet je jedno obrovské mravenisko – a možno celý Vesmír je jedno obrovské mravenisko…. A niekde inde možno existujú ďalšie obrovské mraveniská…

    Takže z môjho pohľadu ide o to, aby sme si zvolili na porovnávanie takú mierku, ktorá porovnaniu dá zmysel.

    Liked by 1 person

  44. Rikimus,

    ťažká otázka… Neviem. Predpokladám, že samotnú schopnosť masturbácia nijako neovplyvňuje, ale pravdepodobne má iný účinok – keďže ide o autoerotickú záležitosť a nespája sa s emocionálnou väzbou na nikoho a nič (pokiaľ to nie je emocionálna väzba na seba samého 😀 ), mala by bosoráka udržiavať v stave emocionálnej nezávislosti, čo je pre jeho energiu výhodné.

    Ale zo sexuaálnej mágie viem, že sa narába s partnerským sexom, nie s masturbáciou, takže vyberte si z toho, čo sa vám zdá najrozumnejšie. Možno iní čitatelia budú vedieť presnejšie odpovedať…

    Páči sa mi

  45. Aj ja si myslim,ze nie som kvapka v oceane.Pretoze o svojom osude rozhodujem sama.Mam svoju vieru,pretoze kazdy clovek musi v nieco verit.Je to ludske a bez viery nemame ciel.Ak v nic neverim,nemozem napredovat,nemozem sa snazit dostat k svojmu cielu,nemam zmysel zivota.Bola som vychovavana ako katolicka.Ale uz v rannom detstve som si uvedomila,ze nieco na tej viere nesedi.Ved hned na zaciatku biblie je jeden obrovsky incest a bratovrazda.Alebo …boh dal ludom slobodnu volu,preco ich teda sudi,ak im dovolil robit,co chcu ?Ked som povedala mojej matke,ze neverim v ich Boha takmer skolabovala.Ale co som tym vlastne chcela povedat? verim,ze existuje nieco mimo nas,existuje rovnovaha.Dobro a zlo.A to sa vyrovnava.Raz sa to nachyli na jednu stranu a raz na druhu,ale vzdy sa to vyrovna.Negativna energia a pozitivna energia.Nezda sa vam nespravodlive,ze clovek sa narodi,vyrastie,cely zivot pracuje,vychova deti a nakoniec zomrie ako stary a chory? musi byt nieco dalej.Jeho dusa,kam ide?bludi niekde? Pripada mi smiesne,ze povedia,je v nebi,alebo v pekle.Viete si predstavit,ze musite sediet tisicrocia v raji ?alebo v pekle,bez toho,aby sa to dalo zmenit?alebo ta dusa v pekle? je naveky zatratena bez toho,aby mala akukolvek sancu zmenit nieco? co ak by chcela nieco napravit? Preto si myslim,ze kazdy z nas je osobity s moznostami a potencialom,ktory si sami niekedy ani neuvedomujeme. Taktiez sa povazujem za bosorku,ale nikdy som neskusala kuzla.Nepovazujem za potrebne napriklad “pricarovat” si muza.Ak si ho nemozem ziskat svojou prirodzenou sympatiou,nepotrebujem ho.Nepovazujem za cestne “znasilnovat” volu niekoho.Videla som,na vlastne oci,co to dokaze urobit s clovekom.Helar mi da urcite za pravdu,ak je jej znama napriklad vlasska cierna magia,davala som ju dole z jedneho muza.Bol len troskou.Tak isto zavist a ziarlivost vedia narobit velke skody.Videla som toho dost,aby som vedela,ze zlo a dobro musia byt v rovnovahe a ak nie su,musime tomu vsemozne pomahat.Lahko sa ziskaju peniaze,alebo uspechy pomocou magie,ale nic v univerze nie je zadarmo.Vsetko ma svoju rovnovahu.Preto tvrdim,ze nie som an kvapkou ani mravcom.Som strojcom svojho osudu.Asi som sa zase rozpisala,pozdravujem vsetkych a sorry ak som vas unudila k smrti.

    Páči sa mi

  46. konecne,
    som stastna, konecne stranka ktpra vnima skutocnost(podla mna).Uz dlho hladam niecoalebo niekoho kto ma moze naucit ako vplyvat na realitu.Kolko krat som chcela odstranit “nepriatelov” a potom som si uvedomila, ze to nebude spravna cesta. A teraz uz viem, ze nie som sama.
    Ja som sa rozhodla ist cestou bez manipulacie s ludmi a vypomstil sa mi tento pristup. Raz som to urobila a dosledky boli velmi zle pre moju kamaratku.
    Uz viem ze postoj ktori zaujmem zmeni realitu. Ale je moj opstojn spravny? Zatial su vsetci proti mmne a cloveku ktori voci mne pouziva manipulativnu magiu sa dari. Vydrzim to, a ..?

    Páči sa mi

  47. dobry den mila Helar,

    tato stranka na mna posobi niekedy velmi prijemne,niekedy az odstrasujuco. ale aj tak Vam za nu velmi dakujem.
    neviem,ci este rozoberate sny,ale..chcela by som sa vas na jeden opytat…bude zniet zvlastne…bol to sen alebo sprava?..dva sny mi az fyzicky utkveli v pamati…jeden,ten prvy,ze mi do narucia bezi male vysmiate dieta,max 1,5 rocne v zltom prsiplasti(vsade bol len dazd) a silno strasne silno ma objalo..o par dni som zistila,ze som tehotna…dodnes citim to objatie…no o mesiac som o to dietatko prisla…chtiac-nechtiac…a na to prisiel druhy sen…stojim v silnom objati s dievcatkom,kt si silno tlaci hlavicku na moje lono…rano som sa zobudila s najkrajsim pokojnym pocitom…ze ma ma rada,a ze je pri mne….chcem sa opytat,prosim vas…vsugerovala som si ten prijemny pocit,alebo mi ho vazne “poslalo” to dievcatko?…moje dievcatko…?….ja strasne tuzim,aby mi odpustilo,a tak si nechcem namyslat tie pocity….mozno to bol vazne len sen…tuzby…mozeme sa cez sny rozpravat s niekym,kto bol len v tretom prenatalnom mesiaci zivota?
    dakujem Vam pekne za Vas cas…
    s pozdravom Vasa ticha pozorovatelka..

    Páči sa mi

    • Lenka,
      nevedel som nájsť ten príspevok, až teraz. Vtedy som napísal (pod menom Ja), že počkáme na Helar a potom som to už nevedel nájsť. Poviem svoj názor teraz v súlade s Abdrushinovým učením.
      Prvý sen oznámil, že sa prichádza duša na vtelenie. Každý sa rodí “z vody”. Preto dášť. Lenže ona mala pršiplášť, ktorý jej zabráni styk s vodou – vstup do hmoty. Ten plášť bol žltý – farba 3. čakry. Problém teda mohol patriť pod energie 3. čakry u matky. Buď zdravotný problém niektorého orgánu spadajúceho pod túto čakru, alebo poruchy v toku energií – nervozita, neschopnosť rozhodnúť sa…
      Druhý sen:
      Teraz ten Abdrushin – On tvrdí, že duša, ktorá sa mala vteliť, ostáva pri matke. Je stále v jej blízkosti a čaká na ďalšiu možnosť. Podrobnosti vynechám.
      Takže môže to byť aj tak, ale nemusí 🙂

      Páči sa mi

      • Minne

        dakujem za Tvoje vysvetlenie..az neskutocne vysvetluje celu situaciu,co sa odohravala…to s tym vtelenim…mojim problemom…az je to nezmyselne ako sny uz dopredu vedia…ten dast,ktory zabrani…alebo len sen bol vypoved mojho podvedomia…
        len nerozumiem velmi spojeniu,dusa ostava v blizkosti matky…matky…mojej blizkosti…kam sa az priblizuje ta blizkost?…znie to zvlastne,ale nebudem mat pokoj na dusi,pokial sa s nou (podla mna to bola dcera) neporozpravam…ak sa to da….?…uz je tomu rok a takmer jeden mesiac…ta dusa je tu stale v nezmenenej forme?…

        prepac,za zvlastne chaoticke otazky…ale toto mam stale takto v hlave…..

        Lenka

        Páči sa mi

  48. počkáme na Helar a keď nič, tak sa pokúsim ja jej pomôcť.
    Ale lepšie by to bolo spresniť – “chtiac – nechtiac”
    to tlačenie hlavičky- to dievčatko akoby vás objalo? – samo tlačilo hlaviču o Vás? ak to bolo príjemné, tak zrejme áno. Zatiaľ nemáte deti zrejme – ?

    Páči sa mi

  49. dakujem Vam….myslite si, ze ta dusa toho dietatka pride opat,len v inom tele?…nie,este nemam deti..ale v tom sne bolo iste iba moje…stali sme a obijmali sa…silno ma obijmalo a tlacilo hlavicku ku mne…a bol to ten najkrajsi najsilnejsi pocit…ako to je s ludskou dusou?stretneme sa este niekedy?

    Páči sa mi

  50. Lenka,

    podľa toho, že tlačilo hlavičku do vášho lona, povedala by som, že príde znova ako ďalšie dieťatko. Alebo, ak ešte nie ste vydatá, možno si nájdete nejakého muža s malým dieťaťom, ktoré bude “náhradou” za to vaše a budete sa mať rovnako radi.

    A k tým dušiam: ak s nimi ešte nemáme odpracované naše karmické lekcie (alebo ony s nami), tak sa budeme rozhodne stretávať. Ak už je vzťah vyčistený, je možné aj to, že jedna z tých duší už sa nebude musieť inkarnovať a vráti sa “domov”. Alebo ešte zostáva a vybavuje si “lekcie” s inými dušami, s ktorými ešte nemá vyčistené vzťahy.

    Páči sa mi

  51. Ahojte vsetci,
    Ja mam otazky ohladom snov, pretoze su to take, ktore ma dost vystrasili a neviem, co znamenaju.
    Tak ako by som zacala.
    Uz parkrat sa mi snivalo, ze ma niekto chce a ide viete co, ale nie dobrovolne. sorry, ze tu nepisem to slovicko, ale nechcem. No co vam budem hovorit, hrozne. A vzdy od mala som mala z tohto strach a tak rozmyslam, ze ci sa mi to v minulom zivote stalo alebo co to ma znamenat.
    Navyse som zistila, ze obcas ked sa uprostred noci zobudim a je okolo mna uplna tma, ze nividite ani zrnko svetla, chytam uplnu paniku. a k tomuto chcem podotknut, ze to nie je od destva. zacalo sa to, ked som mala 22 rokov a bola som v amerike pracovat, bol to detsky tabor v lese. A nic zle sa mi tam vobec nestalo, ale odvtedy mam taku paniku, ked sa zobudim niekde v uplnej tme. ked sa takto zobudim, ja zrazu neviem, kde som a zacnem panikarit, kricat.
    A dalsia otazka, takisto sa mi viackrat snivali sny o pade lietadla. V tom sne, som bola ale divak, ktory to lietadlo videl padat. A tak rozmyslam, ze ci si mam davat pozor, ked lietam, pretoze aj lietam asi tak raz za styri mesiace.
    Ak mi niekto vie aspon trosku k tomu nieco napisat, budem rada.
    Dikes vsetkym.

    Páči sa mi

    • Leloa,
      podľa mňa to súvisí s minulým životom. Buď sa ti to stalo, alebo ty si bola násilník a bojíš sa, že sa ti to vráti. Lenže karme sa dá zabrániť. Človek niektoré následky nemusí prežiť na vlastnej koži, ak sa už nepotrebuje z takej situácie poučiť. Možno už len to je tvoja symbolická príučka, ktorá sa ti prejaví iba v mentálnej sfére (znásilnenia v sne). A tým sa ti dlh vyrovná. Čiže, ak pochopíš nespránosť činu v sne a poučíš sa, nemusíš to prežiť v hmote. A opačne, ak použiješ v sne odvahu na záchranu niekoho, nemusíš to taktiež zažívať v hmote. To je dar, ktorý nám urýchľuje vzostup a chráni nás pred nepríjemnými situáciami. Napríklad: Sen ti ukáže dej, v ktorom sedíš vo svojom aute a šoféruje ho niekto iný, potom havarujete. Tu ťa vystríha z toho, že ak budeš viesť svoj život podľa vzoru toho šoféra, “zídeš zo svojej cesty” a potom aj následky budú nepriaznivé. A lietadlo nie je minulý život, navyše v ňom nesedíš – zatiaľ. To nechám radšej tak, ale toho sa neboj, až keď v ňom budeš sedieť, mi napíš. minne@orangemail.sk A strach – nebojuj so strachom, ale pracuj na odvahe.

      Páči sa mi

  52. aj ja sa chcem zapojit..ale je to v suvislosti k tomu zaciatku…nedavno som na nete nasiel ze clovek…kazdy clovek ma schopnost absorvovat energiu a premenit ju na iny druh energie…nevahal som teda..a otvoril. fyziku kde stalo vysvetlenie ze energia vo vesmire je stale a ze sa neustale premiena z jedneho druhu na iny…neveril som tomu priznam sa..a tak som to isiel overit pokusom..dal som ruku nad zapalenu sviecku..ale nie moc blizko k nej aby ma nepopalila,len aby som citil teplo salajuce z nej.. a snazil som sa pohnut lyzickom na ihle…kedze ja uz nejake schopnosti telekinezy mam…bol som zvedavy ci to bude silnejsie…na moje prekvapenie…to bohuzial silnejsie bolo…o takych 75 %..vobec ma to nepotesilo..lebo mi hned v hlave nastala vzbura myslienok…kedze myslim si ze vsetci cedia o cloveku ze by to nebol on..keby sa uspokojil s tym co ma a snazi sa zakazdym ziskat nieco viac…no tak skusim vam ozrejmit na com som prisiel…: Predstavte si americana..priemerneho americana..ktory sniva svoj american dream..:Dskuste si tiez predstavit ze by dokazal kazdu jednu energiu pohltit a premenit ju v svoje dobro…myslite si ze by sa uspokojil s troskou energie???no ja si teda myslim ze nie….hned ma zacalo napadat ze by ovladal kazdy jeden zivel..vratane kazdej – kinezy…proste by bol neporazitelny…dokazal by pohltit energiu zo seba…co by zastavilo chem reakcie prebiehajuce v jeho tele a prestal by starnut..takto by cely svoj zivot chcel ziskat nieco viac…a kedze energia nevznika ani nezanika….a on by ju postupne pohlcoval….vo vesmire by nezostala ziadna energia…zem by sa prestala otacat okolo vlastnej osi..nikdy by uz nebol priliv a odliv..nikdy by nezafukal ani najmensi vanok..pokial by to nechel ON:….ale pravdaze by to mohol pouzit na zle ucely…mohol by bezproblemov vyvolat tornado..zemetrasenie….proste uplne vsetko..a bez jeho dovolenia…by nevyslo slnko…nebola noc..nezapalili by sme si ohen..proste nic…MNE sa to zda ako strasna zodpovednost nieco taketo vlastnit…proste takato sila.by nas takmer urcite doviedla az do zahuby..piste prosim vsetjky vase nazory

    Páči sa mi

  53. LEOLA..na tuto otazku ti viem celkom presne odpovedat..lebo som sa na to iste pytal aj ja..:D…ide o to lietanie..je to sposob astralneho cestovania..kedy ss tvoja dusevna polovicka..oddeli oíd fyzickeho tela..a len tak putuje..niektori ludia sa to naucili ovladat..a mozu ist tym sposobomk hocikam…ked budes lietat..skus na niekoho mysliet a on by sa ti mal zacat objavovat..a ked sa budes bat proste dlane otocis na neho..a on sa ti bude postupne stracat…a defam ze nevadi ze som tikal:)

    Páči sa mi

  54. ahoj andrej2012,
    vobec mi to nevadi. ja som fakt rada, za kazdy komentar. ale to chces ako povedat, ze ked mavam tie zle sny, tak vlastne lietam v astrale?

    Páči sa mi

  55. Minne,
    Dakujem ti za tvoje slova. Aspon trochu viac svetla si mi do toho vniesla.
    A to s tym lietadlom, ked v nom uz budem sediet, uz nebudem mat velmi cas pisat ti :))

    Páči sa mi

  56. Leloa,
    myslel som na sen, ak sa ti bude snívať, že sedíš v tom lietadle, ktoré spadne, tak mi napíš, aby som ti to vysvetlil. Ani potom nespadneš s lietadlom, len to bude upozornenie pre teba. Teraz je to v poriadku.

    Páči sa mi

  57. Ked som cital clanok a komentare tak som citil nadsenie s myslienok ako sa mi to vsetko prekruca v hlave. Tiez mate taky pocit ? Radi objavujete a tak 😛

    Moj (zatial) nazor na tuto temu: Clovek sa narodil na tejto zemi aby postupil na vyssiu uroven a preto vsetci dostavame nejake ulohy a snazime sa ich vyriesit. Kazdy dostal presne to co si zasluzil z minulich zivotov a treba odstranit nedostatky. “To co zasadis to zoznies” zijeme v tom co chceme mi , nie to co chcu ostatni. Sami si vytvarame vlastny svet a v nom zijeme. Najdolezitejsie je vediet pozorovat. Nie pozorovat ako osoba clovek. Ale s nadhladom celu situaciu. Ked rozmyslame o sebe a bereme v uvahu len nase vnimanie,a vzdy budeme robit chybu. To ine odlisne je sucast nas a my na to vplyvame svojim zmyslanim. Svet je podla mna rovina kde sa stretavaju extremy protipolov , Od znicujucej depresie po absolutnu extazu. Najvyssie poznanie je podla mna uvedomit si ze je len toto (ziadne ja) agonia ci extaza su len formy ktore vnimame.

    Páči sa mi

  58. najviac ma pritahuje voda.mozno to bude aj tym ze som vodne znamenie.ale…ja uz som skuusala vela schopnosti a ani jedna mi nevisla…ja uz neviem co mam robit..prosim ta pomozes mi??a aj ty mas nejaku schopnost??

    Páči sa mi

  59. začni cestou prázdnoty na mracnej hore. a potom sa venuj niečomu ale musíš u toho vytrvať zadarmo to nedostaneš .

    😀 to je vtip tá posledná otázka? .. 😀

    Páči sa mi

      • A ešte do tretice..

        Tie schopnosti som získal tvrdou drinou a nebolo to ani za mesiac ani za dva.. .
        koľko si ty trénovala tie tvoje?

        Páči sa mi

  60. aurik: je fakt, ze vacsina ludi si tie schopnosti vazne tvrdo odpracuje, ale fakt je aj to, ze niekedy k nim jednoducho prides ako slepe kura k zrnu (vid ziarivy priklad skryvajuci sa v nocnom tieni, ha ha 🙂 )

    nina, co vsetko si skusala? a ako dlho si to skusala?

    Páči sa mi

    • pozri si helarforum.tk a skúšaj tam je schopností odušu. Ja mám teraz vážnejšie problémy ako zisťovať či si pyrokinetik alebo atmokinetik.

      Nie

      Spytat sa mozes 🙂

      Páči sa mi

    • My sme totiž s čikitetom 5 milionov rokov staré múmie. Akurát on má krajšie oči ( žiadne totiž nemá há há ) a ja nádherné zuby 😛 😛 (

      Páči sa mi

      • len aby ťa NINA nepoužila ako palivo do parného rušňa, já by som si dal pozor
        😀 moc sa vypytuje na schopnosti, namiesto toho aby sa ich snažila naučiť.
        Určite je to nezbedníčka … 😀 😉

        Páči sa mi

    • Ja používam jeden jediný..

      15 cm dlhá vúdú ihla 🙂 .. ale už leží zapadnutá prachom, geinvenov riešim inak. to mám len pre ťažké prípady ináč tým neviem ublížiť už. Včera som mal dobrý amok vtedy by to šlo. 🙂

      Páči sa mi

  61. pocujte ja nestem nist zneuzit…ale ak si to myslite nestojim o va se narazky…bye bye
    a okrem toho na helarrorum som uz bola….skusala som aj pyrokinezu a nic my nevislo…ale inac dik

    Páči sa mi

Povedz svoj názor