Všetci máme žiarivé energetické pole, ktoré nás obklopuje ako energetické pole magnetu. Toto energetické pole je normálne súčasťou Univerzálnej Energie a pri našom zrodení sa vytvorí okolo nášho tela na základe informácií, ktoré so sebou nosíme v ôsmej čakre, nazývanej aj wiracocha (virakoča), alebo “sväté žriedlo”. Táto čakra je sústavne spojená s centrom všetkej energie a obsahuje “stavebný plán” pre náš život – tento, tie predchádzajúce i tie nasledujúce. Ona určuje, kto budeme, akí budeme a ako budeme žiť. Neurčuje to však absolútne. Niektoré parametre máme možnosť v priebehu nášho života meniť, ak poznáme anatómiu ľudskej energie a vieme ju využiť.
Ako vyzerá žiarivé energetické pole?
Naše žiarivé energetické pole (ZEP) si predstavte ako mnohofarebnú priehľadnú svetelnú bublinu, ktorá pulzuje modrou, zelenou, červenou a žltou. Po istom duševnom procese som prešla od označovania ZEP a rozhodla som sa nazývať ho “svetelný kokón”, pretože mi prichodí, že sme v ňom ako hmyz v zámotku -ochraňuje nás, udržiava nás nažive a celkovo vyzerá ako taký mäkučký žiarivý kokón okolo nášho tela. Keď je svetelný kokón celkom čistý, má všetky farby dúhy a šamani vtedy hovoria, že máme “dúhové telo”. Svetelný kokón je asi tak veľký, kam až siahajú naše napriahnuté ruky nad hlavu a popri tele a nadol pod nohy siaha približne 30 cm do zeme.
Tesne nad našou kožou prebiehajú v cestách zvaných meridiány zlatožlté svetelné toky. Medzi našou kožou a membránou svetelného kokónu víria žiarivé prúdy, ktoré sa spájajú do energetických tokov. Táto zásobáreň energie je dôležitá nielen pre naše zdravie, ale aj pre našu psychickú pohodu a pre to, čo sa s nami v živote deje. Keď sa energie v našom svetelnom kokóne následkom choroby, stresu alebo nevhodného životného prostredia spotrebujú, sme vo vážnom ohrození a náš život sa kráti. Ak sa však naučíme dopĺňať spotrebované energie svetelného kokónu, môžeme predĺžiť nielen svoj život, ale aj vitalitu a mladistvosť.
Obvykle, keď píšem o svetelnom kokóne, nazývam ho “aurou” – a pre jednoduchosť ide o to isté. Napriek tomu sa budem odteraz slovu “aura” vyhýbať, pretože už je hodne sprofanované a nechcem, aby ste sa k nemu stavali ako k nejakej senzácii. Budeme radšej hovoriť o svetelnom kokóne a o jeho vlastnostiach. Zvláštne je, že všetky pôvodné kultúry o ňom vedeli – nájdeme ho v Indii, u severoamerických i juhoamerických Indiánov, v Číne a pravdepodobne aj v Afrike či Austrálii (toto som však neoverovala). Dokonca aj kresťanským svätým žiari nad hlavou svätožiara, čo je len jedna podoba svetelného kokónu. Pre mňa je toto všetko dostatočný dôvod na to, aby som svetelný kokón brala ako vec, aj keby som ho nevidela (a ja som ho kedysi skutočne nevidela).
Svetelný kokón ako stavebný plán
Svetelný kokón je neviditeľná matica, ktorá predurčuje anatómiu nášho tela. Predstavte si ju ako magnet – keď pohybujete magnetom pod papierom posypaným železnými pilinami, vytvárajú piliny pravidelný oválny vzor. Keď ich prstom premiestnite a prst odtiahnete, okamžite spadnú späť do pôvodného vzoru. Naša medicína vyzerá ako také pohybovanie pilín prstom po papieri – len čo s liečením prestaneme, začína fungovať pôvodný “stavebný plán” a telo sa vracia k pôvodnému stavu. Napríklad rakovina sa po operatívnom odstránení niekedy vracia späť – hmota nádoru bola síce odstránená, ale v svetelnom kokóne ešte zostal “odtlačok” choroby, ktorý umožňuje chorobe vrátiť sa.
Svetelný kokón má smerom od tela navonok štyri vrstvy (podľa Alberta Villolda, obrázok z knihy Šaman, liečiteľ, mudrc):
kauzálnu vrstvu (spirit) -(4)
psychicko-éterickú vrstvu (dušu) -(3)
mentálno-emocionálnu vrstvu (ducha) -(2)
fyzickú vrstvu (telo) -(1).
Každá vrstva obsahuje energiu inej kvality. Vonkajšia vrstva (fyzická) energeticky zásobuje naše telo. Vrstva pod ňou obsahuje našu mentálnu a emocionálnu životnú silu. Pod ňou ležia jemnejšie psychické energie a tesne pri tele sa nachádza najjemnejšia energia, ktorá zodpovedá za naše spirituálne zdroje. Tieto vrstvy nie sú navzájom oddelené, ale plynule prechádzajú jedna do druhej.
Svetelný kokón obsahuje archív našich osobných spomienok, tráum, zážitkov a rán aj z minulých životov. Tieto spomienky sú v ňom zaznamenané so všetkými detailmi formou “odtlačkov”. Villoldo ich pripodobuje k počítačovým programom, ktoré keď sú aktivované, vedú nás k istým zvyklostiam, vzťahom, presvedčeniam, nehodám a chorobám, ktoré zodpovedajú prapôvodnému poraneniu. Takto sa náš príbeh stále znova opakuje.
Fyzické traumy sa zapisujú do vonkajšej vrstvy svetelného kokónu, emocionálne do vrstvy pod ňou, odtlačky duše vo vrstve pod touto a spirituálne odtlačky v spodnej vrstve. Odtlačky v našom svetelnom kokóne predurčujú náš život – cez ne priťahujeme isté udalosti, ľudí alebo skúsenosti. Nútia nás znova a znova opakovať bolestivé skúsenosti, kým si nenájdeme spôsob, ako tieto skúsenosti navždy “vynulovať”.
Svetelný kokón je naše energetické telo. Obsahuje šablónu pre to, ako budeme žiť, starnúť, chorieť či umierať. Ak v ňom niet odtlačku pre chorobu, z každého onemocnenia sa veľmi rýchlo vystrábime. Naopak, ak máme v ňom odtlačok pre istý typ onemocnenia, potlačí náš svetelný kokón náš imunitný systém tak, že sa z choroby budeme dostávať len veľmi ťažko. Ak však odstránime negatívny odtlačok, ktorý za chorobu zodpovedá, vyliečime sa rýchlo a zmenšíme pravdepodobnosť, že ešte niekedy na túto chorobu ochorieme.
Poqpo
Tvarom vyzerá svetelný kokón ako svietivý torus s uzučkým kanálikom v strede. Inkovia tejto podobe hovoria popo (alebo poq´po), svietivá bublina. Po vonkajšej strane tejto bubliny prebiehajú energetické silové čiary, ktorým Inkovia hovoria ceke, podobné na zemské meridiány a zhodné s akupunktúrnymi meridiánmi. Pod nohami a nad hlavou je napojený svetelný kokón na naše telo. Navonok je svetelný kokón napojený na Univerzálnu Energetickú Sieť, ktorú Inkovia nazývajú texemuyo. Cez ňu sme sústavne spojení s Univerzálnou Energiou a s ostatnými vecami a bytosťami tohto vesmíru.
V našej pretechnologizovanej spoločnosti už množstvo ľudí nie je napojených na texemuyo, ale existujú akoby vo vzduchoprázdne. Sťažujú sa na únavu, odtrhnutosť a osamelosť. To sú symptómy, že sa naše energetické telo nedopĺňa Univerzálnou Energiou z texemuyo. Rýchlu odpomoc urobí kontakt s prírodou, so zemou a rastlinami, ale nie je to všeliek.
Čakry
Ďalším prvkom anatómie energetického tela sú čakry. Čakry nie sú len čisto indický prvok, ale sa nachádzajú aj v iných šamanských tradíciách.
Každý živý tvor má čakry – dokonca aj stromy. Čakry prebiehajú pozdĺž chrbtice u zvierat a ľudí, ale u stromov sú pohyblivé, pretože stromy nemajú chrbticu. Môžete skúsiť ohmatať kôru stromu – tam, kde pocítite mravenčenie, tam sa nachádzajú čakry stromu. Môžeme ich vziať do oboch rúk (sú veľké asi ako melón) a ak ich rozvibrujeme (napríklad slabým poklepaním), môžeme sa “napojiť” na strom.
Pomocou čakier vnímame svet. Lásku vnímame srdcom a čakrou s ním spojenou, sexualitu, strach a nebezpečenstvo vnímame bruchom (keď sa dostaneme do stresu, dostaneme do brucha kŕč), porozumenie vnímame čelom.
Potiaľ Villoldo a ja dodávam čosi z čínskych bojových umení: zistilo sa, že podobné bunky ako v mozgu máme aj v črevách. Preto Číňania majú sídlo “druhej pozornosti” v bruchu – keď vyprázdnime hlavu od vnútorného dialógu a odovzdáme “kontrolu” do brucha, “myslí” naše brucho miesto nás – je v ňom usídlená aj intuícia. Toto je informácia, ktorú mám overenú – keď niekedy nájdem niečo, čo bude dôležité pre moju budúcnosť, dostanem taký zvláštny pocit do brucha (myslím, že sa tomu hovorí “motýle”). Vtedy viem, že vec je dôležitá, hoci neviem, prečo a na čo mi bude.
Východné tradície obmedzujú čakry na ľudské telo, ale v šamanizme vychádzajú z čakier svietivé nitky, takzvané huasca, ktoré siahajú ďaleko za telo a sú poprepájané so stromami, riekami, kopcami, lesmi. Tieto huascas nás spájajú s miestom, kde sme sa narodili, kde žijeme, s našou minulosťou i našou budúcnosťou.
O čakrách viac v samostatnom článku.
Kotviaci bod
Naše energetické telo má ešte jednu zvláštnosť – kotviaci bod. Po anglicky sa volá assemblage point. Možno sa stretnete s názvom bod spojenia, ako to preložili v Théunovi Maresovi, ale ja si urobím svoju terminológiu – a tu je zdôvodnenie, prečo.
Kotviaci bod je energetická štruktúra v rámci svetelného kokónu, v ktorej dekódujeme všetky naše mimozmyslové vnemy od pocitu déja-vu (číta sa dežavü) cez predtuchy a nutkavé myšlienky. Je to energetický ekvivalent nášho fyzického mozgu, približne veľkosti grepfruitu (a predpokladám, že u hlupákov to bude asi len mandarínka alebo oriešok 😛 ). Pomáha nám spracovať tie informácie, ktoré bežnými zmyslami nevnímame. V ňom sa vytvára vnútorný obraz našej psychologickej a spirituálnej reality.
Kotviaci bod zodpovedá za naše interpretácie všetkého, čo sa nám dostane do cesty. Zbiera informácie cez čakry, dekóduje ich a číta svet energie a emócií naokolo. My tento obraz potom nazývame “realita” a premietame ho na všetko a na každého, koho postretneme. V kotviacom bode máme uložené všetky naše filtre pre realitu, ktoré sa zakladajú na našej kultúre, pohlaví, veku, skúsenostiach, rodine a podobne.
Kotviaci bod je umiestnený v rámci nášho svetelného kokónu. Kým Castaneda hovorí, že všetko ľudstvo ho má umiestnený približne rovnako na chrbte medzi lopatkami, Villoldo tvrdí, že jeho umiestnenie je u rôznych ľudí rôzne a dokonca aj u nás sa posúva. (Tu sa prikláňam viac k Villoldovi, lebo ja ho mám vľavo vpredu pri hrdle, nie na chrbte medzi lopatkami.) Kotviaci bod je zameraný na interpretovanie istých “frekvencií”, ktoré sú podmienené hlavne našimi skúsenosťami. Ak tieto frekvencie nie sú naprogramované do nášho kotviaceho bodu, jednoducho ich nevnímame. Napríklad ak sme boli naučení, že aura neexistuje, nebudeme ju vnímať, hoci naše fyzické oko ju možno vidí, ale náš kotviaci bod pre ňu nemá vhodný interpretačný filter.
Kotviaci bod určuje, ako vnímame svet okolo seba a svoju rolu v ňom, Zodpovedá za všetko naše šťastie či nešťastie, za naše komplexy i predimenzované ego. V kotviacom bode sme “ukotvení” v istom svete, istej realite s istými zákonitosťami a istými zážitkami (preto som si zvolila označenie “kotviaci” bod). Sme obeť alebo agresor, sme víťaz alebo porazený. Ak nám táto realita nevyhovuje a chceme ju zmeniť, budeme musieť zmeniť naše vnímanie reality – a na to budeme musieť pohnúť kotviacim bodom. Ale o tom až na inom mieste.
Keby sme žili v dokonalej rovnováhe s prírodou, mali by sme kotviaci bod uchytený presne v ôsmej čakre, takých 15-20 cm nad našou hlavou. Tomuto miestu hovorí Villoldo “most” – keď je kotviaci bod v tejto pozícii, všetky naše nastavenia sú “rekalibrované” na ich pôvodné hodnoty.
Pretože však nežijeme v prírode, býva náš kotviaci bod posunutý na jednu stranu. Villoldo opisoval, že jeho kotviaci bod bol niekde nad jeho ľavým plecom. Môj kotviaci bod, ako som spomenula, sa zas nachádza vľavo od krku a keď som osobne dotknutá a emocionálne zaskočená, nachádza sa vľavo od srdcovej čakry. Postupne sa naučíme cítiť ho a posúvať ho do jednotlivých čakier, kde sa oboznámime s tým, aký typ informácií a vnemov môžeme od jednotlivých čakier získať.
Ak má niekto kotviaci bod v podobnej pozícii ako my, priťahuje nás. Ľudí, ktorí majú kotviaci bod v hodne odlišnej pozícii od nášho, nechápeme; ťažko s nimi vychádzame a považujeme ich za bláznov alebo hlupákov len preto, že nevidia a necítia to, čo my. Neuvedomujeme si, že naše vnímanie a cítenie je obmedzené našimi životnými skúsenosťami a presvedčeniami – a teda umiestnením nášho vlastného kotviaceho bodu!
Ale aby to nebolo celkom jednoduché, náš kotviaci bod sa môže nachádzať hocikde v našom svetelnom kokóne, ale vždy sa nachádza na energetickej rovine “ľudského sveta”. Vtedy vnímame realitu, ako sme na ňu navyknutí – stromčeky, rastlinky, nebíčko, zvieratká, prázdny žalúdok a prázdnu peňaženku… Ovšem existujú aj iné energetické roviny, ktoré nijako nesúvisia s ľudským svetom a pre ktoré vlastne nemáme slová a systémy, umožňujúce poznávanie a porovnávanie. Kým svoj kotviaci bod presúvame v rámci energetickej roviny ľudského sveta, mení sa naše videnie a vnímanie, ale ešte stále sme ľudia. Keď sa nám podarí premiestniť kotviaci bod do iných rovín mimo ľudského sveta, môžeme zmeniť svoj tvar, energiu, ba dokoca môžeme z tohto sveta celkom zmiznúť. Tomu sa už potom hovorí premiestnenie kotviaceho bodu a jeho následkom začíname vnímať svety, o ktorých sme dovtedy ani netušili, že existujú.
>> Anatómia energie
Naše energetické telo
Energia a smrť
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
ahoj helar,
prosim Ta nejako som nepochopil odstavec hned pod obrazkom…najpr je ze vonkajsia (fyzicka) vrstva zasobuje nase telo a potom, ze pri tele je spiritualna vrstva? Text si trochu protireci a nesedi ani z obrazkom. Alebo som to zle pochopil, alebo ako to vlastne je? A ktora vrstva na co presne sluzi? Okrem zmieneneho pana Villolda, su aj ine publikacie kde by som sa o tom mohol dozvediet viac? Dakujem. Pekny den.
Páči sa miPáči sa mi
Ollijanko,
ako to vnímam ja, tak čím ďalej od tela, tým vyššie a jemnejšie vibrácie. Ale ďakujem za upozornenie na chybu – hneď ju idem v texte opraviť! Fyzické traumy sa zapisujú logicky do fyzickej vrstvy, teda najbližšie k telu, nie ako som to napísala 😦 …
Okrem Villolda a jeho šamanského prístupu sa energii z bosoráckeho pohľadu výdatne venuje Castaneda (na http://www.martinus.sk majú snáď všetky jeho knihy), Théun Mares (ale ten je ťažký na čítanie) a najlepšia kniha k ezoterickej energetickej práci je Barbara Brennannová. Iná vetva sú taoistickí alchýmisti, veľa nájdeš napríklad v Mantakovi Chia. Na martinuse je veľa kníh k tejto téme – treba hľadať “čakry”.
Páči sa miPáči sa mi
Vidím, že si to už všimol niekto predo mnou 🙂 Podľa mňa sú čísla v obrázku prehodené a tým nesprávne popísané. Ako hovoríš, fyzická vrstva kokónu by mala byť najbližšie pri tele… podľa mňa.
Páči sa miPáči sa mi
Čekla som ešte raz obrázok v knihe (pre istotu) a obrázok sedí. Čo ovšem nesedí, je pravdepodobne ten zvyšný text; možno som prehodila pri písaní vrstvy a orientovala sa nesprávnym obrázkom, potom som opravila obrázok a zabudla opraviť text… Idem to dať do poriadku.
Dávalo by mi to zmysel. Najľahšie by takto pre liečiteľa bolo vidno fyzické traumy v aure, ťažšie emocionálne… atď. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
No ja neviem, ale nemala by byť fyzická vrstvy č. 4 a tak ďalej? Lebo aj obrázok vyzerá, že fyzická vrstva (1) je najďalej od tela.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Jari, obrázok sedí. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tak potom potrebujem vysvetlenie 😦 Vždy som si myslela, že fyzická vrstva je najbližšie k telu, potom mentálno emocionálna, psychická a kauzálna. Tu je to naopak. Podľa obrázku a popisu by sme potom mali kauzálnu najbližšie k telu, a tak ďalej Tomu nerozumiem. 😦
Páči sa miPáči sa mi
Pre všetkých, čo tento článok čítali dodnes:
Následkom duševného spracovávania vecí sa mi zmenila trochu terminológia a tak som pôvodné ZEP (žiarivé energetické pole) nahradila slovami svetelný kokón a energetické telo. Ide o to isté, len moja terminológia sa v posledných týždňoch zmenila. Sorrrrrrry…
Páči sa miPáči sa mi
ahoj, prosim vás viem že moje oči energetické pole okolo ludí a stromov vidia, ale nejako ich nedokaážem vnímať… nieje na to nejaké cvičenie??…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
existuje cvičenie na vnímanie aury: posadiť človeka pred jednofarebnú svetlú stenu a zahľadieť sa na stenu asi 10 cm posa jeho hlavu… Oči sa rozostria a okolo tela vidno akúsi “obálku”, obvykle sivastú, striebristú alebo priesvitnú, vnímanú len ako deformácia videnia pozadia (podobný efekt, ako bol vo filme Predátor). Podstatné je nepozerať priamo na človeka/zviera/rastlinu, ale trochu mimo a mať rozostrené oči.
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem Helar, takže môžem povedať, že vidím auru :)) inak ešte niečo.. neviem či ste to skúšali ale spozoroval som, že ked sa len tak zahladím na niekoho proste len tak ako by len tak do nekonečna trochu rozostrene a zatvorým oči tak vlastne všetky posledné svetelné vnemy a farby sa mi zobrazia v dobrom kontraste s čiernou farbou tmy… tak asi aj to bude aura…
a ešte jedna vec… čítal som si niečo o ,,kotviacom bode,, že vlastne jeho posúvaním meníme uhol pohladu na vec a iné vnímanie… už som to písal vcelku dosť rozsiahle, že včera som zo seba ,,ťahal,, energiu a potom som vnímal veci uplne inak ale uplne ako nikdy pred tým… ale potom sa vrátil speť ale nie uplne späť… ale neviem čo som vlastne spravil so sebou len viem že to bolo velmi silné, takže môžem povedať že som posuval svoj kotviaci bod??… všetky farby vyzerali inak a všetko bolo také dokonale úžasné… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
neviem presne, o čo išlo. Pohyb kotviaceho bodu býva obvykle spojený s obrovským prílivom energie, ktorý v nás na druhej strane vyvoláva vysokú nervozitu a pocit ohrozenia… Takže ak to bolo takéto, možno to bol posun kotviaceho bodu. Je možné, že ste ho ťahali” síce na tom istom mieste, ale do vyššej výšky. Skúste s tým experimentovať a napíšte, ako sa to vyvíja! Tým nám pomôžete učiť sa od vás.
Páči sa miPáči sa mi
no to som už napísal.. ako sa to vyvíja… všetko ma bolelo… hej presne tak ťahal som do väčšej výšky pokial mi len ruka siahala… rozbolelo ma hrdlo len tak z ničoho nič.. sice bolo trochu veterno ale to sa mi normálne nestáva… strácal som kontrolu nad zaostrením…. keb y som chcel tak môžem sať ešte dlho a dlho, no neviem čo by to so mnou spravilo… už ked som cítil že ma bolí srdce… no neviem či by som mal len tak experimentovať… no teraz ma napadlo…. moja pravá ruka je vysielacia… možno som ju spojil s čakrami a automaticky som bol prepojený z ich energiou… a potom tým že som ,,ťahal,, som ju vysielal von preč…
a možno ked to skúsom s lavou prijímacou… prepojiť sa… budem prijímať z okolia a dodávať telu… no neviem skúšal som to tak trochu s lavačkou ale bolo to potom ako som si ju odoberal a nerobilo mi to moc dobre… ale vyskúšam aj to…. 🙂 teda noja sa toho vôbec nebojím a beriem to ako výzvu ale zničiť si telo len kôli mojej zvedavosti…
napadla ma vec… ak som čisto pravák… tak je možné že by som mohol ruku používať aj na prijímania aj vysiealanie?? lebo ak nie tak potom lavou rukou môžem iba prijímať… a toznamená že ak ju prepocím s čakrami tak tu energiu môžem iba prijať a nikam neodíde ak by som neprijímal tú z étera…. a možno v niekdtorých orgánoch jej mám dosť na to aby som jej trochu ubral… a potom (ako hovorí reiki v prvej fáze…) enrigia si sama najde miesto kde je jej najviac treba… že by som ju teda takto trochu prerozdelil…
teraz ma napadla dalšia vec…niekedy som posiloval… ale teraz som to nerobil… lebo som nevedel či by som mal ked že to uberá dosť energie ale asi to neuberá tú etericku alebo hej?? pretože ak nie mohol by som v nich cničením a posilovaním sustrediť tolko energie že by som z nich potom mohol brať na uzdravenie mojich iných častí ak by som nemohl brať rukov z éteru… no normálne ma to nabudilo…. dúfam že to dnes budem môcť vyskúšať… 🙂 potom poviem ako som dopadol a ak nenapíšem tak som v nemocnici 🙂 tak mi tam ked tak pošlite nejakú energiu na uzdravenie 🙂 🙂 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
sú ľudia, ktorí majú ruky “prehodené” alebo si vypestujú “obojručný” zvyk.
A teraz k posilovaniu… Podľa mňa to nie je tá správna fyzická námaha. Je nanič. Buduje svalstvo, aby svalstvo “dobre vyzeralo”. To posledné, čo bosorák potrebuje, je venovať energiu tomu, ako vyzerá… Dobré sú cviky, ktoré rozprúdia energiu a zvyšujú jej prietok (Tibeťania, jóga, zham zhuang, aerobik) alebo zvyšujú výdrž (behanie, plávanie) alebo vnášajú silu do prstov a chodidiel (ale tu ma nič nenapadá okrem vytrhávania buriny s korienkami a možno toho horolezectva, kde používate len ruky a nohy, neviem ako sa to volá… extrémne?)
Páči sa miPáči sa mi
ahoj… no tak som to práve skúšal.. nedalo mi to 🙂 skúšal som to tak ako som hovoril lavou rukou pokusil som sa prepojiť ju energeticky s čakrami…. potom som sa myšlienkami upriamil na to ako nou prijímam energiu a prechádza mi do tela… no niečo som cítil niečo to robilo… ale robil som to takto prvý krát… (ale pravou rukou som tiež najprv iba cítil to prepojenie až potom za pár dní som bol schopný odoberať energiu…) takže uvidíme za týžden… snažil som sa dodať energiu aj tretiemu oku samozrejme… no ked som skončil resp. vyrušil ma brat a ked vošiel do miestnosti videl som časť jeho aury ako teda fakt len slabučko, ale teda no niečo som tam videl aj matke a sestre mali inú farbu ale nevedel som ju presne identifikovať… ale brat mal takú trochu akoby červenú trochu tmavú… aspon sa mi tak zdalo.. no uvidím za pár dní… ale jednoznačne je to určitý pokrok….
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem Helar…
no preto som to posilovanie aj nechal tak… ale behávam rád, ale čo kolená?? 🙂 plávam veeelmi rád 🙂 dobre teda… takže kondička, prsty a Tibeťania 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar…
skúšal som dnes znova to s tým ,,naťahovaním,, čakier alebo čo to je 🙂
no nedarilo sa mi… ale môže to byť tým že robím seminárky a minul som na to vela sustredenosti a energie??…
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
ak naša myseľ nie je “pri veci”, môže sa nám nedariť. Preto je dobré pri takýchto pokusoch najprv absolútne relaxovať alebo meditovať.
Páči sa miPáči sa mi
ahoj helar
… prepac ze sa znova pytam ale ty vidis tien svetelny kokon? lebo odkedy cvicim tie cvicenia kazdy den uz asi mesiac [pät tibetanov etericky dvojnik zoznam krivd – uz mam 60…. atd) tak niekedy ked to neocakavam alebo sa na to velmi sustredim vidim okolo tela hociakeho cloveka niieco ziarivo biele az priesvitne a niekedy sa zlaknem ale to nevadi 🙂 …. tak to je ten svetelny kokon? lebo neviem ja sa nato sustredim a aj vtedy to vidim a sa to snazim udrzat ale zatial to nejde 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dida,
nie, ja svetelný kokón zatiaľ nevidím. Vidím auru, ale to je niečo trošičku iné, a aj tú vidím len ako striebristú obálku, kým svetelný kokón je ako žltá guľa okolo tela. To, čo opisuješ, vyzerá skôr na auru.
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa pred rokom stala zvláštna vec… videla som žltý kokón (?) okolo starých stromov. Myslela som, že je to klam a tak som klipla viečkami a odvrátila hlavu, ale keď som sa znova pozrela na tú aleju, žltá žiara tam bola stále. Je to možné?
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte,
ja som bola nedávno na školení a videla som viacmenej nad hlavou prednášajúceho lektora priesvitné / trošku ako dym/ také čiary,ktoré sa spájali… pomyslela som si, že asi sa na neho dlho pozerám tak som sa pozrela na kolegyňu, ktorá sedela o tri stoličky ďalej a videla som to isté… naapadlo či to je aura, ale všade sa rozpisuje aura – ako farba dúhy…preto ma to zmiatlo… Heli , teším sa a obdivujem Ťa aké máš vedomosti a že sa s nami o ne delíš. Ďakujem. Držím palce
Lenka S.
Páči sa miPáči sa mi
ahoj Lenka,
Helar ti isto ešte niečo napíše ak by bola moja odpoveď nedostačujúca, to čo si videla je z najväčšou pravdepodobnosťou aura… no tak ako ja zatiaľ tvoje vnímacie schopnosti niesu rozvinuté tak, aby si bola schopná vnímať aj farby… 🙂 (ja teda nevidím ani toľko čo ty, ale takto nejako to chápem…)
Páči sa miPáči sa mi
LenkaS,
aj ja niekedy vidím podobné “vlákna”. Vídam ich od korún stromov ťahať sa rôznymi smermi nahor, do neba. Neviem, či to je aura – mám pocit, že ide skôr o plazmové toky, ktorými sa vymieňa energia s prostredím (texemuyo). Ešte nikdy som ich nevidela na ľuďoch – u ľudí vidím len striebristý “obal”, v rámci ktorého dochádza k istému zakriveniu priestoru – najlepšie to viem popísať pomocou filmu Predátor (toho so Schwarzeneggerom) – mimozemšťana v jeho neviditeľnej podobe zobrazovali takýmto spôsobom. O tom viem, že je to aura.
Začiatočníci málokedy vidia auru farebne. “Dúhová” aura je už príznak toho, že naše bosorácke videnie je na veľmi vysokej úrovni – a súčasne príznak toho, že energia pozorovaného je takisto na veľmi vysokej úrovni.
Páči sa miPáči sa mi
Tak čítaním týchto komentárov som zistila, že aj ja vidím auru. Okolo všetkého, živého alebo neživého. Stačí mi len “vypnúť” a rozostriť oči a vidím taký svetlý skoro presvitný obal okolo všetkého, na čo sa pozriem. Je to ako svetelný obal presne obopínajúci objekt, na ktorý hľadím.
Chcela by som sa spýtať ešte na kotviaci bod. Ako ho cítiš alebo vidíš, Helar. Chcela by som ho cítiť/vidieť, aby som vedela, kde som približne zakotvená.
Páči sa miPáči sa mi
Tak čítaním týchto komentárov som zistila, že aj ja vidím auru. Okolo všetkého, živého alebo neživého. Stačí mi len “vypnúť” a rozostriť oči a vidím taký svetlý skoro presvitný obal okolo všetkého, na čo sa pozriem. Je to ako svetelný obal presne obopínajúci objekt, na ktorý hľadím.
Chcela by som sa spýtať ešte na kotviaci bod. Ako ho cítiš alebo vidíš, Helar. Chcela by som ho cítiť/vidieť, aby som vedela, kde som približne zakotvená.
Nechce mi to prijať komentár, vraj sa opakujem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a konečne to prešlo
Páči sa miPáči sa mi
Jarka,
castanedovci i Villoldo hovoria, že obvykle mávajú ľudia kotviaci bod niekde za chrbtom vo výške lopatky. Sám si ho človek asi ťažko nahmatá, ale môže to skúsiť na niekom inom. V podstate sa môžeme naučiť “vyhmátnuť” ho na našej ôsmej čakre – tá je asi 20-30 cm nad temenom hlavy. Jednoducho rukami chodíme hore-dolu (pomaly) a vnímame pocity v dlani. V istom bode je ten pocit oveľa “hustejší” (aspoň u mňa to tak funguje) – to je naša ôsma čakra.
Podobne dokážeme vyhmatať potom aj kotviaci bod v aure – je to “hustejší” pocit – teda, zasa aspoň v mojom prípade. Problém je, že každý vnímame tieto veci individuálne, takže ti neviem povedať, aký pocit to bude u teba.
Villoldo dokonca učí hýbať kotviacim bodom rukami (ako keby to bol balón). U mňa toto veľmi nefungovalo, ale dokážem ním hýbať očami, pomocou bodu nemilosrdnosti. (Teda, ono to vlastne nie je hýbanie “očami”, ale naladením sa vnútorne na istú “bezcitnosť”.)
Páči sa miPáči sa mi
Veľmi pekne ďakujem Helar. Skúsim to. Bod nemilosrdnosti už celkom dobre ovládam, takže to skúsim. Dám vedieť, ako to dopadlo.
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
Tak skúšala som to a robím tieto cvičenia aj naďalej. Nevidela som síce kotviaci bod a ani som ho nenahmatala rukami, ale akoby som ho cítila, ako sa posúva okolo mojej hlavy a doprevádzali to bolesti hlavy na temene a pocit točenia hlavy.
Ale viem, že som s tým bodom určite hýbala, pretože sa mi zdá, že začínam vidieť veci z inej strany.
Chcela by som sa ešte opýtať, či je možné vidieť energiu. Vieš, často precvičujem guľu psí, aby som vedela s energiou pracovať, je to jednoduché cvičenie a môžem ho robiť kedy chcem.
Keď som sa tak hrala v prítmi, vo svojej spálni s guľou, videla som akoby biele iskry medzi rukami, ktoré sa točili.
Jarka
Páči sa miPáči sa mi
Jarka,
energiu možno vidieť, ale nie každý to dokáže. Ja napríklad patrím k tým, ktorí “ledva-ledva, a keď, tak s odretými ušami” 😛 . Ak ju vidíš, máš výbornú schopnosť, ktorú si treba rozvíjať ďalej cieleným pozorovaním aury iných ľudí, zvierat, vecí.
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem, určite budem pokračovať ďalej v rozvíjaní tejto schopnosti.
Jarka
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
píšeš o zlatožltých prúdoch energie tesne pri koži… môžeme to aj cítiť?? napr. akože sa okolo mna na mne stále niečo točí tak nejako ,,neusmernene,, ??
Páči sa miPáči sa mi
Helar,
teda nič v zlom, ale všimol som si že obrázok popisuje energetické vrstvy v opačnom poradí a usporiadaní, ako ho popisuješ hned pod ním v texte… 🙂 tak sa na to prosím pozri 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vlk,
díky za upozornenie – už som to opravila (síce šalamúnsky, ale chyba nastala, keď som vyrábala obrázok, a ten sa mi prerábať nechcelo). My, Helar Prvá, sa ospravedlňujeme… 😛
Páči sa miPáči sa mi
no ved v pohode… hlavne si to nevyčítaj 🙂 🙂 🙂 :)… ale ešte si mi neodpovedala na otázku, ktorú som ti tu položil tesne pred tým ako som ťa upozornil na chybné znázornenie energetických obalov… 🙂 ďakujem
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar,
A este som sa chcela opytat, ako to vidis s dusami, ci su to stale tie iste duse, a obcas pribudnu nejake nove (tak ako populacia):)), ak ano tak preco. alebo su to stale tie iste, co sa vracaju. a preco vznikaju niekedy nove a potom, ci tie stare zaniknu alebo splynu s bohom.
A este som sa chcela opytat, ako sa mas zdravotne.
PS: Dufam, ze neprekaza to tykanie.
Páči sa miPáči sa mi
A este jeden dotaz,
Raz som citala knihu od Richarda Bacha – Iluzia. A tam vlastne raz jeden pilot pristal so svojim lietadlom v poli. A prisiel k nemu jeden chlap (upir), ktory ho prosil, ci sa moze napit jeho krvi. Velmi ho o to prosil, pretoze inak je nestastny a potrebuje to. Samozrejme, ze pilot s tym nesuhlasil. A tak chlap odisiel. Cize vlastne clovek zranuje druhych, aj ked ma s nimi najlepsie umylsy? a aj tak niekedy niekoho zranime, aj ked to vobec nechceme. Pretoze nedovolime druhym, aby nam ublizovali. Ale na druhej strane ta druha osoba bez toho nemoze zit a vlastne ju robime nestastnou. Tak ako to potom teda je?
Páči sa miPáči sa mi
Soňa
Ohľadom tej knihy by som sa spýtal toho autora ako to myslí 🙂 Vážne, neber vážne všetko, čo čítaš a vidíš, ani komár sa ťa nepýta, či si z teba môže cucnúť kvapu krvi 🙂
A tie duše, no ja si myslím, že sa duše reinkarnujú a aj nové prichádzajú. To, že prídu nové je dôsledkom toho, že už zažili ako ľudia všetko, čo potrebovali a jednoducho prídu nové. Sú to zaujímavé otázky, len ťažko sa tu hľadá odpoveď, nie je to totiž bežné.
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Sona,
dusa sa vyvija od vtelenia do kamena az po “anjela”, takze tie s ukoncenym vyvojom sa uz nevracaju, ale vsetky ostatne ano. Do ludskeho tela sa postupne vteluju duse zvierat (ale aj naopak 🙂 ). Len pre predstavu, dusa vtelena v case dinosaurov do delfina (vyspele zviera), je este teraz v ludskom tele.
Páči sa miPáči sa mi
Jano
Ja som zas čítal, že ak sa duša vyvíja môže ísť do zvieraťa a potom byť človekom, no nemyslím si, že by vyspelá duša mohla byť znova zvieraťom, ak to nie je niečím podmienené, napríklad ako vraždou, potom už beriem, že sa daný človek môže stať zvieraťom, aby si odčinil tento skutok.
Páči sa miPáči sa mi
Dalibor,
ta cesta “spat” je potrebna u tych dusi, ktore ukoncia vtelenie samovrazdou a pri zvieracom vteleni (aktivuje sa iba cast duchovnych schopnosti) sa dusa uci vazit si zivot – ziadne zviera si zivot nevezme bez ohladu na to v akych krutych podmenkach zije.
Pochopit “zlo” vrazdy sa dusa nauci tak, ze v tele bude zavrazdena, v tom momente prezije to iste co sposobila a porozumie.
Páči sa miPáči sa mi
jano,
čítam tvoje riadky… veľmi zaujímavé… písal si že aj kameň môže mať dušu?? ako sa táto z neho dostáva von?? neviem si to celé predstaviť… keď ľudske telo zomrie tak duch obýva už len astrálne telo (dušu) a ked sa táto dalej rozloží tak funguje iba na základe samotného ducha v mentálnej pláni… teda takto som to čítal… ale čo kameň?? sa musí rozpadnúť?? ľudské telo je schránkou a tento hmotný svet je jeho priestorom na prejavenie sa, a astrálne telo je s ním spojené určitou matricou… aby sa táto bez vedomého pričinenia človeka ,,zrušila,, pretrhla, musí telo zomrieť (rozkladať sa) musia sa skončiť fyziologické procesy v ňom, ktorých súčinnosť zabezpečuje schopnosť tohoto ,,stroja,, (tela) niesť ducha, byť jeho domovom, no čo kameň… čo zapríčiní, že sa jeho duch vzdiali a čo ho k nemu púta?? a táto doska stola na ktorej mám položený počítač… aj tá má dušu, ducha?? nejako tomu nerozumiem, no skôr by som sa priklonil k myšliekne, že veci , ktoré sa sami nedokážu svojou zásluhou zdokonaľovať , čiže neživá príroda (kameň, voda…) nemajú pravú dušu , len určitú vybráciu… proste vznikli zhmotnením živlových podstát a ich kombinácií, no zhmotnené formácie živlov na to aby sa mohli vyvíjať musia mať dušu, aby sa mohli funkčne prejaviť musia na to mať príčinu a duch, éter ,,Boh,, je tou podstatou príčiny, ktorá zapríčiňuje zdokonalovanie… teda taktko to chápem ja… ale čo taký kameň… skôr by som to zovšeobecnil na ,,vedomie,, či ducha prírody… tá spája kamene a vystreluje sopky, proste zapríčiňuje svojou činnosťou a zákonitosťami v nej (zákonitosti má aj naše telo a proste tak funguje samo od seba… tak ako aj v prírode… fungoje to ,,samo od seba,, ) teda v podstate tak ako v našom tele… samo črevo či srdce nemá dušu ani ducha… je to súčasťou komplexu ktorý je dušou a duchom obývaný…. tak aj kameň je súčasťou komplexu… no neviem… patria do neho aj zvieratá?? Helar si myslí, že zvieratá nemajú individuálu dušu ako ľudia, ale že je akási kolektívna… v mojom ponímaní akoby boli časťou spoločnej duše prírody… jej prvkom… ako u nás ľudí červené krvinky… musia spolupracovať aby zbytok systému našeho tela správne fungoval… Helar síce tiež hovorila, že duch človeka sa môže dostať do tela zvieraťa, no tu mám určité pochyby aj ked na druhej strane… duch je veľmi ,,silný,, (ak to tak môžem nazvať) tak prečo by nemohol hmotné zdroje prírody použiť aj pri učení ked v ludskom tele to nedokázal… tak proste použije iné telo, ktoré je dostupné, pričom duša tohoto tela nedovoľuje egu aby sa tak prejavilo ako v tele ľudskom, v ktorom zhmotnenie kombinácie živlov zabezpečilo vznik väčšieho mozgu a tím aj väčšej ,,sili,, uvedomenia si osobytosti môjho ja a vívoj ega… no zas som sa rozpísal 🙂 tak na dnes dosť… aj ked ešte by ma čosi napadlo 🙂 no aspoň som trochu porozmýšlal… aj ked sa mi odpovede nedostane, aspon som sa vo svojich teóriach posunul trochu dalej … už len zistiť či sú pravdivé 🙂 alebo aspon z časi voňajú slabým nádychom poznania 🙂
Páči sa miPáči sa mi
vlk,
aj kamen sa casom rozpadne, doska je cast stromu a strom ak bol mlady, tak mal skupinovu dusu (dusa lipovej aleje…) Stary strom mava uz svoju (asi mu ostane ta povodna skupinova 🙂 ), preto sa s nim lahko komunikuje.
Dusa sa zdokonaluje prezivanim udalosti (to robi aj kamen) a to aj u cloveka skutocne zdokonalenie nie je uz po ziskani poznatku (napriklad precitanim z knihy) ale po jeho preziti, aj ked je pravda, ze lahsie sa preziva to co poznam.
Páči sa miPáči sa mi
Chalani,
tak sa zapojím aj ja… V našom ľudskom svete existuje muška drozofila. Tá žije 24 hodín. Pre ňu je to plná doba života, ako pre človeka nejakých 75 rokov. A teraz si predstavte, akým tempom musí táto drozofila žiť, aby za 24 hodín prežila 75 rokov! Keď vám vletí priamo do tváre (alebo do oka, ako to s obľubou robievajú), tak nie preto, že by vás chcela jedovať, ale preto, že z hľadiska jej životnej rýchlosti je človek “nehybná hmota” – tak, ako v našom ponímaní skaly a kopce.
Dokoca aj bunky v našom tele môžu byť svojbytný vesmír – len žijú v takej rýchlosti, že my to nevnímame. A ony nevnímajú seba ako súčasť nás, lebo ich “život” má iné tempo a iné dimenzie ako náš vlastný.
S tou karmou si nie som istá, ale chápem to tak, že ak sa potrebujete do ďalšieho vzostupu niečo naučiť, tak je jedno, ako sa to naučíte. V poslednom čase som sa zapodievala čímsi, čo si hovorí “anjeli” – a ejhľa, má to skupinové vedomie! Takže je omyl myslieť si, že individuálne vedomie je vyššie ako skupinové. Je to len iná forma vedomia. A ak pre svoj rast potrebujeme poznanie z oblasti skupinového vedomia (napríklad pocit zodpovednosti za prežitie celku), tak by malo byť jedno, či ho budeme získavať ako mačka, slon či myš. Vždy ho budeme získavať ako bytosť úrovne podobnej alebo nižšej, než sa dopracujeme k tomu, že môžeme postúpiť na úroveň vyššiu. Zasa vychádzam zo svojho kontaktu s “anjelmi” – keď sa niektorý potkol, okamžite ho odpojili a vyhostili ho do oblasti individuálneho vedomia s jeho pocitom odčlenenia, drobnosti a nedostatočnosti.
Mrzí ma, že sem zaťahujem krídlaté bytosti, ale je to smer, ktorým ma moja bosorácka cesta posunula bez môjho väčšieho prispenia. Asi sa tu tiež potrebujem niečo naučiť… 😛
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar. Chcel yb som sa spytat ci si dvaja ludia mozu svoj kotviaci bod nejako prepojit pretoze my s kamaratom mame velmi vela spolocneho a zaciname si mysliet ze sa stalo nieco taketo.
a este nieco z cesty. nasiel som jednu knihu ale na internete sa mi ju kupovat nechce najlepsie by bolo kebyze ju stiahnem. ta kniha je od Edgara Cayce a vola sa zmente svoj zivot. je tam aj nieco o autohypnoze a aj o inych veciach ako napr. psychickych scopnostiach. myslel som ze by si sa o to mohla zaujimat 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tomáš,
neviem o tom, že by sa dali kotviace body dvoch bytostí prepojiť. (Ale možno som ešte neprečítala všetko, čo sa na túto tému popísalo 😛 .) Keď majú dvaja ľudia pocit prepojenia, býva to obvykle tým, že jednému sa podarilo preniesť časť svojej energetickej signatúry na druhého, čiže časť jeho energie je napojená na energetické telo toho druhého a dáva mu sústavne informácie o tom, ako sa ten druhý má. Normálne to dokážu len vyspelí bosoráci, ale nevidím, prečo by to nemohli dokázať aj mimoriadne talenty…
Caycea nemám veľmi rada – ťažko sa mi číta. Skúsila som to s pár knihami, ale nejako som ich vždy v prvej tretine odložila. Ak sa ti podarí knihu stiahnuť a nájdeš v nej zaujímavé veci, napíš ich sem. Ak chceš, urobím ti aj autorské konto.
Páči sa miPáči sa mi
pokusim sa to najst aj keby som mal cely net prehladat 😀 ale najprv si budem musiet najst cas (gymnazium je casovo narocne 😦 )
Páči sa miPáči sa mi
Máte to trochu popletené. Človek sa nemôže inkarnovať do zvieraťa, keďže to je úplne iným druhom ako je človek. Ľudský duch potrebuje ľudské telo. Zvieracia duša potrebuje zvieracie telo. Inak to nie je možné. A takisto sa na zem už nemôžu inkarnovať nové ľudský duchovia, keďže zem je už v štádiu prezretosti a končí sa tento ľudský vek.
Páči sa miPáči sa mi
prosim vas mohol bi mi niekto povedat ako sa da posunut kotviaci bod
Páči sa miPáči sa mi
Tomi,
absolvovaním Cesty prázdnoty sa vám kotviaci bod uvoľní natoľko, že ho budete môcť hýbať vedome koncentráciou.
Ale najprv tá Cesta prázdnoty, lebo od výchovy mávame kotviaci bod napevno zafixovaný a najprv musíme túto fixáciu uvoľniť.
Páči sa miPáči sa mi
Na tento článok som nenatrafila náhodou… len si idem ujasniť: podľa obrázku a popisu vrstiev kokónu nad ním je niečo, čo mi koliduje s odstavcom nižšie – “Fyzické traumy sa zapisujú do vnútornej vrstvy svetelného kokónu (najbližšie k telu), emocionálne do vrstvy nad ňou, odtlačky duše vo vrstve nad touto a spirituálne odtlačky v hornej vrstve.” tak ako je to vlastne? Alebo tomu ja nerozumiem?
Páči sa miPáči sa mi
[…] Tento týždeň budeme hovoriť nie všeobecne o energii, ale menovite o energii našej – z čoho sa skladá, ako sa cíti a čo sa s ňou dá robiť. 🙂 Pre začiatok zo staršieho článku z Eprakone: […]
Páči sa miPáči sa mi
[…] Článok sa nachádzal kedysi na blogu Mračná hora a dnes ho nečlenovia projektu nájdu na Eprakone. […]
Páči sa miPáči sa mi